Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215645 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113215645.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, so sídlom X., C. L. XX, proti odporkyni C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X., X. X, právne zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ľubošom Mahdoňom, so sídlom X., T. Q. XXXX/XXC, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: K. M., nar. XX.X.XXXX a S. M., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u otca, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/163/2012013-172 zo dňa 3.novembra 2014 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporkyne prispievať na výživu maloletých detí m e n í tak, že odporkyňa je p o v i n n á od 21.12.2014 (od právoplatnosti rozsudku o rozvode) prispievať na výživu maloletej K. výživným v sume 70 eur mesačne a na výživu maloletého S. výživným v sume 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výrokoch o rozvode manželstva účastníkov, o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa a o neupravení styku odporkyne s maloletými deťmi. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov, keď konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo a vážne narušené a manželstvo (už) neplní ani jednu zo svojich funkcií. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa, v ktorého bezprostrednej starostlivosti sú deti od odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti (27.6.2012), pričom v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. So zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti otca súhlasila i odporkyňa. S poukazom na to, že obaja rodičia výslovne uviedli, že sa vedia dohodnúť ohľadne styku odporkyne s maloletými deťmi, okresný súd o dotknutej úprave styku nerozhodoval. V otázke vyživovacej povinnosti uložil odporkyni povinnosť mesačne prispievať na výživu maloletých detí v sume 90 eur na maloletú K. a v sume 60 eur na maloletého S.. Zohľadnil možnosti a schopnosti odporkyne, pričom vychádzal z príjmu, ktorý dosahovala u posledného zamestnávateľa. Pokiaľ by nebola pracovný pomer ukončila na základe výpovede zamestnanca, mohla predmetný príjem (cca 334 eur mesačne) dosahovať i naďalej. Okresný súd uviedol, že hoci odporkyňa mala dlh u svojho posledného zamestnávateľa, tento neuhradila ani potom, čo získala prostriedky od jej matky a dotknuté financie použila na absolvovanie vodičského kurzu. V danej súvislosti však za významné považoval, že odporkyňa si hľadá zamestnanie v administratíve a vzdelanie dosiahla v odbore kuchár-čašník. Odporkyňa sa navyše zaviazala platiť paušál za 2 mobilné telefóny, keďže - podľa jej vyjadrenia - potrebovala nový telefón a dotknutou viazanosťou získala kvalitný telefón značky HTC. Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na jej pomery si mohla zakúpiť oveľa lacnejší telefón a dobíjať si kredit. Predmetný výdavok nadväzne nepovažoval na strane matky za nevyhnutný. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť je prvoradá „a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov". Podľa názoru okresného súdu odporkyňa by mala vyvinúť viac úsilia pri hľadaní si zamestnania; nezistil žiadne závažné dôvody, ktoré by jej v tom bránili. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže neboli zistené také pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady niektorému z nich. Proti tomuto rozsudku vo výroku o vyživovacej povinnosti podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa/matka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že bude povinná prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou 60 eur na maloletú K. a sumou 40 eur na maloletého S.. Poukazovala na to, že sa nachádza vo finančnej tiesni, nakoľko je nezamestnaná a bez stáleho príjmu. Namietala záver okresného súdu o spôsobe skončenia pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa. Tento totiž trval na tom, aby sa podieľala na hradení manka, ktoré nezapríčinila. Zároveň zamestnávateľ nútil pracovníkov, pokiaľ nemienili akceptovať ním uplatňované manko, aby ukončili pracovný pomer na základe výpovede z ich strany. Odporkyňa uviedla, že vodičský kurz absolvovala z toho titulu, aby mala lepšie uplatnenie na trhu práce, keďže v odbore kuchár-čašník pracovné miesto nenašla. Rovnako zakúpenie mobilného telefónu - vzhľadom na celkové benefity s tým spojené - považovala za účelné (taktiež) v súvislosti s tým, že nežije s deťmi v spoločnej domácnosti a telefón potrebuje na primeraný rozsah kontaktu s nimi. Navrhovateľ žiadal napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukazoval na to, že odporkyňa sa dobrovoľne vzdala svojho zamestnania, pričom do podania odvolania (údajný) nátlak zo strany zamestnávateľa nespomínala; preto nie sú jej tvrdenia vierohodné. Dodal, že z ponúk na internete je zrejmé, že len priamo v meste Žilina ku dňu 29.12.2014 boli zaradené štyri ponuky na pracovné miesto kuchára a sedem ponúk na pracovné miesto čašník. Celkovo navrhovateľ uzavrel, že z vyjadrenia odporkyne vyplýva, že sa ani nesnaží svoju finančnú situáciu riešiť. S deťmi môže komunikovať kedykoľvek osobne, a preto za daným účelom nepotrebuje mať k dispozícii telefón s nákladným paušálom. Rovnako kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s § 211 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v nenapadnutých výrokoch o rozvode manželstva účastníkov, o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa a v otázke úpravy styku medzi odporkyňou a maloletými deťmi) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku. Je nepochybné, že matka/odporkyňa nemá žiadne osobitné obmedzenia (predovšetkým zo zdravotných dôvodov, či z titulu starostlivosti o deti, eventuálne o iné osoby), ktoré by jej bránili v uplatnení sa na trhu práce, vrátane eventuality dochádzania za prácou aj mimo miesta bydliska na tzv. turnusy. Vzhľadom na celkovú mieru nezamestnanosti v SR nie je síce získanie (nového) „vhodného a výhodného" pracovného miesta jednoduchou záležitosťou, ale v odbore, v ktorom získala odporkyňa kvalifikáciu (kuchár-čašník), je predsa len situácia na trhu práce priaznivejšia; minimálne v podobe brigádnickej činnosti. Za situácie, kedy odporkyňa nemá žiaden zdroj príjmu je namieste od nej vyžadovať väčší rozsah aktivity. Nadväzne je plne opodstatneným konštatovanie okresného súdu o potrebe jej zvýšeného úsilia pri zabezpečovaní prostriedkov nevyhnutných tak na uspokojovanie vlastných základných životných potrieb, ako aj na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti. Musí byť prirodzenou ambíciou každého dospelého človeka zadovážiť si vlastnou prácou/činnosťou dostatok finančných prostriedkov na krytie svojich elementárnych potrieb aspoň v štandardnom rozsahu. Z pohľadu konania v súdenej veci je možné konštatovať, že minimálne taký rozsah aktivity, aký matka prejavila v rámci tohto konania, je namieste od nej vyžadovať aj v rámci získania si zamestnania, resp. iného zdroja príjmov. Súčasťou jej aktívneho bránenia (hmotného) práva je pritom aj odborné právne zastúpenie advokátom. Z plnomocenstva zo dňa 21.11.2013 (č.l. 107) a ani z iných súvislostí zároveň nevyplýva, že by sa jednalo o právnu službu poskytovanú bezplatne (eventuálne za zníženú odmenu); je teda zrejmé, že odporkyňa je spôsobilá získať relevantný objem finančných prostriedkov. S poukazom na to, že odporkyňa podrobnejšie súvislosti ohľadne skončenia pracovného pomeru uviedla konkrétnejšie až v rámci odvolacieho konania, hoci sa jedná o zásadné okolnosti, je možné konštatovať určitú ich tendenčnosť. Bez ohľadu na to, či sú tieto tvrdenia odporkyne pravdivé, voči nedôvodným nárokom bývalého zamestnávateľa sa mohla brániť - obdobne ako v prejednávanej veci - využitím právneho zastúpenia, a nie ukončiť pracovný pomer bez toho, aby mala zabezpečené (nové) zamestnanie, resp. iný relevantný príjem. Je preto opodstatnené (spolu s už rozoberanou nutnosťou vyššej aktivity odporkyne) vo vzťahu k nej uplatňovať princíp potenciality príjmu a vychádzať z príjmu, ktorý dosahovala u posledného zamestnávateľa (cca 330 eur mesačne). Ani jedno z maloletých detí nemá nadštandardné výdavky z hľadiska mimoriadnych voľnočasových aktivít, resp. zdravotných problémov. Odôvodnené potreby maloletej C., ako aj maloletého S. tak zodpovedajú bežným výdavkom na deti v ich veku. Taktiež z daného pohľadu je výživné určené okresným súdom - v úhrne 150 eur mesačne - neprimerane vysoké. Takto stanovená výška výživného sa blíži k polovici (potenciálneho) príjmu matky, čo vzhľadom na jeho nominálnu výšku na úrovni minimálnej mzdy je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Vždy je totiž nevyhnutné mať na zreteli schopnosť výživou povinnej osoby (v súdenej veci matka) zabezpečiť si uspokojovanie jej základných potrieb, akými sú ubytovanie, stravovanie, ošatenie, osobná hygiena, regenerácia pracovnej sily atď. Nehovoriac, o jednorazových zvýšených výdavkov, akými sú náklady na neodkladné lekárske ošetrenie (napr. stomatologické), či o zakúpení do domácnosti elektrospotrebiča výraznejšej hodnoty v prípade jeho neočakávanej poruchy a pod. Na uvedenom nič nemení fakt, že odporkyňa aktuálne žije v spoločnej domácnosti s jej matkou a sestrou. Na základe popísaných úvah a východísk krajský súd za primerané výživné schopnostiam a možnostiam odporkyne i odôvodneným potrebám maloletých detí považoval mesačné výživné v sume 70 eur (maloletá C.) a 50 eur (maloletý S.). Vzhľadom na to, že výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov medzičasom nadobudol právoplatnosť, súčasťou výrokovej časti tohto rozhodnutia je i konkrétne vymedzenie „času po rozvode" - od 21.12.2014. V záujme komplexnosti krajský súd dodáva, že vecne správne okresný súd poukázal na nedôvodnosť absolvovania vodičského kurzu, lebo odporkyňa konkrétne nevymedzila ponuky práce, pri ktorých by sa práve získaním vodičského oprávnenia dostala do výhodnejšej pozície z hľadiska možnosti zabezpečenia zamestnania. Obdobne zaviazanie sa na dlhodobé platenie paušálu - pri nulových príjmoch odporkyne a zákonnej povinnosti platiť výživné - v pomerne značnej sume nemá rozhodne charakter nevyhnutného výdavku. V zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodoval o trovách celého konania. S poukazom na neexistenciu okolností, ktoré by podmieňovali priznanie náhrady trov konania o rozvod niektorému z účastníkov a na fakt, že vo „zvyšnej časti" (vrátane bezprostredného odvolacieho prieskumu) ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu jeho trov. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.