Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211579 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114211579.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci toho času plnoletého dieťaťa : U. T. Y., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, dieťa rodičov - matky : R. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XXX a otca : T. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. - U. F., N. XXXX/XX, adresa na doručovanie: V. č. XXX, XXX XX V., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/85/2014-224 zo dňa 24. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal, voči v tom čase maloletému, U. T. Y. zníženia výživného zo sumy 170,- eur na sumu 80 - 90,- eur. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že naposledy o výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 24.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 10.10.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov, vtedy maloletého U. T. rozvedené, tento bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 170,- eur mesačne. Zároveň bol upravený aj styk otca s maloletým. V čase predchádzajúceho rozhodnutia matka bola zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem predstavoval sumu 787,- eur. Otec bol v tomto období tiež zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem dosahoval výšku 550,- eur. Okresný súd poznamenal, že nepreskúmava právoplatné rozhodnutie súdu, teda či naposledy určené výživné zodpovedalo odôvodneným potrebám vtedy maloletého U. T. vzhľadom na možnosti a schopnosti otca. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného porovnával okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Mal preukázané, že matka je v súčasnej dobe zamestnaná u toho istého zamestnávateľa a jej čistý mesačný zárobok predstavuje 739,- eur. Spolu so synom bývajú v prenajatom byte. Má výdavky s bývaním vo výške 262,- eur, ktoré platí bytovému družstvu a nájom fyzickej osobe platí vo výške 80,- eur. Otec je tiež zamestnaný u toho istého zamestnávateľa a jeho priemerný mesačný čistý zárobok je rovnaký, aký bol v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Rovnako jeho nevyhnutné výdavky sa oproti poslednému rozhodnutiu súdu nezmenili. V priebehu konania U. T. dovŕšil plnoletosť a vo vyjadrení k návrhu otca na zníženie výživného uviedol, že so znížením nesúhlasí. Poukázal na to, že je študentom 3. ročníka strednej zdravotnej školy, v súvislosti s čím má výdavky s dochádzkou do školy, so stravou, ošatením, obedom. Keďže podľa názoru prvostupňového súdu od posledného rozhodovania o výživnom nenastala zmena pomerov na strane otca, naopak nastala zmena pomerov na strane U. T., ktorý začal študovať na strednej škole, návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. prihliadajúc na osobitosť konania o určenie výživného medzi príbuznými. Po dobu konania, keď bol U. T. maloletý a účastníčkou bola aj matka maloletého, žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči U. T. Y. znížená na sumu 120,- eur mesačne s tým, že túto bude poukazovať priamo jeho osobe. Namietal, že už pri rozvode manželstva okresný súd nezohľadňoval a neprehodnocoval jeho nevyhnutné životné výdavky spojené s bývaním, stravou, ošatením, údržbou domácnosti a domu a ostatnými nevyhnutnými výdavkami vzhľadom na výšku jeho príjmu. Poukázal na to, že pokiaľ matku U. T. navštevuje jej priateľ, tak by sa mal rovnako podieľať na úhrade nákladov za domácnosť, v ktorej býva jeho bývalá manželka. Ďalej uviedol, že aj v čase po rozvode manželstva prispieva U. T. na šetrenie v stavebnom sporení mesačne sumou 29,87 eur pre vytvorenej určitej finančnej rezervy na výdavky pri ďalších štúdiách na vysokej škole. Matka syna v čase po rozvode manželstva míňala finančné prostriedky na dovolenky, zakupovanie svojich osobných vecí, ktoré neboli potrebné pre U. T. a šetrila finančné prostriedky na jeho úkor. U. T. Y. vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozhodnutie okresného súdu ako správne potvrdiť. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len zopakoval niektoré podstatné skutočnosti (argumenty). Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa. Okresný súd pri svojom rozhodnutí dôsledne rešpektoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citovaného v napadnutom rozsudku). Podstatou rozhodnutia o zmene výšky vyživovacej povinnosti je totiž posúdenie zmeny v skutkových okolnostiach (v pomeroch účastníkov), ku ktorým došlo po predchádzajúcom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti. Z hľadiska právnej istoty a záväznosti právoplatných rozhodnutí súdov nesmie ísť o prehodnotenie predošlého rozhodnutia. Inými slovami, aj v prípade, že pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom nebol súd dostatočne dôsledný, t.j. k skutkovému stavu v danom čase by (zrejme) malo zodpovedať iné rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti, súd rozhodujúci o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti musí vychádzať z takéhoto rozhodnutia a „len“ vyhodnotiť, či došlo k zmene pomerov a ak áno, v akom rozsahu. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že otec v podanom odvolaní závery okresného súdu týkajúce sa skutočnosti, že k zmene pomerov na jeho strane nedošlo, fakticky nerozporoval. Opätovne, ako v konaní pred prvostupňovým súdom, poukazoval na nesprávnosť predchádzajúceho rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti. Tak, ako to uviedol okresný súd a rovnako ako to bolo vyššie zdôraznené odvolací súdom, nebolo možné na tieto námietky otca prihliadať. Rovnako nie je právne významné pre určenie výšky výživného spôsobom matka U. T. nakladala s výživným, ktoré bolo v čase maloletosti poskytované otcom k jej rukám. Na základe uvedených skutočnosti krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keď zistil, že otec ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom otca nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.