Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/81/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200356 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200356.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Mikuláš Fintor, nar. 18.12.1962, bytom Turčianske Kľačany č. 156, právne zast. JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom Andreja Kmeťa č. 28, Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti pribratej účastníčky: Mgr. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXXX/XX, F., právne zast. Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom Ul. P. F. č. XX, F., v konaní o návrhu na doplnenie rozsudku zo dňa 24.11.2015, takto r o z h o d o l : Návrh pribratého účastníka zo dňa 24.11.2015 na doplnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/81/2015-65 zo dňa 13.10.2015, z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/81/2015-65 zo dňa 13. októbra 2015 súd zamietol žalobu žalobcu vo veci preskúmania zákonnosti prvostupňového správneho rozhodnutia č. SP-181/2014-Ry zo dňa 07.07.2014 Obce Turčianske Kľačany a napadnutého rozhodnutia žalovaného č. k. OU-ZA- OVBP2-2015/002818/Kod zo dňa 16.01.2015 a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania uviedol, že bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu preto náhradu nepriznal. V konaní podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania nemajú pribratí účastníci, keďže v zmysle špeciálnej právnej úpravy náhrady trov konania v § 250k O.s.p. právo na náhradu patrí len žalobcovi, ak je v konaní úspešný. Teda ani pribratej účastníčke Mgr. M. X. právo na náhradu trov neprináleží. 2. Návrhom zo dňa 24.11.2015, ktorý došiel súdu 26.11.2015, domáhala sa pribratá účastníčka prostredníctvom právneho zástupcu, aby súd doplnil tento rozsudok podľa § 166 O.s.p. o výrok o náhrade trov konania pribratej účastníčky. Mal za to, že súd by mal o tomto nároku rozhodnúť vo výroku svojho rozsudku, a to aj v prípade, ak je toho názoru, že pribratému účastníkovi náhrada trov konania neprináleží. Súd pri rozhodovaní o trovách pribratej účastníčky aplikoval § 250k O.s.p., ktorý vyložil tak, že predmetné ustanovenie priznáva nárok na náhradu trov iba úspešnému žalobcovi. Takýto výklad je v rozpore s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ako aj so zásadou rovnosti účastníkov konania vyjadrenou okrem iných aj v ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na to, že žalobca právne zastúpený advokátom musel pri podávaní žaloby vedieť o obsahu § 250 O.s.p., t. j. o povinnosti súdu pribrať účastníka do konania. Pribratá účastníčka na rozdiel od žalobcu nemala žiadnu moc nad svojou účasťou v tomto súdnom konaní. Požiadať o právnu pomoc advokáta je jej ústavné právo. Žalobca podal zjavne neopodstatnenú žalobu, pričom súd v rozsudku nevyhovel ani jednej z námietok žalobcu. Naopak, priklonil sa k argumentácii pribratej účastníčky a žalovaného. V danom prípade teda boli splnené predpoklady priznania náhrady trov konania a jedinou spornou otázkou ostalo, či § 250k je len doplnením alebo náhradou a špeciálnym ustanovením vylučujúcim aplikáciu § 142 O.s.p. v správnom súdnictve. Zastal názor, že je možné pribratým účastníkom priznať náhradu trov konania, aj keď to § 250kO.s.p priamo nestanovuje, čo podporuje napr. uznesenie NS SR č. k. 10Sžr/104/2011 zo dňa 27.06.2012. Žiadal, aby súd doplňujúcim rozsudkom rozhodol o náhrade trov konania pribratej účastníčky voči žalobcovi, a túto jej priznal v rozsahu uplatnenom podaním zo dňa 13.10.2015, t. j. v sume 500,58 €. 3. Krajský súd posúdil vyššie uvedené podanie ako odvolanie voči výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v rozsudku č.k. 20S/81/2015 zo dňa 13.10.2015 a predložil vec na rozhodnutie o odvolaní Najvyššiemu súdu SR. Ten spis vrátil ako nesprávne predložený podaním zo dňa 29.09.2016, keď uviedol, že z obsahu návrhu vyplýva, že pribratá účastníčka podľa O.s.p. podala jasný a zrozumiteľný návrh na doplnenie rozsudku podľa § 166 O.s.p.. Z tohto podania jednoznačne vyplýva, že táto sa domáhala vydania dopĺňacieho rozsudku podľa § 166 O.s.p., ak preto krajský súd považoval návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku za nedôvodný, mal návrh uznesením zamietnuť a nie ho posúdiť ako odvolanie. Po vrátení veci krajský súd o predmetnom návrhu riadne rozhodne, avšak v intenciách O.s.p., nakoľko návrh podala pribratá účastníčka za účinnosti tohto procesného právneho predpisu, pričom v zmysle toho času účinného Správneho súdneho poriadku dopĺňacím rozsudkom nemožno rozhodnúť vo vzťahu k trovám konania. Zároveň Najvyšší súd SR dodal, že v prípade aplikácie SSP na daný prípad by došlo automaticky bez ďalšieho k zamietnutiu návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku, nakoľko vydanie dopĺňacieho rozsudku vo vzťahu k trovám konania nie je možné. 4. Podľa § 491 ods. 1 z.č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 166 ods. 1 O.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Podľa § 166 ods. 2 O.s.p. o návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. 5. Krajský súd v Žiline viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v podaní zo dňa 29.09.2016 o potrebe aplikácie O.s.p. na rozhodovanie o návrhu pribratej účastníčky na doplnenie rozsudku č. k. 20S/81/2015 zo dňa 13. októbra 2015, aj s poukazom na § 491 ods. 2 SSP neaplikoval v danej veci § 144 SSP, ale aplikoval § 166 O.s.p., z čoho následne vyplýva možnosť podať voči takému rozhodnutie odvolanie v zmysle O.s.p.. 6. Uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať vtedy, ak súd vo výroku rozsudku, ktorým sa konanie končí, v rozpore s § 152 ods. 2 O.s.p. nevyčerpal celý predmet konania, alebo ak opomenul rozhodnúť o náhrade trov konania, prípadne o návrhu na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti. Účastník môže navrhnúť doplnenie rozsudku v lehote uvedenej v § 166 ods. 1 O.s.p.. V danom prípade bola táto lehota zachovaná. 7. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v znení účinnom ku dňu vydania rozsudku č.k. 20S/81/2015 zo dňa 13. októbra 2015, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 8. Pri posudzovaní návrhu na doplnenie vyššie uvedeného rozsudku v jeho výroku o náhrade trov konania bolo potrebné posúdiť, či rozhodovanie o náhrade trov konania v správnom súdnictve umožňuje rozhodnúť o konkrétnej náhrade trov konania pribratému účastníkovi, tak ako sa toho domáha v návrhu na doplnenie rozsudku pribratý účastník. Náhrada trov konania v správnom súdnictve bola za účinnosti O.s.p. upravená v § 250k a čiastočne aj v § 250h ods. 2 O.s.p.. Mala povahu špeciálnej právnej úpravy k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v tretej časti O.s.p., pri ktorej sa uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Ust. § 250k O.s.p. upravovalo zásadu úspechu v správnom súdnictve, tak ako je to uvedené v odseku 1 a odseku 2 tohto ustanovenia. Ide o všeobecné pravidlo priznávania náhrady trov konania v správnom súdnictve. Toto ustanovenie v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali ruší ustanovenia O.s.p. ohľadne priznávania náhrady trov konania podľa zásady úspechu uvedené v § 142 a nasl. v tretej časti O.s.p.. Teda v konaniach podľa piatej časti O.s.p. pokiaľ bolo rozhodované rozsudkom, teda vo veci samej, bolo potrebné vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania postupovať výhradne v zmysle § 250k O.s.p.. 9. Ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. umožňovalo primerané (nie rovnaké) použitie ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p. v prípadoch, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti O.s.p.. Pokiaľ teda pravidlo o priznávaní náhrady trov konania je už upravené v piatej časti O.s.p. (§ 250k), nie je možné ani cez toto ustanovenie O.s.p. aplikovať ustanovenia tretej časti O.s.p. o náhrade trov konania. 10. Ust. § 250k O.s.p. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto veci konštituovalo právo na náhradu trov v konaní podľa piatej časti O.s.p. len žalobcovi. Žalovaný ani pribratý účastník nemali podľa tohto zákonného ustanovenia vôbec právo na náhradu trov konania. Súd preto pravidelne rozhodoval len o náhrade trov toho účastníka konania (žalobcu), ktorému aspoň teoreticky mohlo právo na náhradu trov konania vzniknúť. Preto správne súdy rozhodovali len o priznaní alebo nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi (ktorému jedinému mohlo svedčať právo na náhradu trov konania). Keďže žalovaný a pribratý účastník podľa tohto ustanovenia právo na náhradu trov konania nemajú, nemožno im ani náhradu trov priznať a súd v takomto prípade o ich práve na náhradu trov (ani o samotnej náhrade) osobitným výrokom ani nerozhoduje. Ide o obdobnú situáciu ako v prípade, keď v sporových veciach podľa tretej časti O.s.p. mal žalobca úspech vo veci a v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. mu súd prizná náhradu trov konania voči žalovanému, ale žalovanému, ktorý právo na náhradu trov konania nemá, osobitným výrokom nerozhodne, že žalovaný právo na náhradu trov konania nemá. Rozhoduje len o konkrétnej náhrade toho účastníka, ktorý právo na náhradu trov konania má. 11. V danom prípade v zmysle § 250k O.s.p. pribratému účastníkovi samotné právo na náhradu trov konania nevzniklo. Preto súd osobitným výrokom nerozhodol o tom, že nemá právo na náhradu trov ani že mu náhrada trov konania neprináleží. Uvedené bolo už vysvetlené aj v pôvodnom rozsudku zo dňa 15.10.2015, preto pokiaľ sa pribratý účastník návrhom na doplnenie výroku o náhrade trov konania domáhal, aby súd osobitným výrokom rozhodol o jeho práve na náhradu trov konania a konkrétnej výšky náhrady, podľa názoru správneho súdu takýto návrh v danom prípade nebol dôvodný. 12. Uvedený právny názor je v súlade aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžp/14/2011 zo dňa 24. novembra 2011, podľa ktorého § 250k ods. 1 O.s.p. je osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použite § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p.. Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy (O.s.p.) nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu SR vo veci č. k. II.ÚS 56/2005 zo dňa 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v O.s.p. určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenie tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli, alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom.“ 13. Taktiež možno poukázať napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžhuv/1/2013 zo dňa 29. apríla 2014, podľa ktorého v správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p.. Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (nález Ústavného súdu SR III.ÚS 212/09-26). 14. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za vylúčenia aplikácie § 142 O.s.p. náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi. Vyššie uvedený postup je v súlade s judikatúrou NS SR (napr. rozsudky 3Sžf/2/2010, 3Sžf/18/2012, 5Sžo/230/2010, 5Sžh/3/2010, 3Sžp/14/2012). Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. V Žiline, dňa 24. októbra 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková