Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/638/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710214949 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710214949.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. M., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka: E. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, E., zastúpená advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, so sídlom AK Zámocká 18, Bratislava a otec: E.. H. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, J., zastúpený advokátkou JUDr. Ingrid Zlochovou, so sídlom AK Galvaniho 12, Bratislava o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava Pezinok, zo dňa 03.09.2015, č.k. 12P/506/2010-656 jednomysľne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný uhradiť titulom vyživovacej povinnosti na maloletého E. M., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 21.12.2010 do 31.05.2014 sumu X.XXX eur, ktorú sumu je povinný splácať k rukám matky, počnúc dňom 01.12.2016 vždy do 15- teho dňa v mesiaci sumou XXX eur pod následkom straty výhody splátok. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 03.09.2015, č.k. 12P/506/2010-656 uložil otcovi povinnosť uhradiť titulom vyživovacej povinnosti na maloletého E. M., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 21.12.2010 do 31.05.2014 sumu X.XXX eur, ktorú sumu je povinný splácať k rukám matky, počnúc dňom 01.10.2015 vždy do 15-teho dňa v mesiaci sumou XXX eur pod následkom straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie výživné určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého E. je dôvodný, zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bolo upravené v rámci rozvodového konania, preto o tejto časti návrhu nerozhodoval. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec na výživu syna od decembra 2010 do mája 2014 poukázal sumu X.XXX eur, ktorá suma bola do zročného výživného započítaná. Pri určení výšky výživného na sumu XXX eur mesačne vychádzal z matkou vyčíslených mesačných výdavkov na dieťa vo výške XXX eur, zdravotný stav dieťaťa, zvýšené výdavky na zabezpečenie jeho zdravotnej starostlivosti, osobnú starostlivosť matky o maloletého, nákladov na bývanie v alikvótnej časti. Zohľadnil skutočnosť, že matka maloletého nepracuje od narodenia dieťaťa, je evidovaná na úrade práce, príležitostne si privyrába upratovacími prácami, z ktorej činnosti dosahuje príjem cca XXX eur mesačne, s maloletým bola na predĺženej materskej dovolenke. Na strane otca mal preukázané, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba, spoločník v obchodnej spoločnosti, podniká od roku 2005, jeho zárobkové možnosti a schopnosti odôvodňujú, aby v rozhodnej dobe prispieval na dieťa sumou XXX eur mesačne, otec nerozporoval výdavky vyčíslené matkou v uvedenej výške. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že matka má príjem len z rodičovského príspevku, finančne jej pomáhajú rodičia, zdravotný stav dieťaťa je narušený, otec začal prispievať na výživu dieťaťa až na základe nariadeného predbežného opatrenia. Zročné výživné vyčíslené za obdobie od 21.12.2010 do 30.05.2014 v sume XX.XXX eur po odpočítaní uhradeného výživného otcom vo výške X.XXX eur vyčíslil súd prvej inštancie sumou X.XXX eur, ktorú povolil otcovi splácať formou splátok v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá žiadala rozsudok súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal otec na rozhodnutie Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 239/2010 zo dňa 30.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2014, a ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého E., dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bez úpravy výživného. Súčasne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/506/2010, ktorým súd predbežným opatrením zaviazal otca prispievať na výživu maloletého E. sumou XX eur mesačne, ktorú povinnosť otec plnil. Nároky matky na určenie výživného spätne za uplynulé tri roky považuje za nedôvodný. Otec poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 6CoP/15/2015 a Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/140/2013, určujúce kritéria rozhodujúce pri určení výživného na dieťa a skutočnosť, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vytkol, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa názoru otca súd prvej inštancie neprihliadal na reálne možnosti a schopnosti otca, ktorý je po vážnom úraze už dlhšiu dobu práceneschopný a jeho zdravotný stav je veľmi zlý, momentálne nie je schopný pracovať a je odkázaný na lekársku starostlivosť. Žiadal, aby súd nezaťažoval otca vyživovacou povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na obdobie pred úrazom, nakoľko životná situácia otca maloletého sa zmenila. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Dôvodom jeho neprítomnosti bol zlý zdravotný stav, ktorý naďalej pretrváva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2010, sp. zn. 5Cdo 122/2010 a výnimočnosť použitia ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že princíp rovnosti zbraní v konaní nebol uplatnený, nakoľko matka sa pojednávania zúčastnila, zatiaľ čo otec z objektívnych príčin prítomný nemohol byť. Jeho dôvod neúčasti na pojednávaní bol závažný. 