Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/15/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211459 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114211459.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka Ing. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., E. M. č. XXXX/X a otec Mgr. B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. C. G. č. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/83/2014-242 zo dňa 04. decembra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/83/2014-242 zo dňa 04. decembra 2014 m e n í tak, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého S. z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého S. zo sumy 130,00 Eur na sumu 170,00 Eur mesačne s účinnosťou pod podania návrhu, ktoré bude poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 31.03.2014 do vyhlásenia rozsudku vo výške 120,00 Eur uložil súd otcovi zaplatiť k rukám matky do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/325/2012-88 zo dňa 19.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 5CoP/90/2013-116 zo dňa 15.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2013 v časti o výživnom na maloleté dieťa. Okresný súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/325/2012-88 zo dňa 19.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 5CoP/90/2013-116 zo dňa 15.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2013 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 130,00 Eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zároveň bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. V súčasnosti je matka zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom vo výške 383,01 Eur. Otec je príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho čistý priemerný mesačný zárobok v období od 04/2013 do 10/2014 predstavoval sumu 833,57 Eur. Maloleté dieťa od 09/2013 navštevuje materskú školu, kde náklady na stravu dosahujú čiastku 25,08 Eur mesačne, poplatok predstavuje sumu 17,00 Eur mesačne a poplatok rodičovského združenia vo výške 60,00 Eur ročne. Okresný súd aplikujúc ustanovenia § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine konštatoval, že posledná úprava výživného bola v roku 2013, teda pred rokom. Z porovnania pomerov v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti vyplynulo, že otec pracoval už v tom čase v ÚVTOS Levoča a jeho príjem sa v zásade nezmenil (predtým dosahoval príjem výšku 835,00 Eur a v súčasnosti 833,00 Eur), študoval na vysokej škole, kde mal štátnicový termín dňa 14.05.2014. V súvislosti so štúdiom otec platil školné vo výške 900,00 Eur ročne. V mesiaci 06/2014 ukončil vysokoškolské štúdium a v doktorandskom štúdiu nepokračuje. Matka v čase posledného rozhodovania poberala rodičovský príspevok (vo výške 199,60 Eur), a už v tom čase platila hypotekárny úver vo výške 170,00 Eur. V súčasnosti matka nepoberá rodičovský príspevok, ale pracuje a jej príjem je 383,01 Eur mesačne. Maloleté dieťa navštevovalo materskú školu v Gbeľanoch. V súčasnosti navštevuje materskú školu v Žiline. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloleté dieťa na výšku 170,00 Eur mesačne. Príjem matky sa zvýšil približne o 180,00 Eur, čím došlo k zmene pomerov na strane matky. Otec je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa, ako v čase posledného rozhodovania o výživnom, a jeho príjem sa nezmenil. Otec pri rovnakom príjme dokončil vysokoškolské štúdium, kde platil školné ročne vo výške 900,00 Eur ročne (75,00 Eur mesačne), čo bola dôležitá skutočnosť ovplyvňujúca určenie výživného pri predchádzajúcom určovaní výživného. Otec ani matka nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Matka v konaní špecifikovala svoje mesačné výdavky, ako aj výdavky na maloletého o ktorých súd konštatoval, že tieto predstavujú iba bežné výdavky a pokiaľ ide o maloleté dieťa, výdavky sú primerané veku. Otec dokladované výdavky nerozporoval. Matka bola nútená zakúpiť motorové vozidlo za účelom dopravy maloletého do materskej škôlky najskôr v Gbeľanoch, v súčasnosti v Žiline. V starostlivosti o maloleté dieťa matke pomáha jej sestra, čím dochádza k ušetreniu nákladov na zabezpečenie prípadnej opatrovateľky. Pokiaľ súd pri poslednom určovaní výživného zohľadňoval skutočnosť, že otec navštevuje vysokú školu, pričom štúdium v júni v roku 2014 ukončil a v doktorandskom štúdiu nepokračuje, táto skutočnosť znamená podľa záverov okresného súdu zmenu pomerov na strane otca, nakoľko jeho