Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/119/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200767 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200767.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Stanislav Jaššák, nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Oravská Polhora č. 85, IČO: 43 121 225, práv. zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Gara, so sídlom G. ul. č. X/B, XXX XX J., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/219148/2015 zo dňa 28.05.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 1100308/1/219148/2015 zo dňa 28.05.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9512401/5/269571/2015 zo dňa 06.02.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 4.202,57 Eur. V žalobe žalobca nesúhlasí s rozhodnutiami žalovaného správneho orgánu a prvostupňového správneho orgánu, má za to, že správne orgány dospeli k nezákonnému rozhodnutiu, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, pričom porušil viacero ustanovení Daňového poriadku a základné zásady, ktorými sa daňové konanie spravuje, čo zapríčinilo nezákonnosť celého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane. Poukazuje na porušenie zásady presného a úplného zistenia skutkového stavu veci, pričom na naplnenie tejto zásady majú slúžiť tzv. prostriedky zisťovania skutkového stavu ako miestne zisťovanie, daňová kontrola, vyhľadávacia činnosť, svedecká výpoveď, dokazovanie atď. Najvýznamnejším inštitútom je samozrejme dokazovanie, kedy dochádza k zisteniu procesných a hmotnoprávnych skutočností ich bezprostredným vnímaním alebo na základe nepriamych poznatkov a poznávacích skutočností získaných v procese myslenia. Poukázal, že listinné dôkazy v konaní, a to faktúra č. 2/2010 a faktúra č. 3/2010, pokladničné doklady o prevzatí finančnej hotovosti, tieto jednoznačne a nepochybne preukazujú prijatie hotovosti p. J. I. od žalobcu za vykonané práce. Žalobca má za to, že existenciu týchto listinných dôkazov žalovaný maximálne odignoroval, pričom tento postup v konaní vôbec neodôvodnil. Týmto konaním žalovaného došlo k flagrantnému porušeniu zásady presného a úplne zistenia skutkového stavu. K porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov uviedol, že zákon neustanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru a rozsah dôkazov potrebných na preukázanie dokazovanej skutočnosti, ako aj tú skutočnosť, že nie je ani ustanovená dôkazná sila jednotlivých dôkazných prostriedkov. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, nemá však ísť o ľubovôľu pri rozhodovaní. Kritériom je zabezpečenie presného a úplného zistenia skutkového stavu, pričom správca dane má hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri svojom rozhodovaní musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z hľadiska správnosti zákonnosti a možnej revízie záverov správcu dane o skutkovom stave musí tieto správca dane dôsledne odôvodniť, vrátane uvedenia informácie, prečo na niektoré dôkazy neprihliadol, prečo ich vyhodnotil určitým spôsobom alebo ich z hľadiska výpovednej hodnoty považoval za druhoradé. Právne analýzy a úvahy správcu dane sa majú následne reflektovať v odôvodnení rozhodnutia v danej veci. Žalobca časť stavby bazéna v Banskej Bystrici uskutočnil prostredníctvom subdodávky p. J. I.. Opätovne poukázal na listinné dôkazy, a to faktúra a potvrdenie o prevzatí hotovosti. Na výpoveď p. C.P., ktorý ako bývalý konateľ spoločnosti T Design, s. r. o., pre ktorú boli práce na bazéne v Banskej Bystrici vykonávané, priamo komunikoval a spolupracoval so žalovaným a ktorý má vedomosť o pôsobení p. J. I. na predmetnej stavbe ako subdodávateľa pre žalobcu. Zároveň poukázal na dôležitú hodnotiacu skutočnosť, a to reálnosť obchodu, že uvedená stavba bola reálne uskutočnená a dodnes stojí na danom mieste v dokončenom stave. Žalovaný neposúdil a riadne nevyhodnotil dôkazy, ktoré vyšli počas konania najavo v súlade so zákonom. Procesná vada - odňatie možnosti účastníka konať pred správnym