KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina27. 1. 2015plný textcitované 3×

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/365/2014 z 27. 1. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 27. januára 2015, sp. zn. 13Cob/365/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5113216003.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/365/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216003
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113216003.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S. XXXX/XX, XXX XX A., štátnej
občianke SR, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 445,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/163/2013-76 zo dňa 22. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/163/2013-76 zo dňa 22. mája 2014 v napadnutom
výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov prvostupňového
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu 445,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 779,18 Eur od
19.10.2009 do 11.07.2010, čo predstavuje sumu 15,32 Eur, 604,32 Eur od 12.07.2010 do 11.10.2010,
čo predstavuje sumu 11,21 Eur, 404,32 Eur od 12.10.2010 do 11.11.2010, čo predstavuje sumu 2,76
Eur, 364,90 Eur od 12.11.2010 do 09.12.2010, čo predstavuje sumu 2,31 Eur, 310,46 Eur od 10.12.2010
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,60 Eur ako 1/3 % zmenkovej sumy. Výrokom II. vo
zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol výrokom III. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa
návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „nariadenie“) doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 28.03.2013 na vzorovom
tlačive A domáhal vydania rozsudku, ktorým by okresný súd uložil žalovanej zaplatiť mu zmenkovú sumu
445,40 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 779,18 Eur od 23.04.2009
do 11.07.2010, čo predstavuje sumu 232,29 Eur, zo sumy 604,32 Eur od 12.07.2010 do 11.10.2010, čo
predstavuje sumu 170,03 Eur, zo sumy 404,32 Eur od 12.10.2010 do 11.11.2010, čo predstavuje sumu
41,79 Eur, zo sumy 364,90 Eur od 12.11.2010 do 09.12.2010, čo predstavuje sumu 34,99 Eur a zo sumy
310,46 Eur od 10.12.2010 do zaplatenia, úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 779,18 Eur od 19.10.2009
do 11.07.2010, čo predstavuje sumu 15,32 Eur, zo sumy 604,32 Eur od 12.07.2010 do 11.10.2010, čo
predstavuje sumu 11,21 Eur, zo sumy 404,32 Eur od 12.10.2010 do 11.11.2010, čo predstavuje sumu
2,76 Eur, zo sumy 364,90 Eur od 12.11.2010 do 09.12.2010, čo predstavuje sumu 2,31 Eur a zo sumy
310,46 Eur od 10.12.2010 do zaplatenia, a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. vo
výške 2,60 Eur, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom



všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 28.11.2008 na zmenkovú sumu 779,18 Eur,
pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.04.2009. Zmenka
je vistamenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto
platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 333,78 Eur na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená
doložkou „bez protestu“, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Okresný súd v zmysle článku 5 bodu 5 nariadenia zaslal žalovanej tlačivo C na odpoveď, ktoré jej bolo
doručené dňa 16.01.2014 (č.l. 48). Žalovaná sa v určenej lehote k návrhu nevyjadrila.

I keď v zmysle článku 5 bodu 1 nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
v zásade písomné, vzhľadom na uplatnený nárok, predovšetkým výšku požadovaného zmenkového
úroku, ako aj povahu vystaviteľa zmenky a indosanta (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré
nasvedčovali, že zmenka vychádzala pôvodne zo spotrebiteľskej zmluvy, okresný súd považoval za
potrebné prejednať vec na pojednávaní, ktoré vytýčil na deň 06.05.2014. Žalobca na pojednávanie
osobitne predvolaný nebol, jeho právny zástupca predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 22.04.2014
(doručenka na č.l. 53 pv), na pojednávanie sa však nedostavil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil,
z ktorého dôvodu okresný súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Následne pojednávanie odročil na 21.05.2014 za účelom doplnenia dokazovania, ktoré pojednávanie
okresný súd vykonal v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju
neprítomnosť opätovne vopred ospravedlnil, ako aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá termín pojednávania
zobrala na vedomie na pojednávaní dňa 06.05.2014, na pojednávanie sa však nedostavila, pričom
svoju neprítomnosť neospravedlnila. Okresný súd mal splnené podmienky § 101 ods. 2 O.s.p. pre
vykonanie pojednávania nielen v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, ale aj
v neprítomnosti žalovanej.

Zo zmenky (č.l. 4) predloženej žalobcom spolu s návrhom okresný súd zistil, že žalovaná zmenku
vystavila v Dolnom Kubíne dňa 28. novembra 2008 a zaviazala sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 23.078,32 Sk (766,06 Eur) spolu so zmenkovým úrokom
0,25 % denne od 23.04.2009. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Miesto splatnosti je uvedené sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o..
Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad žalobcu.

Okresný súd aplikoval ust. čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 1, § 34 ods. 1,
§ 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 až 3 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového
a šekového zákona, ust. § 39, § 41 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zmenka predložená
žalobcom, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané § 75 zákona č. 191/1950 Zb.
pre vlastnú zmenku. Napriek absencii údaju splatnosti je zmenka platná, keďže v zmysle § 76 ods. 2
zákona č. 191/1950 Zb. o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie,
t.j. vystaviteľ musí zmenku preplatiť pri jej predložení, pričom v súlade s § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb. vystaviteľ určil pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 rokov odo dňa vystavenia. Z predloženej
zmenky je nesporné, že bola vystavená žalovanou, žalovaná uvedenú skutočnosť potvrdila. Zmenka
bola v súlade s § 11 zákona č. 191/1950 Zb. indosovaná žalobcovi, ktorý tým nadobudol všetky práva
zo zmenky a stal sa jej oprávneným majiteľom. Vzhľadom na uvedené má okresný súd za to, že nárok
žalobcu voči žalovanej ako vystaviteľovi zmenky na zaplatenie neuhradenej časti zmenkovej sumy vo
výške 445,40 Eur a úrokov vo výške 6 % tak, ako sú špecifikované vo výroku rozsudku, ako aj zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. vo výške 2,60 Eur je dôvodný, z ktorého dôvodu okresný
súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.

