Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/69/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200621 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200621.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľky: L. P., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XX, XXX XX S., právne zast. Mgr. Ľubošom Jurčom, advokátom, so sídlom v Q., U. XX, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, so sídlom A. B. XX, XXX XX S., za účasti účastníka konania: F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX U. X - S., právne zast. JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou, s. r. o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-5715/2014 zo dňa 16. 3. 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. V-5715/2014 zo dňa 16. 3. 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke a účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol podľa ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad do katastra nehnuteľností. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 21. 7. 2014 bol na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, a to na základe dohody o doživotnom užívaní a správe bytu zo dňa 20. 11. 1997, uzatvorenej medzi účastníkmi konania k nehnuteľnostiam uvedeným v zmluve, kat. úz. S., zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. 44, na 4. poschodí, vchod č. 23 bytového domu so súp. č. XXXX postaveného na pozemku parcela registra C č. 7645 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 199 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku o veľkosti 199/52359. Dňa 6. 8. 2014 podal účastník konania F. P. u odporcu ústne vyjadrenie. Podľa zápisnice o uvedenom ústnom vyjadrení nesúhlasí s návrhom na vklad a žiada odstrániť plombu č. V 5715/2014, ako aj zaslanie listín. Dňa 20. 8. 2014 odporca vydal rozhodnutie o prerušení konania, a to podľa ustanovenia § 31a písm. c) Katastrálneho zákona. Súčasne v rozhodnutí o prerušení konania určil účastníkom konania 30-dňovú lehotu na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh. Podľa odôvodnenia rozhodnutia v dohode o doživotnom užívaní chýbajú rodné priezviská, dátum narodenia účastníkov konania a adresa oprávnenej z vecného bremena je neúplná. Predmet zmluvy tiež nie je vymedzený v zmysle § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona, nakoľko chýba označenie katastrálneho územia a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku, prípadne priľahlom pozemku. Podpis povinného z vecného bremena nie je overený a chýba aj jeho podpis na návrhu na vklad. Následne vydal Okresný úrad Žilina rozhodnutie o zastavení konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona z dôvodu, že nedošlo k odstráneniu nedostatkov uvedených v rozhodnutí o prerušení konania. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie s tým, že boli vytýkané nedostatky odstránené s výnimkou podpisu povinného z vecného bremena na návrhu na vklad. Odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Žilina rozhodol s poukazom na § 59 ods. 3 Správneho poriadku o zrušení rozhodnutia okresného úradu o zastavení konania zo dňa 3. 1. 2014 a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom poukázal na skutočnosť, že dohoda o doživotnom užívaní predložená vo vkladovom konaní nie je dohodou, ktorá by obsahovala zriadenie vecného práva k nehnuteľnosti, a preto nemôže byť ohľadom nej povolený vklad. Odporca poukázal na ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, tiež na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Preskúmaním predloženého návrhu na vklad a jeho príloh odporca zistil nasledovné nedostatky, ktoré bránia povoleniu vkladu. Dohoda o doživotnom užívaní predložená vo vkladovom konaní nie je dohodou, ktorá by obsahovala zriadenie vecného práva k nehnuteľnosti, a preto nemôže byť ohľadom nej povolený vklad. Vklad možno povoliť len ohľadom zmlúv, ktorými sa prevádza vlastnícke právo, alebo ktorými sa zriaďuje vecné bremeno, prípadne iné vecné právo k nehnuteľnosti. Súčasne je potrebné konštatovať, že dohoda o doživotnom užívaní neobsahuje vlastnoručný podpis pána F. P., a teda je absolútne neplatná v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podpis na dohode o doživotnom užívaní nie je vyhotovený vlastnoručne, ale s použitím technických prostriedkov. Rovnako aj prehlásenie pána F. P. zo dňa 11. 2. 1998 pripojené k zmluve je len neoverenou fotokópiou a nevyplýva z neho, že by sa týkalo dohody o doživotnom užívaní. Vyššie uvedené nedostatky zmluvy nemožno odstrániť postupom podľa Katastrálneho zákona, vzhľadom k tomu bol návrh na vklad zamietnutý postupom podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Proti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Poukázala na to, že všetky vytýkané nedostatky jej návrhu na vklad odstránila. V opravnom prostriedku poukázala na ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. ust. § 32, § 33, § 34, § 36 a § 57. Okresný úrad Žilina vo svojom rozhodnutí nepostupoval v súlade so zákonom a nevykonal všetky dôkazné prostriedky, ktorými by zabezpečil podklad pre rozhodnutie, resp. nezistil presne a úplne skutočný stav vo veci. Navrhovateľka sa domnieva, že otázku absolútnej neplatnosti právnych úkonov môže vo svojom výroku rozsudkom uviesť iba súd, a to v rámci súdneho konania. Pokiaľ správny orgán nevykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky, aby uvedené pochybnosti o platnosti, resp. neplatnosti dohody o doživotnom užívaní, ako aj podpisu pána F. P. odstránil sám, nemôže holým konštatovaním vyvodiť záver, že uvedené právne úkony sú neplatné, považuje za konanie v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené žiadala rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie účastník konania prostredníctvom právnej zástupkyne, pričom navrhol odvolanie ako bezdôvodné v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že dohoda o doživotnom užívaní a správe bytu nie je vecným právom, ktoré by sa malo vkladať do katastra nehnuteľností. Uvedená dohoda je datovaná dňa 20. 