orgánom - v zápisnici č. 1 o výsluchu svedka J. I. sa uvádza, že žiadne práce podľa faktúry č. 2/2010 a č. 3/2010 nikdy nevykonal, že daňový subjekt D. I. ani dokonca nepozná, že tieto faktúry sú fiktívnymi dokumentmi. Dňa 18.12.2014 bol J. I. opätovne predvolaný za účelom uskutočnenia výsluchu svedka na Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, o 09:00 hod. Na daný úkon sa žalobca dostavil včas o 09:00 hod., aby dotyčnému položil otázky. Na Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, v čakaní na svedka žalovaný zotrval do 09:20 hod., nakoľko sa tento nedostavil, žalobca z miesta odišiel. Z rozhodnutia Daňového úradu sa žalobca neskôr dozvedel, že J. I. bol vypočutý bez jeho prítomnosti, napriek skutočnosti, že sa na výsluch svedka dostavil načas. Máme za to, že Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, mal opätovne predvolať J. I. a rovnako zabezpečiť prítomnosť žalobcu, aby žalobca svedkovi mohol klásť otázky v tejto časti konania. Žalobca sa v minulosti síce nezúčastnil na výpovediach J. I., avšak bolo to z dôvodu, že situáciu nepovažoval za dôvodnú a vážnu, pričom neskôr v ďalšej časti konania napriek tomu existovala potreba predvolať k výsluchu svedka J. I. žalobcu, keďže v konaní boli vykonané nové dôkazy, najmä však výsluch C.P., ktorý potvrdil, že jednak práce v zmysle faktúr vykonával J. I., jednak, že práce boli reálne vykonané a jednak, že má vedomosť o prítomnosti p. J. I. na stavbe v Banskej Bystrici. Týmto konaním Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo, došlo k opätovnému porušeniu procesných práv žalobcu, nakoľko mu bolo odňaté právo konať pred správnym orgánom - správcom dane, a to buď prítomný pri výsluchu svedka J. I. a klásť mu v uvedenej veci otázky k novovykonaným dôkazom. Postup správcu dane považoval za neštandardný, neobvyklý, pretože ak sa má konať výsluch svedka o 09:00 hod., ide o presné časové určenie úkonu správneho orgánu. Bolo benevolentným konaním žalobcu, že počkal na mieste ešte 20 minút a potom odišiel. Postup správcu dane preto žalobca hodnotil ako nesprávny a nezákonný, pričom takto bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať, čím bol následne poškodený na svojich právach, čo predstavuje vadu konania a aj rozhodnutia samotného. Vo vzťahu k namietanej fikcii listinných dôkazov v zápisnici č. 2 o výsluchu svedka vyplýva, že J. I. pozná, že spolu uzatvorili štandardnú ústnu dohodu o vykonaní prác v zmysle faktúry č. 2/2010 a č. 3/2010, že suma podľa týchto faktúr bola žalobcom uhradená J. I. v hotovosti, ktorý túto aj osobne prevzal. Na otázku správcu dane, či dokáže žalobca v danej chvíli preukázať, že tvrdenia J. I. sú nepravdivé, žalobca uviedol, že v danej chvíli iným spôsobom svoje tvrdenia a deklarované skutočnosti preukázať nedokáže, pričom navrhovať ďalšie dôkazy v konaní žalobca nepovažoval za dôležité, keďže výsledok konania sa mu vzhľadom na vykonané dôkazy javil jednoznačne v jeho prospech. Pokiaľ ide o predmetné faktúry, nejedná sa síce o verejné listiny, avšak hodnotová váha listinného dôkazu nepochybne kvalitatívne prevyšuje dôkaznú silu svedeckej výpovede, a to najmä s prihliadnutím na osobitnosť tohto prípadu, kedy J. I. ako svedok uviedol do zápisnice č. 1, že žalobcu vôbec nepozná, že nevykonal žiadne práce a nebola mu zaplatená ani hotovosť. Upozornil aj na vybrané odpovede na otázky správcu dane svedka J. I. zo zápisnice č. 2 týkajúce sa vierohodnosti faktúr č. 2/2010 a č. 3/2010, ktoré sú nanajvýš kontradiktórne. Ako vyplýva z uvedeného, J. I. faktúry č. 2/2010 a č. 3/2010 vystavil, tieto aj podpísal, pričom ako vyplýva zo svedeckej výpovede, nerozporuje ani to, že sa jedná o jeho podpis a podpísal aj pokladničné doklady o prevzatí finančnej hotovosti. J. I. nepopiera, že podpisy na faktúrach sú jeho, uvádza len, že on hotovosť neprevzal. V tomto kontexte uviedol, že výpoveď J. I. tak, ako je uvedená v zápisnici č. 1, považuje za absolútne účelovú, s cieľom vyhnúť sa jeho vlastnej daňovej povinnosti, ktorá mu