Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoZm/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210466 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113210466.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX Z., štátnej občianke SR, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, so sídlom T. B. XX, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/38/2013-76 zo dňa 25.11.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/38/2013-76 zo dňa 25.11.2014 v odvolaním napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.020 Eur s úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.020 Eur od 2.6.2009 do 17.8.2009, spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.020 Eur od 17.8.2009 do zaplatenia a odmenu vo výške 3,40 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.020 Eur s úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.020 Eur od 2.6.2009 do 17.8.2009, spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.020 Eur od 17.8.2009 do zaplatenia a odmenu vo výške 3,40 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie: a) zmenkovej sumy 1.020 Eur, b) zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.020 Eur od 2.6.2009 do zaplatenia, c) úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.020 Eur od 17.8.2009 do zaplatenia a d) zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j. 3,40 Eur. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tvrdením, že je majiteľom vlastnej vistazmenky, ktorú nadobudol indosáciou. Zmenka bola vystavená žalovanou dňa 6.2.2009 na zmenkovú sumu 1.020 Eur, pričom žalovaná sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 2.6.2009. Zmenka je opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako platobné miesto bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ uhradil 0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal predloženie zmenky zistiť verejnou listinou. Žalobca disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovanej s predchádzajúcim majiteľom zmenky. Žalobca uplatnil svoj nárok na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Okresný súd v súlade s Nariadením vyplnil tlačivo „C“ na odpoveď a toto doručil žalovanej. Žalovaná napriek doručeniu tlačiva „C“ a ostatných písomností na žalobu nereagovala a v stanovenej lehote okresnému súdu odpoveď na žalobu nedoručila. Okresný súd s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná svoj záväzok nespochybnila, bez nariadenia pojednávania rozhodol o veci verejným vyhlásením rozsudku. Okresný súd uviedol, že v zmysle Čl. I § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového došlo indosamentom k prevodu všetkých práv zo zmenky na žalobcu a žalobca je tak aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zmenky voči žalovanej ako vystaviteľke tejto zmenky. Predmetná zmenka je zmenka vystavená na videnie (tzv. vistazmenka), v ktorej žalovaná lehotu na predloženie zmenky predĺžila, keď určila, že zmenku možno predložiť na platenie v lehote 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka podľa okresného súdu obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti vlastnej zmenky v zmysle ČI. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového. Z platnej zmenky vznikol žalovanej záväzok zaplatiť majiteľovi zmenky zmenkovú sumu spolu s postihovými právami podľa ČI. I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Keďže žalobca požadoval 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy od 17.8.2009, okresný súd konštatoval, že tento deň možno považovať za deň, kedy bola zmenka predložená žalovanej na platenie a tento deň tak bol zároveň dňom splatnosti zmenky. Dňom predloženia zmenky 17.8.2009 vznikla žalovanej povinnosť plniť zmenkové nároky, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaná svoj záväzok zo zmenky riadne nesplnila. Žalobca tak má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 1.020 Eur, právo na zaplatenie úrokov a právo na zaplatenie odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy v uplatnenej čiastke 3,40 Eur. Úrok 6% ročne zo zmenkovej sumy patrí žalobcovi od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia celej zmenkovej sumy. K žalobnej žiadosti o zaplatenie úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy až do dňa jej zaplatenia okresný súd uviedol, že pri zmenke splatnej na videnie je podľa ČI. I, § 5 Zákona zmenkového a šekového umožnené úročenie zmenkovej sumy. Tento úrok sa pri predloženej zmenke počíta od 2.6.2009. K dobe úročenia vistazmenky okresný súd