Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/106/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201061 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201061.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, G., v zastúpení JUDr. Milan Štúrik, advokát so sídlom B. XX, U., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/20904-002 z 08.07.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobný návrh z a m i e t a. Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 11.09.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/20904-002 z 08.07.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“, „druhostupňové rozhodnutie“, „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Martin (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. MT3/HN/SOC/2014/16500 z 25.04.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobkyni podľa § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov a podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložená povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 01.11.2012 do 31.12.2013 v sume 816,20 Eur, zvýšené o 10 % v sume 81,62 Eur, t.j. celkom v sume 897,82 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, soc. vecí a rodiny Martin. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie o uložení povinnosti žalobkyne vrátiť dávku a príspevky je súladné so zákonom. K odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že pri podávaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi dňa 16.11.2012 bola poučená a následne dňa 27.11.2012 pri vykonanom sociálnom zisťovaní o povinnostiach, ktoré má občan, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi. Z podnetu Trenčianskej univerzity, na ktorej žalobkyňa študuje, v zmysle Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, bol touto inštitúciou upozornený prvostupňový orgán. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobkyňa neoznámila, že poberá finančné dary a nepreukázala, že o tejto skutočnosti prvostupňový správny orgán informovala. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že správne orgány porušili zásadu zákonnosti a zásadu spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci práve z dôvodu, že prvostupňový orgán vychádzal z podkladov, ktoré predložila žalobkyňa v žiadosti o sociálne štipendium a zistené skutočnosti v odvolaní ani nespochybnila. Proti rozhodnutiu žalovaného podala riadne a včas žalobu žalobkyňa. V žalobe tvrdila, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, lebo vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď žalovaný orgán nevykonal navrhnuté dôkazy, procesne nespôsobilým spôsobom v záujme úplného ozrejmenia skutkového stavu a dôkazy vykonané prvostupňovým orgánom hodnotil neobjektívne, zhodne s týmto orgánom. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, lebo žalovaný nereagoval na jej námietky uplatnené v odvolaní, že žalobkyňa nesúhlasí s argumentáciou napadnutého rozhodnutia, že pri podaní žiadosti o štipendium bola dotazovaná, z čoho žije, prečo nie je možné, aby vyžila z dávky v hmotnej núdzi vo výške 58,- Eur, že to nie je možné, aby z týchto peňazí hradila všetky svoje výdavky, keď správnemu orgánu uviedla, že jej stará mama ako každému vnúčaťu poskytla, z príležitosti Vianoc, sumu 3.000,- Eur v súvislosti s nákladmi na štúdium s tým, že keď sa o ňu stará a pomáha jej s nákupmi, upratovaním a zabezpečením starostlivosti, tak jej to môže vrátiť, keď nastúpi do prvého zamestnania. S takýmto poskytnutím finančných prostriedkov súhlasila, s tým, že po nástupe do prvého zamestnania tieto finančné prostriedky vráti vo výške 2/3 poskytnutých prostriedkov. Peniaze fyzicky prevzala, dohodli sa so starou mamou, že koľko bude potrebovať, toľko jej bude z týchto peňazí poskytnuté na kúpu oblečenia, hygienických potrieb a pod., lebo sa bála takúto vysokú sumu mať pri sebe. Ďalším dôvodom bolo, že situácia sa mohla kedykoľvek zmeniť a tieto finančné prostriedky mala stará mama mať odložené aj na pohreb. Následne pri vybavovaní žiadosti o štipendium pri nástupe do druhého ročníka bolo jej povedané, že má dokladovať aj takýto príjem a predložiť darovaciu zmluvu alebo čestné prehlásenie o finančnom dare od starej matky, na čo reagovala a v priebehu r. 2012 takéto doklady poskytla. Následne študijné oddelenie jej kázalo doplniť toto čestné prehlásenie o rozpísanie súm na jednotlivé mesiace, čo akceptovala a takýto rozpis súm aj predložila. Tvrdila, že žalovaný sa s touto argumentáciou vôbec nezaoberal, pričom ako osoba neznalá práva, aj z hľadiska veku a rozumových schopností sa riadila iba inštrukciami, ktoré v priebehu konaní o priznaní štipendia alebo dávky v hmotnej núdzi jej boli príslušnými pracovníkmi uvedených inštitúcií podávané. Bolo povinnosťou žalovaného správneho orgánu posudzovať, či skutočne došlo k právnemu úkonu darovania alebo inému právnemu úkonu ako má na mysli ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Takýmto posudzovaním sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberali, i keď tieto skutkové okolnosti v odvolaní uviedla. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie, ktoré bolo podané ohľadne darovania, uviedla, že správny orgán ich môže brať do úvahy, ale nemôže ísť o jediné dôkazné prostriedky, z ktorých vychádza, nakoľko čestné prehlásenie bolo vypracované a predložené na základe inštrukcie študijného referenta Trenčianskej univerzity. Žalovaný správny orgán sa nezaoberal skutočným obsahom právneho úkonu, ktorý bol uzavretý medzi žalobkyňou jej starou matkou, uspokojil sa iba s predloženými čestnými vyhláseniami, preto jeho rozhodnutie nemôže vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čim došlo k porušeniu § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný neskúmali skutočnú vôľu ohľadne obsahu právneho úkonu, pričom táto povinnosť im vyplýva z § 3 ods. 2 Správneho poriadku, nekonali v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania - so žalobkyňou a ich rozhodnutie je v rozpore aj so zásadou materiálnej pravdy. Správne orgány nedoplnili zisťovanie skutkového stavu, či už riadnym výsluchom žalobkyne, jej starej matky, príp. ďalšími dôkaznými prostriedkami, pričom aj jej osobný výsluch nebol realizovaný riadnym procesným spôsobom, keďže nebola poučená ako účastník konania o svojich právach a povinnostiach a napriek tomu prvostupňový orgán rozhodol. V žalobe ďalej uviedla, že neporušila žiadnu zákonnú povinnosť v zmysle § 29 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 599/2003 Z.z., keďže sumy preberá týždenne, či už formou nákupov potrebných vecí naturálnou formou alebo priamo na úhradu nájomného privátu, v čiastkach od 10,- do 50,- Eur týždenne podľa potreby. Pokiaľ sa jej kladie za vinu nesplnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z. uviedla, že sa výslovne dopytovala na prvostupňovom orgáne ohľadne preukazovania príjmu, pretože pri podávaní žiadosti o štipendium bola upozornená na to, že ak žiadosť o štipendium podá, tak ju oznámia na úrad práce, že mala príjem a budú jej odňaté dávky v hmotnej núdzi. Telefonicky sa dotazovala na prvostupňový orgán, či má každý týždeň hlásiť, že jej stará mama dáva peniaze, že jej niečo kúpila a bolo jej povedané, ako uvádza aj v e-maili adresovanému študijnému oddeleniu Trenčianskej univerzity, ktorý priložila k žalobe, že ani pri podávaní žiadosti o dávku hmotnej núdzi dňa 16.11.2012 na uvedené skutočnosti nebola upozornená a riadne o nich poučená. Pokiaľ ide o poučenie, na ktoré poukazuje žalovaný v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi v časti o príjmových pomeroch, je názoru, že finančné prostriedky, ktoré obdržala od starej matky, napĺňajú obsah nepomenovanej zmluvy a taktiež s určitosťou v tomto smere poučená nebola. Samotné čestné prehlásenie starej matky po právnej stránke nie je právnym úkonom darovacej zmluvy, s touto skutočnosťou sa správne orgány nezaoberali. Postupom a vydaním napadnutého rozhodnutia správne orgány porušili zásadu zákonnosti obsiahnutú v § 3 ods. 1 Správneho poriadku, zásadu aktívnej súčinnosti upravenú v § 3 ods. 2 a napadnuté rozhodnutie nespĺňa predpísané náležitosti upravené v § 47 Správneho poriadku, nakoľko v odôvodnení správny orgán neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním z 21.10.2014. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na listinné dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa Úradu práce Martin ako aj Trenčianskej univerzite, a to prehlásenie svojej starej matky - L. E.j zo dňa 20.09.2013, v ktorom uvedená osoba potvrdzuje, že žalobkyni v priebehu roka 2012 poskytla darom finančné prostriedky vo výške 2.500,- Eur, ďalej na e-mailovú žiadosť z 22.10.2013 Trenčianskej univerzite ako aj úradný záznam z 31.03.2014, kde žalobkyňa potvrdila, že finančné prostriedky dostala od svojej starej mamy darom ako jednorazovú sumu tak, ako je to uvedené v čestnom prehlásení starej matky. