Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/126/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201189 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201189.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom, so sídlom F. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Okresný úrad v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti účastníkov konania: v rade 1/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, v rade 2/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, v konaní preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/026328-1/Pál zo dňa 24.09.2014 v spojení s oznámením o oprave zrejmej chyby v písaní rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2014/026328-1/Pál zo dňa 24.09.2014 pod č. OU-ZA-OVBP2-2014/026328-3/Pál zo dňa 23.10.2014 , takto jednomyseľne r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/026328-1/Pál zo dňa 24.09.2014 v spojení s oznámením o oprave zrejmej chyby v písaní rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2014/026328-1/Pál zo dňa 24.09.2014 pod č. OU-ZA-OVBP2-2014/026328-3/Pál zo dňa 23.10.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e po v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 518,76 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Ďurajdu, advokáta so sídlom v Žiline, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 21.10.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/026328-1/Pál zo dňa 24.09.2014 v spojení s oznámením o oprave chyby v písaní zo dňa 23.10.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného,“ „druhostupňové rozhodnutie,“ „preskúmavané rozhodnutie“, „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Obce Divina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 20297/2012-27507/2014-OS-JS zo dňa 30.05.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie,“ „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 4 vo väzbe na § 58 a 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.) a dodatočne povolil zrealizované stavebné práce pre O. O. a manželku B. (ďalej len „stavebník“ alebo „stavebníci“) na stavbe: „Prístavba a nadstavba rodinného domu so vznikom novej bytovej jednotky“ na pozemku CKN p. č. 252, kat. úz. G., okres Žilina, s popisom stavby (ďalej len „stavba“, „posudzovaná stavba“), predmetom konania je prístavba rodinného domu o rozmeroch 1,35 x 6,15 m, v rámci ktorej je umiestnené schodisko do navrhovanej nadstavby. Vnútorné dispozičné riešenie navrhovanej nadstavby vychádza z dispozičného riešenia prízemia. Nadstavbou a prístavbou vzniknú v rodinnom dome dve samostatné bytové jednotky so spoločným vstupom. Rozostavanie stavby - zrealizované sú stavebné práce: nosné časti prístavby a nadstavby, a to najmä obvodové vnútorné nosné steny ako aj konštrukcia steny, deliace priečky a zateplenie obvodového plášťa s výnimkou steny na hranici pozemku, na úplné dokončenie stavby je potrebné v rámci poschodia vyhotoviť dva okenné otvory a vnútorné povrchové úpravy. Súčasne určil podmienky pre dokončenie stavby. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že je plne v kompetencii stavebného úradu, aby posúdil, aký spôsob prejednania veci, vyplývajúci z ustanovenia § 61 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb., zvolí. Účastník konania nemá právny nárok o tom rozhodovať a teda, ak požiada o ústne pojednávanie, je na rozhodnutí stavebného úradu, či tejto žiadosti vyhovie alebo nie. Skutočnosť, že stavebný úrad nevyhovel žiadosti žalobkyne zvolať vo veci ústne pojednávanie, ju v žiadnom prípade nezbavuje byť účastníčkou konania, ako to v podanom odvolaní uvádza jej splnomocnený zástupca, stavebný úrad ju z konania nevylúčil rozhodnutím o nepriznaní postavenia účastníka konania, ale s ňou počas celého priebehu konania konal, oznamoval a doručoval jej všetky písomnosti, mala právo podať v priebehu konania námietky, nahliadať do podkladov rozhodnutia a aj podať voči rozhodnutiu stavebného úradu odvolanie, čo aj učinila. Pokiaľ sa jednalo o spochybnenie predloženej projektovej dokumentácie (ďalej len „PD“) zo strany žalobkyne, ktorá podľa nej nepreukazuje objektívny a reálny stav nehnuteľnosti č. XXX, ani jej stav pôvodný poukázal na § 46 a § 88a ods. 4 R. zákona a konštatoval, že za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie zodpovedá architekt, v prípade veci Ing. L. H., autorizovaný stavebný inžinier. Predchádzajúce rozhodnutie žalovaného vytklo prvostupňovému správnemu orgánu neúplnosti vo vypracovaní projektovej dokumentácie, ktorá bola doplnená o výkresy, ktoré v pôvodnej projektovej dokumentácii absentovali. Konštatoval, že, vlastníkmi nepovolenej stavby, predložená PD je vypracovaná v potrebnom rozsahu pre riadne posúdenie stavby. Z hľadiska PD sú plánované dva okenné otvory, ktoré sú zakreslené v PD, ktoré však, ako konštatuje prvostupňový správny orgán, ešte vyhotovené neboli. Súlad predloženej a schválenej PD so samotným uskutočnením stavby bude stavebný úrad skúmať až v rámci kolaudačného konania, o ktoré vlastníci nepovolenej stavby musia po dokončení stavby požiadať, najneskôr však do 12/2016, kedy, ako vyplýva z podmienky pre dokončenie stavby uvedenej na str. 2 pod bodom 1a, musí byť stavba dokončená. Čo sa týka námietky ohľadne nepreukázania podkladov týkajúcich sa statiky stavby 554 a poukázania, že časť prístavby a nadstavby je realizovaná na tzv. plote, ktorý nebol určený ako súčasť stavby a nemá základy potrebné pre stavbu, čo môže spôsobiť deštrukciu časti domu 554 a poškodenie majetku a zdravia, žalovaný konštatoval, že súčasťou spisu je dokumentácia pre dodatočné stavebné povolenia vypracovaná projektantom Ing. L. s dátumom 1/2014, ktorej obsahom je aj architektúra a statika - statický posudok. Statika bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou Ing. S. F., PhD. s dátumom spracovania 12/2013 a z nej vyplýva, že sa zaoberal statikou celej stavby, ktorá je predmetom konania o dodatočnom povolení - aj oplotením, ktoré má byť súčasťou prístavby a to na str. 12 statického posudku pod bodom 15 konštatuje, že: „Časť oplotenia, ktoré je súčasťou stavby, je tvorená stenou z prostého betónu, uvažovanej triedy betónu C8/10 