poukázal na čl. ČI. I, § 5 Zákona zmenkového a šekového, ktorý pripúšťa úročenie zmenkovej sumy pri zmenkách splatných na videnie alebo určitý čas po videní. Pri ostatných zmenkách zákon predpokladá, že úroky, pokiaľ boli dohodnuté, sú zahrnuté v zmenkovej sume, nakoľko veriteľ aj dlžník si mohli úroky ku dňu splatnosti zmenky vyčísliť a pripočítať ich k istine. Tento postup pri zmenkách splatných na videnie nie je možný, nakoľko v čase ich vystavenia nie je stanovený deň zročnosti. Podľa názoru okresného súdu možno dohodnuté úroky 0,25% uplatňovať len k okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z ČI. I, § 48 Zákona zmenkového šekového. Podľa okresného súdu by súbežné uplatnenie úroku uvedeného na zmenke a zákonného úroku 6 % bezdôvodne zvýhodňovalo úročené zmenky, čo nemá oporu v zákone. Postihové nároky majiteľa zmenky upravuje ČI. I, § 48 Zákona zmenkového a šekového ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Okresný súd preto v časti požadovaného úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy žalobe vyhovel len čiastočne a priznal žalobcovi tento úrok odo dňa určeného na zmenke do dňa jej splatnosti, t.j. od 2.6.2009 do 17.8.2009 a vo zvyšnej časti tohto úroku žalobu zamietol. K výške úrokovej miery vyznačenej na zmenke okresný súd uviedol, že táto zákonom nie je limitovaná a pre jej posudzovanie z hľadiska súladnosti s dobrými mravmi nebol daný priestor, keďže v konaní neboli účastníkmi tvrdené skutočnosti týkajúce sa kauzálnych súvislostí vystavenia zmenky, ktoré by takéto posúdenie úrokovej miery umožňovali. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď po prepočítaní pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konštatoval, že žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 52,26%, čo zodpovedá vyjadreniu čistého úspechu žalovanej v konaní. Keďže žalovaná právo na náhradu trov konania neuplatnila, okresný súd jej náhradu trov nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná cestou právnej zástupkyne. V odvolaní uviedla, že z návrhu nie je zrejmé, kedy žalobca predložil zmenku žalovanej, avšak vzhľadom na uplatnenie úroku od 17. augusta 2009 žalobca pravdepodobne zmenku predložil dňa 17. augusta 2009, kedy vznikla žalovanej povinnosť plniť zmenkové nároky. Žaloba bola podaná dňa 28. marca 2013, t.j. po uplynutí viac ako 3 rokov a 6 mesiacov odo dňa predloženia zmenky žalovanej. Žalovaná tak vznáša v odvolacom konaní námietku premlčania, ktorej uplatneniu nebráni ani koncentračná zásada v zmysle článku 7 ods. 3 kapitoly II Nariadenia. Žalovaná tiež namietla, že pohľadávka zo zmenky bola v minulosti predmetom konania pred rozhodcovským súdom, v ktorom vystupovala v postavení žalobcu spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. voči žalovanej. Predmetom tohto konania bola pohľadávka vo výške 1.020 Eur s príslušenstvom a žalovaná je názoru, že sa jedná o pohľadávku z totožnej zmenky. Na základe rozhodcovského rozsudku bolo vedené exekučné konanie, v ktorom Okresný súd Žilina uznesením č.k. 20Er 3228/2010-17 zo dňa 21. apríla 2011 zamietol udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 20Er/3228/2010-26 zo dňa 18. júla 2012 bolo exekučné konanie zastavené. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. nemohla svoje práva voči žalovanej uplatňovať na rozhodcovskom súde z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky a takéto rozhodnutie ani nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Podľa žalovanej s ohľadom na neúspešné vymáhanie pohľadávky došlo následne k indosovaniu zmenky nedatovaným indosamentom na žalobcu so sídlom v Českej republike. Toto konanie, ktorým bolo právo po indosovaní zmenky uplatnené z územia Českej republiky podľa Nariadenia, považuje žalovaná za účelové. Indosovaním zmenky došlo k zneprehľadneniu konania žalobcu a k obmedzeniu možnosti súdu ex offo preskúmavať prípadné nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej má zmenka svoj základ. Po indosovaní zmenky sa jedná o tej istej pohľadávke s tým, že žalobcom je už iný subjekt. Žalovaná sa domnieva, že majiteľ zmenky mohol konať vedome na škodu dlžníka a zmenou v osobe majiteľa zmenky sa vytvoril žalobcovi priestor na podanie návrhu vo veci, v ktorej pôvodne bolo zamietnuté udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uplatnená pohľadávka je podľa žalovanej neopodstatnená, žaloba je zjavne neprípustná a pohľadávka žalobcu je premlčaná. Žalovaná tak žiadala napadnutý rozsudok okresného súd zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, pričom voči forme a obsahu zmenky neboli zo strany žalovanej vznesené žiadne námietky. Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového šekového vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Za určitých okolností tak možno uplatňovať kauzálne námietky, avšak žalovaný nesie dôkazné bremeno ich preukázania. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci a ktoré potvrdzuje závery žalobcu. K námietke premlčania žalobca uviedol, že právna zástupkyňa žalovanej poukazuje na skutočnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Predmetom konania však nie je nárok zo zmluvy, ale výlučne nárok zo zmenky. Tieto námietky sú preto irelevantné a nie je možné na ne prihliadať. Uplatnená pohľadávka zo zmenky nie je premlčaná, nakoľko premlčacia doba začína plynúť až odo dňa splatnosti zmenky a nie od momentu jej vystavenia. Žalovaná vystavila zmenku ako vistazmenku, ktorej splatnosť nastáva predložením na platenie. Ku dňu podania žaloby na súde nebol nárok zo zmenky premlčaný, pretože odo dňa predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia doba ako 3 roky. Vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu žalobca uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto neplatnej doložky je nulitným právnym aktom, majúcim účinky paktu. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.020 Eur spolu s úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.020 Eur od 02.06.2009 do 17.08.2009, spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.020 Eur od 17.08.2009 do zaplatenia a odmenu vo výške 3,40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a v závislom výroku o náhrade trov prvostupňového konania zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti odvolania podaného žalovanou oboznámil s obsahom spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky vystavenej žalovanou, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Žalobca v návrhu opísal všetky rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej pohľadávky voči žalovanej a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. Okresný súd v súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručil žalovanej tlačivo „C“ na odpoveď do vlastných rúk dňa 5.9.2014 (č.l. 69 rub spisu). Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalovaná v Nariadením stanovenej lehote 30 dní po doručení tlačiva „C“ a ani po uplynutí tejto lehoty do okamihu rozhodovania okresného súdu vyhlásením rozsudku dňa 25.11.2014 okresnému súdu nezaslala odpoveď na návrh uplatnený žalobcom. Okresný súd tak podľa názoru súdu odvolacieho postupoval vecne správne, ak s prihliadnutím na nedoručenie odpovede žalovanej podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia vo veci vydal rozsudok o uplatnenej pohľadávke žalobcu. Ustanovenie čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu, ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu nedoručí v Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, rozhodne súd len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktorý podmieňuje vykonávanie dôkazov doručením odpovede žalovanej strany. Koncentračná zásada vyplývajúca z čl. 7 ods. 3 Nariadenia má vplyv aj na rozsah prieskumnej právomoci odvolacieho súdu na základe odvolania podaného žalovanou v prejednávanom prípade. Nariadenie v bode 31 Preambuly vychádza zo zásady, že by mali existovať minimálne požiadavky na preskúmanie rozsudku v prípadoch, keď žalovaný nebol schopný pohľadávku poprieť. Čl. 18 Nariadenia potom vymedzuje minimálne požiadavky na preskúmanie rozsudku, ktoré sú však výlučne procesno- právneho charakteru, tak, že žalovaný je oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného v konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu, ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk a doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť obhajobu, alebo ak žalovanému vo vznesení námietky voči pohľadávke zabránila vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane, a to za predpokladu, že konal bez zbytočného odkladu. Rozsah vecného preskúmavania rozsudku súdu prvého stupňa v odvolacom konaní je teda v prípade, ak žalovaný v konaní podľa Nariadenia nevyužil svoje právo a v Nariadením stanovenej lehote nezaslal prvostupňovému súdu odpoveď na uplatnený návrh žalobcu, výrazne limitovaný. S prihliadnutím na vyššie uvedené konštatovania odvolacieho súdu je potrebné posudzovať aj rozsah odvolacích dôvodov, na ktoré je možné prihliadnuť v odvolacom konaní vyvolanom na základe odvolania podaného žalovanou. Konanie