Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/232/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200970 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200970.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: F. Z., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom U., F. XXXX/X, zast. JUDr. Petrom Tonhauserom, advokátom, s. r. o., so sídlom v D. D., R. I. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 24. júna 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 690,98 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Tonhausera, advokáta, s. r. o., so sídlom v D. D., č. účtu: XXX XX XX XXX/XXXX, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2014 podľa § 65, § 274, § 112 ods. 3 a 6, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila starobný dôchodok navrhovateľa od 10. augusta 2014 na sumu 122,00 € mesačne.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. júna 2014 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na opätovné prejednanie a rozhodnutie veci. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Odporkyňa sa písomne k opravnému prostriedku navrhovateľa nevyjadrila.
Na pojednávaní právny sa zástupca navrhovateľa v celom rozsahu pridržiaval podania vo veci označeného ako Návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 24. júna 2014. Ďalej uviedol, že odporkyňa konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko nekonala v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Konaním odporkyne došlo k niekoľkým porušeniam zákona č. 100/1988 Zb. a zákona č. 461/2003 Z. z.. Poukázal aj na predchádzajúce nezákonné rozhodnutia odporkyne, a to predovšetkým na rozhodnutie odporkyne zo dňa 2. 5. 2011. Je jednoznačné, že v predmetnej veci pomery navrhovateľa sú konečným spôsobom upravené až po vydaní niekoľkých rozhodnutí, ktoré vplývajú na rozhodnutie, ktoré sa preskúmava na základe žaloby. Navrhovateľ už v návrhu na začatie konania tvrdil nezákonnosť predchádzajúceho rozhodnutia odporkyne, konkrétne rozhodnutia z 2. 5. 2011, ktorým došlo k zníženiu invalidného dôchodku s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4So/133/2009. Podľa tohto rozhodnutia je súd oprávnený posúdiť aj predchádzajúce právoplatné rozhodnutie orgánu sociálneho poistenia z hľadiska, či nebola dávka odopretá. Rozhodnutím odporkyne
zo dňa 2. 5. 2011 došlo k posúdeniu nároku na čiastočný invalidný dôchodok v rozpore so zákonom a ako vyplýva z výroku ďalšieho rozhodnutia, následne bol tento dôchodok odňatý. Rozhodnutie odporkyne je v zrejmom rozpore s § 13 zákona č. 100/1988 Zb.. Ust. § 12 zákona č. 100/1988 Zb. jasne stanovuje, že priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých z piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodnom období, ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerný mesačný zárobok mesačným priemerom hrubých zárobkov z tohto rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší. Konaním odporkyne v predmetnom rozhodnutí neboli zohľadnené odpracované roky z I. kategórie funkcií a boli nahradené dobami poistenia z III. pracovnej kategórie, čoho výsledkom boli nižšie hrubé zárobky, čo malo rozhodujúci vplyv na prepočet invalidného dôchodku. Rozhodnutie vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia povahy príspevku za službu, k čomu sa už vyjadril aj v návrhu vo veci samej. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/17/2010, kde súd riešil prípad obdobný a Najvyšší súd SR vec právne posúdil opačne ako odporkyňa, a to tak, že poistenec, teda navrhovateľ, nevykonával službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Navrhovateľ nie je poberateľom výsluhového dôchodku. Výsluhový príspevok vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.. Výsluhový príspevok je naďalej výsluhovým príspevkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje podľa zákona č. 328/2002 Z. z., najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov. Z tohto dôvodu je nesprávny i záver odporkyne, že obdobie výkonu služby nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Právny zástupca rovnako poukázal na rozhodnutie odporkyne z 24. júna 2014, voči ktorému smeruje návrh na začatie konania, v ktorom sa uvádza: Priemerný osobný mzdový bod, z ktorého bol vypočítaný čiastočný invalidný dôchodok, na nárok ktorého Vám nebola zhodnotená doba Vašej profesionálnej služby, o čom bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 2. mája 2011, je po úprave podľa § 63 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov 0,7331. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odporkyňa nezhodnotila dobu profesionálnej služby, konala evidentne úplne iným spôsobom ako podľa zákona mala, teda porušila čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tomto smere právny zástupca poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR z 22. 11. 2011 č. k. IV.ÚS 499/2011-25 - rešpektovanie princípu právnej istoty... Rovnako poukázal na rozhodnutie tunajšieho krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24Sd/101/20012, a to rozhodnutie zo dňa 30. 4. 2013 (všeobecný zákaz retroaktivity). Postup odporkyne je v rozpore s § 173j ods. 7 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z. z.. Konanie odporkyne je celkom jednoznačne v rozpore aj s čl. 30 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, podľa ktorého vnútroštátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobudnutých práv na príspevkové, invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky. Rovnako poukázal na nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 25/05zo dňa 7. 