Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/148/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201357 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201357.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, advokátkou so sídlom W. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti účastníka konania: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/030322/Kod zo dňa 26.09.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a. Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 08.12.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/030322/Kod zo dňa 26.09.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného,“ „druhostupňové rozhodnutie,“ „preskúmavané rozhodnutie“, „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mesta Čadca (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. VD/4265/2012/Mu zo dňa 08.04.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie,“ „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým stavebný úrad podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) a § 10 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.), vydal stavebné povolenie na stavbu: „SW- 4758 Čadca - Horelica zah. TS Horelica - pri STK“ (ďalej len „posudzovaná stavba“) stavebníka Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., Žilina (ďalej len „stavebník“) na pozemkoch v kat. úz. H. podľa situácie, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia. Podľa popisu stavby predložená projektová dokumentácia povolenej stavby rieši posilnenie existujúceho NN vedenia v danej časti mesta z dôvodu podpätia, novou VN (káblovou) prípojkou a osadením novej trafostanice - podľa projektovej dokumentácie trafostanica (ďalej len „TS“) 22/0,4 kV - Kiosková z dôvodu posilnenia už existujúceho NN - jeho podpätia, a to buď rekonštrukciou tohto vedenia alebo doplnením novou koncovou TS s výkonom 162 KW. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia sa zaoberal odvolacími dôvodmi žalobkyne a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je súladné so zákonom. K odvolacím námietkam žalobkyne konštatoval, že v § 61 ods. 1 Stavebného zákona je zakotvená koncentračná zásada, ktorá stanovuje limity, ktoré majú zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok a pripomienok. Posudzovaná stavba je líniová stavba, ku ktorej bolo dňa 02.10.2013 vydané územné rozhodnutie pod č. VD/3707/2012/Mu. Stavebný úrad si zabezpečil vyjadrenia všetkých dotknutých orgánov, ktorých záujmy by mohli byť povolením a uskutočnením líniovej stavby podľa osobitných predpisov dotknuté. Z ich záväzných stanovísk vyplýva, že tieto dotknuté orgány predchádzajúce záväzné stanoviská vydané v konaní o umiestnení stavby nezmenili a s uskutočnením stavby podľa stavebníkom predloženej projektovej dokumentácie v rozsahu svojej pôsobnosti im zverenej súhlasia. Poukázal na § 4 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“), a to prílohu č. 8 bod 2/ položka č. 15 a konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že účelom stavby je posilniť existujúce NN vedenie z dôvodu jeho podpätia, rekonštrukciou jeho vedenia a doplniť ho o novú koncovú TS s výkonom 162 kV, do ktorej bude zaústené nové VN vedenie 22 kV z dôvodu, že ide o sústavu s napäťovou sústavou neprekračujúcou 220 kV, ktorá nepodlieha povinnému hodnoteniu alebo zisťovaciemu konaniu o posudzovaní vplyvu na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a námietku žalobkyne, ktorá tvrdila, že je potrebné v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. stavbu posúdiť, vyhodnotil ako nedôvodnú. Na základe Územného plánu Mesta Čadca (ďalej len „ÚPN Mesta Čadca“), ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Čadca č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012, ktorý v časti „Návrh verejného dopravného technického vybavenia“, z hľadiska cieľov a zámerov riešenia elektrifikácie územia pre urbanistický okrsok VI Horelica, kde má byť umiestnená posudzovaná stavba, navrhuje potrebu elektrickej energie tohto územia riešiť z existujúcich trafostaníc 6/1 at a 6/6 a nárast jej odberu cca 130 kV navrhuje zabezpečiť zahusťovacou trafostanicou T6-1 160 kVA pre výstavbu 20 bytov formou IBV, vrátane súčasnej zástavby. Povolenie stavby bolo v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Neakceptoval odvolacie námietky žalobkyne, že by vydaným stavebným