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou a žalobnými bodmi, ktoré poukazujú na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktorého jeho vydaniu predchádzalo v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. na základe riadne a včas podanej žaloby, bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.02.2015 za splnenia procesných podmienok uvedených v § 250f ods. 1,2 O.s.p. a 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol z nasledovných dôvodov: Napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím bola podľa § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z. v spojení s § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. žalobkyni uložená povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 01.11.2012 do 31.12.2013 zvýšené o 10 % v celkovej sume 897,82 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako aj dôvodov prvostupňového správneho rozhodnutia je preukázané, že správne orgány pri rozhodovaní vo veci vychádzali zo skutočnosti, že žalobkyňa, ktorá bola poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi, prijala dar od starej matky v r. 2012 vo výške 2.500,- Eur. Tieto finančné dary dostávala už aj v čase podania žiadosti - od 01.11.2012 do 31.12.2013 a preto nemohla spĺňať podmienku nároku na dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Poukázali na poučovaciu povinnosť upravenú v § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z., v súlade s ktorou, bola žalobkyňa povinná ohlásiť úradu písomne do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku, preto žalobkyňa bola povinná v uvedenej lehote oznámiť úradu aj skutočnosť, že stará matka jej darovala sumu 2.500,- Eur. Podľa § 2 zákona č. 599/2003 Z.z., hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. 1) § 2 a 5 ods. 6 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu alebo podať úradu o týchto zmenách do ôsmich dní oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 29 ods. 4 cit. zákona, občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10% odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak a) nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania, Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona, na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 30) ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona, na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60 až 68 zákona o správnom konaní. Podľa § 25 ods. 3 cit. zákona, konanie sa začína podaním písomnej žiadosti občana, žiadosti občana podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, ak rodné číslo nie je pridelené a trvalý pobyt občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, ktorým sa poskytujú dávka a príspevky. Na výzvu úradu občan doplní ďalšie nevyhnutné údaje. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z., o nárokoch pred 1. januárom 2014 sa aj po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013. Podľa § 46 cit. zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V žalobných bodoch žalobkyňa tvrdila, že správne orgány spoľahlivo nezistili stav veci a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je nezákonné. Po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu krajský súd konštatuje, že jeho súčasťou sú listiny, ktoré v konaní predložila žalobkyňa a ktoré boli získané aj od Trenčianskej univerzity, na ktorej žalobkyňa v posudzovanom období študovala, a to čestné prehlásenie L. E., starej matky žalobkyne, zo dňa 20.09.2013, ktorá prehlásila, že v priebehu r. 2012 poskytla žalobkyni darom finančné prostriedky na účely úhrady privátu v Trenčíne, cestovných a iných výdavkov spojených so štúdium v sume 2.500,- Eur. Súčasťou spisu je aj čestné prehlásenie tej istej osoby z 28.10.2013, kde sú podľa mesiacov od februára 2012 do decembra 2012 rozpísané sumy, ktoré boli mesačne žalobkyni poskytnuté a ktoré sú obsiahnuté v sume 2.500,- Eur. V obsahu čestného prehlásenia stará matka žalobkyne uviedla, že finančné prostriedky poskytla žalobkyni darom. Ďalej sa medzi listinnými dôkazmi nachádza čestné prehlásenie starej matky žalobkyne z 20.02.2014, kde je rozpísaná suma, ktorá bola poskytnutá z celkovej sumy 2.500,- Eur od januára do decembra 2013. Súčasťou spisu je úradný záznam prvostupňového správneho orgánu spísaný dňa 31.03.2014, z ktorého krajský súd zistil, že sa na prvostupňový správny orgán dostavila žalobkyňa, ktorá uviedla, že v r. 2012 a r. 2013 dostala od starej mamy darom jednorazovú sumu ako podporu v jej štúdiu, ktorá sa rozpísala na jednotlivé mesiace v r. 2012 a r. 2013 ako to vyžadovalo študijné oddelenie Trenčianskej univerzity. Súčasťou úradného záznamu je konštatovanie, že v mesiacoch január - marec 2014 žiadny finančný dar nedostala. Tento úradný záznam je podpísaný žalobkyňou a jeho súčasťou nie je žiadne poučenie správneho orgánu. Obsahom administratívneho spisu je aj žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi na predpísanom tlačive, ktorého súčasťou je poučenie podľa § 29 ods. 1 - 4 zákona č. 599/2003 Z.z. a v časti „poučenie“ sa nachádza s dátumom 16.11.2012 podpis žalobkyne. V časti D a E neboli uvedené žalobkyňou žiadne príjmy. Žalobkyňa až v podanom odvolaní