vznikla z predmetných faktúr podľa Zákona o dani z príjmov. Zároveň upozornil aj na to, že účtovné doklady - predmetné faktúry, ktoré J. I. vlastnoručne podpísal, sú právne perfektné, čo potvrdil aj správca dane na strane 9 rozhodnutia. Jedná o právne perfektné úkony, riadne podpísané a potvrdené obchodnou pečiatkou zo strany p. J. I., vystavené na reálny obchod, ktorých skutočnú existenciu možno preukázať obhliadkou na mieste výkonu prác v Banskej Bystrici (upozornil, že vykonanie ohliadky miesta prác žalobca navrhol v priebehu konania niekoľkokrát), nie je zrejmé, prečo na ne žalovaný neprihliadol, resp. prečo ich vyhodnotil ako fiktívne a to napriek tomu, že substancia plnenia v zmysle týchto listinných dokumentov reálne existuje, nie je fiktívna. Rovnako žalobcovi nie je jasné, akým spôsobom žalovaný dospel k fiktívnosti vystavených dokladov, keďže nebola vykonaná ani ohliadka miesta prác. Žalobca mal za to, že fiktívnosť zistených dôkazov je vylúčená, nakoľko práce boli reálne vykonané, o čom svedčí hmotný predmet - stavba samotná. Fikciu listinných dôkazov žalovaný determinuje iba z výpovedí p. J. I., čo považuje žalobca za nepostačujúce, vzhľadom na zvyšné dôkazy, najmä však vzhľadom na reálnu existenciu stavby, teda existenciu ekonomickej a hospodárskej substancie obchodu. Vo vzťahu k výpovedi svedka C.P., túto žalobca považuje vzhľadom na doterajšie hodnotenie dôkazných prostriedkov za kľúčovú, nakoľko išlo o bývalého konateľa spoločnosti T Design, s. r. o., pre ktorú boli práce na bazéne v Banskej Bystrici vykonávané, pričom tieto boli vykonávané subdodávateľskou formou, tieto vykonávali rôzni živnostníci, spoločnosť T Design, s. r. o., nikdy nezamestnávala pracovníkov na realizáciu už spomínaných prác. Jednotlivým subdodávateľom teda nebolo zakázané vykonať pridelené práce prostredníctvom tretieho subjektu, resp. ďalšieho subdodávateľa. C.P. uviedol, že sa so žalobcom pozná už 15 rokov a spolupracujú dodnes. Poukázal na dôležité vyjadrenie E., ktoré žalovaný prehliadol. Svedok E.alej vypovedal, že nevie, pre koho všetkého p. J. I. pracoval, ale že vykonával práce na jednom projekte, ktorý realizovala spoločnosť T Design, s. r. o., že to bola spomínaná plaváreň Štiavničky v Banskej Bystrici, kde požiadali pri dokončovaní tohto diela, vzhľadom na blížiaci sa termín odovzdania diela, p. Jaššáka na posilnenie kapacít. Z uvedeného vyplýva, že C.P. mal vedomosť o subdodávateľoch Stanislava Jaššáka, teda jeho svedecká výpoveď svedčí v prospech tvrdenia Stanislava Jaššáka, pričom aj na otázku správcu dane, kto kontroloval prevedené práce J. I., jednoznačne odpovedal tento svedok, že p. Jaššák. C.P. potvrdil, že má vedomosť o tom, že práce boli vykonávané aj tretím subjektom v subdodávke pre žalobcu, nakoľko vie o tom, že žalobca sporné práce od J. I. reálne prebral. K preukázaniu reálnosti obchodnej transakcie žalobca opätovne poukazuje v tejto súvislosti na nedostatočne zistený skutkový stav veci, nakoľko všetky práce boli vykonané tak, ako sú zaúčtované v predmetných faktúrach, pričom táto skutočnosť je preukázateľná priamou ohliadkou miesta stavby bazénu v Banskej Bystrici, ktorú niekoľkokrát žalobca navrhol vykonať. Svedok C. E. niekoľkokrát potvrdil vedomosť o účasti J. I. na predmetnej stavbe a aj to, že žalobca tieto práce J. I. preberal. J. I. potvrdil prevzatie hotovosti za vykonané služby vlastnoručným podpisom, čo má neskutočný právny význam nielen v daňovom kontexte, pričom toto konanie nebolo zo strany J. I. nikdy napadnuté ako vykonané v tiesni s nedostatkom vôle, omylom, či pod psychickým alebo fyzickým nátlakom. Žalovaný neuvádza, akým spôsobom by mal daňový subjekt preukázať reálnosť obchodnej transakcie, skutočnosť, že na stavbe v čase uskutočňovania predmetných prác sa nachádzalo viacero osôb, zrejme zapríčinila, že p. C. E. si nepamätá osobne p. J. I., avšak dôležitou skutočnosťou je, že vie, že p. J. I. vykonával práce na danom mieste a aké to boli práce. Úvahy žalovaného považoval žalobca za absurdné, deštrukčné, nedôvodné a nelogické. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť spolu s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. K predmetnej veci sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.09.2015. Zotrval na skutkových a právnych zisteniach v predmetnej veci tak, ako boli zistené v rámci daňového konania. Žalobca v predmetom prípade neuniesol dôkazné bremeno, v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že uplatnené výdavky vo výške 20.200,- Eur súvisiace so spornými faktúrami č. 2/2010 a č. 3/2010 možno považovať za daňové výdavky s poukazom na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že práce deklarované spornými faktúrami boli na stavbe v Banskej Bystrici na bazéne reálne vykonané osobou uvedenou na faktúre, t.j. p. J. I.. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky, musí vedieť preukázať, že fakturované práce boli aj reálne uskutočnené, pričom poukazuje na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 16.12.2015. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil právny zástupca žalobcu, doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom. Súdu bolo dňa 15.12.2015 (deň pred pojednávaním) elektronickou formou doručené podanie - žiadosť o zrušenie nariadeného termínu pojednávania z dôvodu ochorenia právneho zástupcu žalobcu. K podaniu nebol zo strany právneho zástupcu žalobcu doložený žiadny doklad, ktorý by preukazoval ochorenie, resp. doklad o tom, že z dôvodu práceneschopnosti sa právny zástupca žalobcu nemôže zúčastniť pojednávania. Z týchto dôvodov nebol preukázaný vážny dôvod na odročenie pojednávania na strane právneho zástupcu žalobcu a súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 O.s.p. a § 101 ods. 1 O.s.p.. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ich postupov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonmi, a to jednak so zákonom o dani z príjmov č 595/2003 Z.z. a so zákonom č. 563/2009 Z.z., a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jej predvedenie. Správca dane, ktorým je colný úrad, môže takú osobu predviesť daňovému úradu alebo colnému úradu sám. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z., zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Z administratívneho spisu žalovaného mal krajský súd preukázané, že správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane s poukazom na § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. dňa 04.02.2015 a žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 4.202,57 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonanú daňovú kontrolu a vykonané dokazovanie s tým, že bolo zistené, že faktúra č. 2/2010 zo dňa 29.07.2010 a faktúra č. 3/2010 zo dňa 30.08.2010, ktoré mal žalobca už zaúčtované vo svojom účtovníctve v daňových výdavkoch, ktorých predmetom sú stavebné práce na stavbe v Banskej Bystrici na bazéne od dodávateľa J. I. s tým, že tieto služby uvedené v predmetných faktúrach neboli kontrolovanému daňovému subjektu nikdy reálne dodané, uskutočnené na základe týchto preukázaných kontrolných zistení a dôkazov. Správca dane pritom poukázal na výpoveď svedka J. I. zo dňa 25.11.2013, keď tento uvádzal, že žiadne práce nevykonával, nemal žiadnu vlastnú techniku, pričom faktúry vystavil on, podpisy sú jeho, práce nevykonal, hotovosť neprevzal, nakoľko práce neboli reálne vykonané, pričom uvádzal, že išlo o fiktívne faktúry. Ďalej bol v konaní vypočutý aj svedok Ing. C. E., bývalý konateľ spoločnosť T Design, s. r. o., pre ktorú boli vykonávané práce na bazéne v Banskej Bystrici a takisto aj Ing. Viktória Latová, konateľka spoločnosti T Design, s. r. o., od 10.02.2015. V rámci konania bol opätovne na výsluch predvolaný svedok J. I., a to konkrétne na deň 18.12.2014 o 09:00 hod., pričom tento sa na výsluch dostavil o 09:20 hod., keď už daňový subjekt (žalobca) odišiel. Zamestnankyňa sa telefonicky spojila so žalobcom, aby ho upovedomila o prítomnosti svedka, ten však uviedol, že nepríde, nakoľko je v Dolnom Kubíne a že je na ceste do práce. Z uvedenej výpovede vyplynulo, že nevykonával žiadne práce na stavbe v Banskej Bystrici na bazéne, žalobcu nepozná, možno z videnia a nepozná ani spoločnosť T Design, s. r. o., Banská Bystrica, nikdy nerobil pre konateľ spoločnosti T Design, s. r. o., nestretli sa s ním a ani mená konateľov mu nič nehovoria. Žalobca sa k predmetným skutočnostiam vyjadril tak, že svedok klame. Svedecká výpoveď J. I. bola daná k nahliadnutiu žalobcovi. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, pričom poukazoval na nedostatočne zistený skutkový stav s tým, že tvrdil, že pán J. I. pracoval, resp. vykonával práce na predmetnej stavbe v Banskej Bystrici, čo dotvrdzuje aj výpoveď svedka Ing. C. E.. Zároveň namietal skutočnosť, že svedok bol vypočutý bez jeho prítomnosti. Žalovaný správny orgán o odvolaní rozhodol rozhodnutím zo dňa 28.05.2015 tak, že rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako ho zistil správca dane, považoval vykonané dokazovanie za dostatočné, pričom daňový subjekt bol oboznámený s výpoveďou svedka J. I., taktiež konštatoval, že svedok vypovedal ešte v r. 2013, a to konkrétne dňa 25.11.2013 podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9512401/5/5212494/2013, pričom o tejto skutočnosti bol žalobca ako daňový subjekt riadne upovedomený a svoje procesné právo - klásť svedkovi otázky nevyužil, nakoľko výsluchu svedka sa nezúčastnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný mal za to, že žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi v priebehu daňovej kontroly, ako i vo vyrubovacom konaní, nepreukázal, že uplatnené výdavky vo výške 20.200,- Eur súvisiace so spornými faktúrami č. 2/2010 a č. 3/2010 možno považovať za daňové výdavky. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď považoval tieto výdavky za uplatnené v rozpore s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, a to z dôvodu toho, že nebolo preukázané, že práce deklarované spornými faktúrami boli na stavbe v Banskej Bystrici na bazéne reálne vykonané osobou uvedenou na faktúre, t.j. J. I.. Zákonodarca v § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z. ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňový subjektom (§ 29 ods. 8 Zákona o správe daní). Pokiaľ si žalobca uplatnil náklady (výdavky) na základe faktúr č.2/2010 zo dňa 29.7.2010 a č. 3/2010 zo dňa 30.8.2010 od J. I., tvrdiac, že skutočne došlo k dodaniu a zaplateniu za dodané stavebné práce na stavbe v Banskej Bystrici (na bazéne) medzi J. I. ako dodávateľom a žalobcom ako objednávateľom v roku 2010 tak, ako to bolo deklarované v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet nákladov zákon č. 595/2003 Z.z. stanovil. Pokiaľ si teda žalobca ako platiteľ dane v daňovom priznaní uplatnil nárok na odpočítanie nákladov vyplývajúcich z predložených faktúr, potom na ňom spočívala povinnosť preukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované týmito faktúrami, skutočne došlo a teda preukázať či skutočne spĺňajú podmienky nákladov zákona č. 595/2003 Z.z.. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený. Zákonodarca zveril do pôsobnosti správcu dane, ktorý vedie daňové konanie vykonávanie dokazovania, uložiac mu povinnosť, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené, čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov a súčasne stanovil v právnej norme, že ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákonodarca v právnej úprave uvádza, že najmä ide o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 29 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.). Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pričom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu. Súd vyhodnotil námietky žalobcu za nedôvodné. Nedôvodná je námietka nepresného a neúplného zistenia skutkového stavu veci v spojení s procesnou vadou odňatia možnosti účastníka konať pred správnym orgánom. Predmetom preskúmania bolo posúdenie otázky, či postupoval správca dane, resp. žalovaný správny orgán správne, keď vylúčil z uplatniteľných výdavkov výdavky, ktoré žalobca zaúčtoval ako výdavky v podanom daňovom priznaní, a to konkrétne išlo o výdavky uplatnené vo faktúre č. 2/2010 a č. 3/2010 spolu vo výške 20.200,- Eur od dodávateľa - J. I.. Podľa názoru súdu, správca dane ani žalovaný správny orgán neodignorovali predložené faktúry a pokladničné doklady. Poukazovali na skutočnosť, že faktúry a príjmové pokladničné doklady ako listinné dôkazy bez preukázania skutkovej podstaty nie sú dôkazom, že plnenie uvedené na predmetných faktúrach od dodávateľa p. J. I. bolo aj reálne uskutočnené. Súd dáva do pozornosti žalobcovi, že samotná existencia faktúry vystavená dodávateľom a príjmový a výdavkový pokladničný doklad ešte nezakladajú právo, aby suma uvedená na týchto dokladoch bola uznaná ako daňový výdavok, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či bolo skutočne poskytnuté alebo nie. Základnými kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle spomínaných zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne: 1. podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, to znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), 2. podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol), 3. podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne je podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2-5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Z predloženého administratívneho spisu je zistené, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite vecou zaoberali, vo veci vykonali rozsiahle dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci daňové orgány oboch stupňov zamerali dokazovanie jednostranne v neprospech žalobcu. Daňové orgány vychádzali jednak z dôkazov predložených žalobcom a jednak z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré zabezpečoval samotný správca dane. Skutočnosti, že sporné faktúry a pokladničné doklady, ktoré mali preukazovať realizáciu stavebných prác na bazéne v Banskej Bystrici vo vzťahu k spoločnosti T Design, s. r. o., Banská Bystrica, p. J. I. pre žalobcu, neboli vystavené na reálnom základe, potvrdil samotný p. J. I., ktorý bol vypočúvaný v rámci konania ako svedok - zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9512401/5/5212494/2013 zo dňa 25.01.2013, ako aj v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9512401/5/5460843/2014 zo dňa 18.12.2014. Z uvedenej svedeckej výpovede vyplýva, že J. I. síce faktúry a pokladničné doklady vystavil a aj podpísal, avšak hotovosť neprevzal, faktúry sú fiktívne. Poukázal, že ho oslovili známy, na požiadanie ktorých vystavil faktúry, tí mu povedali, čo má napísať. Ďalej z výpovedí vyplynulo, že žalobcu nepozná a ak tak len z videnia, žiadne práce na stavbe v Banskej Bystrici na bazéne pre žalobcu v r. 2010 a ani v iných zdaňovacích obdobiach nevykonával, v Banskej Bystrici nebol minimálne 28 rokov, bol tam vo svojom živote maximálne 2-krát. Aj súd poukazuje na to, že žalobca okrem tvrdenia, že predmetný svedok J. I. klame, nakoľko sa podľa jeho vyjadrenia poznajú a práce deklarované na faktúre dohodli ústne a práce boli vykonané, nepodložil žiadnymi inými relevantnými dôkazmi. Takisto podľa názoru súdu nie je relevantná ani námietka, že žalobcovi bolo odňaté právo byť prítomný pri výpovedi svedka p. J. I. dňa 18.12.2014. Súd poukazuje na to, že svedok J. I. bol vypočutý v rámci konania aj dňa 25.11.2013, pričom je zrejmé, že bol upovedomený o výsluchu svedka, žalobca prevzal upovedomenie o výsluchu svedka dňa 22.11.2013. Žalobca sa výsluchu svedka z vlastnej vôle nezúčastnil. Žalobca na tomto ústnom pojednávaní mohol svedkovi klásť otázky, pričom toto právo z vlastnej viny nevyužil. Rovnako je preukázané, že so zápisnicou o vypočutí svedka bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 6.2.2014. Skutočnosti, že práce deklarované spornými faktúrami neboli reálne vykonané vyplýva aj zo zápisnice o vypočutí svedka J. I. dňa 18.12.2014, aj zo záznamu OR PZ Dolný Kubín zo dňa 16.7.2013, kde svedok uviedol, že