povolením boli porušené jej základné ľudské práva - právo na ochranu súkromného vlastníctva a právo na nerušené, bezpečné a zdravé bývanie vyplývajúce z Ústavy SR. Rovnako neakceptoval odvolaciu námietku žalobkyne, že príslušné dotknuté orgány sa vo svojich vyjadreniach nezaoberali posudzovaním vplyvu stavby na životné prostredie a zdravie ľudí tak, ako to vyžadujú právne normy, že stavebný úrad neskúmal stavbu z hľadiska ustanovení osobitných predpisov na úseku ochrany zdravia a životného prostredia (ochrana pred hlukom, vibráciami, ionizovaným žiarením), ďalej nezohľadnil prístup k domom v súvislosti s postavením TS a odpratávaním snehu, funkčnosťou miestnej komunikácie, pri ktorej bude TS postavená a znemožnením v budúcnosti uskutočniť verejnú kanalizáciu, komplikovaný prístup k rodinným domom osobnými ako aj nákladnými motorovými vozidlami pri zásobovaní ako aj zdravotníckych vozidiel a to najmä v zimnom období. Proti rozhodnutiu žalovaného podala riadne a včas správnu žalobu žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že je vlastníčkou rodinného domu č. 231 situovaného na parcele 276 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 640 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. H., okres F.. V mesiaci jún 2012 sa náhodne dozvedela, že v bezprostrednej blízkosti jej rodinného domu má byť vybudovaná trafostanica. Z oznámenia zverejneného na tabuli stavebného úradu sa dozvedela o termíne stavebného konania určeného na deň 06.11.2012, ktorého sa osobne zúčastnila a vzniesla námietky - nesúhlas s vybudovaním trafostanice na parcele č. 2018/2, kat. úz. H., z dôvodu jej umiestnenia v stiesnených terénnych podmienkach, v dôsledku čoho bude sťažený aj tak komplikovaný prístup k jej rodinným domom, okolitým domom, skomplikuje sa zásobovanie domácností, v zimnom období aj umiestňovanie snehu a v prípade požiaru zásah hasičských ako aj zdravotníckych vozidiel, čím sa zasiahne do užívacích a vlastníckych práv, pričom nie sú ani rešpektované zásady ochrany zdravia a životného prostredia. Tvrdila, že jej bolo upreté právo na konanie pred stavebným úradom v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“), a to právo na miestne zisťovanie a terénnu obhliadku dotknutého územia, keď bez tohto postupu prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie. Správny orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobkyne, s otázkou existencie verejného záujmu na výstavbu TS z dôvodu podpätia elektrickej energie vo vzťahu k verejnému záujmu na ochranu života a zdravia, ochranu pred požiarmi v dôsledku stiesnenej lokality, kde má byť TS umiestnená. Tvrdila, že sieťové podpätie je podľa odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí spôsobené IBV v blízkej lokalite, schválenej Mestom Čadca a nie existenciou podpätia v danej lokalite. Poukázala, že v dôsledku geografickej stiesnenosti neboli dodržané ani tzv. ochranné pásma v rozmedzí stanovenom zákonom, a to 1-3 metre obojstranne u káblových elektrických vedení, 30 metrov od objektu alebo oplotenia elektrickej stanice a 10-35 metrov obojstranne od krajného vodiča u vonkajších elektrických vedení pri napätí od 1 kV až nad 400 kV ako aj 10 metrov od konštrukcie trafostanice z VN na NN. Bolo porušené jej právo na informácie na základe Dohovoru o prístupe k informáciám ako aj Aarhuského dohovoru, keď v konaní neboli zabezpečené žiadne kvantitatívne ani kvalitatívne zisťovania, merania a závery, ktoré by hodnoverne zistili a popísali vplyv na životné prostredie a okolité domy vo vzťahu k elektromagnetickému žiareniu, ktoré negatívne pôsobí na ľudský organizmus. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nepredložili žiadne varianty riešenia a neposkytli ani žiadne informácie, čo sa týka škodlivosti elektromagnetického žiarenia. Žalovaný a prvostupňový správny orgán porušili zásadu materiálnej pravdy, keď nezistili všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobkyne, keď v podkladoch rozhodnutia absentujú relevantné, vedecky podložené, informácie o vplyve stavby na život, zdravie a životné prostredie uvedenej zastavanej lokality. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, chýbajú dôvody rozhodnutia, ktoré správnym orgánom sú akceptované a dôvody, o ktoré sa žalovaný pri svojom rozhodovaní opieral. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími bodmi a vecne ich ani neposúdil. Tvrdila, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie o umiestnení stavby bolo dňa 02.10.2014 vydané, účinky právoplatného rozhodnutia nastali dňom 17.10.2012. Poukázala na § 40 Stavebného zákona a skutočnosť, že rozhodnutie o umiestnení stavby a využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, preto nebolo možné prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného vydať, nakoľko prvostupňové rozhodnutie vydané 26.09.2014 bolo vyvesené verejnou vyhláškou dňa 08.10.2014 a jeho účinky nastali uplynutím 15-dňovej lehoty, t.j. k 23.10.2014. Rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 02.10.2014 stratilo platnosť pred vydaním právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia, čím sa vydané stavebné povolenie stalo nezákonným. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 14.01.2014. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal, že o umiestnení stavby bolo už právoplatne rozhodnuté a z tohto dôvodu nie je možné námietky, ktorými bol kompetentný stavebný úrad sa zaoberať v územnom konaní, vyhodnocovať v stavebnom konaní. Jedná sa o líniovú stavbu, ktorá bola povolená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vydaným 08.04.2014 a k tejto stavbe bolo vydané 02.10.2013 územné rozhodnutie č. VD/3707/2012/Mu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2013. Neakceptoval žalobné námietky, v ktorých žalobkyňa tvrdila, že navrhovaná TS má byť umiestnená v bezprostrednej blízkosti jej rodinného domu. Navrhovaná TS je umiestnená na novovytvorenom pozemku KNC 2018/2, kat. úz. H., ktorej vlastníkom je stavebník, a to v blízkosti budovy bez súpisného čísla spočívajúcej na pozemku 289, ktorého vlastníčkou na LV č. XXX, kat. úz. H. je K. T.. Podľa návrhu rodinný dom žalobkyne po dokončení navrhovanej TS má byť vo vzdialenosti 15 metre od hranice jej ochranného pásma. Neakceptoval žalobnú námietku, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou miery verejného záujmu na výstavbe TS z dôvodu podpätia elektrickej energie. Navrhovaná stavba sleduje cieľ posilniť existujúce NN a VN z dôvodu odstránenia podpätia, a to čiastočnou rekonštrukciou a jeho čiastočným doplnením novým NN a VN, a to vzdušným a káblovým vedením, ktoré sú označené modrou a červenou farbou. Nové vedenia budú vedené v trase miestnej komunikácie, avšak nie pri spoločnej hranici s pozemkom žalobkyne, ale na opačnej strane pri spoločnej hranici s pozemkom p. č. 209/3 a 22 kV vedenie bude vedené v telese miestnej komunikácie (rezanie do panelovej cesty) severným smerom. Do existujúceho NN vedenia označeného na výkrese zelenou farbou vedenom v pozemku p. č. 277 vo vlastníctve žalobkyne nebude navrhovanou rekonštrukciou a realizáciou nových vedení zasahované. Poukázal na zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike - § 2 písm. a) bod 7, bod 8 a bod 13 a konštatoval, že vedenie je vybudované vo verejnom záujme, čiastočnou rekonštrukciou a jeho doplnením. Žalobné námietky smerujú proti umiestneniu stavby, o ktorých však už stavebný úrad právoplatne rozhodol a preto s poukazom na § 61 ods. 1 Stavebného zákona nebolo možné o nich opätovne konať a rozhodnúť. Poukázal na § 61 ods. 2 Stavebného zákona a § 21 ods. 1 Správneho poriadku a konštatoval, že účastník správneho konania ako aj stavebného konania nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania alebo vykonanie miestneho zisťovania, je na úvahe stavebného úradu, akým spôsobom procesné úkony uskutoční, prípadné nenariadenie vykonania ohliadky, resp. miestneho zisťovania, nemožno preto posudzovať a vyhodnocovať ako nezákonný postup stavebného úradu. Ďalej poukázal na § 40 ods. 1 Stavebného zákona a skutočnosť, že posudzovaná stavba je líniovou stavbou a keďže rozhodnutie o umiestnení stavby nadobudlo právoplatnosť 02.05.2013, rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky, teda do 02.05.2016, preto argumentácia žalobkyne o zániku jeho platnosti nemôže obstáť. Účastník konania - Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. (ďalej len „stavebník“) sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním z 02.03.2015. Žiadal, aby krajský súd akceptoval rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-ZA-OVBP2-2014/030322/Kod zo dňa 26.09.2014, vyhodnotil ho ako zákonné a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní dňa 05.05.