Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/88/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200378 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200378.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: H. X., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom D., H. XXXX/X, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 17, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2016 podľa § 65, § 274, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 14. októbra 2010 starobný dôchodok v sume 142,10 € mesačne, ktorý bol podľa predpisov o zvyšovaní dôchodkov postupne zvyšovaný a k 1. januáru 2016 sa vypláca v sume 176,60 € mesačne. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom poukázal na to, že odporkyňa pri vydávaní rozhodnutia postupovala v rozpore s pre ňu záväzným právnym názorom súdu, v ktorom súd jednoznačne označil za jediné správne rozhodnutie odporkyne rozhodnutie zo dňa 4. marca 2003. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že odporkyňa mala za základ pri rozhodovaní o starobnom dôchodku navrhovateľa použiť rozhodnutie zo 4. februára 2003 v spojitosti s ust. § 13 Zákona o sociálnom zabezpečení a ust. § 81 ods. 1 a § 263 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa poukázala na to, že Krajský súd v Žiline rozsudkom č. 25Sd/232/2014-110 z 3. decembra 2015 zrušil rozhodnutie odporkyne z 24. júna 2014, ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274, § 112 ods. 3 a 6, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľovi starobný dôchodok od 10. augusta 2014 na sumu 122,- € mesačne. Za súladné so zákonom krajský súd vyhodnotil len rozhodnutie odporkyne zo dňa 4. februára 2003, ktorým bol navrhovateľovi správne priznaný čiastočný invalidný dôchodok na základe posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity v súlade s vtedy platnou právnou úpravou podľa § 29 ods. 5 Zákona o sociálnom zabezpečení. V ďalšom konaní uložil súd odporkyni opätovne rozhodnúť o starobnom dôchodku navrhovateľa, pričom podkladom pre nové rozhodnutie by mali byť údaje vychádzajúce z rozhodnutia zo dňa 4. februára 2003 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku (priemerný osobný mzdový bod, z ktorého bola zhodnotená doba profesionálnej služby). Odporkyňa v súvislosti s neformálnou žiadosťou navrhovateľa zo 14. októbra 2013 opätovne posúdila nárok na starobný dôchodok v súlade s právnym názorom krajského súdu zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania vykonávaného v služobnom pomere v I. kategórii funkcií, t. j. započítaním doby služby a počas nej dosiahnutých hrubých zárobkov, navrhovateľ podmienku nároku na starobný dôchodok splnil 23. januára 2004. Odporkyňa poukázala na § 60 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., podľa ktorého obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného odporkyňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. Nakoľko navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona o sociálnom poistení s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšil 23. januára 2004, obdobie poberania invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, t. j. po 23. januári 2004 nie je obdobím dôchodkového poistenia na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nie je možné zohľadniť dobu poberania čiastočného invalidného dôchodku od 23. januára 2004. Zároveň odporkyňa poukázala na § 79a Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z.. Na určenie sumy starobného dôchodku sa použil priemerný osobný mzdový bod určený z rozhodujúceho obdobia k vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. 1,1694, z ktorého bol vypočítaný predchádzajúci dôchodok, pretože tento je vyšší. Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia SR a na určenie sumy starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bola zhodnotená doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby, suma starobného dôchodku sa znížila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za službu) za celé roky, najviac o sumu výsluhového príspevku (príspevku za službu), ktorá sa vyplácala ku dňu priznania starobného dôchodku. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 24. februára 2016 potvrdil ako vecne správne. Právny zástupca navrhovateľa v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu, nakoľko rozhodnutie odporkyne považuje za nezákonné. Odporkyňa sa vo svojom vyjadrení nevyjadrila k samotnej podstate sporu, ale len k tomu, že navrhovateľovi podľa jej názoru nemožno započítať niektoré doby dôchodkového poistenia, čo oni považujú za nesprávne. Uviedol, že má za to, že vo veci konajúci súd v rozsudku zo dňa 3. 12. 2015 vec právne posúdil a určil spôsob ako má odporkyňa rozhodnúť. Je nevyhnutné opätovne sa zaoberať otázkou odňatia čiastočného invalidného dôchodku, nakoľko odporkyňa túto časť argumentácie navrhovateľa a odôvodnenia predmetného rozsudku pri vyhotovovaní nového rozhodnutia svojvoľne a v rozpore so zákonom nezohľadnila. Odporkyňa opätovne konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keď konala v rozsahu a spôsobom, ktorý zákon neustanovuje. V tomto smere odkázal na nález Ústavného súdu SR č. PL ÚS 25/05 zo dňa 7. 6. 2006. Odporkyňa však svojim postupom narušila základnú zásadu právnej istoty a princíp, podľa ktorého vzniknuté nároky musia byť zachované. Princípu materiálneho právneho štátu, ktorého neoddeliteľným atribútom je princíp právnej istoty, nezodpovedá taký výklad ust. § 81 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého odporkyňa priznané sociálne zabezpečenie občana v invalidite, prípadne v starobe odníme bez náležitého posúdenia všetkých špecifických súvislostí daného prípadu a bez zváženia jeho dopadu na nadobudnuté práva navrhovateľa a jeho právne istoty. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4So/133/2009, pričom je zrejmé, že aj do dnešného dňa nevalorizovaný čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľa priznaný rozhodnutím zo dňa 4. 2. 2003, bol vyšší než starobný dôchodok priznaný napadnutým rozhodnutím, čo je v zrejmom rozpore s normou § 81 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Odporkyni v tomto prípade nič nebránilo dávku priznať. Odporkyňa sa mala riadiť názorom prezentovaným súdom v rozhodnutí zo dňa 3. 