Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/145/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216020 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113216020.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. a Z. XXX/X, XXX XX H., t.č. XXX XX C. XXX, v konaní o zaplatenie 812 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 3C/79/2013-57 zo dňa 27. augusta 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 3C/79/2013-57 zo dňa 27. augusta 2014 v napadnutom výroku II/, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku III/ o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 812 Eur spolu s úrokom 6 % ročne od 24.11.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 2,71 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II/ vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol výrokom III/ tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 28.03.2013 na vzorovom tlačive A, domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť mu zmenkovú sumu 812 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 19.07.2009 do do zaplatenia, úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 812 Eur od 24.11.2009 do zaplatenia, a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. vo výške 2,71 Eur, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 12.03.2009 na zmenkovú sumu 812 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19.07.2009. Zmenka je vistamenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenku nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.
I keď v zmysle článku 5 bodu 1 Nariadenia je Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné, vzhľadom na uplatnený nárok, predovšetkým výšku požadovaného zmenkového úroku, ako aj povahu vystaviteľa zmenky a indosanta (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali, že zmenka vychádzala pôvodne zo spotrebiteľskej zmluvy, okresný súd považoval za potrebné prejednať vec na pojednávaní, ktoré vytýčil na deň 27.08.2014, ktoré vykonal v neprítomnosti účastníkov konania. Okresný súd na pojednávaní oboznámil listinné dôkazy, a to zmenku a úplný výpis z obchodného registra na žalobcu.
Zo zmenky predloženej žalobcom spolu s návrhom okresný súd zistil, že žalovaná zmenku vystavila v Ružomberku dňa 12.03.2009 a zaviazala sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 812 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 19.07.2009. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Miesto splatnosti je uvedené sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad žalobcu.
Okresný súd aplikoval ust. § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods.1, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 až 3 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, ust. § 39, § 41 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zmenka predložená žalobcom, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané § 75 zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Napriek absencii údaju splatnosti je zmenka platná, keďže v zmysle § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie, t.j. vystaviteľ musí zmenku preplatiť pri jej predložení, pričom v súlade s § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. vystaviteľ určil pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 rokov odo dňa vystavenia. Z predloženej zmenky je nesporné, že bola vystavená žalovanou, žalovaná uvedenú skutočnosť nerozporovala. Zmenka bola v súlade s § 11 zákona č. 191/1950 Zb. indosovaná na žalobcu, ktorý tým nadobudol všetky práva zo zmenky a stal sa jej oprávneným majiteľom. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že nárok žalobcu voči žalovanej ako vystaviteľovi zmenky na zaplatenie neuhradenej časti zmenkovej sumy vo výške 812 Eur a úrokov vo výške 6 % tak, ako sú špecifikované vo výroku rozsudku, ako aj zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. vo výške 2,71 Eur je dôvodný, z ktorého dôvodu súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.
Pokiaľ ide o úrok vo výške 0,25 % denne, okresný súd návrh v tejto časti zamietol. Uviedol, že i keď v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle § 5 zákona č. 191/1950 Zb. stanoviť úročenie zmenkovej sumy, pričom citovaný zákon výšku úrokovej miery neupravuje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Zmenka ako každý iný právny úkon, keďže zákon č. 191/1950 Zb. neobsahuje osobitnú úpravu, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a teda i úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. V prípade rozporu úrokovej doložky s dobrými mravmi môže byť táto časť zmenky postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou, možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti, ex offo.
Okresný súd konštatoval, že z predloženej zmenky vyplývalo, že vystaviteľom zmenky bol stanovený úrok vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Je zrejmé, že zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nemožno považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ale v takom prípade možno hovoriť už o úžere, keď takto stanovený úrok niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úrokoch (voľne prístupný údaj na internetovej stránke NBS), na ktorej skutočnosti nič nemení, že úrok stanovil sám vystaviteľ, keď nie je zrejmé, či si bol vedomý následkov takéhoto konania (keď súd má z vlastnej činnosti, ale aj výpovede žalovanej za to, že v danom prípade zmenka predstavovala len zabezpečovací inštitút k spotrebiteľskej zmluve medzi pôvodným oprávneným zo zmenky a žalovanou). Vzhľadom na uvedené okresný súd
návrh žalobcu v časti uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy zamietol, majúc zato, že ide o neplatnú časť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná mala (pomerný) úspech vo veci, pretože hoci okresný súd zamietol návrh žalobcu len v časti uplatneného zmenkového úroku, tento, vzhľadom na jeho výšku, bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť, keď zmenkový úrok len za žalobcom uplatnené obdobie ku dňu rozhodovania už prevyšoval uplatnenú istinu vrátane 6% ročného úroku. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu trovy žalovanej nevyplývali.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov konania z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Vo vzťahu k záveru prvostupňového súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považoval zmenku za čiastočne neplatnú, poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná a túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Žalobca zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá nespornosť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. Zároveň žalobca poukázal i na rozhodnutia okresných súdov a rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na predmetný spor. Ďalej žalobca poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty. Zvýraznil, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
K doručenému odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu vo výroku II/, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a vo výroku III/ o náhrade trov prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené podmienky pre postup podľa ust. § 214 ods. 1 písm. b) O.s.p.. K procesnému postupu odvolacieho súdu sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/145/2015-97 zo dňa 15.05.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanej s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.05.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v
písomne podanom odvolaní zo dňa 01.10.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd návrh vo zvyšnej časti, a to o zaplatenie úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 812 Eur od 19.07.2009 do zaplatenia zamietol, krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne primárneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.
Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.
K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. 1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané. 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie. Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku. Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova, a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom v závere, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, uvádza odvolací súd, že aj keď zákon č. 191/190 Zb. výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na ľubovôli výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť, či úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t.j. či je v súlade s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom tak, ako to správne vykonal prvostupňový súd. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že úroková doložka plnila funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jej výška musí zodpovedať danému účelu. K žalobcom požadovanému úroku 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %, tento bol odvolacím súdom v zhode s prvostupňovým súdom vyhodnotený ako neprimerane vysoký, prevyšujúci úrokové sadzby uplatňované bankami, a tým v rozpore s dobrými mravmi, čo vyústilo do správneho záveru okresného súdu o neplatnosti úrokovej doložky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto záveru bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II/, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Výrok III/ o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. v spojení s čl. 16 Nariadenia. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá neuskutočnila návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov z obsahu spisu nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.