k reálnemu uskutočneniu prác pre dotazované subjekty, medzi ktorými bol i žalobca nedošlo. Je potrebné poukázať na to, že správne žalovaný aj správca dane vyhodnotili výsluch svedka Ing. C. E., keď nebolo preukázané, že predmetné práce v danom mieste, v danom čase vykonal svedok J. I.. Žalobca v rámci konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal vierohodnosť vystavených faktúr, resp. že tieto práce uvedené vo faktúrach vykonal J. I.. Nie je preto možné hodnotiť, ako vadu konania, resp. že by žalobcovi bolo odňaté právo byť prítomný pri vypočúvaní predmetného svedka, nakoľko ani podľa názoru súdu, žalobca v predmetom konaní neuniesol dôkazné bremeno. K námietke reálnosti vykonania prác súd uvádza, že samotná existencia stavby nepreukazuje, že práce na nej vykonal pre žalobcu práve J. I., keďže nebola správcom dane a ani žalovaným spochybnená samotná existencia stavby, bolo bezpredmetné vykonávať v danom prípade aj ohliadku na mieste samom. Správca dane len vyvodil záver, že z vykonaného dokazovania, v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, nebolo preukázané reálne vykonanie stavebných prác p. J. I.. Pokiaľ navrhol žalobca v rámci odvolania vypočuť Ing. C. E. (bývalého konateľa spoločnosti T Design, s.r.o. pre ktorú boli stavebné práce na bazéne v Banskej Bystrici vykonávané), ako svedka, že má vedomosť, že p. J. I. osobne pozná a že aj predmetné práce vykonával podľa predmetných faktúr na danej stavbe, p. Ing. E. nepotvrdil uvádzané skutočnosti žalobcom, ale vyjadril sa, že sa s p. I. osobne nestretol, pozná jeho meno, ale osobne ho nepozná a nikdy p. I. nekontaktoval. Svedok I. sa vyjadril, že p. Ing. C. E. nepozná, nepozná ani konateľov spoločnosti T Design, s. r. o. - Ing. Viktóriu Latovú a p. Dušana Foltániho. Výpovede vo vzájomných súvislostiach veci podľa názoru súdu žalovaný vyhodnotil správne. Podľa názoru súdu sa žalovaný správny orgán vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami v rámci odvolania žalobcu, nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že daňové orgány vykonávali dokazovanie v neprospech žalobcu. Žalovaný pri rozhodovaní neprihliadol len na svedecké výpovede J. I., ale prihliadol na skutočnosť, že navrhnutý svedok - konateľ spoločnosti T Design, s. r. o., Ing. C. E., ako i žalobca nepreukázali tvrdenia o vykonávaní prác p. J. I. na stavbe plavárne Štiavničky - Banská Bystrica, ani ich prevzatie žalobcom. O vykonaní prác okrem faktúr a pokladničných dokladov neboli predložené žiadne dokumenty, ako napr. stavebný denník, odovzdávacie a preberacie protokoly, súpisy prác atď., ktoré by preukazovali, že stavebné práce boli reálne na predmetnej stavbe vykonávané práve J. I.. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že výdavky vo výške 20.200,- Eur je možné považovať za daňové výdavky v zmysle Zákona o dani z príjmov. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia, je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o dani z príjmov. Správca dane i žalovaný postupovali v súlade so základnými zásadami správy daní, ktoré sú ustanovené v § 3 Daňového poriadku, pričom aplikovali aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane zabezpečil žalobcovi možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, ako i možnosť byť prítomný pri vypočúvaní svedkov a klásť im otázky. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, je dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. Vada konania spočívajúca v tom, že pokiaľ bol svedok J. I. vypočutý dňa 18.12.2014 v neprítomnosti žalobcu, vzhľadom na vyššie uvedené závery, najmä na skutočnosť predchádzajúceho vypočutia uvedeného svedka dňa 25.11.2013, na ktorom sa sám žalobca z vlastnej viny nezúčastnil, nemôže spôsobiť podľa názoru súdu v kontexte s celým vykonaným dokazovaním správcu dane nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zamietnutiu žaloby postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto nemá ani právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.