Pokiaľ ide o úrok vo výške 0,25 % denne, okresný súd návrh v tejto časti zamietol. Uviedol, že i
keď v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle § 5 zákona č. 191/1950 Zb. stanoviť
úročenie zmenkovej sumy, pričom citovaný zákon výšku úrokovej miery neupravuje, nie je jej stanovenie
ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Zmenka ako každý iný právny úkon, keďže zákon č. 191/1950
Zb. neobsahuje osobitnú úpravu, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a
teda i úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným



zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. V prípade rozporu
úrokovej doložky s dobrými mravmi môže byť táto časť zmenky postihnutá absolútnou neplatnosťou
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky
zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov
právnou teóriou i súdnou praxou, možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky
všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon,
ktorý je v rozpore s týmito zásadami, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou
neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa
hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti, ex offo.

Okresný súd konštatoval, že z predloženej zmenky vyplývalo, že vystaviteľom zmenky bol stanovený
úrok vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Je zrejmé, že
zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nemožno považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine,
ale v takom prípade možno hovoriť už o úžere, keď takto stanovený úrok niekoľkonásobne prevyšuje
úrokové sadby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úrokoch (voľne prístupný údaj na
internetovej stránke NBS), na ktorej skutočnosti nič nemení, že úrok stanovil sám vystaviteľ, keď nie je
zrejmé, či si bol vedomý následkov takéhoto konania (keď súd má z vlastnej činnosti, ale aj výpovede
žalovanej za to, že v danom prípade zmenka predstavovala len zabezpečovací inštitút k spotrebiteľskej
zmluve medzi pôvodným oprávneným zo zmenky a žalovanou). Vzhľadom na uvedené okresný súd
návrh žalobcu v časti uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy zamietol,
majúc za to, že ide o neplatnú časť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania
náhradu trov konania nepriznal, keď tak žalobca, ako aj žalovaná boli v konaní čiastočne úspešní.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým okresný
súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov konania z dôvodov podľa ust. §
205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Vo vzťahu k záveru prvostupňového súdu, že dohodnutý zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považoval zmenku za
čiastočne neplatnú, poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná a túto dobrovoľne podpísala, pričom
išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v
čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000
zo dňa 22.8.2002. Žalobca zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť,
ktorá nespornosť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok
nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom
konaní, o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. Zároveň žalobca
poukázal i na rozhodnutia okresných súdov a rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn.
5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania
nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje.
Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ide o majetkovú
sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane,
slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má
rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na predmetný spor.
Ďalej žalobca poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty. Zvýraznil, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny
za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu,
ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

K doručenému odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3



O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti bola
žaloba zamietnutá a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu za aplikácie Článku 19
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
214 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené podmienky pre postup podľa
ust. § 214 ods. 1 písm. b) O.s.p.. K procesnému postupu odvolacieho súdu sa poukazuje na uznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/365/2014-106 zo dňa 12.01.2015 a doručovanie upovedomenia o
termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanej s tým, že podľa
ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia
krajského súdu dňa 20.01.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu
rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v
písomne podanom odvolaní zo dňa 08.08.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého
je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom
preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd návrh
vo zvyšnej časti, a to o zaplatenie úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 779,18 Eur od 23.04.2009
do 11.07.2010, čo predstavuje sumu 232,29 Eur, zo sumy 604,32 Eur od 12.07.2010 do 11.10.2010,
čo predstavuje sumu 170,03 Eur, zo sumy 404,32 Eur od 12.10.2010 do 11.11.2010, čo predstavuje
sumu 41,79 Eur, zo sumy 364,90 Eur od 12.11.2010 do 09.12.2010, čo predstavuje sumu 34,99 Eur a
zo sumy 310,46 Eur od 10.12.2010 do zaplatenia zamietol, krajský súd poukazuje na vyššie citované
zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže
sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného
súdu, viažucimi sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie
ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti
skutkového a hlavne primárneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného
súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné
ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade
aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého...
„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (III. ÚS 78/05,



III. ÚS 164/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva,
že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho
odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak,
ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného
súdu SR.

Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe
súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
relevantného charakteru.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.

K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaná žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I. § 5 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.

1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané.

2/ šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;

3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má
majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez
výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu
zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno
požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné
v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú,
pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie. Úroková
sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.

Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova,
a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie
alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil
odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu
ako zmluvná pokuta.

K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom v závere, že dohodnutý
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, uvádza odvolací súd, že
aj keď zákon č. 191/1950 Zb. výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na
ľubovôli výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť,



či úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t.j. či je v súlade
s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom tak, ako to správne vykonal prvostupňový
súd. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že úroková doložka plnila funkciu
odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jej výška musí zodpovedať danému účelu. K žalobcom
požadovanému úroku 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %, tento bol odvolacím súdom, v zhode
s prvostupňový súdom vyhodnotený ako neprimerane vysoký, prevyšujúci úrokové sadzby uplatňované
bankami, a tým v rozpore s dobrými mravmi, čo vyústilo do správneho záveru okresného súdu o
neplatnosti úrokovej doložky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto záveru bol preto rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola vo zvyšnej časti zamietnutá, potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom
potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. v spojení s čl. 16 nariadenia. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá
neuskutočnila návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto
trov z obsahu spisu nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanej sa náhrada
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5113216003

  1. 22. 5. 2014Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/163/2013 z 22. 5. 2014potvrdené
  2. 27. 1. 2015Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/365/2014 z 27. 1. 2015 (toto rozhodnutie)