Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/234/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201023 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201023.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: X.. H. Z., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom G., F. XXXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2014 podľa § 65, § 274 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 13. decembra 2010 starobný dôchodok v sume 110,70 € mesačne, od 1. januára 2011 zvýšený starobný dôchodok v sume 112,70 € mesačne, od 1. januára 2012 zvýšený starobný dôchodok v sume 116,50 € mesačne, od 1. januára 2013 zvýšený starobný dôchodok v sume 127,70 € mesačne a od 1. januára 2014 zvýšený starobný dôchodok v sume 136,50 € mesačne. Týmto rozhodnutím realizovala rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/302/2013-36 zo dňa 3. apríla 2014. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok z dôvodu, že nesúhlasí s výpočtom dôchodku odporkyňou. Podľa jeho názoru je odporkyňa povinná priznať a vypočítať sumu starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia - zabezpečenia s prihliadnutím na celkovú odpracovanú dobu výkonu služby, avšak s poukazom na vykonané poistné dôchodkové odvody do konca roku 2002 v prospech spoločného systému sociálneho dôchodkového poistenia - zabezpečenia, teda ide o povinnosť odporkyne započítať celkovú odpracovanú dobu aj s príslušnými náhradnými doba od 15 roku fyzického veku až do konca roku 2002, čo predstavuje celkom 38,9042 rokov - mínus obdobie rokov „odvodov“ sociálneho dôchodkového poistenia - zabezpečenia, ktoré boli prevedené do osobitného, resp. špeciálneho systému sociálneho dôchodkového poistenia - zabezpečenia policajtov ... teda mínus roky 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, počas ktorých (obdobie 7 rokov) sa odvádzalo sociálne dôchodkové poistenie - zabezpečenie do osobitného, resp. špeciálneho systému dôchodkového poistenia - zabezpečenia policajtov ... Zároveň podotkol, že odporkyňa je povinná do tohto výpočtu zahrnúť a započítať náhradnú dobu od 13. 12. 1970 do 1. 9. 1971. V doplnení opravného prostriedku navrhovateľa opätovne namietal výšku starobného dôchodku. Uviedol, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku nesprávne postupovala, poukázal na to, že v čl. 33 Dohovoru 128 sa uvádza, že starobný dôchodok sa môže krátiť, ale nie je uvedené, že sa musí krátiť. Ďalej namietal nezapočítanie doby od 13. decembra 1970 do 1. septembra 1971 a tiež žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9,20 % od 25. októbra 2013. V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku odporkyňa uviedla, že napadnutým rozhodnutím realizovala rozsudok KS v Žiline č. k. 24Sd/302/2013-36 z 3. apríla 2014, ktorý zrušil rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť z dôvodu neúplnosti spisov správneho orgánu. K námietke navrhovateľa ohľadne použitia čl. 33 Dohovoru 128 poukázala na rozhodnutie č. 55 Najvyššieho súdu SR. V zmysle tohto rozhodnutia odporkyňa stanovila výšku starobného dôchodku tak, že najskôr určila sumu starobného dôchodku za všetky doby poistenia, t. j. obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na príspevok. Následne určila sumu starobného dôchodku patriacu len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Suma určená za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok bola potom krátená o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé kalendárne roky. Rovnako poukázala na to, že Dohovor 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon; príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním odporkyňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Odporkyňa vo svojej rozhodovacej činnosti je povinná aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby osobitného zákona. Odporkyňu o takomto postupe poučil Najvyšší súd SR v rozsudkoch napr. č. 4So/189/2007 z 29. mája 2008, 4So/133/2009 zo 7. decembra 2009, 9So/77/2011 z 30. mája 2012. Vnútroštátne zákonodarstvo Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravilo, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa prekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto je možné na zachovanie predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) za tú istú dobu výkonu služby zohľadnenú v dvoch dávkach sociálneho zabezpečenia (poistenia) aplikovať Dohovor. Podľa názoru odporkyne je spôsob výpočtu v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozsudkami Najvyššieho súdu SR vydaných v obdobných prípadoch. Taktiež bol zohľadnený čl. 33 Dohovoru, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov č. 416/1991, čiastka 79. Výpočet dôchodku bol vykonaný v súlade s rozhodnutím č. 55 Najvyššieho súdu SR uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutím SR č. 5/2011. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvodu žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 4. júna 2014 potvrdil ako vecne správne. Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku, na všetkých svojich písomných podaniach. Pokiaľ to má zhrnúť, navrhol, že podľa medzinárodného Dohovoru 128 podľa čl. 33 by odporkyňa mala krátiť starobný dôchodok primerane k počtu skončených rokov doby trvania služobného pomeru, teda služby od roku, od 1.1.2003, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. a Zákon o sociálnom poistení. Teda o túto časť by sa mal krátiť starobný dôchodok z obdobia dôchodkového poistenia 38 rokov a 330 dní, to je od roku 2003 do konca roku 2009 - 7 rokov a 7 mesiacov. Odporkyňa nemôže zarátať, alebo brať do úvahy obdobie dôchodkového poistenia alebo vylúčiť ani obdobie, ktoré odvádzal ministerstvu vnútra a odtiaľ má vyrátaný dôchodok ako zo súbežného dôchodkového systému. Žiadal, keďže odvádzal aj do spoločného, čo išlo aj pre Sociálnu poisťovňu, nech mu zarátajú aj toto obdobie. V tejto súvislosti odcitoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 7So/138/2011 z 15. 8. 2012: „Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila pri zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodovať odporkyňu.“ Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že vypočítali starobný dôchodok, určili jeho sumu tak, že prenásobili presne tak, ako hovoril, vzorec priemerný osobný mzdový bod x obdobie dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota. Takto určili časť starobného dôchodku, ktorá zodpovedala dobe služby, ktorá bola zhodnotená na určenie výsluhového dôchodku. Koeficient sa znížil o sumu, ktorá zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby. Do konca roku 2002 ako keby do konca roku 2002 nebol mal priznaný žiadny dôchodok. Do konca roku 2002 mal navrhovateľ priznaný dôchodok výsluhový, čiže táto doba zhodnotená bola. Navrhovateľ tvrdí, že do konca roku 2002 boli robené odvody, odporkyňa však navrhovateľovi peniaze nedala, nedala mu žiaden dôchodok, tak to vyzerá tak, ako keby navrhovateľovi z výsluhy išiel vlastne dôchodok za nič do konca roku 2002, lebo dvojmo odvody neplatil. Dvojmo odvod nešiel a za tých 6 rokov, ktoré má započítané, ktoré mal v civilnom zamestnaní, tak celých 6 rokov bolo presne vysvetlené nielen vo vyjadrení odporkyne z 22. 8. 2014, ale presne je to vyjadrené aj v rozhodnutí zo dňa 4. 6. 2014. Odvolávajúc sa na uvedené vyjadrenie, ktoré je presné, úplne a podrobné, navrhla krajskému súdu, aby napadnuté rozhodnutie zo 4. júna 2014 potvrdil ako vecne správne, pretože v ňom je starobný dôchodok krátený o roky, za ktoré bol výsluhový dôchodok vypočítaný. Navrhovateľ k vyjadreniu zástupkyne odporkyne uviedol, že odporkyňa nemôže zarátavať, alebo brať do úvahy obdobie dôchodkového poistenia alebo vylúčiť mu obdobie, ktoré odvádzal ministerstvu vnútra a odtiaľ má vyrátaný dôchodok ako zo súbežného dôchodkového systému. Žiadal, keďže odvádzal aj do spoločného systému, čo išlo aj pre Sociálnu poisťovňu, nech mu zarátajú aj toto obdobie. Vyrátať teda 38 rokov a odrátať tie roky, ktoré boli odvádzané do špeciálneho alebo osobitného systému a z tohto zostatku vyrátať starobný dôchodok. Uvedené má na mysli aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 7So/138/2011 z 15. 8. 2012. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-SZ-VZ-44.326-1/2010 zo dňa 25. augusta 2010 bol navrhovateľovi priznaný od 18. júla 2010 výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 14 200 dní obdobia dôchodkového poistenia uvedených na osobnom liste bola navrhovateľovi podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-44.326-6/2013-VZ zo dňa 3. júla 2013 pre nárok na výsluhový dôchodok započítaná náhradná vojenská služba od 1. apríla 1977 do 31. augusta 1977 (I. kategória funkcií), doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru (I. kategória funkcií), od 1. septembra 1977 do 31. decembra 1999 a doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 1. januára 2000 do 17. júla 2010 (III. pracovná kategória), t. j. 33 rokov a 116 dní. Navrhovateľovi služobný pomer skončil 17. júla 2010. Sumu starobného dôchodku určila odporkyňa s prihliadnutím na dobu výkonu služby vypočítanú podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo výške 707,20 € mesačne. Sumu starobného dôchodku určila odporkyňa s prihliadnutím na dobu výkonu služby vypočítanú podľa zákonu č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov na 306,02 € mesačne. Suma starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov k 13. decembru 2010 je 107,40 € mesačne a suma starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov k 13. decembru 2010 je 25,60 € mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je vyššia, starobný dôchodok k 13. decembru 2010 patrí navrhovateľovi v sume 107,40 € mesačne. Uvedenú sumu odporkyňa valorizovala v súlade s § 82 Zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania dôchodku o 3,05 % na 110,70 € mesačne, od 1. januára 2011 na sumu 112,70 € mesačne, od 1. januára 2012 na sumu 116,50 € mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 127,70 € mesačne a od 1 januára 2014 na sumu 136,50 € mesačne. Podľa čl. 33 Dohovoru 128, ak má občan nárok na dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávky, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z uvedeného vyplýva, že v prípade nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného systému ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné v zmysle citovaného dohovoru starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť. V prípade navrhovateľa nastala situácia, že má nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok. Ide teda o dve dávky, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba. Sú preto splnené podmienky na krátenie podľa čl. 33 Dohovoru. V odôvodnení rozsudku č. k. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 Najvyšší súd SR uvádza: Ak bol navrhovateľovi priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, musí odporkyňa postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skočených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Konkrétnemu mechanizmu krátenia - teda postupu v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 sa Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach vyhol. Presný postup, resp. mechanizmus krátenia na základe čl. 33 ods. 2 Dohovoru v žiadnom vnútroštátnom predpise zakotvený nie je. Nakoľko však bol Dohovor č. 128 ratifikovaný 11. januára 1990, príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu, preto jej spôsob výpočtu konajúci súd považoval za súladný s doterajšou ustálenou súdnou praxou a rozsudkami Najvyššieho súdu SR vydanými v obdobných prípadoch, z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 4. júna 2014 ako zákonné potvrdil v súlade s ust.§ 250q ods. 2 O.s.p.. Nakoľko ani konajúcemu súdu nie je iný mechanizmu krátenia známy ako ten, čo aplikovala odporkyňa - spôsob krátenia uplatnený odporkyňou schvaľuje, pretože, ak by odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila by tak neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným poistencom bez relevantného právneho dôvodu (nakoľko v obdobných prípadoch postupuje rovnakým spôsobom krátenie). Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ by navrhovateľ bol v konaní úspešný, ani v tomto prípade by si nemohol uplatňovať náhradu trov právneho zastúpenia, aj keď v civilnom zamestnaní pôsobí ako advokát, nakoľko v preskúmavacom konaní vystupuje ako fyzická osoba (nie ako právny zástupca), teda ako advokát by nemohol zastupovať seba samého. V prípade úspechu by mal navrhovateľ nárok len na náhradu vecných nákladov. Pokiaľ navrhovateľ v opravnom prostriedku žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9,25 % p. a. v tej časti dlhu označeného ako starobný dôchodok, ktorý nebol správne priznaný odo dňa 00. 00. 2014, t. j. dňa priznania prvotného nároku, súd poukazuje na to, že v konaní podľa piatej časti O.s.p., teda v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutia správnych orgánov len preskúmavajú, nie je v ich kompetencii rozhodovať o iných nárokoch (v konkrétnom prípade o úroku z omeškania zo starobného dôchodku, ktorého výška a dátum priznania je v konaní sporným). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.