Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/292/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216016 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113216016.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q. XXXX/XX, XXX XX F., v konaní o zmenkové plnenie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/162/2013-57 zo dňa 31. marca 2014 vo výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a o čiastočnom späťvzatí odvolania žalobcom, takto r o z h o d o l : Konanie o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/162/2013-57 zo dňa 31. marca 2014 vo výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, z a s t a v u j e v časti žalovanou uhradenej sumy 1.077,52 Eur, a to na zmenkový úrok vo výške 0,25% denne: - zo sumy 976,13 Eur od 14.04.2010 do 21.03.2011, čo predstavuje sumu 834,58 Eur, - zo sumy 966,13 Eur od 22.03.2011 do 17.04.2011, čo predstavuje sumu 65,21 Eur, - zo sumy 956,13 Eur od 18.04.2011 do 18.05.2011, čo predstavuje sumu 74,10 Eur, - zo sumy 946,13 Eur od 19.05.2011 do 19.06.2011, čo predstavuje sumu 75,69 Eur, - zo sumy 936,13 Eur od 20.06.2011 do 20.07.2011, čo predstavuje sumu 27,94 Eur. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/162/2013-57 zo dňa 31. marca 2014 vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol a v závislom výroku III., ktorým žalovanej náhrada trov konania nebola priznaná, p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi čiastku 886,13 Eur spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy: - zo sumy 976,13 Eur od 07.09.2010 do 21.03.2011, čo predstavuje sumu 31,54 Eur, - zo sumy 966,13 Eur od 22.03.2011 do 17.04.2011, čo predstavuje sumu 4,30 Eur, - zo sumy 956,13 Eur od 18.04.2011 do 18.05.2011, čo predstavuje sumu 4,89 Eur, - zo sumy 946,13 Eur od 19.05.2011 do 19.06.2011, čo predstavuje sumu 4,99 Eur, - zo sumy 936,13 Eur od 20.06.2011 do 20.07.2011, čo predstavuje sumu 4,78 Eur, - zo sumy 926,13 Eur od 21.07.2011 do 21.08.2011, čo predstavuje sumu 4,89 Eur, - zo sumy 916,13 Eur od 22.08.2011 do 19.09.2011, čo predstavuje sumu 4,38 Eur, - zo sumy 906,13 Eur od 20.09.2011 do 19.10.2011, čo predstavuje sumu 4,48 Eur, - zo sumy 896,13 Eur od 20.10.2011 do 20.11.2011, čo predstavuje sumu 4,73 Eur, - zo sumy 886,13 Eur od 21.11.2011 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda sumu 3,25 Eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I.). Vo zvyšku okresný súd žalobu zamietol (II.). O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal (III.). Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobou doručenou na okresný súd dňa 28.03.2013 si žalobca na vzorom tlačive A podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), uplatnil voči žalovanej zmenkovú pohľadávku vo výške 886,13 Eur s príslušenstvom, a to pozostávajúcim zo zmenkového úroku 0,25 % denne zo súm uvedených vo vzorovom tlačive a úroku 6 % ročne zo súm uvedených vo vzorovom tlačive A, ako aj zmenkovej odmeny v sume 3,25 Eur a trovy konania. Žalobca poukázal na to, že ako indosatár nadobudol všetky práva z pripojenej zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 03.06.2009 na zmenkovú sumu 976,13 Eur a v ktorej sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 14.04.2010, pričom išlo o vistazmenku s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a s doložkou „bez protestu“. Okresný súd zaslal žalovanej podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia tlačivo C na odpoveď spolu s návrhom a prílohami, ktoré žalovaná prevzala dňa 13.12.2013. Žalovaná v odpovedi akceptovala pohľadávku, nežiadala nariadiť ústne pojednávanie a nežiadala ani o náhradu trov konania. Okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a internetovej stránke okresného súdu dňa 24.03.2014. V súvislosti s uvedeným postupom okresný súd poukázal na čl. 5 ods. 1 Nariadenia. Zo žalobcom predloženej zmenky okresný súd zistil, že ju vystavila žalovaná v Ružomberku dňa 03.06.2009 na zmenkovú sumu 976,13 Eur. Zmenka obsahovala bezpodmienečné prehlásenie, že uvedenú sumu žalovaná zaplatí pri predložení zmenky na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Zmenka obsahovala dojednanie o zmenkovom úroku 0,25 % denne od 14.04.2010, doložku „bez protestu“ a doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako miesto platenia bolo uvedené sídlo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., pričom zmenka neobsahovala dátum zročnosti (splatnosti). Celý text zmenkovej listiny bol krytý podpisom žalovanej ako vystaviteľa, nad ktorým sa nachádzajú jej identifikačné údaje v rozsahu meno, priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo. Podľa rubovej strany bola zmenka spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. indosovaná na rad žalobcu. Okresný súd poukázal na ust. § 75, § 76 ods. 1, 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) a dospel k záveru, že žalobcom predložená zmenka obsahovala všetky náležitosti vyžadované ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však zákon č. 191/1950 Zb. nesankcionuje neplatnosťou, pretože