11. 1997 a návrh na vklad tejto dohody bol podaný odporcovi dňa 21. 7. 2014. Poukázal na § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa do 3 rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Mal za to, že 3 roky od údajného uzavretia dohody o doživotnom užívaní a správe bytu uplynuli dňa 21. 11. 2000 a návrh na vklad bol podaný až 21. 7. 2014, nie je možné takúto dohodu odvkladovať, pretože zo zákona platí, že účastníci od takejto dohody odstúpili. Poukázal na to, že uvedenú dohodu nepodpísal, podpis na tejto dohode nie je jeho pravým podpisom a tento nie je úradne overený, pričom nie je úradne overený ani podpis L. P.. Samostatná listina - prehlásenie z 11. 2. 1998 nie je možné považovať za zmluvu o zriadení vecného bremena. Toto prehlásenie znamenalo len jeho dočasný súhlas k tomu, aby L. P. do doby, kým si nezabezpečí vlastné bývanie mohla bývať v jeho byte. Uvedené prehlásenie sa ani nestotožňuje s článkom II. predmetnej dohody o doživotnom užívaní a správe bytu. Správny orgán pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom, dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery a rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľky, pričom po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že odporca vo veci dostatočne zistil skutkový stav veci, na vec správne aplikoval ust. zákona č. 162/1995 Z. z., ako aj ust. zákona č. 40/1964 Zb. a zákona č. 71/1967 Zb. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 5.2.2016. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil odporca, doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal aj v neprítomnosti odporcu. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. Podľa § 22 ods. 1 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Podľa § 22 ods. 2 Katastrálneho zákona na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona pred podaním návrhu na vklad môžu účastníci konania podať oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva, ktoré sa zverejní na internetovej stránke úradu. Oznámenie sa zašle elektronicky na príslušný okresný úrad. Ak do 90 dní od doručenia oznámenia účastník konania nepodá návrh na vklad, oznámenie okresný úrad vymaže z evidencie. Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. Podľa § 30 ods. 6 Katastrálneho zákona okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 4 Katastrálneho zákona rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje a) názov okresného úradu, ktorý rozhodol o vklade, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d) označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade, f) deň, keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila, h) odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu. Podľa § 31 ods. 5 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Podľa § 31 ods. 7 Katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd Podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Podľa § 42 ods. 2 zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Podľa § 42 ods. 3 zákona podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; 10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom. Podľa § 42 ods. 4 zákona ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením dátumu vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a odtlačok okrúhlej pečiatky. Podľa § 42 ods. 5 zákona ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Predmetom posúdenia v predmetnej veci bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad do katastra nehnuteľností, tzv. dohody o doživotnom užívaní a správe bytu zo dňa 20. 11. 1997, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľkou a účastníkom konania. Z administratívneho spisu súd zistil, že v administratívnom spise sa nachádza dohoda o doživotnom užívaní a správe bytu uzatvorená medzi navrhovateľkou a účastníkom konania, podľa ktorej v článku I. je uvedené, že predmetom tejto dohody je danie do doživotného užívania a správy byt č. 44 na treťom poschodí, vchod 23 v obytnom dome č. XXXX na A. ul. v S. matke z dôvodu predaja jednoizbového bytu č. 141 na N. ul. v S., kde mala matka trvalé bydlisko. V článku II. je uvedené, že syn ako vlastník bytu sa z horeuvedeného dôvodu zaväzuje ponechať predmetný byt svojej matke do doživotného užívania a správy a súčasne sa zaväzuje, že počas jej života byt nepredá, neprenajme, ani nezaťaží vecným bremenom. Táto dohoda bola datovaná dňa 20. 11. 1997. Navrhovateľka podala návrh na povolenia vkladu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností podaním zo dňa 21. 7. 2014, ktoré Okresnému úradu Žilina bolo doručené dňa 21. 7. 2014. Odporcovi vyplýva povinnosť s poukazom na § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona (zákona č. 162/1995 Z. z.) preskúmať zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z obsahu predloženého správneho spisu súd ďalej zistil, že rozhodnutím pod č. V-5715/2014 zo dňa 3. 