12. 2015 a porovnať prostú výšku oboch dôchodkových dávok tak, ako navrhovateľ uviedol už v návrhu na začatie tohto konania. Navrhovateľovi je nutné priznať invalidný dôchodok, iné posúdenie veci odporkyňou je rozporné so zákonom a priznanie tejto dávky je možné, čo potvrdil opätovne Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku sp. zn. 4So/133/2009. Predmetom tohto sporu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia, však kľúčovým je aj citované rozhodnutie Ústavného súdu SR a ust. § 81 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V súlade s Dohovorom č. 128, na ktorý sa odporkyňa sama odvoláva, sa nemôže stratiť ani deň dôchodkového poistenia, avšak konaním odporkyne bolo de facto znemožnené poberanie starobného dôchodku navrhovateľa. Zo zákonnej úpravy je zrejmé, že navrhovateľ v období rokov 2004 - 2007, čo odporkyňa sama vo svojom rozhodnutí deklaruje, prispieval do všeobecného systému sociálneho poistenia v zmysle vtedy platnej právnej úpravy. Bol povinne dôchodkovo poistený a ďalej je dôležité zdôrazniť i tú skutočnosť, že aj v nasledujúcich rokoch po 1. 1. 2008 bolo poberanie čiastočného invalidného dôchodku považované za obdobie dôchodkového poistenia, ale len konaním odporkyne, bolo navrhovateľovi znemožnené poberanie starobného dôchodku, čo niekoľkokrát sama odporkyňa potvrdila vo svojich vyjadreniach a je nesprávne a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, aby bol navrhovateľ svojvôľou štátneho orgánu prinútený prispievať do všeobecného systému sociálneho poistenia a aby mu následne na základe svojvôle rozhodnutia štátneho orgánu bolo znemožnené používať benefity z toho vyplývajúce. Navrhovateľ ďalej s odkazom na § 81 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení opätovne trvá na skutočnosti, že mu mal byť v zmysle vyššie uvedeného priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Poukázal na to, že pri každom výpočte starobného dôchodku navrhovateľa bol použitý iný priemerný osobný mzdový bod, vypočítaná iná výška starobného dôchodku. V tomto kontexte rozhodnutia odporkyne pôsobia aj nedôveryhodne a zmätočne. Odporkyňa úplne ignoruje znenie § 81 ods. 1, keď sa navrhovateľovi pokúša priznať starobný dôchodok a aj tento je chybne vypočítaný. Vo vzťahu k oznámeniu o výplate dôchodku, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia a vyjadreniu odporkyne uviedol, že navrhovateľ nikdy nepoberal predčasný starobný dôchodok tak, ako to odporkyňa uvádza vo svojom vyjadrení. Navrhovateľ sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného opravného prostriedku a vyjadrení svojho právneho zástupcu. Zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 20. mája 2016 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 24. februára 2016 potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom a ostatným spisovým materiálom. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 24. februára 2016, ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 14. októbra 2010 starobný dôchodok v sume 142,10 € mesačne, k 1. januáru 2016 v sume 176,60 € mesačne. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo dňa 19. 12. 1994 č. GR ZVJS-11.465/32-94 patrí navrhovateľovi podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. príspevok za službu od 1. januára 1995 v sume 4.929,- Sk mesačne. Príspevok za službu vzhľadom na iný spôsobom výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., resp. predtým podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Príspevok za službu nie je výsluhovým dôchodkom, naďalej je príspevkom za službu podľa predchádzajúcich zákonných úprav a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 410/1991 Zb. sa iba považoval a tiež sa následne podľa prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov. Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu dobe poistenia. V konaní nebolo sporným, že navrhovateľ podmienku nároku na starobný dôchodok splnil dňa 23. januára 2004. Podľa § 60 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. Pretože navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona o sociálnom poistení s použitím § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšil dňa 23. januára 2004, obdobie poberania invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, t. j. po 23. januári 2004 nie je obdobím dôchodkového poistenia na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nie je možné zohľadniť dobu poberania čiastočného invalidného dôchodku od 23. januára 2004. Podľa § 79a Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. Správne teda odporkyňa na určenie sumy starobného dôchodku použila priemerný osobný mzdový bod určený z rozhodujúceho obdobia k vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. 1,1694, z ktorého bol vypočítaný predchádzajúci dôchodok, pretože tento je vyšší. Správne teda odporkyňa rozhodla, keď priznala navrhovateľovi starobný dôchodok tak, že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia započítala aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely príspevku za službu v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. V zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok). Opakovane súd poukazuje na ust. § 60 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., podľa ktorého obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona o sociálnom poistení s použitím § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšil 23. januára 2004, z tohto dôvodu nie je možné zohľadniť dobu poberania čiastočného invalidného dôchodku od 23. januára 2004. Započítaním doby zamestnania (poistenia), ktorá bola navrhovateľovi započítaná pri stanovení invalidného dôchodku, by došlo k duplicitnému započítaniu doby dôchodkového poistenia. Spôsob výpočtu starobného dôchodku odporkyňou je v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozsudkami Najvyššieho súdu SR vydanými v obdobných prípadoch, ak by Sociálna poisťovňa pri výpočte starobného dôchodku postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila tak neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným poistencom. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. februára 2016 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda podľa O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.