Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1To/17/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010101 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813010101.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Pavla Polku, na verejnom zasadnutí konanom 31. marca 2015 prejednal odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/31/2013 zo 17.10.2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný L. M. uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. pre skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu. Za spáchanie týchto trestných činov bol odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 5 rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, pričom podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Súd prvého stupňa zároveň postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného U. L. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osoby, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Z odpisu z registra trestov na obžalovaného L. M. súd zistil, že bol doteraz 3-krát súdom trestaný, avšak sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona súd vyhodnotil to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Ako poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), l) Trestného zákona súd vyhodnotil to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval a taktiež to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Vzhľadom na to, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkových podstát zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia, kde dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby pre zločin ublíženia na zdraví je 4 roky. Súd je však toho názoru, že v danom prípade je vzhľadom na postoj obžalovaného k svojmu konaniu a taktiež aj to, že aj momentálnym spôsobom života sa snaží preukázať svoju nápravu, je možné využiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, a teda uložiť obžalovanému trest aj pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby určenej pre zločin ublíženia na zdraví. S poukazom na tieto skutočností potom súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 5 rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.“ Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie prokurátor. V podanom odvolaní uviedol: „Proti uvedenému rozsudku Okresného súdu Námestovo bolo zo strany prokuratúry podané odvolanie, a to čo do výroku o treste, a to v neprospech obžalovaného L. M.. V predmetnom rozsudku Okresného súdu Námestovo po oboznámení sa s odôvodnením predmetného rozsudku a po zvážení všetkých okolností prípadu sa nemožno stotožniť s úvahami, ktoré súd prezentoval v odôvodňovaní napadnutého výroku rozsudku, čo sa týka uplatnenia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že v danom prípade je vzhľadom na postoj obžalovaného k svojmu konaniu a taktiež aj to, že aj momentálnym spôsobom života sa snaží preukázať svoju nápravu, je možné využiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, a teda uložiť obžalovanému trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby určenej pre zločin ublíženia na zdraví. Tu však považujem za dôležité uviesť, že okresný súd v napadnutom rozsudku už bližšie nevysvetlil uvedený „postoj“ obžalovaného k svojmu konaniu a taktiež ani ako sa „momentálnym spôsobom života snaží preukázať svoju nápravu“, a teda mám za to, že odôvodnenie použitia mimoriadneho zníženia trestu je tým pádom nepreskúmateľné, keďže okresný súd už tento „postoj“ a „momentálny spôsob života“ obžalovaného nijako nešpecifikoval. Ďalej uvádzam, že už zo zákonného pomenovania dotknutého trestnoprávneho inštitútu (mimoriadne zníženie trestu) je zrejmé, že nejde o štandardný postup súdu, ale o výnimočný prostriedok individualizácie trestu, ktorý nemôžu odôvodniť bežne sa vyskytujúce skutočnosti ani presvedčenie súdu, že trest uložený v medziach zákonnej trestnej sadzby by bol pre páchateľa príliš prísny. V predmetnej trestnej veci okolnosti prípadu nijako nevybočujú z obdobných prípadov trestnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že okolnosti prípadu neposkytujú odôvodnenie na mimoriadne zníženie trestu. Čo sa týka pomerov obžalovaného, ani v tomto ohľade neboli zistené skutočnosti, s ktorými ustálená súdna prax spája možnosti mimoriadneho zníženia trestu. Takýmito skutočnosťami sú napríklad vážna choroba páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny od jeho zárobku a podobne, nemožno však za ne pokladať jeho dobrú povesť ani okolnosť, že viedol riadny život a nebol doposiaľ súdne trestaný, čo v prípade obžalovaného ani nebolo splnené. Inými slovami, to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a oľutoval, majú význam len vo vzťahu k základným kritériám ovplyvňujúcim výmeru trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby, nie však vo vzťahu k úvahám o možnom uložení trestu pod dolnú hranicu tejto trestnej sadzby. V súdenej veci nie je daná výnimočnosť okolností prípadu ani pomerov obžalovaného, čím sa stáva nesplniteľnou kumulatívna podmienka uvedená v § 39 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň mám za to, že v danom prípade neboli splnené ani podmienky, aby súd u obžalovaného L. M. vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Uvedenému odporuje jednak register trestov, z ktorého sú zrejmé tri záznamy obžalovaného L. M., a to aj napriek tomu, že na všetky sa hľadí, akoby nebol odsúdený, a súčasne poukazujem aj na výpis z evidencie priestupkov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný L. M. bol trikrát uznaný vinným z priestupku, pričom všetky skutky boli spáchané pred predmetným trestným činom, ktorý sa mu kladie za vinu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že Okresný súd Námestovo predmetným rozsudkom nesprávne rozhodol o treste obžalovaného L. M., a preto z uvedeného dôvodu navrhujem, aby odvolací súd na základe podaného odvolania odvolaním napadnutý rozsudok zrušil v odvolaním napadnutej časti a nahradil ho vlastným rozhodnutím.