hrúbky 225 mm. Pôvodná statická schéma je konzola. Dominantné zaťaženie je vodorovné, a to 0,5 kN/ m vo výške hornej hrany, maximálne vo výške 1,0 m nad terénom. Na existujúcom oplotení v dotknutej časti nie sú viditeľné žiadne trhliny ani nadmerné deformácie. Pri vybudovaní prístavby bude táto časť oplotenia slúžiť ako súčasť obvodovej steny. Na horný okraj časti oplotenia sa uloží medzipodesta, ktorá zároveň mení statické pôsobenie, ktoré možno určiť ako nosník na spodnom okraji votknutý a na hornom okraji podopretý pružnou posuvnou podperou limitujúcou deformácie vo vodorovnom smere. Nosník je namáhaný prevažne tlakom. Vzhľadom na pracovný diagram betónu, vysokú odolnosť tlaku, je možné konštatovať, že posudok v časti oplotenia, ktoré je súčasťou prístavby, je vyhovujúci, posudok je vykonaný na základe odborného odhadu a obhliadky na mieste stavby, keďže sa mení statické pôsobenie a spôsob zaťaženia, je nutné posilniť základy v zmysle realizačnej alebo dodávateľskej dokumentácie.“ Žalovaný vyhodnotil túto námietku žalobkyne za neopodstatnenú. Poukázal na § 23 ods. 1 Správneho poriadku, § 13 ods. 1, 2 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/1992 Zb.“), § 18 ods. 2 písm. a), ods. 4 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 618/2003 Z.z“ alebo „Autorský zákon“) ako aj § 24 ods. 1,2,3 Autorského zákona a uviedol, že konkrétne práva týkajúce sa nazerania do spisov platné pre všetky správne konania sú upravené v § 23 Správneho poriadku. Pokiaľ účastník konania požaduje vyhotovenie fotokópie kompletnej projektovej dokumentácie, ktorá má charakter vyhotovenia rozmnoženín diela v zmysle § 18 Autorského zákona (projektová dokumentácia bola vyhodnotená na základe zmluvy o dielo a uhradená z finančných prostriedkov stavebníka), je to možné len so súhlasom autora projektu, ktorý je oprávnený za vyhotovenie rozmnoženín požadovať odmenu. Konštatoval, že postup prvostupňového orgánu, ktorý neposkytol žalobkyni fotokópiu celej projektovej dokumentácie, bez súhlasu autora, bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Autorského zákona a túto námietku považoval za nedôvodnú. Oznámenie o pokračovaní konania o dodatočnom povolení stavby pod č. 20297/2012-17326/2014-OS-JS vydal Spoločný obecný úrad so sídlom Mestský úrad Žilina, ale napadnuté rozhodnutie vydal starosta Obce Divina, poukázal na § 5 písm. a) bod 1 zákona č. 608/2013 Z.z., § 117 ods. 1, 2,3 Stavebného zákona ako aj § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. a § 13 ods. 4 písm. c) a ods. 5 a konštatoval, že označenie správneho orgánu tvorí jeho oficiálny názov, názov obce, obec je právnická osoba, za ktorú koná starosta aj v správnych administratívnych vzťahoch a riadením úradu nedochádza k obmedzeniu alebo narušeniu identity príslušných obcí, ktorých právne postavenie sa nemení. Obecný úrad nie je právnickou osobou a zriaďuje sa len za účelom zabezpečenia výkonu individuálnej rozhodovacej činnosti starostov obcí a vedenia evidencie, ktorú nie je účelné a racionálne vykonávať na úrovni jednotlivých obcí. Činnosť stavebného úradu pre Obec Divina je na základe zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu zabezpečená po administratívnej a odbornej stránke Spoločným obecným úradom so sídlom v Žiline a pracovníkmi tohto úradu, ktorí musia spĺňať kvalifikačné predpoklady pre túto činnosť, avšak rozhodnutie vydáva Obec Divina - Ing. U. H. ako starosta Obce Divina a štatutár obce takéto rozhodnutie musí za obec podpísať a opatriť odtlačkom okrúhlej pečiatky obce. Túto námietku žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. Ďalej konštatoval, že z ust. § 66 ods. 1 pre stavebný úrad vyplýva povinnosť rozhodnúť o námietkach účastníkov konania a prvostupňový správny orgán o námietkach žalobkyne rozhodol a riadne ich zdôvodnil. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne o spornej majetkovoprávnej hranici medzi vlastníkmi nepovolenej stavby a žalobkyňou, uviedol, že keď žalobkyňa tvrdila, že projektant zakreslil na prvom nadzemnom podlaží dve okná smerom do dvora žalobkyne, ktoré tam nie sú reálne osadené a keď namietala umiestnenie okien smerom k domu odvolateľky a žiadala uložiť vlastníkom nepovolenej stavby opatrenia a podmienky, aby osadili také okná, ktoré budú nepriehľadné a bude ich možné otvárať maximálne do polohy vetračky, strecha, fasáda, prípadne oplechovanie spodných okien zasahuje do domu žalobkyne a že prvostupňový správny orgán sa touto námietkou kvalifikovane nezaoberal, ako aj tvrdenia žalobkyne, že sa nestotožňuje s postupom stavebného úradu, ktorý vlastníkom nepovolenej stavby, ktorí vykonávali stavebnú činnosť v rozpore s platnou úpravou, uložil pokutu 30,- Eur. Konštatoval, že žalobkyňa bola z hľadiska koncentračnej zásady kompetentná formulovať všetky svoje námietky v lehote na podanie námietok, o tomto postupe bola prvostupňovým správnym orgánom riadne poučená a preto nebolo možné na námietky, ktoré nepodala v lehote na podanie námietok prihliadať. Prvostupňový správny orgán si splnil svoju poučovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 61 ods. 3 Stavebného zákona, keď žalobkyni listom z 27.03.2014 oznámil pokračovanie konania o dodatočnom povolení stavby, upustil od ústneho pojednávania a na vznesenie prípadných pripomienok a námietok určil lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. Konštatoval, že v prípade spornej hranice pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a vlastníkov nepovolenej stavby je túto skutočnosť kompetentný riešiť iba súd v občianskom súdnom konaní. K otázke uloženej pokuty uviedol, že vec je predmetom konania o prejedaní priestupku, ktoré je samostatným konaním, nemá súvis a ktoré nemôže byť hodnotené v rámci preskúmavaného konania. K ostatným námietkam uviedol, že s týmito sa prvostupňový správny orgán v plnej miere vysporiadal. Poukázal, že projektant Ďurkáč vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že existencia okenných otvorov z obytných miestností na prvom nadzemnom podlaží má nezmenenú veľkosť a polohu od vybudovania stavby pôvodným majiteľom domu, t.j. od zakúpenia nehnuteľnosti stavebníkov cca pred 50-imi rokmi, osadenie nových okien