Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/131/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111213087 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111213087.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. - L. XXX, 2/ T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XXX, právne zastúpený STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti odporcovi : JUDr. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XXX, právne zastúpený : JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO : 368 606 54, o náhradu škody s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/33/2013-324 zo dňa 27. októbra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali proti odporcovi nároku na náhradu škody, ktorú im spôsobil porušením právnej povinnosti, keď bez ich súhlasu vyťažil drevo na spoločných nehnuteľnostiach a nevyplatil im na nich prislúchajúce spoluvlastnícke podiely. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovatelia nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a to že sú vlastníci nehnuteľností, na ktorých malo zo strany odporcu dôjsť k neoprávnenému ťaženiu drevnej hmoty. Uviedol, že z výpisov listov vlastníctva pre k.ú. P. G., a to LV č. XXXX, č. XXXX nevyplýva vlastnícke právo navrhovateľov. Dospel k záveru, že v konaní o náhradu škody nemožno prejudiciálne riešiť otázku vlastníckeho práva a ustaľovať okruh účastníkov v konaní, nakoľko kataster je viazaný výrokom rozsudku, nie odôvodnením ( § 159 ods. 2 O.s.p.) a prejudiciálne určené vlastníctvo by nebolo zapísateľné do katastra nehnuteľnosti. Keďže navrhovatelia nepreukázali vlastníckeho právo k sporným nehnuteľnostiam, tak nemohlo zo strany odporcu dôjsť k zásahu do tohto práva a nebolo tak preukázané porušenie jeho povinnosti . Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v rade 1/ a 2/, ktorým sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedli, že ich vlastníctvo vychádza z verejných listín, ktoré okresnému súdu predložili. V žalobnom návrhu ako dôkaz označili aj spis Okresného súdu Čadca, sp. zn. 13C/62/2003, obsahom ktorého boli listiny preukazujúce ich vlastnícke právo. Okresný súd si síce tento spis pripojil, avšak nedostatočne sa s ním oboznámil. Obsahom tohto spisu sú aj výpisy z pozemno-knižných vložiek a znalecké posudky Ing. Krnáča a Ing. Krišpinského, ktoré riešili vlastníctvo a veľkosti spoluvlastníckych podielov. Znalec Ing. Krnáč vykonal identifikáciu pozemno-knižného stavu na stav na CKN stav, z ktorého aj v podanom žalobnom návrhu vychádzali. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že bol osobou oprávnenou na obhospodarovanie lesných pozemkov a konanie, v súvislosti s ktorým sa domáhajú zaplatenia žalovanej istiny navrhovatelia, bolo robené v rámci tejto činnosti. Návrh navrhovateľov tak označil za nedôvodný. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhovatelia v podanom žalobnom návrhu tvrdili, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných v pozemkovej knihe pre k.ú. P. G., vo vložke č. 3302 ako parc. č. 4140, vo vložke č. 98 ako parcela č. 4176 s tým, že tieto sú totožné s nehnuteľnosťami vedenými na Správe katastra Žilina ako KN parc. č. 4971/1, 4971/3, 4971/4, 4971/6 a 4972. Navrhovateľ v rade 2/ tvrdil, že spoluvlastnícke podiely v týchto nehnuteľnostiach nadobudol dedením po matke T. V., rod. B., tá tieto nehnuteľnosti zdedila po svojom manželovi Y. V.. Navrhovateľ v rade 1/ tvrdil, že svoje podiely nadobudol dedením po svojom otcovi Y. V., ktorý tieto nehnuteľnosti zdedil po svojej matke T. V., rod. B.. Ďalej tvrdili, že odporca na týchto nehnuteľnostiach, ktorých sú spoluvlastníkmi, vykonal ťažbu dreva v rokoch 2008 až 2011, hodnota ktorého predstavovala sumu 8.319,40 eur, z ktorej na každého z navrhovateľov