pred odvolacím súdom podlieha, okrem všeobecnej úpravy v Nariadení, tiež úprave v Občianskom súdnom poriadku (čl. 19 Nariadenia), ktorý obdobne ako Nariadenie vychádza z obmedzenia možnosti uplatniť nové odvolacie dôvody až v odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvého stupňa. V občianskom súdnom konaní preto, vychádzajúc z princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady, nie je možné prihliadať na novo tvrdené odvolacie dôvody žalovanej, uplatnené až v podanom odvolaní. Krajský súd však s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR posudzoval možnosť žalovanej uplatniť v odvolacom konaní námietku premlčania žalobcovho nároku. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 39/2008 a sp. zn. 5M Cdo 14/2008, z ktorých okrem iného vyplýva, že námietku premlčania môže účastník súdneho konania uplatniť až v odvolacom konaní, a to aj po uplynutí odvolacej lehoty. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 120/2009 ...„námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p.; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov“. Najvyšší súd pritom vychádzal zo stanoviska, že námietka premlčania je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie. Krajský súd je toho názoru, že z uvedených záverov najvyššieho súdu je potrebné pristupovať aj k možnosti účastníka konania uplatniť odvolacie námietky proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v konaní v zmysle Nariadenia s tým, že na námietku premlčania uplatnenú žalovanou sa koncentračná zásada vyjadrená v čl. 7 v spojení s čl. 18 Nariadenia nevzťahuje a túto námietku je možné zo strany žalovanej uplatniť aj v podanom odvolaní bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaná nereagovala na riadne doručené tlačivo „C“. V prejednávanom prípade žalovaná uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na skutočnosť, že zo samotného návrhu má vyplývať predloženie zmenky žalovanej na platenie dňa 17. augusta 2009 a následné podanie návrhu na uplatnenie pohľadávky dňom 28. marca 2013, teda po uplynutí viac ako troch rokov a šiestich mesiacov od predloženia zmenky žalovanej. Premlčanie vo všeobecnosti predstavuje uplynutie času stanového v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva vznesením námietky premlčania. V danom prípade s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej nie je spojené uplatňovanie žiadnych nových skutočností alebo dôkazov, ktoré by žalovaná prípadne bola povinná uplatniť v súlade s koncentračnou zásadou konštruovanou Nariadením. Ak uplatnená námietka zo strany žalovanej nie je spojená s uplatňovaním a posudzovaním nových skutočností a dôkazov, je krajský súd názoru, že sa jedná o námietku žalovanej, ktorej uplatneniu nebránila koncentračná zásada vyjadrená v Nariadení. V zmysle uvedených zhodnotení je potom krajský súd názoru, že v konaní je potrebné zaoberať sa námietkou premlčania vznesenou žalovanou v podanom odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu. S ohľadom na uplatnenie tejto námietky zo strany žalovanej až v podanom odvolaní nemohol okresný súd túto námietku vyhodnocovať, nemohol k tejto námietke vykonať žiadne dokazovanie ani k nej zaujať stanovisko, a preto krajskému súdu nebol vytvorený priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine. Podstata princípu dvojinštančnosti konania spočíva v tom, že každá významná (predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvostupňového, ako i odvolacieho. Porušením princípu dvojinštančnosti konania krajským súdom by došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Krajský súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.020 Eur s úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.020 Eur od 2.6.2009 do 17.8.2009, spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.020 Eur od 17.8.2009 do zaplatenia a odmenou vo výške 3,40 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež v závislom výroku o náhrade trov prvostupňového konania zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd sa bude, s ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou v podanom odvolaní, zaoberať otázkou premlčania uplatneného nároku žalobcu, vec opätovne prejedná a za rešpektovania dôkaznej povinnosti účastníkov prípadne doplní dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie vznesenej námietky premlčania. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu vo veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu. Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.