výdavky sa znížili. Rozsah vyživovacej povinnosti považoval súd za primeraný aj z dôvodu, že otec iným spôsobom neparticipuje na výchove maloletého dieťaťa, a teda celková starostlivosť o maloleté dieťa zostáva na matke. Zároveň okresný súd rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 31.03.2014 do vyhlásenia rozsudku vo výške 120,00 Eur, ktoré uložil otcovi zaplatiť k rukám matky v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku Okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, v ktorom namietal, že napriek preukázanej skutočnosti, že nedošlo k zisteniu žiadnych radikálnych zmien vo výdavkoch na starostlivosť o dieťaťa, okresný súd zvýšil výživné, i keď dieťa už nenavštevuje materskú škôlku v Gbeľanoch ale materskú škôlku v Žiline, čo práve preukazuje zníženie nákladov na prepravu. Všetky iné poznatky už boli zohľadnené v poslednom právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/90/2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že suma určeného výživného sa bezdôvodne a neprimerane navýšila k prihliadnutiu na vek dieťaťa a krátke obdobie od posledného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/90/2013. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že všetky výdavky dokladovala okresnému súdu a tento rozhodol po vykonanom dokazovaní, že je potrebné zvýšiť výživné na maloletého S.. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní uvádzal, že maloletý S. nenavštevuje materskú škôlku v Gbeľanoch a tým došlo k zníženiu nákladov, uvedená skutočnosť je síce pravdivá, avšak poplatky za materskú škôlku v Žiline spojené s nástupom do škôlky, teda v septembri sú neporovnateľne vyššie, čo dokázala aj na okresnom súde a na ktoré poplatky si musela požičať financie. Okrem toho, otec zabudol na poplatky za materskú škôlku počas letných prázdnin, ktoré sú vyššie, ako počas školského roka. Je pravdou, že je vlastníčkou staršieho motorového vozidla, na toto je však odkázaná, pretože bez auta sa nestihne presunúť do práce. Naviac došlo medzičasom k zvýšeniu zálohových platieb za dodávku elektrickej energie z doterajších 16,50 Eur na 30,00 Eur. Vzhľadom na tieto okolnosti mala za to, že suma 170,00 Eur na výživu maloletého S. je primeraná a v konečnom dôsledku by mohla byť aj vyššia, keďže otec sa na výžive dieťaťa inak nepodieľa. Kolízny opatrovník sa k podanému vyjadreniu otca písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) zmenil podľa § 220 O.s.p. z týchto dôvodov: V prejednávanej veci sa matka maloletého S., nar. XX.XX.XXXX. návrhom zo dňa 31.03.2014 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 130,00 Eur na sumu 180,00 Eur mesačne od 01.04.2014. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/325/2012-88 zo dňa 19.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 5CoP/90/2013-116 zo dňa 15.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2013 bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 130,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2012. Od marca 2014 sa jej situácia zmenila, keďže došlo k pozastaveniu výplaty rodičovského príspevku, ktorý poberala vo výške 199,60 Eur mesačne, keďže maloletý dovŕšil v januári 2014 vek troch rokov. Za účelom lepších bytových podmienok bola nútená kúpiť byt a spláca hypotekárny úver vo výške 170,09 Eur mesačne, poplatok za užívanie bytu vo výške 143,00 Eur a naviac platí elektrinu vo výške 20,00 Eur mesačne. Maloletý S. navštevuje od 09/2013 materskú školu v Gbeľanoch, kde ho denne vozí motorovým vozidlom a náklady na benzín dosahujú výšku 100,00 Eur mesačne. Na kúpu motorového vozidla si musela požičať 600,00 Eur od svojej matky. Momentálne pracuje s mesačným príjmom približne 380,00 Eur mesačne v čistom. Na strane otca došlo k zmene pomerov, keďže ukončil štúdium na vysokej škole, čím mu klesnú výdavky na školné, ktoré dosahovalo výšku 900,00 Eur ročne. Okresný súd po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné pre maloleté dieťa zo sumy 130,00 Eur mesačne na sumu 170,00 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 31.03.2014. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmaním veci zistil, že okresný súd i napriek správnym skutkovým zisteniam vec nesprávne právne posúdil. Tak, ako už bolo konštatované v uznesení Krajského súdu Žilina č. k. 6CoP/69/2014 zo dňa 10.09.2014, vzhľadom na zákonné možnosti zmeny pôvodného rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 O.s.p. bolo potrebné dôsledne skúmať, či od doby posledného rozhodovania došlo ku kvalifikovanej a relevantnej zmene pomerov, či sa jedná o závažnú zmenu pomerov, ktorá nemá len prechodný charakter. Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov a výdavkov povinného rodiča, ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu dieťaťa, musia byť v konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení účastníkov konania a tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napr. v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia či zániku vyživovacej povinnosti, atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením, alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že naposledy bolo o výške výživného na maloletého S. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/325/2012-88 zo dňa 19.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/90/2013-116 zo dňa 15.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2013 v časti o výživnom otca na maloleté dieťa. Návrh na zvýšenie výživného podala matka maloletého po necelých 4 mesiacoch dňa 31.03.2014. Na strane maloletého dieťaťa nebola zistená žiadna zásadná zmena pomerov. Maloletý v čase posledného rozhodovania ako aj v súčasnosti navštevuje materskú školu, v priebehu konania došlo k zmene v tom smere, že dieťa nenavštevuje materskú školu v Gbeľanoch ale v priamo v mieste bydliska matky, teda v Žiline. Náklady na výživu sa za obdobie od posledného rozhodovania zásadným spôsobom nezmenili. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom smere, že pokiaľ v čase posledného rozhodovania poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur, aktuálne pracuje s príjmom 383,01 Eur mesačne, takže jej príjem sa zvýšil o takmer 180,00 Eur mesačne. Matka aj naďalej žije s maloletým v byte a pokiaľ poukazovala na náklady v súvislosti so splácaním úveru, ako aj náklady na bývanie, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nedošlo k zmene v splátkach za úver vo výške 170,09 Eur mesačne a rovnako náklady na bývanie sú v porovnateľnej výške. Dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie výživného bola preukazovaná tou skutočnosťou, že otec maloletého dieťaťa v priebehu mesiaca 05/2014 ukončil vysokoškolské štúdium, za ktoré platil školné vo výške 900,00 Eur ročne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec ukončil vysokoškolské štúdiu v mesiaci jún 2014 a v doktorantskom štúdiu nepokračuje. Otec je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa ako v čase posledného rozhodovania o výživnom a jeho príjem sa nezmenil, pretože v čase posledného rozhodovania jeho príjem dosahoval čiastku 835,00 Eur, v súčasnosti dosahuje výšku 833,00 Eur mesačne. Ostatné výdavky otca ostali v porovnaní s obdobím posledného rozhodovania nezmenené, rovnako sa nezmenil okruh vyživovaných osôb. Na základe takto preukázané skutkového stavu je dôvodné konštatovať, že neboli zistené zákonné podmienky pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V období od posledného rozhodovania nedošlo u maloletého dieťaťa ani u povinného rodiča k relevantnej zmene pomerov. Pokiaľ aj došlo k ukončeniu vysokoškolského štúdia na strane otca, táto okolnosť nemá zásadný vplyv na jeho zárobkové a majetkové pomery. Otec je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa s rovnakým príjmom a pokiaľ ide o náklady, ktoré v minulosti vynakladal na školné, tieto dosahovali mesačne výšku 75,00 Eur. K čiastočnej zmene pomerov došlo na strane matky, ktorá začala pracovať a dosahuje mesačný príjem vo výške 383,00 Eur mesačne, oproti obdobiu času posledného rozhodovania, kedy poberala iba rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur. Na základe uvedených skutočností a dôvodov uvádzaných vyššie, krajský súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, keďže neboli preukázané zákonné dôvody pre zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloletého S.. Doteraz určené výživné vo výške 130,00 Eur mesačne zodpovedá fyzickému veku maloletého dieťaťa, ktoré je zdravé a v konaní neboli preukázané zvýšené výdavky na jeho výživu. V závere odvolací súd poznamenáva, že v budúcnosti možno očakávať zvyšovanie potrieb maloletého S. (napr. v súvislosti s nástupom do základnej školy), čo môže znamenať (za splnenia ďalších predpokladov) zmenu v rozhodnutí o výživnom na toto dieťa. Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd právo na náhradu trov prvostupňové a druhostupňového konania (§ 224 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.