Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/538/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313209771 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5313209771.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: J. E., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XXXX/XX, P. F. E., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, proti odporkyni: I. E., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XXX/X, M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., Potočná 2835/1A, Čadca za účasti maloletej Q. E., nar. X. X. XXXX, bytom Z. XXX/X, M., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C/269/2013-119 zo dňa 27. mája 2015, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo navrhovateľa J. E., rod. E., nar. XX. X. XXXX a odporkyne I. E., rod. G., nar. XX. X. XXXX uzatvorené dňa 10. 10. 2009 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Čadca vo zväzku 13, ročník 2009, na strane 152, poradové číslo 97, rozviedol. Maloletú Q. E., nar. X. X. XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveril do starostlivosti odporkyne, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhovateľovi uložil povinnosť na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej Q. E., nar. X. X. XXXX sumou vo výške 130,- eur mesačne k rukám odporkyne vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk navrhovateľa s maloletou Q. E., nar. X.X.XXXX, ponechal na dohodu rodičov. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 23, § 24, § 62, § 75 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že rozvrat manželstva účastníkov konania je hlboký a trvalý a obnova manželského spolužitia účastníkov možná nie je. K tomuto záveru o trvalosti rozvratu manželstva účastníkov súd dospel aj napriek tomu, že odporkyňa počas celého konania s rozvodom manželstva nesúhlasila a deklarovala snahu o obnovenie manželského spolužitia s navrhovateľom. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ spoločnú domácnosť s odporkyňou opustil v auguste, resp. v septembri 2013 a túto domácnosť s odporkyňou viac neobnovil. Od tohto času, kedy navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odišiel, manželia žijú oddelene. Nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť. Intímne spolu nežijú. Nevytvárajú zdravé rodinné prostredie prospešné pre ich maloleté deti a ani sa spolu nepodieľajú na výchove maloletého dieťaťa pochádzajúceho z ich manželstva. Manželstvo účastníkov konania počas celého tohto obdobia
od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti neplnilo a ani neplní žiadnu zo svojich funkcií stanovených mu Zákonom o rodine, t. j. spolu žiť, vzájomne si pomáhať, byť si verní a vytvárať zdravé rodinné prostredie pre maloleté dieťa pochádzajúce z ich manželstva. Naopak navrhovateľ po odchode zo spoločnej domácnosti s odporkyňou žije vo vzťahu s inou ženou, tento vzťah je intímneho charakteru a z tohto vzťahu pochádza maloleté dieťa, na výchove ktorého sa navrhovateľ spolu s touto inou ženou spolupodieľa. K obnoveniu spolužitia s odporkyňou sa navrhovateľ stavia odmietavo. Za tohto existujúceho stavu, kedy navrhovateľ žije s inou ženou, s ktorou má i maloleté dieťa, je manželstvo navrhovateľa a odporkyne už iba formálnym zväzkom, neplniacim si svoj spoločenský účel a ani ďalšie zotrvávanie navrhovateľa a odporkyne v tomto vzťahu by podľa názoru súdu k sfunkčneniu a obnoveniu ich manželstva neviedlo, naopak ďalšie zotrvávanie v takomto nefunkčnom manželstve by mohlo viesť iba k ďalšiemu zhoršovaniu vzájomných vzťahov medzi navrhovateľom a odporkyňou, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny dosah aj na maloleté dieťa pochádzajúce z ich manželstva. Preto z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo s odporkyňou v súlade s § 23 Zákona o rodine rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl práve v tomto inom vzťahu navrhovateľa s inou ženou. S konaním o rozvod manželstva je v súlade s § 113 O. s. p. spojené konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po jeho rozvode. V danom prípade z manželstva účastníkov konania pochádza maloletá Q. E., ktorá sa účastníkom narodila počas konania o rozvod manželstva. Súd preto konal aj o úprave práv a povinností navrhovateľa a odporkyne k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva na čas po rozvode. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že starostlivosť o maloleté dieťa od jeho narodenia zabezpečuje odporkyňa. V starostlivosti odporkyne o maloleté dieťa súd nemal zistené žiadne nedostatky. Zveriť maloleté dieťa do starostlivosti odporkyne navrhol aj navrhovateľ a zverenie dieťaťa odporkyni doporučil aj kolízny opatrovník. Z týchto dôvodov súd preto maloleté dieťa zveril do starostlivosti odporkyne, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň, keďže súd zveril maloleté dieťa do starostlivosti odporkyne, rozhodoval ďalej o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému dieťaťu tak, aby výška výživného na maloleté dieťa zodpovedala odôvodneným potrebám dieťaťa a zároveň bola v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa ako povinného rodiča. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloleté dieťa je zdravé. Je vo veku jedného roka, v ktorom veku má tak náklady na sušené mlieko nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj, odporkyňa dieťaťu zakupuje nutrilon 3, s ktorým má zvýšené náklady, ako aj má náklady už aj na bežnú stravu, ovocie, zeleninu, príkrmy a tiež vzhľadom k veku dieťaťa má odporkyňa náklady aj na plienky, tiež obuv, oblečenie, hračky. Odporkyňa je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke. Jej príjem je tvorený rodičovským príspevkom, prídavkom na deti a príjmom z dohody o vykonaní práce. Okrem maloletého dieťaťa má odporkyňa vyživovaciu povinnosť aj k dieťaťu pochádzajúcemu z jej predchádzajúceho vzťahu. Od navrhovateľa odporkyňa poberá manželské výživné vo výške 90,- eur mesačne. Navrhovateľ je zamestnaný ako obchodný zástupca. Príjem zo zamestnania dosahuje vo výške približne 1 160,- eur v čistom. Príjem má tiež z dohody o vykonaní práce. Okrem maloletej Q. má vyživovaciu povinnosť k synovi J. a maloletej A. E.. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou a maloletým J. a A.. Na základe takto preukázaných pomerov na strane navrhovateľa, odporkyne a ich maloletého dieťaťa, súd dospel k záveru, že výživné vo výške 130,- eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zároveň je i v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa ako povinného rodiča s prihliadnutím k výške jeho pravidelného mesačného čistého príjmu, ako aj príjmu z dohody o pracovnej činnosti. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že príjem z dohody o pracovnej činnosti poskytuje na dobročinné účely, súd vo vzťahu k uvedenému iba uvádza, že takáto činnosť je súladná a prospešná pre spoločnosť ako takú, súd takúto činnosť u navrhovateľa schvaľuje, navrhovateľ je však zároveň povinný si uvedomiť, že maloleté dieťa je svojou výživou na neho a odporkyňu v celom rozsahu odkázané a výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Preto súd v nadväznosti na uvedené pri svojom rozhodovaní o výške výživného na maloleté dieťa ani neprihliadal na výdavky špecifikované navrhovateľom v kalkulácii predložených nákladov, a to na náklady na kúpu práčky a chladničky, pred ktorými, ako už bolo uvedené, má výživné na maloleté dieťa prednosť a zároveň takto navrhovateľom špecifikované výdavky „potreba kúpiť chladničku, potreba kúpiť práčku“ predstavujú výdavky budúce, a tým i neisté. Navyše zánikom manželstva u navrhovateľa nastáva podstatná zmena pomerov oproti poslednému rozhodnutiu o výške výživného na čas do rozvodu manželstva v tom smere, že zánikom jeho manželstva s odporkyňou zaniká aj jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni ako voči svojej manželke, v dôsledku čoho na strane navrhovateľa zánikom manželstva vzniká finančná rezerva vo výške 90,- eur, ktoré prostriedky môže navrhovateľ využiť na čiastočné uspokojenie potrieb všetkých troch jeho maloletých detí. Z uvedených
dôvodov súd preto vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k maloletému dieťaťu určil vo výške 130,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletej podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmeniť tak, že bude navrhovateľovi uložená povinnosť na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu Q. E., nar. X.X.XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne k rukám odporkyne, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. V ostatných výrokoch zostane rozsudok okresného súdu nedotknutý. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa správne posúdil otázku rozvodu manželstva, správne vyhodnotil rozvrat manželstva ako hlboký a trvalý, ako aj nemožnosť obnovy manželského spolužitia. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že jeho manželstvo s odporkyňou je len formálnym zväzkom neplniacim si svoj spoločenských účel a ani zotrvanie v tomto vzťahu by k sfunkčneniu a obnoveniu manželstva neviedlo. Pokiaľ sa týka výroku ohľadom zverenia maloletej do starostlivosti odporkyne, s tým súhlasil. Nesúhlasil s výrokom o stanovení vyživovacej povinnosti s tým, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav, neprihliadol na jeho možnosti, schopnosti a zárobkové pomery a tak isto na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Mal za to, že výška výživného stanovená súdom prvého stupňa v sume 130,- eur mesačne na takto maloleté dieťa je vysoká a nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na platbu takto určeného výživného. Súd nezohľadnil všetky jeho výdavky, ktoré musí odôvodnene vynaložiť a vynakladať na to, aby mal zabezpečený príjem. Okrem vyživovacej povinnosti voči mal. Q., má vyživovaciu povinnosť k mal. A.. Má za to, že všetky jeho deti majú právo na rovnakú životnú úroveň a v prípade, že by bol povinný platiť výživné na mal. Q. 130,- eur, tak potom by pre mal. A. zostalo len 70,- eur. Vyživovacia povinnosť na mal. A., nar. XX.X.XXXX, bola určená rozsudkom Okresného súdu v sume 100,- eur mesačne. V ďalšom poukázal na svoju finančnú situáciu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že s rozvodom manželstva v žiadnom prípade nesúhlasí. V priebehu konania navrhovala, aby konanie bolo prerušené za účelom návštevy manželskej poradne a riešenia vzniknutej situácie. Je toho názoru, že manželské spolužitie je možné obnoviť. K otázke vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletému dieťaťu uvádzala, že navrhovateľ ohľadne výšky svojho príjmu klamal, zavádzal, najmä ohľadne výšky priemerného mesačného zárobku, ako aj výšky príjmu z druhej práce, kde pracuje na dohodu. Opätovne klamal aj v podanom odvolaní. Ona má vyživovaciu povinnosť nielen k mal. Q., ale k ďalšej dcére I., ktorú má z prvého partnerského spolužitia. Navrhovateľ sa o dcéru Q. vôbec nezaujíma, nebýva s ňou, nestará sa ňu, nič jej nekupuje. Maloletá Q. je znevýhodnená oproti maloletej A., ktorá žije v spoločne domácnosti so svojou matkou, ako aj s navrhovateľom.
K odvolaniu odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s odvolaním odporkyne nesúhlasí, má za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne, okrem výroku III/, voči ktorému sa odvolal (výška určeného výživného). Okresný súd správne vyhodnotil rozvrat manželstva a skutočnosť, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Nestotožňuje sa s názorom odporkyne na obnovu manželského spolužitia. Z jeho strany je obnova manželského spolužitia absolútne vylúčená. Pokiaľ ide o výšku určenej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, tak výška výživného v sume 130,- eur je neprimeraná. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa nastúpila do zamestnania a ako riaditeľka materskej školy podľa jeho názoru dosahuje príjem 1.000,- eur. V ďalšom rozobral svoju finančnú situáciu a náklady.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa odvolaniam účastníkov konania proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1, § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214
ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania ako aj vo svojich vyjadreniach k odvolaniam konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
K námietkam navrhovateľa ako odvolateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že výška vyživovacej povinnosti určená súdom prvého stupňa v sume 130,- eur mesačne na maloleté dieťa zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, ako aj potrebám maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov konania je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa stará o maloleté dieťa výlučne sama. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s družkou, s ktorou má ďalšie maloleté dieťa, ktoré mu poskytujú spoločnú starostlivosť aj opateru. aj v prípade, že by sa odporkyňa zamestnala, tak vyživovacia povinnosť stanovená súdom prvého stupňa je primeraná a zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne vyhodnotil skutkové zistenia týkajúce sa stanovenia výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu. S uvedeným rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil.
K odvolaniu odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd udáva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie ohľadne rozvratu manželstva účastníkov konania v potrebnom rozsahu. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia u účastníkov konania vzhľadom na negatívny postoj navrhovateľa.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 144 O.s.p. s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.