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Základným predpokladom konania je tvrdenie žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí konkretizovať, že správny orgán vydaním rozhodnutia porušil konkrétny zákon alebo iný právny predpis (súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami tieto skutočnosti za žalobcov nevyhľadáva, keďže práve oni podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy nahradiť prejav vôle žalobcu a sám vyhľadávať možné právne vady rozhodnutia. V správnom súdnictve striktne platí koncentračná zásada, čo znamená, že dôvody žaloby je možné rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby (§ 250h ods. 1 O.s.p., t.j. dva mesiace) bez možnosti požadovať odpustenie zmeškania lehoty. Aj v konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb., ktorý upravuje (v § 60 - § 65 a § 66 - § 70) stavebné konanie, ktoré sa končí vydaním právoplatného stavebného povolenia, platí koncentračná zásada, ktorá je upravená v § 61 ods. 1 cit. normy. Ustanovenie § 61 Stavebného zákona jednoznačne upravuje, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokovaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 61 ods. 2 cit. zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Podľa § 61 ods. 3 cit. zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Podľa § 61 ods. 4 cit. zákona, pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení k 31.12.2014, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 66 ods. 2 cit. zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby. 1k) Zákon č. 90/1998 Z.z. Podľa § 66 ods. 3 cit. zákona, v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [ § 62 ods. 1 písm. d)], i) úľavy na vytýčenie stavby ( § 75a ods. 1), j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona ( § 71 ods. 1), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vydal stavebníkovi stavebné povolenie na líniovú stavbu „SW-4758 Čadca - Horelica zah. TS Horelica - pri STK“. Účelom stavby je posilnenie existujúceho NN vedenia v danej časti obce z dôvodu podpätia novou VN prípojkou a osadením novej transformačnej stanice (ďalej len „TS“). Posudzovaná stavba je charakterizovaná ako stavba nadzemného a podzemného prenosového vedenia elektrickej energie, pričom hlavným účelom stavby je posilniť existujúce NN vedenie z dôvodu podpätia jeho rekonštrukciou a doplnením o novú koncovú TS. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že príslušným správnym orgánom - Mestom Čadca bolo, vo vzťahu k posudzovanej stavbe, vydané územné rozhodnutie č. VD/3707/2012/ Mu zo dňa 02.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.05.2013. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že umiestnením posudzovanej stavby bude obmedzené jej vlastnícke právo a právo užívať majetok ako vlastníčky susediacich parciel KNC 276 a 277 a na CKN 276 postaveného rodinného domu, kat. úz. H. (LV č. XXX) ako aj tvrdila, že nesprávnymi urbanistickými štúdiami Mesta Čadca nemôže byť zasiahnuté do ústavných práv žalobkyne, keď sieťové podpätie, ktoré je dôvodom vydaného stavebného povolenia, je spôsobené IBV v blízkej lokalite, ktorá je schválená Mestom Čadca a nie samotnou existenciou podpätia v danej lokalite, krajský súd poukazuje, že námietky týkajúce sa umiestnenia stavby mohla žalobkyňa podať v inom konaní - v konaní o vydaní územného rozhodnutia (konanie Mesta Čadca č. VD/3707/2012/Mu). V stavebnom konaní, s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 1 tretia veta zákona č. 50/1976 Zb., nie je možné na námietky, ktoré sa týkajú umiestnenia stavby, prihliadať. Riešenie stiesnenosti v danej lokalite, nesprávne urbanistické štúdie mesta, teda samotné umiestnenie povolenej stavby ako takej, bolo možné skúmať len v rámci konania o umiestnení stavby, obdobne len v tomto konaní bolo možné skúmať a vyhodnocovať, či boli dodržané ochranné pásma pre umiestnenie uvedenej stavby upravené v § 43 zákona č. 251/2002 Z.z. o energetike. Krajský súd je toho názoru, že umiestnenie stavby, ktorá bude zasahovať do vlastníctva iných osôb (aj v prípade žalobkyne), samo o sebe neznamená, že nie je možné stavbu umiestniť tak, že by svojím ochranným pásmom zasahovala do vlastníckych alebo užívacích práv iných osôb. V ustanovení § 43 ods. 1 zákona č. 251/2002 Z.z. v znení k 30.11.2014 je v druhej vete definované ochranné