tvrdila, že finančné prostriedky vo výške 2.500,- Eur, ktoré obdržala od svojej starej matky, síce slúžili na zabezpečenie jej študijných potrieb v r. 2012, 2013, avšak tieto finančné prostriedky boli poskytnuté na základe nepomenovanej zmluvy, ktorej obsahom bolo poskytnutie finančných prostriedkov starou mamou a na druhej strane bola dohodnutá povinnosť žalobkyne po ukončení štúdia 2/3 uvedenej sumy starej matke vrátiť. Tieto skutkové tvrdenia boli prvýkrát uvedené žalobkyňou v podanom odvolaní. Okrem tejto argumentácie žalobkyňa k podanému odvolaniu nepripojila žiadne listinné dôkazy, ani v odvolaní nenavrhla vykonať výsluch svedkov, či už starej mamy, rodičov alebo iných osôb tak, ako to tvrdí v podanej žalobe. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že pred vydaním rozhodnutia žalovaného sa žalobkyňa oboznamovala s obsahom administratívneho spisu a na základe jej požiadaviek bola časť administratívneho spisu prefotená, a to dňa 19.05.2014. Žalobkyňa v správnom konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala tvrdenia o uzavretí inominátnej zmluvy, na základe ktorej nebol poskytnutý dar vo výške 2.500,- Eur a skutkové tvrdenia, ktoré uviedla až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nepreukázala ani v odvolacom konaní žiadnymi dôkazmi. Naopak, dôkazy, ktoré produkovala do vydania prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj dôkazy, ktorými preukazovala svoju sociálnu situáciu na študijnom oddelení Trenčianskej univerzity v konaní o priznanie sociálneho štipendia, nepreukazujú jej tvrdenia o neposkytnutí finančných prostriedkov starou matkou darom, naopak, preukazujú a dotvrdzujú skutkové závery správnych orgánov, že finančné prostriedky vo výške 2.500,- Eur obdržala titulom daru Krajský súd konštatuje, že žalobkyňa v správnom konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdení o nedarovaní finančných prostriedkov vo výške 2.500,- Eur od starej matky. Naviac jej tvrdenia vyznievajú účelovo, pretože sú menené v priebehu správneho konania. Je pravdou, že správne orgány sú povinné rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a sú povinné vykonať dokazovanie za účelom, čo najúplnejšieho zistenia stavu veci. Nielen správne orgány, ale aj účastníci správneho konania majú povinnosť tvrdení a dôkaznú povinnosť, ktorá v sebe obsahuje preukázať označením alebo predložením dôkazov pravdivosť a dôvodnosť svojich skutkových tvrdení. Toto právo žalobkyni ako účastníčke správneho konania vyplývalo z § 33 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré v konaní pred prvostupňovým ani odvolacím správnym orgánom nevyužila, keď nenavrhla vykonať konkrétne dôkazy, resp. okrem predložených dôkazov nepredložila iné dôkazy, ktoré by hodnovernosť a vypovedaciu hodnotu ňou predložených dôkazov (v spise nachádzajúcich sa čestných prehlásení starej matky žalobkyne) spochybnili. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli na základe dostatočne spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a vyhodnotili správne žalobkyňou predložené listinné dôkazy, keď konštatovali, že žalobkyni bol poskytnutý v r. 2012 a 2013 príjem, ktorý bolo potrebné zohľadniť z hľadiska poskytovania dávok v hmotnej núdzi a ktorý sa považuje za príjem pre posúdenie odkázanosti na pomoc v hmotnej núdzi. Krajský súd konštatuje, že aj v prípade, že by žalobkyňa preukázala, že finančné prostriedky obdržala na základe inominátnej zmluvy a de facto tieto prostriedky boli kvázi pôžičkou, ktorú jej poskytla stará matka na úhradu každodenných potrieb študenta ktoré sa zaviazala žalobkyňa starej matke vrátiť po ukončení štúdia vo výške 2/3, minimálne 1/3 týchto finančných prostriedkov by bola príjmom, ktorý je potrebné posúdiť ako príjem na účely posudzovania hmotnej núdze z hľadiska zákona č. 599/2003 Z.z. Čo sa týka finančných prostriedkov vo výške 2/3 zo sumy 2.500,- Eur, tieto finančné prostriedky obdržala žalobkyňa v posudzovanom období r. 2012 a 2013, čo v konaní nebolo sporné, avšak nebolo preukázané, že v tomto období bola povinná v určitých mesačných splátkach túto pôžičku „vrátiť.