4. Matka žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a dostatočne odôvodnený. Vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v rozhodnom období od roku 2010 do 2014 bola s dieťaťom na rodičovskej a predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Pokiaľ to bolo možné privyrábala si brigádami a finančnú pomoc jej poskytovali rodičia. Poukázala na to, že otec vedel o jej nepriaznivej situácii a zdravotných problémoch maloletého, avšak výživným začal prispievať až na základe predbežného opatrenia súdu. Poukázala na vyčíslené a preukázané náklady na dieťa (absolvovanie vyšetrení u odborných lekárov ). Namietala argumentáciu otca o nedostatku jeho finančných prostriedkov poukazujúc na vyjadrenie otca na pojednávaní v októbri 2011 o dosahovanej výške jeho prímu XXX eur mesačne, a skutočnosť, že otec nevyužil svoje schopnosti a možnosti na zvýšenie príjmu. Poukázala na preukázané mesačné náklady otca súvisiace s používaním dvoch motorových vozidiel zn. T. a E., platbami výdavkov na pohonné hmoty vo výške X.XXX eur, obliekanie sa do drahých značkových odevov. Nesúhlasila so zohľadnením súčasného zdravotného stavu otca, keďže výživné súd určuje za obdobie od roku 2010 do roku 2014. Nesúhlasila s námietkou otca týkajúcou sa porušenia práva účastníka konania, keďže otec sa nezúčastňoval pojednávaní najskôr z dôvodu pracovných povinností a neskôr z dôvodu práceneschopnosti, bez toho, aby bolo zrejmé, že jeho práceneschopnosť je takého charakteru, že mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania. Neúčasť na pojednávaní jeho právna zástupkyňa síce ospravedlnila, ale zo súdu nedostala žiadnu informáciu o tom, že súd jej žiadosť o odročenie pojednávania bude akceptovať, napriek tomu sa pojednávania nezúčastnila. Matka namietala, že ku žiadosti o odročenie pojednávania nebolo pripojené potvrdenie o práceneschopnosti otca. 5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca vo vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. Predbežné opatrenie bolo dočasným rozhodnutím, ktorým určené výživné nebolo postačujúce pre výživu a starostlivosť o maloleté dieťa vzhľadom na jeho zdravotný stav. Kolízny opatrovník konštatoval, že pri osobnom kontakte s otcom nespozoroval zlý zdravotný stav otca ako to opisuje jeho právna zástupkyňa v odvolaní. 6. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky vyslovil nesúhlas k spochybňovaniu platieb výživného na dieťa na základe nariadeného predbežného opatrenia, keď má za to, že výživné vo výške XX eur mesačne platil riadne a včas a tým si plnil vyživovaciu povinnosť na maloletého. Poukázal na zohľadnenie aktuálneho stavu pri určovaní výživného na dieťa a zohľadnenie aj aktuálneho zdravotného stavu otca, ktorý je v súčasnosti dlhodobo práceneschopný, nakoľko po úraze sa jeho situácia zmenila. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné čiastočne. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 otcovi uložil povinnosť uhradiť titulom vyživovacej povinnosti na maloletého Maxima Čmaradu, nar. 15.5.2008 za obdobie od 21.12.2010 do 31.05.2014 sumu X.XXX eur formou mesačných splátok po XXX eur mesačne počnúc dňom 01.10.2015 pod následkom straty výhody splátok. 11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k opodstatnenosti nároku. 12. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou otca, ktorou namietal porušenie práv účastníka konania. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietka otca nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 03.09.2015 rozhodol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., platného do 30.06.2016, v neprítomnosti otca a jeho právnej zástupkyne. Na uvedený termín pojednávania bol otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne riadne predvolaný, predvolanie prevzala právna zástupkyňa otca dňa 07.07.2015. Podaním zo dňa 02.09.2015, doručeným súdu prvej inštancie v elektronickej podobe (faxom), právna zástupkyňa otca žiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 03.09.2015 z dôvodu práceneschopnosti otca, ktorá ešte nebola ukončená z dôvodu vážneho zhoršenia jeho zdravotného stavu. Zo spisu nevyplýva skutočnosť, že by súd akceptoval ospravedlnenie otca. Na pojednávaní dňa 03.09.2015 boli prítomní len matka, jej právna zástupkyňa a kolízna opatrovníčka. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie opakovane akceptoval žiadosti otca o odročenie predchádzajúcich pojednávaní. Doklad o práceneschopnosti otca bol súdu prvej inštancie doručený ako príloha ku žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 10.03.2015 (č.l. 577 spis). Je potrebné konštatovať, že predmetná listina vyhotovená MUDr. C. je veľmi ťažko čitateľná a súdu prvej inštancie bola doručená len vo fotokópii, z ktorej vyplýva, že otec je práceneschopný od 25.02.2015. Iný doklad o práceneschopnosti otec do spisu nedoložil. Ustanovenie § 119 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie presne zakotvuje povinnosti účastníka konania žiadajúceho o odročenie pojednávania, o ktoré môže žiadať len z dôležitých dôvodov. Návrh na odročenie pojednávania musí súdu oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania musí okrem iného obsahovať, dôvod, deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel a v prípade, ak dôvodom na odročenie pojednávania je zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, teda že účastník konania alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (§ 