pásmo týkajúce sa energetiky ako priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia sústavy, ktoré je určené na zabezpečenie jednak spoľahlivej a plynulej prevádzky a aj na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Z úpravy § 43 zákona č. 251/2012 Z.z., existencia ochranného pásma automaticky obmedzuje vlastníkov a užívateľov susediacich pozemkov a stavieb tak, ako to definuje zákon č. 251/2012 Z.z. v § 43 ods. 4 a 8. S poukazom na ustanovenie § 61 ods. 1 tretia veta zákona č. 50/1976 Zb. krajský súd dospel k záveru, že v tejto časti žalobné body nie sú dôvodné a námietky nemôžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že stavebný úrad, na tieto námietky, v stavebnom konaní nemohol prihliadnuť. K tvrdeniu žalobkyne, že umiestnením stavby bolo porušené jej právo na informácie a že neboli zabezpečené žiadne kvantitatívne ani kvalitatívne zisťovania, merania a závery, ktoré by hodnoverne zistili popísaný súčasný stav vplyvu na životné prostredie a okolité domácnosti vo vzťahu k elektromagnetickému žiareniu, ktoré má samo o sebe negatívny účinok na ľudský organizmus, krajský súd poukazuje, že vo vzťahu k tvrdenému porušeniu práva na informácie a prístupe k informáciám, žalobkyňa tento žalobný bod bližšie nešpecifikovala a ani z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom, aj v prípade zistenia porušenia existujúceho práva na informácie, bola napadnutým rozhodnutím žalobkyňa (v tejto súvislosti) na svojich právach dotknutá, preto vyhodnotil tento žalobný bod za nedôvodný. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí poukazoval na § 4 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj prílohu č. 8, bod 2, poradové č. 15, ktorý upravuje z hľadiska energetického priemyslu, ktoré objekty a zariadenia, resp. ktoré činnosti, sú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle § 4 zákona č. 24/2006 Z.z., resp. ktoré sú objektom zisťovacieho konania o posudzovaní strategického dokumentu podľa § 7 cit. normy. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a pripojeného administratívneho spisu krajský súd, v súlade s názorom žalovaného, konštatuje, že nadzemné a podzemné prenosové vedenie elektrickej energie, vrátane trafostaníc, nespĺňajú kritériá prílohy č. 8, bod 2 - energetický priemysel, poradové č. 15 (nadzemné a podzemné prenosové vedenia elektrickej energie) práve z dôvodu, že sa jedná o vedenie 22 kV a koncová trafostanica TS je s výkonom 160 kV. Aplikácia zákona č. 24/2006 Z.z. na stavby podzemného a nadzemného prenosového vedenia elektrickej energie sa viaže iba na stavby s prahovými hodnotami, teda v povinnej časti hodnotenie 220 kV a viac a dĺžkou od 15 km a v zisťovacom konaní 220 kV a viac s dĺžkou od 5 km do 15 km alebo od 110 do 220 kV s dĺžkou od 5 km. Posudzovaná sústava je napäťovou sústavou neprekračujúcou 220 kV, preto nepodlieha konaniu o posudzovaní jej vplyvu na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že posudzovaná stavba má negatívny vplyv na životné prostredie, v ktorom žalobkyňa žije a jej domácnosť, vzhľadom na produkujúce elektromagnetické žiarenie, tak bola povinná túto námietku uplatniť v lehote na podanie námietok, čo z námietok, ktoré podala dňa 06.11.2012 ako aj v rámci ústneho konania dňa 04.11.2013 nevyplýva. V námietkach zo dňa 06.11.2012 poukazovala v súvislosti s umiestnením stavby len na kritické zásobovanie domácností, sťažené odhŕňanie snehu a uskladnenie posypového materiálu ako aj použitého posypu po skončení zimného obdobia, znemožnenie cúvania a otáčania áut, najmä nákladných, k domom, vrátane domu žalobkyne, v dôsledku čoho dôjde k znemožneniu riadneho užívania okolitých nehnuteľností, znemožnenie zásahu hasičským vozidlom v prípade požiaru a pri zákroku zdravotníkov, v budúcnosti znemožnenie realizácie kanalizácie, ktorá v uvedenej lokalite chýba, ďalšie zhoršenie stavu prístupovej cesty, ktorá je v dezolátnom stave. V námietkach zo dňa 04.11.2013, ktoré podala žalobkyňa spolu s ďalšími účastníkmi konania, je namietané umiestnenie stavby a je tu návrh, aby trafostanica bola premiestnená na pozemok CKN 287/1, kat. úz. H. o výmere 20 m2, ktorý občania tejto lokality vysporiadali a previedli na LV na vlastné náklady práve za účelom, aby na tejto parcele bola umiestnená trafostanica. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa tvrdila, že vlastníci domov v blízkosti už existujúceho vedenia pociťujú jeho nepriaznivé vplyvy, ktoré sa prejavujú búšením srdca, nespavosťou a práve umiestnením trafostanice na KNC parcele 2018/2, kat. úz. H., by sa tento stav ešte zhoršil. Súčasne namietala, že posudzovaná stavba musí byť v súlade s hľadiskami hygieny, ochrany zdravia a životného prostredia, s poukazom na § 43d ods. 4 písm. d) Stavebného zákona a ochranou občanov pred hlukom a vibráciami. V odvolaní uviedla, že umiestnením trafostanice, tak ako to navrhuje stavebník, by bol obmedzený prístup obyvateľov okolitých domov k svojím nehnuteľnostiam, prístup zdravotníckych vozidiel a komplikovaný prístup motorovými, najmä nákladnými, vozidlami a vznikli by problémy v zimnom období v súvislosti s obsluhou prístupovej komunikácie a odpratávaním snehu. Podľa názoru žalobkyne stavebné úrady nezohľadnili veľmi stiesnené terénne podmienky, v ktorých má byť stavba umiestnená, ktoré neumožňujú v budúcnosti v danej lokalite umiestniť kanalizačné potrubie a vzdialenosti elektrického vedenia od prívodu pitnej vody a plynu sú minimálne a poukázala, že stavba nenapĺňa kritériá bezpečného a zdravého bývania, ktoré je zaručené Ústavou SR. Krajský súd poukazuje, že v zmysle § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúmava najmä to, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá technickým požiadavkám na výstavbu ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi. S poukazom na § 62 ods. 3 cit. normy, stavebný úrad v stavebnom konaní zabezpečí aj stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi aj vyjadrenia účastníkov konania a ich námietky. V ust. § 9 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, zákonodarca upravil, čo musí obsahovať projektová dokumentácia k žiadosti o stavebné povolenie, okrem iného je povinná obsahovať aj požiarno-bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov (s odkazom na zákon č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane, zrušený zákonom č. 314/2012 Z.z. a Vyhlášku Ministerstva vnútra SR č. 288/2000 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a využívaní stavieb (zrušený zákon č. 94/2004 Z.z.)). Stavebný úrad ako orgán verejnej správy je povinný v stavebnom konaní, bez ohľadu na vznesené námietky, sa zaoberať predovšetkým ochranou životného prostredia, ochranou zdravia a života ľudí, t.j. či stavba zodpovedá uvedeným všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Čo sa týka námietky žalobkyne ohľadne nezisťovania vplyvov posudzovanej stavby na životné prostredie z hľadiska elektromagnetického žiarenia, krajský súd poukazuje, že Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 534/2007 Z.z. o podrobnostiach a požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí upravuje požiadavky na zdroje takéhoto žiarenia s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia obyvateľov v súvislosti s expozíciu elektromagnetického poľa. Vyhláška podrobne upravuje hodnoty expozície, frekvenčný rozsah a požiadavky na objektivizáciu expozície obyvateľstva. Vyhláškou sa vykonáva § 62 písm. n) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje aj kompetenciu orgánov a výkon verejného zdravotníctva. Príslušné orgány verejného zdravotníctva, konkrétne regionálne úrady verejného zdravotníctva, vydávajú záväzné stanoviská, rozhodujú o návrhoch podľa § 13, § 6 ods. 3 písm. g) zákona č. 355/2007 Z.z., keď v § 13 ods. 2 a 3 je upravená posudková činnosť, ktorú vykonávajú príslušné orgány, ktoré okrem iného vydávajú záväzné stanoviská k návrhom na územné konanie, k návrhom na kolaudáciu stavieb (§ 13 ods. 3 písm. c) a d) cit. normy). Z uvedeného vyplýva, že vyjadrenie orgánu verejného zdravotníctva bolo povinné k územnému konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, nie k stavebnému konaniu, preto nebolo potrebné, aby z hľadiska elektromagnetického žiarenia, stavebný úrad opätovne požadoval od úradu verejného zdravotníctva záväzné stanovisko aj vo vzťahu k námietke negatívneho vplyvu elektromagnetického žiarenia na životné prostredie a zdravie ľudí v okolí, pričom vo Vyhláške č. 534/2007 Z.z. (§ 4) je osobitne upravené, kedy sa vykonáva objektivizácia expozície obyvateľstva elektromagnetickému poľu, a to pred uvedením zdrojov do prevádzky (čo je aj v súlade s § 13 ods. 3 písm. c) zákona č. 355/2007 Z.z.). Napriek tejto skutočnosti krajský súd