Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/140/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200693 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200693.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. č. XX, právne zast. JUDr. Dušanom Serekom, advokátom so sídlom X. G. č. XXX/XX, XXX XX X., pracovisko P. č. XXX/X, XXX XX X., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti účastníčky konania: C. M., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. L. č. XXX, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPo-4/2015- Ko zo dňa 11.05.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. UPo-4/2015-Ko zo dňa 11.05.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a konanie z a s t a v u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 591,07 Eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Sereka, advokáta so sídlom X. G. č. XXX/XX, XXX XX X., pracovisko P. č. XXX/X, XXX XX X., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou elektronicky dňa 10.07.2015 na tunajší súd, doplnenú dňa 13.07.2015 písomným podaním, sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPo-4/2015-Ko zo dňa 11.05.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie, preskúmavané rozhodnutie, druhostupňové rozhodnutie), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. UP 1/2014 zo dňa 15.01.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým správne orgány rozhodli podľa § 27 ods. 1 vo väzbe na § 26 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. a § 69 zákona č. 71/1967 Zb. tak, že vyhoveli protestu Okresnej prokuratúry v Námestove Pd 91/14/5507-16 a rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, katastrálneho odboru vydané v konaní vedenom pod sp. zn. V 1750/2014 zo dňa 25.08.2014, ktorým Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to pozemku Registra E (ďalej len E-KN) parcela E-KN č. 497/2 - orná pôda o výmere 1184 m2 , kat. úz. Z. v podiele 1/3 v prospech E. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zrušil. V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom. Poukázal na ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona a § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku a konštatoval, že rozhodnutím Okresného úradu Námestovo V 1750/2014 zo dňa 25.08.2014 okresný úrad povolil vklad vlastníckeho práva vyplývajúce z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi C. M., ako predávajúcou a E. K., ako kupujúcim, ktorej predmetom bol pozemok E-KN č. 497/2 - orná pôda o výmere 1184 m2 zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. Z., v podiele 1/3, vklad bol povolený napriek tomu, že podľa grafickej identifikácie časťou pozemku, parcely E-KN č. 497/2 je pozemok, C-KN pare. č. 497/1, ktorý bol rozhodnutím č. C 214/16/2009/KR zo dňa 21.10.2013 priznaný E. K. a D. K. v podiele 1/2 (zrejme omylom žalovaný uviedol E. K. namiesto H. K. a D. K., tak ako konštatuje prvostupňový súd, ako vyplýva aj z obsahu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo Pd 91/14/5507-16 zo 16. decembra 2014) - poznámka krajského súdu. Konštatoval, že rozhodnutie C 214/16/2009/KR bolo vydané podľa § 11 zákona č. 180/1990 Z.z. v rámci konania ROEP, keď manželia K. ním nadobudli okrem iného aj vlastnícke právo k pozemku C-KN č. 497/1 v podiele 1/3 po vlastníkovi C. M.. Uvedené rozhodnutie ROEP zo dňa 21.10.2013, v časti týkajúcej sa C-KN 497/1, nebolo zapracované do ROEP pre kat. úz. Z., teda aj zapísané do katastra nehnuteľností. Žalovaný konštatoval, že C. M. nemohla predávať svoj podiel 1/3 na pozemku E-KN 497/2 o celkovej výmere 1184 m2 . Žalovaný konštatoval, že v súlade s ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú aj skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a pri rozhodovaní o návrhu na vklad týkajúceho sa E-KN parcely č. 497/2, bol povinný správny orgán prihliadať aj na rozhodnutie C 214/16/2009/KR zo dňa 21.10.2013, ktoré mu bolo známe z úradnej činnosti. Keďže tento postup bol v rozpore s § 31 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko správny orgán nedostatočne zistil skutočný stav veci, mal