podľa ust. § 76 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti, jedná o zmenku splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení. Z predloženej zmenky nepochybne vyplynulo, že bola vystavená žalovanou. Zmenka bola indosovaná žalobcovi, ktorý tým nadobudol všetky práva zo zmenky a ktorý bol oprávneným majiteľom. Žalobca ako oprávnený majiteľ sa preto dôvodne domáhal voči žalovanej ako vystaviteľke zmenky zaplatenia zvyšku neuhradenej zmenkovej sumy 886,13 Eur s úrokmi vo výške 6 % tak, ako boli špecifikované vo výroku rozsudku okresného súdu vrátane zmenkovej odmeny, ktoré nároky žalobcu akceptovala aj žalovaná. Uvedené nároky žalobcu boli dané podľa § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z., podľa ktorého ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti vystaviteľovi, pričom podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. platí, že majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu z podaných správ, ako aj ostatné trovy a 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Okresný súd však zamietol žalobu, pokiaľ išlo o žalobcom požadovaný úrok 0,25 % denne zo súm špecifikovaných v žalobcom vyplnenom vzorovom tlačive A. V prípade vistazmenky zákon č. 191/1950 Zb. umožňuje úročenie zmenkovej sumy, no takáto úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. Inak môže byť časť zmenky obsahujúca úrokovú doložku postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, a ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou možno podľa záveru okresného súdu zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti. Na predloženej zmenke bol dojednaný úrok vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavoval úrok vo výške 91,25 %. Podľa verejne dostupného štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktorý publikuje NBS, v roku 2009, v ktorom bola zmenka vystavená a aj v roku 2010, v ktorom bol stanovený začiatok úročenia, najvyššia priemerná úroková miera pri nových úveroch iba mierne presahovala 15 % ročne. Dojednaná úroková miera 91,25 % ročne prevyšovla teda šesťnásobne najvyššiu priemernú úrokovú sadzbu v uvedených obdobiach, a preto podľa názoru okresného súdu bola v rozpore s pravidlami morálneho charakteru, a tým aj v rozpore s dobrými mravmi. Svojou neprimeranosťou totiž podstatne prevýšila v tom čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu primeranú a štandardnú odplatu za poskytnutie peňazí. Takáto úroková doložka, ktorá sa nachádzala na zmenke, bola podľa ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou, a preto nezakladala záväzok žalovanej zaplatiť žalobcom požadovaný úrok 0,25 % denne a v tejto časti okresný súd žalobu zamietol. Pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania okresný súd postupoval v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Zistil, že žalovaná bola úspešná v prevažnej časti (keď len kapitalizované úroky 0,25 % denne predstavovali približne 1.400 Eur) v porovnaní s úspechom žalobcu v sume približne 1.085 Eur (istina + úroky 6 % počítané do dňa vyhlásenia rozsudku). Žalovaná náhradu trov konania nepožadovala, preto jej ich náhrada nebola priznaná. Proti tomuto rozsudku, a to vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá a v závislom výroku III., ktorým sa žalovanej náhrada trov konania nepriznala, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 22.05.2014, ktorým napadol výrokovú časť rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí zvyšku podanej žaloby, ktoré zamietnutie sa týkalo 0,25% úroku denne, poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Vo vzťahu k záveru prvostupňového súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považoval zmenku za čiastočne neplatnú, poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná a túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Žalobca zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá nespornosť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. Zároveň žalobca poukázal i na rozhodnutia okresných súdov a rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na predmetný spor. Ďalej žalobca poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty. Zvýraznil, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V odvolaní žalobca poukázal aj na rozsudky Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.2.2014, sp. zn. 13C 88/2013, Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp. zn. 3C 153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp. zn. 8C 198/2013. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej výrokovej časti zmeniť tak, že žalobe žalobcu o zaplatenie 0,25% úroku denne bude vyhovené spolu s náhradou trov súdneho konania. Žalovaná v podaní zo dňa 28.05.2014 uviedla, že uhradila svoj dlh voči žalobcovi, a to v sume 2.169,75 Eur. Vzhľadom k uvedenému vyjadreniu žalovanej o vykonanej platbe bola uskutočnená výzva zo strany Krajského súdu v Žiline na žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu, aby sa žalobca vyjadril, či k tejto platbe, ktorú uskutočnila žalovaná v sume 2.169,75 Eur, robí nejakú dispozíciu so žalobou, a to vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku okresného súdu, v spojení so závislým výrokom o trovách prvostupňového konania. Na výzvu krajského súdu zo dňa 20.08.2014 reagoval žalobca v podaní zo dňa 19.09.2014 (č.l. 95 spisu) čiastočným späťvzatím odvolania, ktoré na ďalšiu výzvu krajského súdu zo dňa 23. septembra 2014 (č.l. 96 a 97 spisu) a urgenciu výzvy krajského súdu zo dňa 27.10.2014 (č.l. 100 - 101 spisu) bolo podaním žalobcu zo dňa 24.10.2014, špecifikované vo vzťahu k 0,25% úroku denne vo väzbe na špecifikáciu požadovaného úroku žalobcom vo vzorovom tlačive A. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bolo odvolacie konanie proti rozsudku okresného súdu čiastočne zastavené a vo zvyšnej časti bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. v spojení so závislým výrokom III. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na Čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., keď na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/292/2015-104 zo dňa 01.04.2015 a doručovania upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanej podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.05.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd dodáva, že mal splnené zákonné podmienky k prejednaniu odvolania žalobcu aj bez nariadenia pojednávania, pretože ust. § 214 ods. 1 písm. b) O.s.p. k nariadeniu pojednávania vyžaduje kumulatívne splnenie obidvoch podmienok, t.j. že súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 115a Os.p. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. V tejto veci nebola splnená druhá podmienka, pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, a tým sa odvolacia vec mohla prejednať bez nariadenia pojednávania. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku III., ktorým sa žalovanej náhrada trov konania nepriznala, len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 22.05.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Bolo zrejmé, že odvolaním žalobcu zo dňa 22.05.2014, podaným v zákonnej lehote, bol napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/162/2013-57 zo dňa 31. marca 2014 vo výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, a to, čo sa týka 0,25% úroku denne zo súm tak, ako špecifikoval žalobca vo vzorovom tlačive A podaného návrhu, v spojení aj so závislým výrokom III., ktorým o trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznala. Z titulu vykonanej platby žalovanou v sume 2.169,75 Eur, o ktorej platbe informovala okresný súd podaním zo dňa 28.05.2014, na základe výziev Krajského súdu v Žiline žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 24.10.2014 (č.l. 102 spisu) uskutočnil čiastočné späťvzatie odvolania v špecifikácii 0,25% úroku denne tak, ako je vyjadrená vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu. Podľa ust. § 207 ods. 2 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa ust. § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení v spojení s čiastočným späťvzatím odvolania, uskutočneným žalobcom prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 24.10.2014, krajský súd konanie o odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba žalobcu zamietnutá, čiastočne zastavil, o zaplatenie 0,25% zmenkového úroku denne zo sumy 976,13 Eur od 14.04.2010 do 21.03.2011, čo predstavuje sumu 834,58 Eur, zo sumy 966,13 Eur od 22.03.2011 do 17.04.2011, čo predstavuje sumu 65,21 Eur, zo sumy 956,13 Eur od 18.04.2011 do 18.05.2011, čo predstavuje sumu 74,10 Eur, zo sumy 946,13 Eur od 19.05.2011 do 19.06.2011, čo predstavuje sumu 75,69 Eur, zo sumy 936,13 Eur od 20.06.2011 do 20.07.2011, čo predstavuje sumu 27,94 Eur. K tejto čiastočnej dispozícii zo strany žalobcu, t.j. k čiastočnému späťvzatiu odvolania došlo v štádiu, keď krajský súd nerozhodol o tejto časti podaného odvolania, preto boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 207 ods. 2, 3 O.s.p., aby mohlo dôjsť k čiastočnému zastaveniu odvolacieho konania. Po čiastočnom späťvzatí odvolania žalobcom, žalobca súčasne v podaní zo dňa 24.10.2014 uviedol, že žiada v napadnutom výroku II. rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti bol zmenkový úrok 0,25% denne zamietnutý, prvostupňové rozhodnutie zmeniť tak, že v odvolacom konaní bude žalobcovi priznaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne: zo sumy 936,13 Eur od 20.06.2011 do 20.07.2011, čo predstavuje sumu 44,61 Eur, zo sumy 926,13 Eur od 21.07.2011 do 21.08.2011, čo predstavuje sumu 74,09 Eur, zo sumy 916,13 Eur od 22.08.2011 do 19.09.2011, čo predstavuje sumu 66,42 Eur, zo sumy 906,13 Eur od 20.09.2011 do 19.10.2011, čo predstavuje sumu 67,96 Eur, zo sumy 896,13 Eur od 20.10.2011 do 20.11.2011, čo predstavuje sumu 71,69 Eur, zo sumy 886,13 Eur od 21.11.2011 do 28.05.2014, čo predstavuje sumu 2.035,88 Eur, ako aj náhrada trov súdneho konania, a to súdny poplatok vo výške 53 Eur a trovy právneho zastúpenia 142,22 Eur. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktoré smerovali k záveru okresného súdu, podľa ktorého bol dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne vyhodnotený ako dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého titulu prvostupňový súd zmenku vyhodnotil za čiastočne neplatnú a žalobu čiastočne vo zvyšku zmenkového úroku 0,25% denne výrokom II. zamietol, krajský súd primárne poukazuje na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré sa stalo základom rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi vyhodnoteniami, ktoré uskutočnil okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku a v podrobnostiach na tieto zhodnotenia krajský súd odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie právne zhodnotenia, ktoré vykonal okresný súd a ktoré sa viazali k posúdeniu zmenkového úroku vo výške 0,25% denne. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. bolo postačujúce, aby sa krajský súd obmedzil len na skonštatovanie správnosti záverov rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009. Práve v zmysle tohto uznesenia Ústavného súdu SR vyplýva, že ak rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, tak k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia môžu byť uvádzané ďalšie dôvody. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu vo výroku II., ktorým vo zvyšku bol 0,25% zmenkový úrok denne zamietnutý, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné. K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. 1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané. 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 zákona č. 191/1950 Zb. vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktoré môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie. Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku. Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova, a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom v závere, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, uvádza odvolací súd, že aj keď zákon č. 191/1950 Zb. výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na ľubovôli výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť, či úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t.j. či je v súlade s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom tak, ako to správne vykonal prvostupňový súd. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že úroková doložka plnila funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jej výška musí zodpovedať danému účelu. K žalobcom požadovanému úroku 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %, tento bol odvolacím súdom, v zhode s prvostupňovým súdom vyhodnotený ako neprimerane vysoký, prevyšujúci úrokové sadzby uplatňované bankami, a tým v rozpore s dobrými mravmi, čo vyústilo do správneho záveru okresného súdu o neplatnosti úrokovej doložky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto záveru bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Krajský súd v súvislosti so svojim rozhodovaním prihliadal aj k rozhodnutiu pod sp. zn. 13Cob/365/2014 zo dňa 28.01.2015, ktorým sa rovnakým spôsobom zhodnotila otázka zmenkového úroku 0,25% denne vo vyvolanom odvolacom konaní, preto v záujme aj právnej istoty krajský súd postupoval tak, že v danom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil. Z titulu početnosti sporov, v ktorých vystupuje žalobca, vo väzbe k rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho je potrebné uviesť, že sa vychádza vždy z konkrétnosti tvrdení a zistení toho - ktorého sporového prípadu, a pokiaľ odvolací návrh žalobcu v tejto veci bol na priznanie zmenkového úroku 0,25% denne, ktorému odvolaciemu návrhu krajský súd vzhľadom k vyššie uvedenému nemohol vyhovieť, tak aj za rešpektovania ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ust. § 205 ods. 3 O.s.p. bolo možné rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku len potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 2, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. v spojení s čl. 16 Nariadenia. K čiastočnému späťvzatiu odvolania žalobcom, a to sumy 1.077,52 Eur, došlo z dôvodu úhrady tejto sumy žalovanou v zmysle jej vyjadrenia dňa 28.05.2014, t.j. po rozhodnutí okresným súdom. Vyčíslený navrhovaný odvolací petit žalobcom, ktorým sa žalobca domáhal zmeny výrokovej časti rozsudku okresného súdu o čiastočnom zamietnutí žaloby v 0,25% zmenkovom úroku denne (II.), predstavoval sumu 2.360,65 Eur. Bolo zrejmé pri porovnaní čiastočného späťvzatia odvolania z titulu úhrady žalovanou a odvolacieho petitu žalobcom, ktorému v odvolacom konaní nebolo vyhovené, pretože napadnutý výrok II. rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti bol zmenkový úrok 0,25% denne zamietnutý, bol potvrdený, že prevažnú úspešnosť mala žalovaná. Z tohto dôvodu žalovaná mala právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ak žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, tak krajský súd z titulu absencie návrhu žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov zo spisového materiálu nevyplýval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.