“ Podľa názoru súdu, pre rozhodnutie veci by nemala význam ani skutočnosť, pokiaľ by boli preukázané tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe a podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa v r. 2012 a 2013 obdržala neboli v tomto istom období kompenzované konkrétnymi povinnosťami (napr. povinnosťou tieto finančné prostriedky v určitých mesiacoch vracať), preto nie je možné konštatovať, že by takto poskytnuté finančné prostriedky nemali status príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze podľa zákona č. 599/2003 Z.z., keď tento zákon explicitne v ust. § 5 ods. 4 vymedzuje, ktorý príjem sa pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona, nepovažuje za príjem. Do cit. zákonného ustanovenia nie je možné subsumovať poskytnutie, podľa názoru krajského súdu, sumy 2.500,- Eur na tých skutkových okolnostiach, ktoré tvrdila žalobkyňa v podanej žalobe a v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Krajský súd dospel k záveru, že aj v prípade, že by sa preukázalo vykonaným dokazovaním pred správnymi orgánmi tvrdenie žalobkyne o spôsobe poskytnutia tejto finančnej čiastky a spôsobe jej vrátenia, by táto skutočnosť nemohla ovplyvniť finančné pomery žalobkyne v r. 2012 a v r. 2013, teda v období, za ktoré je povinná vrátiť poskytnuté dávky v hmotnej núdzi (teda za obdobie, keď dávku v hmotnej núdzi poberala). Podľa názoru krajského súdu, skutkové tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe a v odvolaní, ktoré sa týkajú spôsobu poskytnutia finančnej čiastky a spôsobu jej vrátenia, aj v prípade preukázania ich pravdivosti, by nemali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Krajský súd uvádza, že žalobkyňa bola v súlade s § 29 ods. 1-4 zákona č. 599/2003 Z.z., než jej bola priznaná dávka v hmotnej núdzi, riadne poučená. V konaní nebolo sporné, že svoju povinnosť do 8 dní od zistenia oznámiť skutočnosť, že obdržala príjem v sume 2.500,- Eur, si nesplnila, keď z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že finančné prostriedky obdržala už v novembri 2012 a povinnosť túto skutočnosť oznámiť, v súlade s § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z., si nesplnila, keď až na základe podnetu Trenčianskej univerzity zo dňa 13.03.2014, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 18.03.2014, sa tieto skutočnosti prvostupňový správny orgán dozvedel. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa si túto povinnosť v súlade so zákonom č. 599/2003 Z.z. riadne a včas nesplnila. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že nebola riadne poučená prvostupňovým správnym orgánom, keď tvrdila, že ju mylne informoval pracovník úradu (žalobkyňou neoznačený), keď obsah administratívneho spisu tieto skutočnosti nepotvrdzuje. Preto krajský súd dospel k záveru, že napriek tomu, že žalobkyňa bola riadne o povinnosti upravenej v § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z. poučená, svoju zákonnosť povinnosť si nesplnila. Preto boli naplnené ustanovenia § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z., keď správny orgán uložil žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie 01.11.2012 do 31.12.2013, keď bolo preukázané, že už v mesiaci november 2012 a v nasledujúcich mesiacoch až do mesiaca december 2013 vrátane, boli jej poskytované finančné prostriedky, ktoré boli jej príjmom v súlade s § 29 ods. 1 cit. zákona a ktorý prvostupňovému orgánu na účely posudzovania hmotnej núdze neoznámila. Bolo preukázané, že príspevky, o ktorých rozhodoval prvostupňový správny orgán a uložil povinnosť tieto prostriedky vrátiť, žalobkyni od 01.11.2012 nepatrili vo výške, v akej sa jej vyplácali, keď bolo preukázané, že žalobkyňa napriek poučeniu dňa 16.11.2012 si svoju povinnosť podľa § 29 ods. 1 cit. zákona nesplnila, hoci musela predpokladať, že uvedená dávka je vyplácaná neprávom, keď sama v tomto období sa preukazovala vo vzťahu k Trenčianskej univerzite A. Dubčeka v Trenčíne, že tieto finančné prostriedky sú poskytované od starej matky darom bez uvedenia ďalších skutkových okolností, teda bez okolností, ktoré uviedla až v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím je vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, neboli porušené práva žalobkyne ako účastníčky konania, keď listinné dôkazy, ktoré predložila, nepreukazujú, jej v odvolaní menené, skutkové tvrdenia ohľadne poskytnutého príjmu i napriek tomu, že pri výsluchu žalobkyňa (ako tvrdila) nebola poučená. V úradnom zázname zo dňa 31.03.2014, však žalobkyňou tvrdené skutočnosti (ktorých pravdivosť potvrdila svojím podpisom) sú v súlade s obsahom dôkazov, ktoré v konaní predložila. Krajský súd dodáva, že poučovacia povinnosť správneho orgánu voči žalobkyni ako účastníčke konania sa viazala (z hľadiska procesných ustanovení) iba vo väzbe na aplikáciu § 54 ods. 3, § 30 ods. 1, § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a žalobkyňa nebola v postavení svedka - § 35 zákona č. 71/1967 Zb. a podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 599/2003 Z.z. poučená bola. Preto krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žalobkyňa v konaní nemala úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario jej nevzniká právo na náhradu trov konania, preto súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.