Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20CoE/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215019 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113215019.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnej: Z. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o vymoženie 646,13 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom U. XX, D., pod EX 8014/13, v štádiu konania pred vydaním poverenia, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 2Er/936/2013-11 zo dňa 04.11.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na vzťah medzi oprávneným a povinným sa budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vzhľadom na to, že právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere dňa 02.12.2007 a oprávnený a povinný dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 20.11.2010. V bode 4 tejto dohody bola dojednaná rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa generálnej klauzuly neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka bola uzavretá ako formulárová zmluva a bola súčasťou obsahu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznania záväzku. Obsah doložky nemal povinný možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko bola spísaná na predtlačenom formulári dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Povaha zmluvy je teda adhézna a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok, resp. odmietnuť. Poukázal na stanovisko Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je podľa § 53 ods. 4 OZ účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere neplatná. Súd výkon práv oprávneného z rozhodcovskej doložky považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014. Ak by podľa takejto doložky bol vydaný rozhodcovský rozsudok, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť. Keďže rozhodcovská doložka ako neprimeraná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatnou, jej neplatnosť bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý v danom prípade mal byť exekučným titulom. Súd preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „EP“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Oprávnený poukázal na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorej zákonnej úpravy exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom, alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný z dôvodu, že platný právny poriadok neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda nemá právomoc vykonať vo veci dokazovanie alebo rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudok Súdneho dvora C-40/08). Ďalej namietal právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej, najmä s poukazom na aplikáciu § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, pretože podľa jeho názoru, pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Súčasne poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Nakoniec poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z., teda rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nakoľko nie každá skutočnosť, hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 243d ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 4ead) Zákon č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že povinná uzavrela s oprávneným dňa 20.11.2010 dohodu, ktorej súčasťou bola v čl. 4 rozhodcovská doložka. Prvostupňový súd správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, na podklade ktorej nemohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Krajský súd v súlade s prvostupňovým súdom konštatuje, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou podľa všeobecnej klauzuly ustanovenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ako individuálne nedojednaná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto konkrétne uvádza: Čo sa týka námietky, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia, keď z § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 mu vyplýva právo len zastaviť exekučné konanie, krajský súd uvádza, že keďže Zákon o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k exekúcii explicitne zakotvuje len procesnú situáciu, pri ktorej sa môže exekučné konanie zastaviť, je potrebné na ostatné procesné situácie, ktoré nie sú v tomto špeciálnom právnom predpise upravené, použiť všeobecný právny predpis o exekučnom konaní, ktorým je Exekučný poriadok. Ten v § 44 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2014 priamo ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul a až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi, a preto táto námietka nie je dôvodná. Samotným preskúmaním nie je možné dôjsť k záveru, že exekučný súd je súdom tretej inštancie a že v rozpore s právnym poriadkom koná akoby súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu. Prvostupňový súd len využil svoje oprávnenie v zmysle § 44 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014. Exekučný titul je povinný exekučný súd skúmať z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Tým nie je narušený princíp právnej istoty súvisiaci s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučných titulov, pričom dôraz sa kladie na prieskum materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, keďže vždy môžu nastať určité vady z týchto hľadísk, a preto exekučnému súdu zákonodarca priamo ustanovil takúto právomoc. Vo vzťahu k námietke, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o právny vzťah uzavretý pred 01.01.2008, súd uvádza, že tento právny vzťah, konkrétne zmluva o úvere uzavretá medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom dňa 02.12.2007, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky sa spravuje zák. č. 250/2007 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (Zákon o ochrane spotrebiteľa). Ten v § 3 ods. 3 vymedzoval, ktoré zmluvy je potrebné chápať ako spotrebiteľské. Takými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Teda aj zmluva medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom - povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Vo vzťahu k neprijateľnej podmienke v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 02.11.2010 platí, že túto je tiež potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa OZ účinného ku dňu jej uzavretia. Čo sa týka poslednej námietky, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným titulom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, uvedené nastáva v prípadoch, ak súd meritórne preskúmava správnosť rozhodcovského rozsudku vo veci samej, t.j. nehodnotí prípustnosť či neprípustnosť určitej zmluvnej podmienky. Táto situácia však v danom prípade nenastala. Súd predtým, ako by vyhodnotil vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku (ktorou sa v napadnutom rozhodnutí správne nezaoberal), zamietol poverenie na vydanie exekúcie z iného dôvodu, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky z hľadísk uvedených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto nie je možné v danej veci vychádzať z rozsudku NS SR č.k. 3MCdo/11/2010, ktorý sa zaoberá preskúmavaním správnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Táto námietka je preto taktiež nedôvodná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.