žalovaný za to, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým vyhovel prvostupňový orgán protestu prokurátora, je súladné so zákonom. Ďalej konštatoval, že pokiaľ žiada žalobca zapísať právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Námestovo C 214/16/2009/KR z 21.10.2013 do katastra nehnuteľností ako verejnú listinu a vyznačiť poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená, uviedol, že uvedené rozhodnutie bude do katastra nehnuteľností zapísané po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na nezákonnosť postupu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a tvrdil, že nebola daná kompetencia týchto správnych orgánov rozhodovať o zániku vlastníckeho práva zapísaného do katastra nehnuteľností podľa Katastrálneho zákona. Toto oprávnenie prislúcha len súdu. Podľa žalobcu treba rešpektovať zásadu nezrušiteľnosti vlastníctva, okrem vyvlastnenia vo verejnom záujme, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky. Zákonodarca výslovne neupravil oprávnenie orgánu štátnej správy zrušiť rozhodnutie o povolení vkladu, a tým aj účinky tohto aktu. Zrušenie rozhodnutia o povolení vkladu nie je len procesným rozhodnutím, ale aj rozhodnutím, ktorým sa správny orgán dotýka vlastníckeho práva nadobúdateľa, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností. Autoritatívne rozhodnúť o zániku vlastníckeho práva prináleží len nezávislému súdu s poukazom na či. 20 ods. 1 Ústavy SR. Okresný úrad Námestovo vo svojom napadnutom rozhodnutí konštatuje, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad posudzovanej zmluvy, neboli žiadne prekážky, ktoré by povoleniu vkladu vlastníckeho práva bránili, keď uvádza, že dňom 08.04.2014, t. j. pred povolením vkladu, ktorý bol povolený 25.08.2014, vyhlásil správny orgán platnosť operátu ROEP pre kat. úz. Z. a následne vyviedol zo systému všetky plomby, ktoré boli vedené na listoch vlastníctva v súvislosti s konaním ROEP pre kat. úz. Z.. Aj táto skutočnosť potvrdzuje neexistenciu žiadnej právnej prekážky v čase rozhodovania o návrhu na vklad. Poukázal na nutnosť brať ohľad na dobromyseľnosť účastníkov konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva, zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutí správnych orgánov, ako aj principiálnu zásadu právnej istoty vyjadrenú v či. 1 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad neboli správnemu orgánu známe žiadne právne prekážky, na ktoré by mohol prihliadať, nie je jeho rozhodnutie súladné so zákonom s vyššie uvedenými ústavnými princípmi, keď správny orgán zbavuje žalobcu vlastníckeho práva, a to v časti E-KN parcely č. 497/2, ktorá zodpovedá C-KN parcele č. 497/1, a to bez splnenia podmienok, ktoré stanovuje Ústava SR a ostatné právne predpisy, ale najmä koná nad rámec rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Žalobkyňa tvrdila, že postup žalovaného mal byť taký, resp. prvostupňového správneho orgánu, že mal právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor C 214/16/2009/KR z 21.10.2013 do KN pre kat. úz. Z. ako verejnú listinu zapísať a vyznačiť v rozsahu C-KN parcely č. 497/1 v podiele 1/3 a s poukazom na § 39 ods. 2 Katastrálneho zákona poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Na ostatných účastníkov konania - duplicitných vlastníkov bolo by buď uzavrieť dohodu o urovnaní alebo podať žalobný návrh podľa § 80c O.s.p. na príslušný súd. Žalovaný vyhovel protestu prokurátora v celom rozsahu, keď rozhodnutie o vklade V 1750/2014 zrušil, hoci aj zo samotného protestu vyplýva, že tento bol podaný len vo vzťahu k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v časti pozemku E-KN parcela č. 497/2 - orná pôda o výmere 1184 m2 zodpovedajúcej KN-C parcele č. 497/1 - záhrady o výmere 467 m ,podľa súčasných zápisoch bol žalobca nezákonne zbavený vlastníckeho práva aj vo vyššej výmere pozemku KN-E parcela č. 497, kde ani potenciálne neexistovali žiadne prekážky brániace povoleniu vkladu vlastníckeho práva, na základe kúpnej zmluvy napĺňajúcej všetky zákonné náležitosti. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.08.2015, v ktorom zotrval na skutkovom a právnom posúdení veci. K tvrdeniu žalobcu, že o zrušení vlastníckeho práva prináleží rozhodovať len súdu, konštatoval, že v súlade s § 31 ods. 5 Katastrálneho zákona proti rozhodnutiu o povolení vkladu nie je prípustné odvolanie a nemožno ho ani napadnúť mimoriadnymi opravnými prostriedkami. V Katastrálnom zákone však nie je uvedené, že nie je možné podať protest prokurátora. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR lSžo/278/2008 prokurátor je oprávnený podať protest podľa § 20 a nasl. Zákona o prokuratúre proti všetkým rozhodnutiam orgánu verejnej správy, pokiaľ zistí nezákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal. Konštatoval, že rozhodnutie C 214/16/2009/KR bolo vydané podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. v rámci konania ROEP, manželia K. ním nadobudli okrem iného aj vlastnícke právo k pozemku KN-C 497/1 v podiele 1/3 po vlastníkovi C. M.. Uvedené rozhodnutie v časti týkajúcej sa pozemku KN-C 497/1 nebolo zapracované do ROEP pre kat. úz. Z., a teda aj zapísané do katastra nehnuteľností, keď ROEP bol zapísaný 08.04.2014. Z uvedeného vyplýva, že predávajúca C. M. nemohla predávať svoj podiel 1/3 na pozemku E-KN č. 497/2 o celkovej výmere 1184 m2. Žalovaný poukazoval, že povinnosťou správneho orgánu je postupovať tak, aby si zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, ktoré mu umožnia presne a úplne zistiť skutočný stav veci. V súlade s § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú aj skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti, keď podľa žalovaného bol povinný pri rozhodovaní o vklade príslušný orgán prihliadať aj na rozhodnutie C 214/16/2009/KR z 21.10.2013, ktoré mu muselo byť známe z jeho úradnej činnosti, teda nebol riadne zistený skutočný stav veci v čase rozhodovania o vklade. K námietke žalobcu, že prokurátor nežiadal v celom rozsahu zrušiť rozhodnutie o vklade V 1750/2014, poukázal na podaný protest, v ktorom prokurátor žiada v celom rozsahu zrušiť rozhodnutie o vklade a nahradiť ho novým rozhodnutím. K žalobe sa vyjadrila pribratá účastníčka konania C. M., ktorá v podaní doručenom tunajšiemu súdu 16.10.2015 uviedla, že síce nespochybňuje rozhodnutie prokurátora, ktorý rozhodoval podľa toho, aké mal k dispozícii podklady, uviedla, že je ochotná peniaze vrátiť E. K., avšak nie je jej zrejmé, prečo bola spochybnená len časť kúpnej zmluvy, pokiaľ sa nesprávnosti týkajú celého pozemku. Žiadala, aby krajský súd jej vrátil podiely na parcele 497/2, ktoré predala žalobcovi. Na pojednávaní dňa 14.06.2016 zástupca žalobcu uviedol, že na základe podaného žalobného návrhu sa žalobca postupom podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. domáha preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu špecifikovaného v žalobnom návrhu, ako aj rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Námestovo, katastrálneho odboru, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu, ktorého sa v celom rozsahu pridržiava. Žalovanému správnemu orgánu predovšetkým vytýka nesprávne právne posúdenie veci, a to najmä neaplikovanie ústavného princípu právnej istoty, tak ako vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s čl. 20 ods. 1 Ústavy, ktorý garantuje vlastne ochranu vlastníckeho práva ako jedného zo základných ústavných práv. Z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu vyplýva aj ochrana legálne nadobudnutých práv. V tejto súvislosti poukazuje aj na koncepciu tzv. dobrej verejnej správy a na jej základné princípy. Základným dokumentom, ktorý upravil vlastne tzv. dobrú verejnú správu, je odporúčanie výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20.06.2007 o dobrej verejnej správe č. CM/Rec 2007, pričom právo na dobrú verejnú správu vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať vlastne na princípoch verejnej správy. Podobným spôsobom bolo právo na dobrú správu uznané aj v čl. 41 ods. 1 Charty základných ľudských práv Európskej únie, podľa ktorého má každá osoba právo, aby inštitúcie a orgány únie riešili jej záležitosti spravodlivo, nestranne a v primeranom čase. Na tento dokument poukázal najmä