Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/256/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305208331 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5305208331.4 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, C., právne zastúpená JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, so sídlom C., P. O. BOX XXX, G. XXXX/XX, proti odporcovi: Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o., Makov, IČO: 36 005 843, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, v konaní o zaplatenie 1.108,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/23/2006-320 zo dňa 08. 12. 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/23/2006-339 zo dňa 26. marca 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Čadca zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 1.108,68 Eur na podklade uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.028,56 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľka v prejednávanej veci domáhala zaplatenia žalovanej sumy na základe nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000 z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, keďže navrhovateľka v čase podpísania tejto zmluvy ešte nebola spoluvlastníčkou nehnuteľností, za užívanie ktorých odporcom by jej eventuálne patrilo nájomné. Keďže navrhovateľka napriek uvedenému nájomnú zmluvu uzatvorila, je právny úkon neplatný od počiatku pre rozpor s kogentným ustanovením zákona (§ 123 Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť takéhoto právneho úkonu sa posudzuje ku dňu jeho uzavretia, teda ku dňu 04.01.2000. S poukazom na uvedené považoval prvostupňový súd za nadbytočné a nehospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie ustalovaním výšky nájomného. Nárok na zaplatenie nájomného je nárokom zo zmluvy. Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala základný predpoklad pre jej úspech v spore, a to platne uzatvorenú nájomnú zmluvu za sporné časové obdobie roku 2003. Pokiaľ v konaní ďalej vyšlo najavo, že darca od darovacej zmluvy, na základe ktorej sa navrhovateľka mala stať vlastníčkou nehnuteľností užívaných odporcom odstúpil, tento právny úkon nemá žiadnu právnu relevanciu k predmetu sporu. M. U. (darca) by sa platným odstúpením stal vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu, odstúpením by sa ale nestal zmluvnou stranou nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000 - aktívne legitimovaným subjektom na zaplatenie nájomného. Taktiež zmluvou o postúpení nemohol darca na navrhovateľku platne postúpiť právo na zaplatenie nájomného za rok 2003 z podielu navrhovateľky, keďže nebol nositeľom tohto práva. Na navrhovateľku mohol postúpiť len právo na zaplatenie nájomného, na základe nájomnej zmluvy medzi ním a odporcom. S poukazom na uvedené, preto ani ďalší dôvod na základe ktorého si navrhovateľka uplatňovala žalovanú sumu, a síce postúpenia nájomného neobstojí. Bolo tiež povinnosťou navrhovateľky preukázať, že postúpená pohľadávka bola existujúca a určitá. Neexistuje nárok titulom postúpenej pohľadávky. Pohľadávka musí byť pohľadávkou na zmluvný alebo zákonný nárok. Uplatnenie žalovanej sumy titulom postúpenej pohľadávky, tiež titulom nástupníctva po právnom predchodcovi - darcovi, titulom vydania bezdôvodného obohatenia a napokon titulom užívania spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky odporcom prvostupňový súd považoval za iný skutkový základ uplatneného nároku oproti pôvodnému skutkovému základu na výplatu nájomného na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy. V tomto smere sa okresný súd nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľky, že ide len o inú právu kvalifikáciu toho istého nároku, na základe totožného skutkového stavu. Naopak, vyhodnotil uvedené návrhy, ako nároky uplatnené na základe iného skutkového základu. Na podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), keď vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní zakotvenej v predmetnom zákonnom ustanovení uložil navrhovateľke povinnosť, ako neúspešnej účastníčke, nahradiť odporcovi všetky účelne vynaložené trovy spojené s bránením práva. V danom prípade spolu vo výške 1.028,56 Eur. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané v zmysle ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Proti vyššie uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkala, že sa pri svojom rozhodovaní neriadili právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, tento nerešpektoval, a preto nesprávne navrhovateľke nepriznal žalovanú sumu aj napriek tomu, že vlastníctvo nehnuteľností, ktoré užíva odporca je riadne v prospech navrhovateľky zapísané v katastri nehnuteľností od 13.11.2000 až doposiaľ s výnimkou krátkeho obdobia, a to po odstúpení od pôvodnej darovacej zmluvy a uzatvorení novej darovacej zmluvy. V ďalších podrobnostiach odvolateľka poukázala na skutočnosť, že samotná neplatnosť nájomnej zmluvy ešte neznamená, že jej súd nemusí priznať uplatnené právo - peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľností od osoby, ktorá nehnuteľností užíva na základe neplatnej zmluvy, či dokonca bez právneho dôvodu. Navrhovateľka bola a je podielovou spoluvlastníčkou spoločných nehnuteľností, dokonca ešte vo väčšom rozsahu, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.06.2013, ktorej vklad bol povolený pod V 2231/2013. O tejto skutočnosti prvostupňový súd mal vedomosť. Predtým dňa 20.06.2013 došlo k odstúpeniu od darovacích zmlúv V 1900/2000, V 1901/2000 zo dňa 13.11.2000 s účinkami ex tunc. Zároveň sa v súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, (v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak), medzi darcom a obdarovanou, t. j. navrhovateľkou dohodlo, že úžitky z nehnuteľností do dnešného dňa patria navrhovateľke. Z tohto dôvodu zaoberať aj prípadným postúpením pohľadávky zo dňa 26.12.2006 sa javí ako nadbytočné. Pokiaľ sa týka konania vo veci sp. zn. 6C/648/2001, toto nemalo žiaden nepriaznivý priamy dopad na vlastnícke právo navrhovateľky. Bol to spor, ktorý nemohol založiť iný právny stav v prospech tretej osoby, než ten, aký bol evidovaný v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona). Odporca v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. S poukazom na ust. § 79 ods. 1, § 120 ods. 1 a 4 odporca zdôraznil, že navrhovateľka bola poučená, že je povinná predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Navrhovateľka však nemala žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Teda sa ani nevykonávalo dokazovanie ohľadom užívania predmetných nehnuteľností. Odporca počas celého konania poukazoval na fakt, že navrhovateľka riadne nešpecifikovala svoj návrh. Navrhovateľka zmätočne tvrdila, že ide o bezdôvodné obohatenie, následne, že ide o nájomné, či o vyplatenie úžitkov, pričom si uplatňovala žalovanú sumu aj z postúpenej pohľadávky. Odporca je toho názoru, že musí byť zrejmý právny titul, na základe ktorého si navrhovateľka pohľadávku uplatňuje. Túto nie je možné špecifikovať na základe štyroch popri sebe protikladných právnych titulom, z ktorých jedným bola nájomná zmluva, s ktorou sa súd riadne vysporiadal. Následne to bol titul z bezdôvodného obohatenia, titul z užívania nehnuteľnosti ako aj titul z postúpenej pohľadávky. Samotné konanie navrhovateľky tak vzbudzuje pochybnosti a špekulácie. Navrhovateľka odstúpila od darovacej zmluvy keď videla, že konanie o neplatnosť darovacej zmluvy v konečnom dôsledku prehrala. Toto konanie je momentálne na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Špekulatívnosť konania navrhovateľky a nejednoznačnosť jej postojov na základe akej právnej skutočnosti si uplatňuje svoj nárok vyplýva aj z toho, že v odstúpení od darovacej zmluvy si ponechala nárok na úžitky z predmetných podielov, následne jej právny predchodca p. U. previedol všetky podiely opätovne na navrhovateľku a jej sestru. Za ďalšie, navrhovateľka doposiaľ v konaní neuniesla dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia ohľadne existencie a výšky jej údajnej pohľadávky. Neobstojí jej tvrdenie, že pre priznanie jej nároku postačí iba riadne skutkové odôvodnenie veci. A následne právne posúdenie v celosti je na súde, a teda ona nemusí ako navrhovateľka právne kvalifikovať svoj nárok. V tomto smere odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010 v zmysle záverov ktorého je okruh rozhodujúcich skutočností ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení daných hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V zmysle uvedeného je nesporné, že navrhovateľ musí označiť hmotnoprávnu normu, podľa ktorej si nárok uplatňuje. A z hypotézy hmotnoprávnej normy následne bude vyplývať aj dôkazná povinnosť a povinnosť uniesť dôkazné bremeno a tvrdiť dôkazy. S poukazom na uvedené, navrhovateľka nemohla v prejednávanej veci tvrdiť štyri tituly, na základe ktorých má mať plnenie, lebo následne nie je možné ani vykonať riadne dokazovanie. Ak aj navrhovateľka uvádzala štyri právne tituly, na základe ktorých má nárok na ohradenie kúpnej ceny, mala k týmto údajným štyrom titulom z bezdôvodného obohatenia z nájomnej zmluvy, z postúpenej pohľadávky, z úžitkov nehnuteľnosti uniesť aj dôkazné bremeno a preukázať dôkazy na toto svoje tvrdenie. Taktiež navrhovateľka v danom prípade žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bola oprávnená s cudzou vecou disponovať pokiaľ nájom uzatvárala k cudzej veci a dávať ju ďalej do podnájmu. Aj z tvrdeného odvolania navrhovateľky vyplýva, že M. U. mal iba vôľu darovať predmetnú nehnuteľnosť, z čoho ale nevyplýva, že M. U. predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľke prenajal a umožnil jej podnájom. V danom konaní ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy, keďže tento úkon bol urobený v rozpore s obsahom zákonu, zmluvu uzatváral nevlastník, resp. aj osoba, ktorá nemala právo s takouto vecou disponovať, a ktorá nemala právo ďalej predmetnú nehnuteľnosť prenajímať. Navrhovateľka sama nevedela ustáliť právny titul, postupovala pohľadávky, odstupovala od zmluvy, čo všetko sú síce úkony dovolené, avšak týmito zároveň obchádzala zákon. Samotné dovolacie konanie vo veci neplatnosti darovacích zmlúv už nemá s ohľadom na odstúpenie od zmlúv vplyv na predmet sporu. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 vety prvej O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p.) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom voči odporcovi domáha zaplatenia sumy vo výške 1.108,68 Eur (33.400,00 Sk) s príslušenstvom pôvodne titulom nezaplateného nájomného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000. V zmysle predmetnej zmluvy mal odporca užívať nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľky zapísané na LV č. XXXX pod B 258 v podiele 100000/10500000-in k celku. Odporca sa v priebehu prvostupňového konania bránil tým, že zmluva na základe ktorej nadobudla navrhovateľka vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je neplatná. Na základe predmetnej argumentácie, ako aj ďalších zistených skutočností vzišlých z doterajšieho dokazovania navrhovateľka žiadala priznať žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia a neskôr (podanie zo dňa 07.04.2014 č. l. 194 spisu) titulom úhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu, na základe dohody o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto smere navrhovateľka uviedla, že je právne bezvýznamné vychádzať z toho, či so všetkými, teda i menšinovými spoluvlastníkmi boli pouzatvárané riadne nájomné zmluvy písomnou formou, pretože každý zo spoluvlastníkov má právo na úžitky zo svojho vlastníctva bez ohľadu na to, či zmluva jestvuje, resp. nejestvuje, je platná alebo neplatná. Úžitky z vlastníctva veci teda patria vlastníkovi, prípadne inej osobe, na ktorú vlastník takéto práva účinne previedol. Keďže právne posúdenie veci patrí súdu a navrhovateľka sa domáha zaplatenia stále tej istej žalovanej sumy, len z iného právneho dôvodu, žiadala podanému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Navyše navrhovateľka žiadala priznať žalovanú sumu aj na základe postúpenia pohľadávky pre prípad, ak by okresný súd dospel k záveru, že jej nemožno priznať plnenie z titulu vlastníckeho práva. V nadväznosti na uvedené navrhovateľka uviedla, že účastník z napadnutej darovacej zmluvy darujúci M. U. postúpil pohľadávku vyplývajúcu z užívania spoluvlastníckeho podielu na navrhovateľku ešte dňa 26.11.2006. Postupca odporcovi postúpenie pohľadávky písomne oznámil podaním zo dňa 08.10.2013. Podľa § 95 ods. 1 a 2 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. Ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. dáva žalobcovi možnosť zmeniť žalobu (len) so súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (viď § 95 ods. 2 O.s.p.). V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd v konaní o pôvodnej žalobe, pričom žalobca môže uplatniť svoj nárok v novom konaní. Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvého stupňa, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.) (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. októbra 2010, sp. zn. 3 Cdo 262/2009). Podľa § 168 ods. 1 a 2 O.s.p., uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom. Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť. Aj keď okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, že navrhovateľkou ďalšie dôvody, na základe ktorých žiadala priznať žalovanú sumu vychádzajú z iného skutkového stavu a jedná sa teda o zmenu návrhu (str. 5 napadnutého rozsudku), o tejto doposiaľ nerozhodol. Všetky vyššie uvedené zmeny návrhu prvostupňový súd ponechal bez povšimnutia a na pojednávaní dňa 08.12.2014 vyhlásil napadnutý rozsudok. V prípade, ak okresný súd mal za to, že výsledky doterajšieho konania neumožňujú rozhodnúť o zmenenom návrhu, mal o podaniach navrhovateľky riadne rozhodnúť. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia ako aj obsahu prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že konanie pred súdom prvého stupňa takouto vadou trpí. V prejednávanej veci okresný súd pochybil, pokiaľ nerozhodol o podaniach navrhovateľky, ktoré vyhodnotil ako zmeny návrhu na začatie konania a bez takéhoto rozhodnutia vo veci samej rozhodol. Uvedeným postupom znemožnil navrhovateľke ako účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných jej Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany práv a právom chránených záujmov, ktorá skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Zároveň prvostupňový súd pre uvedenú vadu nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) S poukazom na uvedené bude po vrátení veci úlohou okresného súdu postupom podľa § 95 ods. 2 O.s.p. o návrhoch na zmenu návrhu rozhodnúť a takéto rozhodnutie i doručiť účastníkom, respektíve ich zástupcom, v prípade, že títo nebudú prítomní na pojednávaní, na ktorom dôjde k rozhodnutiu o zmene návrhu. V novom rozhodnutí vo veci prvostupňový súd taktiež rozhodne nanovo o náhrade trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania (§ 324 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.