v obvodovej stene južného priečelia do obytných miestností na druhom nadzemnom podlaží je z hygienického hľadiska nevyhnutné a na zamedzenie vzájomného vizuálneho kontaktu boli navrhnuté okná na druhom nadzemnom podlaží s priesvitným a zároveň nepriehľadným zasklením, so štruktúrou skla dubová kôra, mliečne sklo a pod. Žalovaný konštatoval, že vo veci je potrebné zdôrazniť, že predmetom konania je dodatočné povolenie prístavby a nadstavby jestvujúceho rodinného domu - teda zmenu dokončenej stavby. Pôvodný objekt rodinného domu bol umiestnený na spoločnej hranici pozemkov, táto skutočnosť je nemenná ani v prípade prístavby a nadstavby. Umiestnenie obytných miestností smerom k pozemku žalobkyne vyplýva zo samotného situovania stavby rodinného domu vo vzťahu k svetovým stranám, keď tieto sú orientované na juh, na sever sú orientované okná WC, kúpeľne, kotolne, skladu na prvom ako aj na druhom nadzemnom podlaží. Oproti týmto oknám z obytných miestností nie je situovaný rodinný dom odvolateľky, nakoľko je posunutý juhozápadným smerom do vnútra pozemku žalobkyne, teda nemôže dôjsť k zatieneniu rodinného domu žalobkyne prístavbou ani nadstavbou. Žalovaný mal za to, že nadstavbou a prístavbou nedôjde k takému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne, aby nadstavba a prístavba nemohla byť dodatočne povolená. Pôvodný objekt už bol umiestnený na hranici pozemku, ani nadstavbou a prístavbou nedôjde k obmedzeniu užívania pozemku vo vlastníctve žalobkyne, ktorý je v tejto časti vedený ako zastavané plochy a nádvoria - pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom (LV č. XXX pre kat. úz. G.) a využívaný ako prístup od miestnej komunikácie k samostatnému domu, a to vzhľadom na umiestnenie domu žalobkyne v zadnej časti až za pozemkom CKN parcela č. 251. Sklony sedlovej strechy sú orientované na východ a západ, na pozemok vlastníkov nepovolenej stavby, čím nedôjde k znehodnocovaniu pozemku žalobkyne ani v dôsledku atmosférických zrážok, strecha je opatrená dažďovými zvodmi zvedenými taktiež na pozemok vlastníkov nepovolenej stavby. Z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že strešná konštrukcia presahuje minimálnou časťou na pozemok žalobkyne, to isté sa týka aj prípadného oplechovania okien. Žalovaný mal za to, že tento minimálny presah nemá vplyv na možnosť užívať pozemok žalobkyňou na určený účel, v žiadnom prípade nezasahuje do domu žalobkyne ako to tvrdí, nakoľko medzi domom žalobkyne a domom vlastníkov nepovolenej stavby je odstup cca 3 metre a tieto oba domy sú oproti sebe umiestnené len v časti prístavby schodiska, kde ani nie sú smerom k domu žalobkyne umiestnené žiadne okenné otvory. Žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vecne správne. Proti rozhodnutiu žalovaného podala riadne a včas žalobu žalobkyňa. Žiadala zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V žalobných bodoch uviedla, že v prvostupňovom konaní nebola skúmaná otázka, či k povoleniu takejto čiernej stavby nedôjde v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania. Tvrdila, že túto skutočnosť sú povinní preukazovať stavebníci a nie stavebný orgán. Zo strany stavebníkov bolo potrebné predložiť žiadosť o dodatočné povolenie stavby a bolo potrebné, po predchádzajúcom zrušení veci skoršími rozhodnutiam žalovaného, posúdiť súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa skoršieho rozhodnutia žalovaného bola povinnosť správnych orgánov samotnú žiadosť doplniť, prepracovať projektovú dokumentáciu, ako aj doložiť relevantné doklady, v ktorých obdobiach, na základe oznámenia, povolenia dochádzalo k stavebnej činnosti stavebníkov. Taktiež bolo potrebné doplniť a doložiť stavebníkmi statické posudky a geometrický plán vo vzťahu k zastavanej ploche pozemku. Poukázala na skoršie rozhodnutie žalovaného vo veci, ktorý konštatoval, že predložená projektová dokumentácia nie je v súlade s Vyhláškou č. 453/2000 Z.z., keď v dostatočnom rozsahu nie je zdokumentovaný stav rodinného domu pred tým ako vlastníci nepovolenej stavby začali s nepovolenými úpravami. Taktiež bol vytýkaný nedostatok projektovej dokumentácie v tom, že v dodatočnom povolení je aj nadstavba, chýba výkres zachytávajúci pôvodný objekt v pohľadoch, reze, pôvodnú výšku objektu a teda nie je možné určiť, o koľko sa stavba nadstavbou zvýšila a absentuje aj dokumentácia krovu. Tvrdila, že stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval intencie a záväzné stanovisko rozhodnutia Obvodného úradu v Žiline, ktorý skorším rozhodnutím vo veci konal a rozhodol 12.09.2013. Žalobkyni bolo odňaté právo účastníctva konania, keď napriek jej požiadavke nebolo zvolané ústne pojednávanie a v dôsledku toho nedošlo k objektívnemu zisteniu stavu. Správne orgány námietku žalobkyne, že predložená projektová dokumentácia nezodpovedá skutočnému stavu, nezohľadnili. Ani prípadnou ohliadkou na mieste samom, ktorú žalobkyňa navrhla vykonať, nebola preskúmavaná (žalobkyňou spochybnená) správnosť projektovej dokumentácie, najmä v časti, kde je uvedený pôvodný stav. Bolo povinnosťou stavebníkov prezentovať, v akom rozsahu, na základe akých povolení a v akých rokoch boli realizované stavebné činnosti od pôvodného stavu doposiaľ. Postavením čiernej stavby došlo k zásahu do vlastníckych a iných práv žalobkyne ako vlastníčky susediacej stavby, keďže nemožno akceptovať predloženú projektovú dokumentáciu, ktorá rieši všetky okná do dvora žalobkyne, keď okenné otvory boli stavebníkmi vykonané napriek jej zákazu a v súčasnosti je možné technicky riešiť tzv. nadstavbu tak, aby okná boli situované do dvora stavebníkov a do cesty. Tieto skutočnosti by boli preukázané práve ohliadkou na mieste samom. Nesúhlasila s postupom stavebného úradu, ktorý jej odmietol vydať doklady nachádzajúce sa v spise - projektovú dokumentáciu, keď údajne podľa autorského práva (podľa názoru stavebného úradu), nebol stavebný úrad povinný bez súhlasu projektanta takúto dokumentáciu žalobkyni vydať. Takýto postup stavebného úradu považovala žalobkyňa za nelogický. Ďalej tvrdila, že posudzovaná stavba má nedostatočné základy a nekvalitný múr (škvarobetónový základ), čo môže spôsobiť stav deštrukcie časti domu súp. č. XXX a jeho