6. 2006 - vstup do existujúcich právnych vzťahov zavedením preskúmania trvania invalidity na posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa nových kritérií, ktoré môžu mať za následok až zánik nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu, a to bez akéhokoľvek vyváženia, vyvoláva stav takej právnej neistoty z dôvodu priameho a neočakávaného zásahu do mnohých skutkových a právnych vzťahov, ktorý je v nesúlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal tiež na skutočnosť, že invalidný dôchodok navrhovateľa nebol žiadnym takýmto spôsobom preskúmavaný. Ďalej z právnej istoty tvoriacej podstatnú súčasť právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 vyplýva, že pri jej prísnej aplikácii je potrebné vo vzťahu k právam podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, je ústavne neakceptovateľné, aby u osoby, ktorá mala podľa predchádzajúcej právnej úpravy priznaný invalidný dôchodok v určitej výške, došlo bez zlepšenia jej zdravotného stavu ku zníženiu invalidného dôchodku alebo k jeho odňatiu. Preto sa na navrhovateľa ust. § 173j ods. 7 v spojení s § 21 ods. 3 a § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nevzťahuje, z čoho však rozhodnutie odporkyne vychádza. Vyššie uvedený právny názor potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 9So/132/2009 zo dňa 28. 4. 2010. Skutočnosť, že navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok za službu, považovaný neskôr za výsluhový dôchodok, nemá za následok, že doba profesionálnej služby je vylúčená ako doba zamestnania pre účely vzniku nároku na invalidný dôchodok. V období v posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity možno dobu profesionálnej služby vylúčiť z doby potrebného zamestnania pre nárok na invalidný dôchodok len vtedy, ak by navrhovateľovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok. Iný výklad pojmu trvania pre posudzovanie podmienky potrebnej doby zamestnania podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. by nezodpovedal zákonu, pričom odporkyňa presne týmto spôsobom postupovala a nezohľadnila navrhovateľovi roky 1993 a 1994 pri určení nároku na invalidný dôchodok z posledných desiatich rokov pred priznaním invalidity. V dôsledku týchto pochybení následne odporkyňa ďalším rozhodnutím zo dňa 2. 5. 2011 s poukazom na § 263 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok, napriek skutočnosti, že jeho výška bola pri správnom výpočte
vyššia, než výška starobného dôchodku, ktorý bol následne navrhovateľovi vyplácaný. V rozhodnutí odporkyne z 24. júna 2014 bol použitý priemerný osobný mzdový bod, pri ktorom nebola zohľadnená doba profesionálnej služby. Vychádza z nezákonného rozhodnutia, čoho následkom bolo zlé posúdenie podľa § 263 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. a nezohľadňuje doby povinného dôchodkového poistenia navrhovateľa v období, v ktorom poberal čiastočný invalidný dôchodok, aj keď bol povinne dôchodkovo poistený.
Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu.
Na otázku sudkyne, prečo navrhovateľ nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne z 2. mája 2011, navrhovateľ uviedol: Po doručení rozhodnutia odporkyne o znížení invalidného dôchodku z 2. 5. 2011 navštívil osobne pobočku v Žiline, kde mu bolo pracovníčkou odporkyne oznámené - aby bol rád, že mu v roku 2003 priznali nezákonne invalidný dôchodok aj z doby, kedy vykonával funkciu policajta, že následne, keď to odporkyňa zistí na ústredí, bude mu invalidný dôchodok odobratý a bude ho musieť ešte aj vracať.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že invalidný dôchodok mu bol priznaný už 25. 11. 2002 podľa vyhlášky č. 76/1957 v znení vyhlášky č. 286/1990 a invalidný dôchodok mu bol priznaný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., to znamená, že čiastočný invalidný dôchodok mu bol priznaný už od 25. 11. 2002. Poberateľom výsluhového dôchodku nebol, o priznanie invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku požiadal odporkyňu v období od 1. júla 2002 do 2003 a konanie o ňom nebolo pred 1. júnom 2003 právoplatne skončené. Jemu bol invalidný dôchodok priznaný právoplatným rozhodnutím odporkyne už pred júnom 2003, preto si myslí, že ust. § 173 aj z titulu, že nebol poberateľom výsluhového dôchodku, použila odporkyňa voči nemu v rozpore so zákonom. Rovnako poukázal na nesprávne konanie odporkyne pri priznaní zníženého čiastočného invalidného dôchodku rozhodnutím z 2. 5. 2011 v tom smere, že zákon, ktorý použila pri tomto výpočte retroaktívne, platil od 1. 1. 2010.
Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala listu písaného A. P. zo dňa 26. júna 2015, pracovníčkou odporkyne, ktorý bol expedovaný 2. júla 2015 navrhovateľovi, ktorý sa nachádza v administratívnom spise odporkyne a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. júna 2014 ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom a ostatným spisovým materiálom.
Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 24.júna 2014, ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274, § 112 ods. 3 a 6, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľovi od 10. augusta 2014 starobný dôchodok na sumu 122,00 € mesačne.