12. 2014 odporca rozhodol s poukazom na ust. § 31b ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona a konanie zastavil s odôvodnením, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad prípadne jeho príloh. Z rozhodnutia č. V-5715/2014 zo dňa 20. 8. 2014 bolo zistené, že odporca katastrálne konanie prerušil a účastníkom určil lehotu 30 dní na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a príloh, pričom boli zistené nasledovné nedostatky, ktoré bránia povoleniu vkladu a je potrebné ich odstrániť. Poukázal v odôvodnení rozhodnutia na to, že v zmluve chýbajú rodné priezviská, dátum narodenia obidvoch účastníkov konania a taktiež neúplná adresa oprávnenej z vecného bremena pani L. P., pričom tiež v zmluve chýba vymedzenie predmetu zmluvy s poukazom na § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona a taktiež bolo potrebné doplniť overený podpis povinného z vecného bremena, t. j. pána F. P.. Taktiež chýbal v návrhu na vklad podpis pána F. P., čo bolo taktiež potrebné doplniť. Proti rozhodnutiu o zastavení konania podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností dňa 12. 2. 2015 pod sp. zn. Vo-3/2015-Ha, na základe ktorého bolo predmetné rozhodnutie o zastavení konania zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia okresný úrad, odbor opravných prostriedkov poukazoval na to, že dohoda o doživotnom užívaní predložená vo vkladovom konaní V-5715/2014 nie je dohodou, ktorá by obsahovala zriadenie vecného práva k nehnuteľnosti, a preto nemôže byť ohľadom nej povolený vklad. Vklad možno povoliť len ohľadom zmlúv, ktorými sa prevádza vlastnícke právo alebo ktorým sa zriaďuje vecné bremeno, prípadne iné vecné právo k nehnuteľnosti. Dohoda o doživotnom užívaní neobsahuje vlastnoručný podpis pána F. P., teda je absolútne neplatná v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podpis na dohode o doživotnom užívaní nie je vyhotovený vlastnoručne, ale s použitím technických prostriedkov. Rovnako aj prehlásenie pána F. P. zo dňa 11. 2. 1998 pripojené k zmluve, je len neoverenou fotokópiou a nevyplýva z neho, že by sa týkalo dohody o doživotnom užívaní. Vyššie uvedené nedostatky zmluvy nemožno odstrániť postupom podľa Katastrálneho zákona, preto okresný úrad postupoval nesprávne, keď žiadal odstrániť nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania, pričom ani prípadné odstránenie týchto nedostatkov by neumožňovalo povoliť vklad a návrh na vklad neplatnej zmluvy by bolo ďalej potrebné zamietnuť. Z úradného záznamu vyhotoveného odporcom dňa 6. 8. 2014 súd zistil, že na Okresný úrad Žilina sa dostavil účastník konania pán P., pričom uviedol, že nesúhlasí s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností vecného bremena. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s názorom odporcu, že posudzovaná dohoda o doživotnom užívaní a správe bytu zo dňa 20. 11. 1997 je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom sa nestotožnil s názorom navrhovateľky, že túto absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemôže posudzovať aj odporca ako správny orgán. Odporcovi táto povinnosť vyplýva priamo z ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona - zákona č. 162/1995 Z. z.. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od samého začiatku (ex tunc) voči každému (erga omnes). Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (rati habiciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Osud absolútne neplatného právneho úkonu sleduje aj právny úkon s akcesorickou povahou. Súd (tiež iný štátny orgán) musí na túto neplatnosť prihliadnuť, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451). S poukazom na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Z predloženej dohody o doživotnom užívaní a správe bytu z 20.11.1997 je zrejmé, že podpis povinného z vecného bremena - účastníka konania F. P. nie je jeho vlastnoručným podpisom, pričom aj prehlásenie, ktoré je pripojené k uvedenej zmluve, je len neoverenou fotokópiou a zhodne s názorom správneho orgánu súd konštatuje, že z neho nevyplýva, že je v kontexte, resp. že by sa týkalo práve dohody o doživotnom užívaní špecifikovaného bytu. Podľa názoru súdu je bezpredmetné, aby v danom prípade bolo nariadené znalecké dokazovanie vzhľadom na zistené skutočnosti správnym orgánom. Podpis účastníka konania na označenej dohode je vyhotovený s použitím technických prostriedkov (zrejme je prefotený z nejakej inej listiny). Je nesporné, že zo strany účastníka konania nie je vôľa odstrániť nedostatky predmetnej dohody, ktoré by inak boli odstrániteľným nedostatkom - nedostatok podpisu na zmluve, resp. na návrhu na vklad resp. aj osvedčený podpis tzv. povinného z vecného bremena, Rovnako z obsahu samotnej dohody nevyplýva, že ide o zriadenie vecného bremena, resp. vecného práva k nehnuteľnosti s poukazom na ust. § 151n ods. 1 a § 151oods. 1 O.s.p. Odporca potom správne rozhodol, keď zamietol návrh na vklad predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona a preto bolo rozhodnutie odporcu potvrdené postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o náhradu trov konania vo vzťahu k účastníkovi konania, súd mu ju nepriznal, vzhľadom na ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a aplikáciu § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len úspešný navrhovateľ v prípade keď dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.