spadnutie do dvora žalobkyne a tým aj poškodiť majetok a zdravie osôb tam bývajúcich. Stavebný úrad nepostupoval v súlade so zákonom, keď sa nezaoberal statikou nadstavby a prístavby posudzovanej stavby. Tvrdila, že strecha, fasáda, prípadne oplechovanie spodných okien, zasahuje do domu žalobkyne a s touto jej námietkou sa žalovaný nedostatočne vysporiadal. Spornou je aj majetkoprávna hranica medzi stavebníkmi a rodinným domom žalobkyne. Čo sa týka okien na prízemí stavby č. XXX, smerom do dvora žalobkyne, je potrebné uložiť stavebníkom opatrenia a podmienky, aby osadili okná, ktoré budú nepriehľadné, budú sa otvárať maximálne do polohy vetračky, z dôvodu rešpektovania vlastníckych a osobných práv žalobkyne ako vlastníčky susediacej stavby. Stavebný úrad rozhodol o námietkach žalobkyne len konštatovaním, že im nevyhovuje. Všeobecnosť zdôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu je dôvodom na jeho zrušenie, keď rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nie je ani presvedčivé a nie je v ňom poukazované na skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Ďalej tvrdila, že žiadosť stavebníkov je veľmi stručná, nevyplýva z nej, čo bola pôvodná stavba, čo je nadstavba a prístavba a v ktorých obdobiach túto stavebnú činnosť, ktorú chcú legalizovať, realizovali. Žalobkyňa sa nestotožnila s postupom stavebného úradu, ktorý stavebníkom za nelegálnu činnosť uložil pokutu 30,- Eur s tým, že pokuta má slúžiť na sankčné, výchovné a preventívne účely, čo uložená pokuta nemôže napĺňať. Poukázala, že prvostupňové rozhodnutie vydal a podpísal starosta Obce Divina, avšak v oznámení o pokračovaní konania o dodatočnom povolení stavby pod č. 20297/2012-17326/2014-OS-JS z 27.03.2014 vydal Spoločný obecný úrad so sídlom Mestský úrad Žilina, ktorý aj realizoval úkony v zmysle rozhodnutia bývalého Obvodného úradu Žilina z 12.09.2013. Týmto postupom nemohlo dôjsť k objektívnemu zisteniu stavu veci. Časť prístavby a nadstavby bola realizovaná na spoločnom murovanom plote bez jej súhlasu ako spoluvlastníka tohto plotu a plot bol v minulosti vybudovaný jej otcom a právnym predchodcom stavebníkov. Za týmto plotom bola v minulosti maštaľ. Jedná sa o prístavbu, ktorá predstavuje predsieň, sociálna časť a táto časť novovytvoreného domu XXX je fyzicky oproti domu žalobkyne č. 555. Podľa žalobkyne neobstojí tvrdenie správnych orgánov, že dom XXX a XXX nie sú oproti sebe, keď aj samotný poloopisný plán č. 45/2013, ktorý doložila, toto preukazuje. Ani po predložení dopracovanej projektovej dokumentácie Ing. H. sa v obsahu projektovej dokumentácie nenachádzajú doklady preukazujúce objektívny a reálny stav domovej nehnuteľnosti G. XXX, keď z projektovej dokumentácie nie je zrejmé, aký bol pôvodný stav domu XXX pred zahájením akejkoľvek stavebnej činnosti, keď projektant zakreslil len stav terajší, zodpovedajúci vonkajšiemu vzhľadu. Na prvom nadzemnom podlaží naviac projektant zakreslil dve okná smerom do dvora žalobkyne, ktoré tam reálne nie sú osadené. V minulosti, pred 20-imi rokmi, stavebníci začali realizovať stavbu domu 554 bez stavebného povolenia, vynechali na prvom nadzemnom poschodí okenné otvory, ktoré však na výslovný príkaz vtedajšieho starostu MNV Divina a nesúhlasu žalobkyne zamurovali. Už v tomto období stavebníci nadobudli vedomosť, že uvedené okná sú v rozpore so Stavebným zákonom a bola snaha ich vybudovať načierno, s výslovným nesúhlasom vlastníka susediacej stavby XXX. Už v tom čase stavebníci realizovali stavbu bez projektovej dokumentácie a boli ju povinní riešiť tak, aby vnútorné priestory prvého nadzemného podlažia situovali tak, aby obytné miestnosti boli smerom do verejnej komunikácie na druhú stranu alebo smerom do svojej záhrady a v miestach domu č. XXX, aby si vybudovali napr. sociálne priestory alebo tie priestory, ktoré bežne nevyžadujú okná. Žalobkyňa spochybnila stav dokončenosti stavby XXX - prvého nadzemného podlažia, čo sa týka priečok, inštalácií a má za to, že v tomto čase je možné zo strany stavebníkov realizovať stavbu tak, aby obytné miestnosti situovali mimo smer do domu žalobkyne č. XXX. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bolo vydané na základe nedostatočne vykonaného dokazovania a je nepreskúmateľné. Ďalej tvrdila, že stavebný úrad sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne o nedostatočnom statickom posúdení stavby č. XXX. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že v stanovenej lehote si neuplatnila námietky. Tvrdila, že už v zrušenom rozhodnutí z 29.05.2013 si uplatnila námietky a konanie o dodatočnom povolení je potrebné chápať ako celok a v konečnom rozhodnutí sa musí stavebný úrad vysporiadať so všetkými námietkami, ktoré počas celého konania žalobkyňa podala. Z tohto dôvodu žiada rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 28.11.2014. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pribratí účastníci konania - stavebníci O. s manželkou B., sa k veci vyjadrili písomným podaním, ktoré doručili na Krajský súd v Žiline dňa 09.01.2015. Majú za to, že boli splnené všetky podmienky na dodatočné povolenie stavby. Tvrdili, že architektonické, konštrukčné a technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ktoré obsahujú písomnosti ako dokumenty, projekty, odborné posudky, odhady, dobrozdania a pod. možno použiť iba na účel, na ktorý boli zhotovené a na iný účel ich možno použiť iba so súhlasom ich autora. Návrh stavby „Prístavba a nadstavba rodinného domu č. XXX“ vychádza z existujúcej podoby domu, ktorého základné rozmery boli a doposiaľ sú niekoľko desaťročí nezmenené. Nový návrh nijako nemení charakter existujúcej zástavby. Vnútorné dispozičné riešenie druhého nadzemného podlažia vychádza z existujúceho konceptu domu (prvé nadzemné podlažie), čo znamená, že poloha obytných miestností pri súčasnom návrhu je najoptimálnejším riešením a vzhľadom na obmedzenú šírku parcely stavebníka je jediným možným riešením. Poloha existujúcich okenných otvorov z obytných miestností na prvom nadzemnom podlaží má nezmenenú veľkosť a polohu od vybudovania stavby pôvodným majiteľom domu, t.j. od zakúpenia nehnuteľnosti stavebníka pred cca 50 rokmi. Osadenie nových okien v obvodovej stene južného priečelia do obytných miestností na druhom nadzemnom podlaží je z hygienického hľadiska nevyhnutné. Na zamedzenie vzájomného vizuálneho kontaktu boli okná na druhom nadzemnom podlaží navrhnuté s priesvitným a zároveň nepriehľadným sklom. V zmysle výkresu mapy, potvrdenej Katastrálnym úradom v Žiline, mali za to, že celý dom ako aj prístavba riešeného rodinného domu sa nachádzajú celým pôdorysom na parcele stavebníka. Majiteľ susedného pozemku je povinný umožniť stavebníkovi po vzájomnej dohode prístup na jeho pozemok na nevyhnutný čas, s cieľom realizácie navrhovaných stavebných úprav a servisných úkonov na južnom priečelí domu. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní dňa 05.05.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo posúdiť, či v priebehu stavebného konania nedošlo k porušeniu zákona a k vadám konania zo strany stavebných úradov, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že predmetom preskúmania je rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, ktorými dodatočne povolili stavebníkom O. O. a manželke B. (pribratým účastníkom konania - stavebníkom) stavbu - „Prístavba a nadstavba rodinného domu so vznikom novej bytovej jednotky“ na CKN parcele č. 252 v kat. úz. G. v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 4 vo väzbe na § 58 - § 66 Stavebného zákona. Krajský súd konštatuje, že v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré upravuje § 88a a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) sú upravené podmienky konania o dodatočnom povolení stavby - stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Posudzovaná stavba bola postavená stavebníkmi bez vydaného stavebného povolenia. Špecifikom tohto konania je skutočnosť, že stavebný úrad vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebníci sú povinní produkovať v konaní dôkazy spolu s podaním žiadosti o dodatočné povolenie stavby, ktoré preukážu, že stavba, ktorú realizovali bez vydania stavebného povolenia je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a nie je v rozpore s verejnými záujmami. Ustanovenie § 88a ods. 2 cit. normy upravuje, že ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v stanovenej lehote určenej stavebným úradom alebo na ich podklade nepreukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Z úpravy konania o dodatočnom povolení stavby - § 88a a nasl. Stavebného zákona vyplýva, že práve stavebník, ktorý je vlastníkom stavby postavenej bez vydaného stavebného povolenia, je povinný produkovať a navrhovať dôkazy, ktoré preukazujú, že posudzovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, územnoplánovacou dokumentáciou a osobitnými predpismi. Dôkazné bremeno v konaní o dodatočnom povolení stavby je na stavebníkovi, ktorý spolu so žiadosťou o dodatočné povolenie stavby je povinný produkovať a predložiť takéto dôkazy a povinnosťou stavebného úradu je ich obsah vyhodnotiť a posúdiť, či stavebník preukázal predloženými dôkazmi a obsahom podanej žiadosti a aj príloh, že dodatočné povolenie stavby postavenej bez stavebného povolenia nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení do 31.12.2014, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 cit. zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 3 cit. zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Podľa § 88a ods. 4 cit. zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 88a ods. 5 cit. zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 7 cit. zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 453/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú a) doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej, b) projektová dokumentácia stavby (projekt stavby) vypracovaná oprávnenou osobou v troch vyhotoveniach; ak ide o stavby podľa § 45 ods. 6 písm. a) zákona, postačí dokumentácia vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním, c) rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce, d) doklady o rokovaniach s účastníkmi stavebného konania, ak sa konali pred podaním žiadosti, e) kópia všeobecne záväzného nariadenia o schválení územného plánu zóny, ak sa územné rozhodnutie nevyžaduje, f) ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, vyhlásenie stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, dokumenty, projekty, odborné posudky, odhady, dobrozdania a iné písomnosti, ktoré sú výsledkom činnosti architektov a inžinierov, sú pre úradné účely verejnými listinami, ak je na nich vlastnoručný podpis pôvodcu a odtlačok jeho úradnej pečiatky. Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona, architektonické, konštrukčné a technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ktoré obsahujú písomnosti uvedené v odseku 1, možno použiť iba na účel, na ktorý boli vyhotovené; na iný účel ich možno použiť iba so súhlasom ich autora podľa osobitných predpisov. 12) Ich ochrana podľa osobitných predpisov 12) tým nie je dotknutá. 12) Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení zákona č. 89/1990 Zb. (úplné znenie č. 247/1990 Zb.). 12) § 18 ods. 2, § 20 ods. 6 a § 40 zákona č. 618/2003 Z.z. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. v znení do 28.10.2014, architektonické dielo je najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu. Podľa § 5 ods. 10 cit. zákona, rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny je nakladanie s vecou, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené; verejné rozširovanie zahŕňa nájom, vypožičiavanie, predaj alebo inú formu prevodu vlastníckeho práva k originálu diela alebo jeho rozmnoženine. Podľa § 5 ods. 17 cit. zákona, vyhotovenie rozmnoženiny diela je prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela dočasne alebo trvalo, a to akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme; rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä vo forme tlačenej, fotografickej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej rozmnoženiny, stavbou architektonického diela, alebo vo forme inej trojrozmernej rozmnoženiny, alebo v elektronickej forme zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä a) slovesné dielo a počítačový program, b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška, c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie, d) hudobné dielo s textom alebo bez textu, e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo, f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, g) fotografické dielo, h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu, i) dielo úžitkového umenia, j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme. 1a) 1a) § 2 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii. Podľa § 7 ods. 3 cit. zákona, ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na a) myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela, b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je potrebný súhlas toho, kto ich predniesol, c) dennú správu; za dennú správu sa nepovažuje dielo obsahujúce informácie najmä o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, autor má právo použiť svoje dielo. Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na a) vyhotovenie rozmnoženiny diela, b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, c) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, d) spracovanie, preklad a adaptáciu diela, e) zaradenie diela do súborného diela, f) verejné vystavenie diela, g) verejné vykonanie diela, h) verejný prenos diela. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa § 23 ods. 2 cit. zákona, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti. 1) 1) Zákon č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov. Podľa § 23 ods. 3 cit. zákona, správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. Podľa § 33 ods. 2 cit. zákona, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že právny predchodca žalovaného - Obvodný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím ObÚ-ZA-OVBP2/B/2013/00943/Pál z 12.09.2013 skoršie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v konaní o dodatočnom povolení posudzovanej stavby zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Dôvodom pre tento postu bola skutočnosť, že vlastníci nepovolenej stavby v dostatočnom rozsahu nezdokumentovali stav rodinného domu pred tým, ako začali s nepovolenými úpravami a nakoľko predmetom dodatočného povolenia stavby je aj nadstavba, nemohol správny orgán II. stupňa (vzhľadom na to, že chýbal výkres zachytávajúci pôvodný objekt v pohľadoch v reze) určiť, o koľko sa stavba nadstavbou zvýšila. Ďalej poukázal, že v súhrnnej technickej správe je medzi stavebnými úpravami existujúceho rodinného domu uvedená aj demontáž starej nevyhovujúcej konštrukcie krovu, avšak takýto výkres krovu v projektovej dokumentácii absentuje. Druhostupňový správny orgán uložil Stavebnému úradu Obce Divina doplniť projektovú dokumentáciu o chýbajúce výkresy. Následne Obec Divina vyzvala stavebníkov na doplnenie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie a prerušenie konania - predloženie výkresov a údajov tak, ako je špecifikované v tejto výzve a oznámením č. 20297/2012-17326/2014-OS-JS z 27.03.2014 oznámila účastníkom konania, že pokračuje konanie o dodatočnom povolení posudzovanej stavby, pričom súčasne podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona vyzvala účastníkov konania, že môžu svoje námietky uplatniť najneskôr do 7-ich pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Oznámenie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 07.04.2014. Dňa 09.04.2014 sa žalobkyňa spolu so svojím právnym zástupcom dostavila na Stavebný úrad Obec Divina a žiadala o nahliadnutie do spisu, súčasne požiadala o fotokópie z projektovej dokumentácie z dôvodu, že videla rozpor s jestvujúcim stavom. Stavebný úrad Obec Divina jej odmietol poskytnúť projektovú dokumentáciu s odôvodnením, že na poskytnutie fotokópií z projektovej dokumentácie je potrebný súhlas projektanta, ktorý obec nemala. Následne vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktoré v odvolacom konaní preskúmal žalovaný. V dôvodoch odvolania žalobkyňa, rovnako ako v žalobných bodoch správnej žaloby, namietala skutočnosť, že jej správny orgán neposkytol fotokópiu projektovej dokumentácie, ktorá bola aj podkladom pre rozhodovanie vo veci. Jednoznačne treba konštatovať, že projektová dokumentácia bola súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, je súčasťou predloženého správneho spisu pre účely súdneho konania a projektová dokumentácia bola jedným z podkladov, na základe ktorého prvostupňový správny orgán a žalovaný rozhodoval. Žalobkyňa mala status účastníčky konania, s poukazom na § 23 ods. 1 Správneho poriadku mala právo požadovať kópie úradných spisov, iba s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Argumentácia správnych orgánov, ktorí tvrdia, že nie je možné vyhotovovať, bez súhlasu autora projektu, fotokópie dokumentácie a jej rozmnoženiny a vydávať ich účastníkovi konania (teda aj žalobkyni) neobstojí a krajský súd poukazuje na nasledovné: Krajský súd konštatuje, že projektová dokumentácia, ktorá je obligatórnou náležitosťou žiadosti o vydanie stavebného povolenia a teda aj konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona, nie je výslovne uvedená v ustanovení § 23 ods. 3 Správneho poriadku ako skutočnosť, ktorú nie je povinný správny orgán v prípade nazerania do spisov a žiadosti účastníkov konania o vyhotovenie fotokópií (spisov) vyhotoviť. Aj pre konanie o dodatočnom povolení stavby je potrebné aplikovať v spojení s § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ustanovenia Správneho poriadku upravujúce nazeranie do spisov - § 23 zákona č. 71/1967 Zb., ktoré umožňujú účastníkovi správneho konania a ich zástupcom a zúčastneným osobám právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o správnom konaní jednoznačne vyplýva právo účastníkov konania vyžiadať si od správneho orgánu a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Ustanovenie § 23 ods. 3 cit. normy vymedzuje skutočnosti, ktoré sú vyňaté zo sprístupnenia a sú nimi utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo v prípade, že by sa porušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. V ustanovení § 13 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (ďalej len „zákon č. 138/1992 Zb.), ktorý v § 13 ods. 1 výslovne upravuje, že projekty, ktoré sú výsledkom činnosti architektov a inžinierov, sú pre úradné účely verejnými listinami, ak je na nich vlastnoručný podpis pôvodcu a odtlačok jeho úradnej pečiatky. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a pripojenej projektovej dokumentácie, krajský súd konštatuje, že predložený projekt je opatrený odtlačkom úradnej pečiatky a vlastnoručným podpisom autorizovaného stavebného inžiniera Ing. L. H.. Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z.z. (Autorský zákon) upravuje, že predmetom autorského práva je aj architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej, interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu. Podľa § 18 ods. 2 písm. a) Autorského zákona má autor právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na vyhotovenie rozmnoženín diela, taktiež na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny. Architektonické dielo je definované v § 5 ods. 1 Autorského zákona ako najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby. V § 5 ods. 1 cit. normy je upravené rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny, pričom rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny je nakladanie s vecou, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené a v § 5 ods. 17 cit. normy je vymedzený pojem vyhotovenie rozmnoženiny, ktorý zákonodarca definuje ako prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela dočasne alebo trvalo, a to akýmkoľvek spôsobom a akokoľvek formou. Ustanovenie § 24 upravujúce vyhotovenie rozmnoženiny z verejného diela v ods. 2 stanovuje, že rozmnoženina z verejného diela je prenesenie tohto diela na papier alebo iný podobný podklad prostredníctvom reprografického zariadenia alebo iného technického zariadenia, ktoré môže vykonať fyzická alebo právnická osoba bez súhlasu autora. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje, s poukazom na § 24 ods. 3 písm. a), na architektonické dielo vo forme projektovej dokumentácie stavby alebo konštrukcie stavby. Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. h) Autorského zákona definuje, že predmetom autorského práva je aj architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu. V § 7 ods. 3 písm. b) však vymedzuje skutočnosti, na ktoré sa ochrana podľa Autorského zákona nevzťahuje. Ustanovenie § 7 ods. 3 písm. b) konštatuje, že ochrana podľa tohto zákona (Autorského zákona) sa nevzťahuje na verejnú listinu, úradný spis. Krajský súd konštatuje, s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. že projekty, ktorú sú výsledkom činnosti architektov a inžinierov, sú pre úradné účely verejnými listinami. Projekt stavby bol doručený vlastníkmi posudzovanej stavby stavebnému úradu a bol predložený pre úradné účely a tvoril obsah úradného spisu prvostupňového správneho orgánu - Stavebného úradu Obce Divina. Obsah verejných listín nie je podľa slovenského Autorského zákona chránený autorským právom a keďže projektová dokumentácia k posudzovanej stavbe bola určená na úradné účely, mala charakter verejnej listiny, naviac sa stala súčasťou úradného spisu. Projekt posudzovanej stavby pre konanie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a a nasl. Stavebného zákona má charakter verejných listín, stal sa súčasťou úradného spisu a preto nemôže požívať ochranu podľa Autorského zákona. Výklad prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného je v rozpore s § 13 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. vo väzbe § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 618/2003 Z.z. a v konečnom dôsledku je v rozpore s § 23 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého má účastník správneho konania právo, aby mu správny orgán vyhotovil kópie listín, ktoré sú súčasťou administratívneho - úradného spisu. Keďže žalobkyňa nebola oboznámená s kompletnou projektovou dokumentáciou posudzovanej stavby, ktorá bola jedným z podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, bolo jej v konečnom dôsledku odopreté právo riadne sa oboznámiť so všetkými podkladmi rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a taktiež právo navrhovať dôkazy ako aj vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia, resp. navrhnúť ich doplnenie. Žalobkyňa v žalobných bodoch ako aj v odvolaní, o ktorom žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí rozhodoval, spochybňovala charakter stavby a žiadala ho konfrontovať s obsahom projektovej dokumentácie. Ako vyplýva z odvolania žalobkyne voči skoršiemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, je preukázané, že žalobkyňa namietala rozpor skutočnej stavby s projektovou dokumentáciou, ktorá jej bola dostupná. Tvrdila, že okná smerom do dvora žalobkyne sú v projekte zakreslené inak ako sú osadené skutočne a poukazovala aj na postup stavebníkov, resp. ich právnych predchodcov cca pred 20-imi rokmi, keď tvrdila, že posudzovaná stavba bola realizovaná načierno už niekoľko desiatok rokov predtým a aj v súčasnosti, kedy stavebníci uviedli stavbu do súčasného stavu. Krajský súd je toho názoru, že projektová dokumentácia bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, vychádzajúc z ustanovenia § 48 ods. 1, § 60, § 88a ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., § 8 ods. 2, § 9 psím. b) zákona č. 453/2000 Z.z., a pokiaľ dodatočne stavebný úrad povolil posudzovanú stavbu, tak mohla byť povolená len v súlade s vyhotovenou projektovou dokumentáciou, s ktorou bola žalobkyňa oprávnená sa oboznámiť nielen nahliadnutím do spisu, ale oprávnene požiadať aj o vyhotovenie fotokópií. Vzhľadom na rozsah projektovej dokumentácie nie je možné od účastníka správneho konania spravodlivo požadovať, aby nahliadnutím do spisu sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria projekt posudzovanej stavby, rádovo v desiatkach listov, keď koľkokrát je pri oboznamovaní sa s projektovou dokumentáciou potrebná aj odborná pomoc. Prvostupňový správny orgán a žalovaný porušili svojím postupom práva žalobkyne ako účastníčky konania upravené v § 23 ods. 1 Správneho poriadku, konali v rozpore so základnými pravidlami konania (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), keď boli povinní konať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a chrániť nielen záujmy štátu, ale záujmy fyzických osôb. Správne orgány rovnako porušili § 3 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku, keď boli povinné postupovať tak, aby účastníci konania mohli svoje práva, najmä právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, uplatniť, čo postupom stavebného úradu ako aj žalovaného, bolo žalobkyni znemožnené. Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že v lehote na podanie námietok, promptne, po doručení oznámenia z 27.03.2014, žalobkyňa požiadala o vyhotovenie kópie projektovej dokumentácie, v lehote na podanie námietok, ktorá jej začala plynúť od 08.04.2014 (kedy oznámenie z 27.03.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené) a táto lehota uplynula uplynutím 7-ich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, keď 09.04.2014 žalobkyňa za prítomnosti právneho zástupcu požiadala o vyhotovenie fotokópií PD. Pokiaľ žalobkyňa v lehote na podanie námietok požiadala o kópie podkladov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu - úradného spisu a tieto podklady jej neboli poskytnuté, nemohla platne a účinne využiť svoje právo na podanie námietok v lehote na podanie námietok. V ďalšom konaní bude potrebné, aby správny orgán I. stupňa poskytol podľa požiadaviek žalobkyni projektovú dokumentáciu (najmä kópie z nej) a umožnil jej po oboznámení sa s PD využiť právo na podanie námietok. Následne je povinný tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa so všetkými námietkami, ktoré v konaní podala žalobkyňa (pôvodnými aj prípadne novými námietkami) vysporiadať, vykonať riadne dokazovanie, rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. V konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. krajský súd zrušil. Povinnosťou stavebného úradu bude umožniť žalobkyni nahliadnuť do projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou úradného spisu, na jej požiadanie jej vyhotoviť fotokópie z projektovej dokumentácie a zabezpečiť, aby v primeranej lehote mohla, po oboznámení sa s obsahom projektovej dokumentácie, riadne uplatniť námietky v správnom konaní. Žalobkyňa mala v konaní úspech, pri aplikácii § 250k O.s.p., žalobkyni vzniká právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa si v konaní uplatnila trovy konania prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 05.05.2015, celkom vo výške 696,62 Eur, a to za 2 úkony právnej služby - prevzatie veci, podanie žaloby po 134,- Eur za úkon + 2 x 8,04 Eur režijný paušál, za 2 úkony právnej služby - ďalšia porada s klientom 10.04.2015, pojednávanie dňa 05.05.2015 po 139,83 Eur za úkon + 2 x 8,39 Eur režijný paušál. Súčasne si uplatnila 20% DPH a náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- Eur. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobkyni trovy konania vo výške súdneho poplatku za žalobu 70,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 518,76 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie veci vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - podanie žaloby vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - účasť na pojednávaní dňa 05.05.2015 vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - 20% DPH vo výške 86,46 Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 588,76 Eur (70,- Eur + 518,76 Eur). Priznané trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Juraja Ďurajdu, advokáta so sídlom v B., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal žalobkyni náhradu za úkon - ďalšia porada s klientom 10.04.2015. Pokiaľ na tejto porade zo strany právneho zástupcu žalobkyne došlo k jej oboznámeniu s obsahom vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.11.2015 a účastníkov zo dňa 30.12.2014, obsah týchto podaní nevyvoláva žiadne nové skutočnosti týkajúce sa súdneho konania a ani správneho konania vedeného tak pred prvostupňovým správnym orgánom, ako ani pred druhostupňovým správnym orgánom (žalovaným). Preto ani nemožno očakávať vznik nových námietok zo strany žalobkyne, ktorými by odôvodňovala (rozširovala) svoju žalobu zo dňa 20.10.2014. Naviac všetky námietky proti preskúmavanému rozhodnutiu je potrebné uviesť v žalobe a po uplynutí lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. tieto nie je možné rozširovať o nové žalobné námietky a prihliadať na ne. Pokiaľ žalobkyňa na predmetnej porade predložila právnemu zástupcovi potvrdenie Obecného úradu Divina z 09.12.2014 a fotodokumentáciu o osadených oknách a prasklinách, na tieto doklady poukázal právny zástupca žalobkyne už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 29.12.2014, neskôr v návrhu na odklad vykonateľnosti správneho rozhodnutia zo dňa 22.1.2015, ktorému návrhu však predsedníčka senátu nevyhovela upovedomením zo dňa 02.03.2015. V danom prípade teda uvádzané potvrdenie a fotodokumentácia nemohli byť dôvodom porady zo dňa 10.04.2015. Pokiaľ bolo predmetom uvedenej porady poučenie žalobkyne zo strany jej právneho zástupcu o charaktere tohto súdneho sporu, jeho osobitostiach a ďalšie skutočnosti uvádzané v Zázname z porady s klientom zo dňa 10.04.2015, tieto mohli a mali byť vykonané v štádiu prípravy a prevzatia zastúpenia. Z uvedených dôvodov preto nemožno trovy v súvislosti s týmto úkonom (ďalšia porada s klientom 10.04.2015) vzniknuté považovať za účelne vynaložené trovy konania. Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/1/2013 zo dňa 29. apríla 2014, podľa ktorého „V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p. Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri bližšie Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 212/09-26).“ Je teda zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi a nie ďalším účastníkom konania (pribratým a účastníkom konania), a to aj v prípade, že by mali v konaní úspech, že by v súlade s ich tvrdením v konaní súd rozhodol, preto krajský súd nerozhodol ani o trovách konania, ktoré vznikli pribratému účastníkovi konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí ďalej vyslovil právny názor, že „Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom“.“ Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.