119 ods. 2 a 3 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že otec má vystavený doklad o práceneschopnosti od 25.02.2015, o termíne pojednávania sa jeho právna zástupkyňa dozvedela dňa 07.07.2015, pričom žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 03.09.2015, bola súdu prvej inštancie doručená až dňa 02.09.2015, to je deň pred pojednávaním. Odvolací súd konštatuje, že predmetná žiadosť nespĺňala zákonom požadované náležitosti (lekársku správu podľa § 119 ods. 3 O.s.p.) a nebola podaná včas, teda bez zbytočného odkladu, odkedy sa otec dozvedel o nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie. Na zdôraznenie je potrebné konštatovať, že od prevzatia predvolania na pojednávanie právnou zástupkyňou otca a dátumu pojednávania uplynula doba takmer dvoch mesiacov. Otec mal dostatočný priestor na zabezpečenie zodpovedajúcej lekárskej správy k návrhu na odročenie pojednávania v prípade, ak sa nemohol na pojednávanie dostaviť. Napokon otec je v konaní zastúpený právnou zástupkyňou na základe udelenia plnej moci, bol v konaní riadne vypočutý a mal poskytnutý priestor na prípadné predloženie ďalších dôkazov alebo písomné vyjadrenie sa k predmetu sporu. Z obsahu žiadosti o odročenie pojednávania nie je zrejmá skutočnosť, že by otec nesúhlasil, aby súd pojednával len v prítomnosti jeho právnej zástupkyne. Odvolací súd preto konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ustanovením § 119 O.s.p., platnom v čase rozhodovania. Vzhľadom k tomu, že odporca je zastúpený právnou zástupkyňou, povinnosťou súdu nie je poučovať ho o postupe v konaní (§ 5 O.s.p.). Je potrebné konštatovať, že otec svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil z náležitého dôvodu za splnenia podmienky ustanovených v § 119 O.s.p.. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou otca o porušení jeho práv na spravodlivý proces ako účastníka konania. 13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením, v ktorom sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli v konaní predložené a preukázané a podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k uloženiu povinnosti otcovi uhradiť na maloletého zročné výživné. 14. Odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je prvoradá povinnosť každého rodiča a tento si ju musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Rodič je povinný zabezpečiť si príjem podľa svojich možností a schopností v takej výške, aby uspokojil nielen svoje vlastné potreby, ale aj potreby svojho maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V danom prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že otec od roku 2005 podniká, jeho pomery a schopnosti a možnosti mu umožňovali v rozhodujúcom období prispievať na výživu dieťaťa určenou výškou výživného. Súd prvej inštancie správne prihliadol i na okolnosti na strane dieťaťa a matky, zhoršenie zdravotného stavu maloletého, výdavky na dieťa a pomery a príjem matky. Pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné zdôrazniť, že výživné súd určoval za obdobie od 21.12.2010, teda od podania návrhu matky do 31.05.2014, t.j. do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, kedy starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka. Taktiež nemožno akceptovať námietky otca, ktorými poukazuje na skutočnosť, že výživné uhrádzal dobrovoľne vo výške XX. eur mesačne na základe rozhodnutia súdu. Predmetné rozhodnutie bolo len rozhodnutím dočasného charakteru, pričom z vykonaného dokazovania vyplynula potreba určenia výživného vyššou sumou. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že určenie výživného od 21.12.2010 nemožno posudzovať ako určenie výživného za tri roky spätne, keďže súd prvej inštancie určil výživné správne, od podania návrhu matky, pričom skutočnosť, že konanie prebiehalo viac rokov, nemôže mať za následok nepriznanie tohto výživného, keď matka zabezpečovala starostlivosť o dieťa s vážnymi zdravotnými problémami, jej príjem bol značne obmedzený a otec podnikal a mal možnosti prispievať na výživu dieťaťa dobrovoľne aj vyššou sumou aká bola určená predbežným opatrením. Napokon predlžovanie konania a s tým súvisiaci a vznikajúci nárast neuhradeného výživného spôsobil aj otec. Odvolacie námietky otca, ktorými sa odvoláva na jeho aktuálne zhoršený zdravotný stav sú nedôvodné, keďže práve uvedená skutočnosť je zohľadnená v postupe súdu podľa § 160 O.s.p. a určení mesačných splátok na úhradu zročného výživného. Pokiaľ ide o výšku zročného výživného odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď po prepočítaní sumy výživného dospel k záveru celková výška zročného výživného predstavuje sumu X.XXX eur, to znamená XXX eur mesačne x 41 mesiacov, spolu XX.XXX eur + alikvótna časť výživného za mesiac december 2010 vo výške XX eur ( od 21.10.2010 - X,XX eur x 10 dní) , t.j. spolu XX.XXX eur, z ktorej sumy je potrebné odpočítať výšku výživného platené otcom za rozhodujúce obdobie v celkovej sume X.XXX eur, ktorú obaja rodičia odsúhlasili. 15. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p., keď dospel k záveru, že súdom prvej inštancie bola nesprávne vypočítaná suma zročného výživného. Zmenou rozhodnutia vznikla súčasne potreba zmeny určenia dátumu povinnosti otca splácať výživné od 01.12.2016, vzhľadom na dátum rozhodnutia odvolacieho súdu. 16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).