poukazuje, že i keď územné konanie bolo právoplatne skončené a v územnom konaní mal byť posudzovaný úradom regionálneho zdravotníctva vplyv umiestňovanej stavby na životné prostredie, je možné, aby stavebný úrad pri aplikácii § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. po tom, čo by zistil, že uskutočnením stavby alebo jej užívaním mohli byť ohrozené verejné záujmy, resp. ohrozené práva a záujmy účastníkov vo väčšej miere, než sa počítalo v územnom konaní, žiadosť o stavebné povolenie zamietol. V danom prípade by však muselo byť preukázané, že k takýmto skutočnostiam došlo, než sa počítalo v územnom konaní. Podľa názoru krajského súdu, stavebný úrad sa v stavebnom konaní mohol touto námietkou zaoberať iba v prípade, že by žalobkyňa produkovala dôkazy - napr. znalecký posudok, vyjadrenia príslušných inštitúcií, ktoré by spochybnili umiestnenie stavby a obsah územného rozhodnutia práve v súvislosti s negatívnymi vplyvmi posudzovanej stavby na životné prostredie. Takéto dôkazy žalobkyňa, okrem svojho tvrdenia v žalobe, neprodukovala, ani inými dôkazmi svoje tvrdenia uvádzané vo všeobecnej rovine, nepreukázala. Krajský súd vyhodnotil tento žalobný bod za nedôvodný, keď dospel k záveru, že otázku elektromagnetického žiarenia nebol z úradnej povinnosti, stavebný úrad v preskúmavanom konaní hodnotiť, keď žalobkyňa okrem všeobecného tvrdenia o vplyve elektromagnetického žiarenia stavby v uvedenej lokalite, túto námietku bližšie nekonkretizovala, ale ani žiadnym spôsobom nepreukázala a nespochybnila závery konania orgánov verejnej správy v územnom konaní. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že predmetná stavba je v rozpore s verejnými záujmami, resp. nespĺňa požiadavky týkajúce sa verejného záujmu, krajský súd konštatuje, že elektrifikácia ako taká, resp. jej skvalitňovanie, predstavuje verejne prospešnú činnosť, ktorá slúži nielen širokému okruhu užívateľov v okolitej zástavbe. Stavebník je obchodnou spoločnosťou typu a. s., ktorá v predmete činnosti má vykonávanie distribúcie elektriny, preto podlieha úprave zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje, okrem iného, aj opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou, podnikanie v energetike, ktorým v zmysle § 4 cit. normy je výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny, preto má právo konať v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, ktorý je v prípade podnikania v energetike vymedzený § 11 cit. normy. Vybudovanie elektrického vedenia, ktoré vedie cez verejnú miestnu komunikáciu a má slúžiť k zlepšeniu - skvalitneniu (podľa požiadaviek občanov Horelice) dodávky elektriny, resp. rozšíreniu rozsahu dodávky elektriny na iné, napr. nezastavané územia a je vo verejnom záujme. Pokiaľ v žalobných bodoch žalobkyňa tvrdila, že umiestnením predmetnej stavby bude sťažený už aj tak komplikovaný prístup k jej rodinnému domu a okolitým rodinným domom, skomplikuje sa zásobovanie domácností, znemožní sa príležitostné skladovanie a v zimnom období aj umiestňovanie snehu, znemožní sa prístup hasičských a zdravotníckych vozidiel a tým sa naruší užívanie nehnuteľností, podľa názoru krajského súdu, tieto námietky súvisia so samotným umiestňovaním stavby. V územnom konaní sa príslušné dotknuté orgány k umiestneniu stavby vyjadrili, keď Mesto Čadca, ktoré je správcom miestnej komunikácie, na ktorej aj čiastočne predmetná stavba bude z hľadiska podzemného káblového vedenia vedená, ktorý sa vyjadril v stanovisku č. VD/3016/2012/Mu zo 17.07.2012, že s umiestnením stavby súhlasí, obdobne aj Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Čadca vo vyjadrení ORHZ-CAI-975/2012 zo dňa 06.07.2012 vyjadrilo súhlas s umiestnením stavby. Pokiaľ súčasťou spisu je negatívne stanovisko tohto orgánu, po oboznámení sa s obsahom tohto stanoviska, je zrejmé, že príslušný dotknutý orgán sa vyjadroval k možnosti umiestnenia trafostanice na parcele CKN 287/1, kat. úz. H., na ktorej tak žalobkyňa ako aj ostatní občania v tejto lokalite žiadali, aby bola (z pôvodne CKN parcela 2018/2, kat. úz. H.) trafostanica umiestnená. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Čadca k takejto zmene umiestnenia trafostanice z hľadiska vyznačenia odstupov od okolitej zástavby, z dôvodu nevyhovovania výpočtovej časti požiarno-bezpečnostného riešenia, vyjadrilo negatívne stanovisko, avšak len vo vzťahu k umiestneniu trafostanice na CKN parcelu 287/1, kat. úz. H.. Tieto námietky sú námietkami súvisiacimi s umiestňovaním stavby. Dotknuté orgány - príslušný správca ciest, vyjadril súhlas s umiestnením stavby v súlade s projektovou dokumentáciou, obdobne aj hasičský a záchranný zbor, ich súhlasné stanovisko nebolo zmenené, resp. nahradené iným protichodným stanoviskom, naviac žalobkyňa všeobecné tvrdenie o zhoršení stavu prístupovej cesty, jej využívania, obsluhy a užívania okolitých nehnuteľností nepreukázala žiadnymi dôkazmi, ktoré by spochybnili záver dotknutých orgánov (príslušného správcu cesty - Mesto Čadca, ako aj Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Čadca). Preto nemohol krajský súd tieto námietky pri rozhodovaní zohľadniť nestotožnil sa s námietkou žalobkyne, že správne orgány nemali dostatočné podklady, opierajúce sa o riadne zistený skutkový stav a porušili zásadu materiálnej pravdy. Čo sa týka námietky žalobkyne, že jej bolo upreté právo na mieste zisťovanie a terénnu obhliadku dotknutého územia, s touto námietkou sa krajský súd nestotožnil. Stavebné konanie vykonáva príslušný stavebný orgán, ktorý postupuje podľa ustanovení zákona č. 50/19756 Zb., v prípade absencie úpravy, s poukazom na § 140 cit. normy, je oprávnený správny orgán aplikovať príslušné ustanovenia Zákona o správnom konaní. S poukazom na § 61 zákona č. 50/1976 Zb. je na úvahe správneho orgánu, či od miestneho zisťovania aj ústneho pojednávania upustí, a to v prípade, ak sú mu dobre známe pomery stanoviska a žiadosť poskytuje dostatočné podklady pre posúdenie navrhovanej stavby. Nie je povinnosťou stavebného úradu nariadiť v každom stavebnom konaní miestne zisťovanie. Táto skutočnosť závisí od úvahy správneho orgánu a od ostatných podkladov správneho rozhodnutia, z ktorých správne rozhodnutie vychádza. V konaní nebolo preukázané (ani vymedzením žalobných bodov žalobkyňou), že by bolo potrebné vykonať miestne zisťovanie a tzv. terénnu obhliadku dotknutého územia, že by táto skutočnosť bola nutnosťou pre postup a následne rozhodnutie správnych orgánov, o to viac, keď (ako už krajský súd konštatoval vyššie), určenie ochranných pásiem, ich vzdialeností od nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, malo byť predmetom zisťovania v územnom konaní a nie v konaní stavebnom. Preto krajský súd dospel k záveru, že nebolo potrebné vykonať uvedené úkony a že ich nevykonaním zo strany správnych orgánov, nedošlo k porušeniu práv účastníkov konania (žalobkyne). Za nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku, v ktorej žalobkyňa tvrdila, že napadnuté rozhodnutie je neplatné z dôvodu, že právoplatné a vykonateľné územné rozhodnutie stratilo účinnosť. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že územné rozhodnutie bolo príslušným orgánom vydané dňa 02.10.2012, právoplatné dňa 02.05.2013. S poukazom na § 40 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v prípade líniovej stavby rozhodnutie o umiestnení stavby má platnosť tri roky odo dňa jeho právoplatnosti. Ustanovenie § 139 ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. upravuje, že podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny sú líniovými stavbami a preto územné rozhodnutie o umiestnení posudzovanej stavby je rozhodnutím o umiestnení líniovej stavby a jeho platnosť je zákonom určená na dobu tri roky. Platnosť vydaného územného rozhodnutia o umiestnení posudzovanej stavby bola do 02.05.2016 a v čase jeho platnosti bola podaná žiadosť o stavebné povolenie a stavebné povolenie bolo vydané. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario jej nevzniká právo na náhradu trov konania, preto krajský súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Je teda zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi a nie ďalším účastníkom konania (pribratým a účastníkom konania), a to aj v prípade, že by mali v konaní úspech, resp. že by v súlade s ich tvrdením v konaní súd rozhodol, preto krajský súd nerozhodol ani o trovách konania, ktoré vznikli pribratému účastníkovi konania, i keď v súlade s postojom pribratého účastníka konania v konaní (žiadal žalobu zamietnuť) rozhodol. Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/1/2013 zo dňa 29. apríla 2014, podľa ktorého „Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom“.“ Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.