“ K odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne nasledovne: „Navrhujeme, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné. Máme za to, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané splnenie podmienok, ktoré odôvodňujú správny postup okresného súdu pri ukladaní trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona - uplatnenie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. V tejto súvislosti poukazujem najmä na to, že z priebehu hlavného pojednávania možno zaujať stanovisko, že obžalovaný svoje konanie úprimne ľutuje, čo sa prejavilo napr. aj v tom, že sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred všetkými prítomnými osobami poškodenému ospravedlnil, pričom jeho ospravedlnenie bolo úprimné a zároveň v ňom obžalovaný vyjadril nad svojím konaním ľútosť. Ospravedlnenie obžalovaného poškodený prijal. Poukazujem na to, že obžalovaný L. M. spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých. Osoba blízka veku mladistvých je osoba, ktorá dovŕšila 18. rok svojho veku a neprekročila 21 rokov svojho veku. Obžalovaný M. mal v čase spáchania skutku vek 19 rokov, pričom táto okolnosť mala vplyv na spáchanie trestného činu, kedy obžalovaný M. si neuvedomoval v dostatočnej miere následky svojho protiprávneho konania, konal v afekte a z mladíckej nerozvážnosti. Svoje konanie obžalovaný úprimne oľutoval a od skutku v obžalobe sa žiadneho iného protiprávneho konania nedopustil, z čoho možno vyvodiť, že u obžalovaného L. M. sa jednalo o skratové konanie, a po tomto skutku sa žiadneho iného protiprávneho konania nedopustil, v čom možno u obžalovaného vidieť snahu o nápravu. Obžalovaný v rámci vykonaného dokazovania súdu preukázal, že sa stará o svoju chorú matku U. M., ktorá je na invalidnom dôchodku a trpí viacerými závažnými ochoreniami, ktoré vyžadujú, aby jej niekto poskytoval osobnú starostlivosť. Vzhľadom k tomu, že matka žije v spoločnej domácnosti len s obžalovaným, túto starostlivosť jej poskytuje práve obžalovaný. Matka obžalovaného je na starostlivosť od svojho syna odkázaná, nakoľko tento zabezpečuje celý chod domácnosti a taktiež vypomáha matke aj po finančnej stránke. V danom prípade sa nejedná len o súhrn viacerých okolností, ktoré by inak samostatne napĺňali znaky poľahčujúcich okolností, ale sa jedná o súhrn okolností, ktoré sú spolu vo vzájomnom vzťahu výnimočné a odôvodňujú použitie ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona. Preto na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby odvolací súd posúdil osobné a rodinné pomery obžalovaného L. M. tak, že ich vyhodnotí ako dôvodné pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a z tohto dôvodu odvolanie prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Námestovo, čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.“ Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného L. M. o tom, že je vinný, a teda aj v tejto časti rozhodol súd prvého stupňa správne. Pokiaľ ide o výrok o treste napadnutý odvolaním zo strany prokurátora, aj v tejto časti sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a s aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože aj podľa názoru krajského súdu na takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Tr. zák. len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný sa priznal k spáchanému trestnému činu a navrhol prokurátorovi konanie o dohode o vine a treste. Prokurátor takýto návrh obžalovaného neakceptoval z dôvodov súdu neznámych (č.l. 236), pretože svoj odmietavý postoj nevysvetlil. Takýmto postojom prokurátor v podstate znemožnil obžalovanému využiť dobrodenie zákona vo forme zníženia a najmä uloženia trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Svoj postoj prokurátor stručne vysvetlil v odôvodnení podaného odvolania, keď podľa jeho názoru neboli splnené podmienky § 39 ods. 1 Tr. zák. na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Krajský súd, zohľadniac úplné priznanie viny obžalovaným L. M., úprimné oľutovanie trestného činu, opakované ospravedlnenie sa poškodenému, jeho vek v čase spáchania trestného činu (19 rokov), starostlivosť o chorú matku a zvlášť skutočnosť, že od spáchania trestného činu (9.4.2012) až do dnešného dňa sa nedopustil žiadnej trestnej ani protispoločenskej či amorálnej činnosti, dospel k presvedčeniu, že obžalovaný sa zo svojich mladíckych proti-spoločenských excesov „spamätal“ a ako naznačuje jeho správanie v ostatných troch rokoch, začal viesť riadny život sporiadaného a slušného človeka. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti sú v súhrne takými okolnosťami prípadu, ktoré oprávňujú úvahy súdu o aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., a to aj z toho dôvodu, že krajský súd je presvedčený, že na prevýchovu obžalovaného a na ochranu spoločnosti bude v tomto prípade postačovať aj trest kratšieho trvania. V tejto súvislosti tiež nemožno prehliadnuť, že obžalovaný sám od seba začal realizovať proces prevýchovy, samozrejme pod tlakom prebiehajúceho trestného stíhania, čo nič nemení na tom, že takýto stav si zaslúži podporu zo strany súdu vo forme uloženia „len“ podmienečného trestu odňatia slobody s dlhou skúšobnou dobu (5 rokov), pričom minimálne počas ďalších piatich rokov bude obžalovaný pod výrazným tlakom - hrozbou premeny podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody, a teda akékoľvek jeho zlyhanie bude mať za následok nástup do výkonu trestu odňatia slobody na 3 roky. S ohľadom na uvedené považuje krajský súd za priliehavé a aj spravodlivé nielen pre obžalovaného, ale i pre spoločnosť, ak obžalovanému bude daná posledná šanca na prevýchovu a posledná šanca dokázať, že sa polepšil a že z neho naozaj bude vzorný a slušný človek. Preto by podľa názoru krajského súdu bolo uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému v základnej trestnej sadzbe neprimerane prísne. S ohľadom na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne a v súlade so zákonom vo výroku o treste, a preto zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.