Predmetom súdneho prieskumu nemôže byť žiadne iné rozhodnutie odporkyne, len rozhodnutie zo dňa 24. júna 2014. Preto nebolo možné vyhovieť požiadavke navrhovateľa na preskúmanie okolností, za ktorých mu bol priznaný, resp. následne odňatý invalidný dôchodok. Preskúmať zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia je možné iba za predpokladu, že na jeho preskúmanie nie je určený osobitný postup, čo pri rozhodnutí odporkyne neplatí (každé jej rozhodnutie o priznaní alebo odňatí dávky je preskúmateľné súdom na základe opravného prostriedku podaného v zákonnej lehote). Napriek tomu sa súd prejudiciálne zákonnosťou týchto rozhodnutí zaoberal. Za súladné so zákonom súd vyhodnotil len rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 4. februára 200, ktorým bol navrhovateľovi správne priznaný čiastočný invalidný dôchodok na základe posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity, v súlade s vtedy platnou právnou úpravou podľa § 29 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb.
Konajúci súd sa stotožňuje s právnymi názormi právneho zástupcu navrhovateľa ohľadne priznania invalidného dôchodku. Dobu profesionálnej služby možno totiž vylúčiť z doby potrebného zamestnania pre nárok na invalidný dôchodok v období posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity len vtedy, ak by navrhovateľovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok. Skutočnosť, že navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok za službu (ktorý sa za výsluhový dôchodok len považuje), nemá za následok vylúčenie obdobia profesionálnej služby pri skúmaní, či bola splnená podmienka získania potrebnej doby
zamestnania päť rokov v posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. Ust. § 29 ods. 7 Zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa na dobu profesionálnej služby neprihliada, sa vzťahuje len na prípady, kedy žiadateľovi o dávku vznikol priamo nárok na výsluhový dôchodok. V prípade, ak žiadateľovi o invalidný dôchodok vznikol nárok na štátnu dávku sociálneho zabezpečenia, ktorou bol aj príspevok za službu, nebolo podľa zákona táto štátna dávka zmenená na výsluhový dôchodok a nárok na ňu nemohol vylúčiť hodnotenie doby profesionálnej služby príslušníka ozbrojeného zboru z doby zamestnania, a to ani vtedy, keď bola zákona považovaná za výsluhový dôchodok. Iný výklad pojmu trvania zamestnania pre posudzovanie podmienky potrebnej doby zamestnania podľa § 29 Zákona o sociálnom zabezpečení by nezodpovedal zákonu.
Vznik nároku na príspevok za službu nemožno automaticky považovať za vznik nároku na výsluhový dôchodok a samotná skutočnosť, že navrhovateľovi vznikol nárok na príspevok za službu, považovaný neskôr za výsluhový dôchodok, nemá za následok, že doba profesionálnej služby je vylúčená ako doba zamestnania pre zamestnania pre účely vzniku nároku na invalidný dôchodok.
Na základe vyššie uvedeného považoval súd opravný prostriedok navrhovateľa za dôvodný, nakoľko odporkyňa v minulosti navrhovateľovi invalidný a starobný dôchodok priznala nesprávnou aplikáciou ustanovení Zákona o sociálnom poistení a sociálnom zabezpečení (okrem rozhodnutia odporkyne zo dňa 4. 2. 2003).
Z týchto dôvodov považoval súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. júna 2014 o znížení starobného dôchodku navrhovateľa od 10. augusta 2014 na sumu 122,00 € mesačne za nesúladné so zákonom, preto rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie, nakoľko nesprávne vychádzalo z troch nezákonných rozhodnutí odporkyne zo dňa 2. 5. 2011 - o priznaní starobného dôchodku od 23. 1. 2011, o vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok od 9. 3. 2003 a o vyplácaní starobného dôchodku od 23. 1. 2011 a súčasne o odňatí invalidného dôchodku od 10. 6. 2011.
V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne rozhodnúť o starobnom dôchodku navrhovateľa opätovne, naznačeným smerom, pričom podkladom pre jej nové rozhodnutie by mali byť údaje vychádzajúce z rozhodnutia zo dňa 4. 2. 2003 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku (priemerný osobný mzdový bod, z ktorého bola zhodnotená doba profesionálnej služby).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 690,98 €. Náhrada trov konania pozostáva z : - prevzatie a príprava zastúpenia - 28. 7. 2014, návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 24. 6. 2014, porada s klientom - 10. 10. 2014, odvolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. 10. 2014 (4 úkony právnej pomoci x 61,85 € + 20 % DPH = 296,88 €, - porada s klientom - 1. 12. 2015 a účasť na pojednávaní - 3. 12. 2015 (2 x 64,54 € + 20 % DPH = 154,90 €), - režijný paušál pre rok 2014 vo výške 8,04 € za 4 úkony právnej pomoci + 20 % DPH = 38,59 €, - režijný paušál pre rok 2015 vo výške 8,39 € za 2 úkony právnej pomoci + 20 % DPH = 20,14 € - náhrada cestovných výdavkov v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky (D. D. - Žilina, Žilina - D. D.) = 46,27 €, - náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky (cesta D. D. - Žilina - 4 polhodiny, cesta Žilina - D. D. - 4 polhodiny) + 20 % DPH = 134,20 €.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 690,98 € vrátane 20 % DPH na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Tonhausera, advokáta, s. r. o., so sídlom v D. D. tak, ako je konkretizované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.