titulom vydania náhrady škody pripadá suma 4.159,70 eur, v priebehu konania rozsah tejto sumy navrhovatelia zmenili. Na preukázanie existencie vlastníckeho práva, navrhovatelia na pojednávaní konanom dňa 16.05.2012 a následne aj v písomnom podaní zo dňa 21.05.2012 (č.l. 52, 59 spisu) navrhli vykonať dôkaz oboznámením s obsahom spisu Okresného súdu Čadca 13C/62/2003, v ktorom bola otázka ich vlastníckeho práva riešená a v ktorom konaní boli produkované aj listinné dôkazy, vrátane znaleckého dokazovania, týkajúce sa práve ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Okresný súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, zvolil nesprávny procesný postup, keď ustálil, že nie je oprávnený prejudiciálne sa v konaní o náhradu škody zaoberať posúdením otázky vlastníckeho práva navrhovateľov. S týmto názorom sa krajský súd nestotožňuje. Naopak, pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľov, je podstatné vyriešenie otázky vlastníckeho práva. Navrhovatelia sa z titulu vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam domáhali zaplatenia žalovanej sumy, ako náhrady škody, ktorá im správaním sa odporcu na ich vlastníckom práve vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam mala byť spôsobená. Na preukázanie svojich tvrdení o existencii vlastníckeho práva označili a predložili dôkazy, s ktorými sa okresný súd, vzhľadom na svoj nesprávny právny názor nezaoberal a tieto nehodnotil. Bez ďalšieho ustálil absenciu aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a namietali správnosť zápisu vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľnosti, bolo povinnosťou okresného súdu sa týmito tvrdeniami zaoberať a otázku vlastníckeho práva navrhovateľov riešiť ako otázku prejudiciálnu. Oprávnenie na vyriešenia takejto otázky vyplýva súdu priamo z ust. § 135 ods. 2 O.s.p. Podľa neho, otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Určenie vlastníckeho práva treba považovať za predbežnú otázku, ktorej vyriešenie je potrebné, aby bolo možné rozhodnúť o veci samej. Bez toho, aby si súd urobil názor na to, ako by mala byť predbežná otázka vyriešená, nie je možné konečné rozhodnutie vo veci. Procesný súd nemôže prejudiciálne riešiť tie otázky hmotno-právnych vzťahov, ktoré vznikajú, menia sa, alebo zanikajú len hmotno-právnym konštitutívnym rozhodnutím iného súdu, alebo orgánu. Dôvod spočíva v tom, že pokiaľ nevyšlo záväzné rozhodnutie príslušného orgánu, tak takýto právny stav neexistuje ( ide napr. o riešenie statusových otázok - rozvodu, osvojenia a pod.). Iné otázky právnych vzťahov účastníkov môže procesný súd prejudiciálne riešiť bez ohľadu na to, či tieto otázky majú byť rozhodované súdom alebo iným procesným orgánom. Tak je tomu aj v prejednávanom prípade. Posúdenie existencie vlastníckeho práva navrhovateľov nemá charakter konštitutívneho rozhodnutia. V prípade určenia vlastníckeho práva samostatným rozhodnutím, ide o deklaratórne rozhodnutie, ktorým sa konštatuje existencia určitého právneho stavu na základe skutočností, od ktorých sa vlastnícke právo odvíja. Rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva, vlastnícke právo nevzniká, nejde o konštitutívne rozhodnutie. Záver okresný súd o nedôvodnosti nároku navrhovateľov v rade 1/ a 2/ z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sú predčasné. Okresný súd, vzhľadom na svoj nesprávny právny názor, sa skúmaním vlastníckeho práva navrhovateľov nezaoberal. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd vyhodnotí tvrdeniami navrhovateľov o existencii ich vlastníckeho práva, za tým účelom vykonaná nimi navrhnuté dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Podľa výsledku zistení, zvolí ďalší procesný postup a vo veci rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.