Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/34/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113215645 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113215645.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. M., nar. XX.XX.XXXX a S. M., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka C. M., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. X, právne zastúpená JUDr. Ing. Ľubošom Mahdoňom, advokátom, so sídlom X., T. Q. XXXX/XXC a otec: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX, právne zastúpený JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, so sídlom C. L.. XX, X., v konaní o nariadení predbežného opatrenia, na odvolanie matky voči uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/163/2013-97 zo dňa 27. februára 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd na základe návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného otcom mal. detí uložil matke povinnosť platiť výživné na mal. K. a mal. S., každého vo výške 27,13 eur mesačne, vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh otca, ktorý žiadal, aby matke bola uložená povinnosť platiť výživné na každé z mal. deti po 50,- eur mesačne zamietol. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť vyživovaciu povinnosť matky k mal. deťom, nakoľko z návrhu otca, ako aj jej vyjadrenia vyplynulo, že nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť o plnení vyživovacej povinnosti. Matka je nezamestnaná a podľa jej vyjadrenia je schopná platiť len minimálne výživné, tvrdenia, že si túto vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu plní, okresný súd nemal osvedčené. Vychádzajúc z ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v zmysle ktorého predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, rozhodol o povinnosti matky platiť výživné na mal. deti v sume ako to určil vo výroku napadnutého uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorým sa domáhala jeho zmeny tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia bude zamietnutý. Uviedla, že z nevedomosti a tiež pre pretrvávajúce obštrukcie zo strany otca a jeho rodiny mala za to, že svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom si môže plniť aj inou formou než úhradou finančnej hotovosti k rukám otca. Od septembra 2013 si určitý čas plnila vyživovaciu povinnosť úhradou bežných potrieb mal. deti ako aj kúpou školských potrieb, ošatenie, hračiek a podobne. Po zistení, že takéto plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti nie je dostatočné, rozhodla sa, že za mesiace september 2013 až február 2014 doplatí otcovi naraz sumu minimálneho výživného pre rok 2014, ktorého úhradu dňa 25.02.2014 aj vykonala. Vzhľadom zlú životnú situáciu je však momentálne schopná prispievať len čiastkou rovnajúcou sa minimálnemu výživnému pre rok 2014, t. j. sumou 27,13 eur mesačne. Nakoľko si v takomto rozsahu svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom plní, nie je dôvod, aby jej plnenie bolo zabezpečované nariadeným predbežným opatrením. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za dôvodné. Poukázal na nepravidelné prispievanie výživného matkou na mal. deti. Rovnako otec vo vyjadrení k odvolaniu matky považoval rozhodnutie okresného súdu za opodstatnené. Uviedol, že matka si naposledy vyživovaciu povinnosť splnila v mesiaci júl 2013. Jej úhrada výživného spomínaná v odvolaní bola vyplatená až po podaní trestného oznámenia na jej osobu pre podozrenie z trestného činu zanedbania povinnej výživy. Nešlo tak o dobrovoľné plnenie si vyživovacej povinnosti. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov uznesenia okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľky (matky). Rovnako ako prvostupňový súd zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila potreba predbežnej úpravy práv a povinností účastníkov, ktoré budú s konečnou platnosťou upravené v meritórnom rozhodnutí vo veci samej. Prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, že matka neplatila výživné pravidelne. Jej tvrdenia o plnení tejto povinnosti naturálnou formou nemal osvedčené (spravdepodobnené). Otec tieto skutočnosti popieral a matka na ich preukázanie nepredložila žiaden relevantný dôkaz. Následný postup okresného súdu, ktorý na základe takto zisteného skutkového stavu a zdôrazňujúc záujem mal. detí nariadil predbežné opatrenie, považuje odvolací súd za správny. Námietky matky, že z jej strany dochádza k dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti nepovažoval odvolací súd za spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Prihliadal najmä na časové súvislosti medzi tým odkedy si matka začala pravidelne plniť vyživovaciu povinnosť a samotným konaním o nariadenie predbežného opatrenia. Ako vyplýva z podaného odvolania uhradila výživné za mesiace september 2013 až február 2014 dňa 25.02.2014. Vplyv na splnenie tejto povinnosti podľa názoru odvolacieho súdu mala nepochybne aj skutočnosť, že voči matke bolo podané otcom trestné oznámenie a matka bola vo veci vypočutá príslušným policajným orgánom dňa 12.02.2014, ktorá skutočnosť vyplýva z otcom predloženého uznesenia Obvodného oddelenia PZ, Žilina - okolie zo dňa 27.02.2014, ČVS ORP-293/ZO-ZA 2014. Nemožno tak ustáliť, že matka si dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť plní, preto nie je dôvod ukladať jej ju súdnym rozhodnutím. Vychádzajúc z týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že aj v čase jeho rozhodovania naďalej sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.