v súvislosti s definíciou verejnej správy a napriek tomu, že sa aplikuje na vzťahy medzi jednotlivcami a orgánmi Európskej únie. Odporúčanie Výboru ministrov členských štátov Rady Európy obsahuje okrem iných aj princíp právnej istoty vo verejnej správe. Princíp právnej istoty je teda implicitne vyjadrený v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Je to najmä požiadavka na jasnosť, zrozumiteľnosť, predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci, zákaz retroaktivity právnych noriem, ale v tomto prípade teda na to poukazujeme, aj ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere. Pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality. Aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odkazuje na uplatňovanie princípov dobrej správy, teda že správne rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, transparentné a preskúmateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre uvádza, že nemožno pripustiť, aby morálny rozmer práva, ktorý sa od nepamäti odvíja od mravných kategórií, ktorými sú napr. dobro, slušnosť, správnosť alebo spravodlivosť, bol počas prieskumu zákonnosti aktov orgánov verejnej správy zatlačený do úzadia na zrušenie právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva, v tomto prípade na základe predchádzajúceho protestu prokurátora, je potrebné podľa jeho názoru nazerať aj z ústavnoprávneho hľadiska, teda nielen rigorózne sa pridržiavať právnej úpravy predpisov nižšej právnej sily, ako je Katastrálny zákon, resp. Zákon o prokuratúre. Právo vlastniť majetok, tak ako je garantované aj čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, nie je samozrejme chránené absolútne. Avšak môže byť obmedzené, resp. možno vlastníka tohto práva zbaviť len v prípade existencie verejného záujmu za splnenia podmienok stanovených osobitným právnym predpisom. Aj z uvedeného dôvodu podľa jeho názoru na zbavenie vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu v rámci správneho konania je potrebné prihliadať a skúmať aj uvedené ústavné a medzinárodné princípy, a to práve s ohľadom na závažnosť a v zásade aj trvalosť zásahu do základného ústavného práva, teda práva vlastniť majetok. Aj Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu vo svojom rozhodnutí vo veci Valová, Slezák proti Slovensku č. 44925/98 z 01.06.2004 uvádza, že aplikácia mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu je výnimočným opatrením. Európsky súd pre ľudské práva práve z hľadiska právnej istoty považoval za prirodzené, aby príslušný správny orgán náležite zistil existenciu okolností, ktoré oprávňujú vykonať takto výnimočný krok. Z judikatúry Európskeho súdu teda možno vyvodiť, že mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní, ktorý nie je aplikovaný v súlade so zákonom, a ktorého následkom je odňatie nadobudnutia vlastníckeho práva, je neprípustným zásahom do základných ľudských práv chránených európskym dohovorom. Opomínanie dobromyseľnosti v správnom konaní teda podľa jeho názoru môže viesť k narúšaniu princípov právneho štátu, ku ktorému patrí aj spomenutý princíp právnej istoty, t. j. istoty v tom, že dobromyseľne nadobudnuté práva budú chránené a garantované. V tejto súvislosti, na ktorú poukazuje v súvislosti s princípom právnej istoty, odkazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu uvedené v rozhodnutí sp. zn. UP1/2014 zo dňa 15.01.2015, podľa ktorého v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a C. M. ako predávajúcou, nebola v katastri nehnuteľností vedená žiadna plomba o prebiehajúcom správnom konaní, resp. iná skutočnosť, ktorá by v čase vydania tohto rozhodnutia bránila povoleniu vkladu vlastníckeho práva. Prvostupňový správny orgán výslovne vo svojom rozhodnutí uviedol, že až po vydaní rozhodnutia o povolení vkladu vyšla najavo skutočnosť, že v rámci konania ROEP pre kat. úz. Z. bolo vydané rozhodnutie sp. zn. C214/16/2009/KR zo dňa 21.10.2013. Práve na okolnosti nadobudnutia vlastníctva a dobromyseľnosť žalobcu v legálnom nadobudnutí vecného práva a najmä spoliehanie sa na spoľahlivé zistenie skutkového stavu zo strany prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Námestovo, teda neexistencia plomby, resp. neexistencia žiadnych prekážok v povolení vkladu, tak ako to výslovne uvádza správny orgán, je podľa jeho názoru žiaduce pri rozhodovaní o podanom proteste prokurátora prihliadať aj na predmetný ústavný princíp spolu s koncepciou dobrej verejnej správy, a to aj napriek tomu, že právna úprava Zákona o prokuratúre, Zákona o správnom konaní a Katastrálneho zákona v znení po novele účinnej od 01.09.2009 umožňujú podať protest prokurátora proti právoplatnému rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V danej veci by bolo súladné postupovať tak, t. j. aby nedošlo k zbaveniu vlastníckeho práva žiadnej z dotknutých osôb, by bolo vykonanie zápisu predmetného rozhodnutia ROEP ako verejnej listiny do katastra nehnuteľností, a to bez predchádzajúceho zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu V 1750/2014 s vyznačením duplicity v evidencii vlastníckych vzťahov. Napokon v postupe žalovaného správneho orgánu a žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj postupe a rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sa podľa jeho názoru vyskytla aj ďalšia vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia a postupu, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. Predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a C. M. bol prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku KN-E parc. č. 497/2 o výmere 1184 m2 . Predmetné správne rozhodnutie vydané v rámci konania ROEP bolo vydané na časť pozemku zodpovedajúcu KN-C parcele č. 497/1 o výmere 467 m2 . V prípade, ak by aj vzhľadom na nimi poukazovaný ústavný princíp bolo možné vyhovieť podanému protestu a rozhodnutie o povolení vkladu k pozemku KN-E parc. č. 497/2 ako celku zrušiť, bolo potrebné o pôvodne podanom návrhu na vklad aj ďalej konať, t. j. zapísať predmetné správne rozhodnutie C 214/16/2009/KR na KN-C parc. č. 467/1 o výmere 467 m2 a na zvyšnú časť KN-E parc. č. 497/2 s už poníženou výmerou vyznačiť plombu V 1750/2014 o prebiehajúcom správnom katastrálnom konaní na podklade podaného pôvodného návrhu na vklad a v rámci tohto konania toto konanie prerušiť a vyzvať účastníkov konania, aby pôvodnú kúpnu zmluvu zosúladili s aktuálnym stavom v katastri nehnuteľností. Uvedený postup však dodržaný nebol, čo vyplýva aj z predloženého úradného záznamu vydaného Okresným úradom Námestovo zo dňa 22.06.2015. Aj z uvedeného vyplýva, že správny orgán sa do dnešného dňa po zrušení rozhodnutia o povolení vkladu V 1750/2014 z administratívno-právneho hľadiska nevysporiadal s pôvodným návrhom na vklad, ktorého podaním sa začalo správne katastrálne konanie, a to spôsobom ustanoveným Katastrálnym zákonom, t. j. buď povolenie vkladu, prerušenie konania, resp. zamietnutie návrhu na vklad. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu navrhol, aby súd žalobnému návrhu vyhovel a pre prípad úspechu si žalobca voči žalovanému správnemu orgánu uplatnil nárok na náhradu trov konania. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného apo vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a konanie zastavil, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 18 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad v sídle kraja zabezpečuje zostavenie návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov. Podľa § 18 ods. 2 Katastrálneho zákona okresný úrad rozhoduje v katastrálnom konaní, zapisuje práva k nehnuteľnostiam, spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi, vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69, kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra, a overuje geometrické plány, spracúva sumárne údaje o pôdnom fonde, prejednáva priestupky proti poriadku v štátnej správe na úseku katastra a v konaní o porušení poriadku na úseku katastra právnickými osobami, h) spravuje pozemkové knihy a železničnú knihu, i) poskytuje informácie z katastra, j) overuje kópie alebo rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na ktorých základe sa má vykonať zápis v katastri, ako aj kópie geometrických plánov pre potreby správy a aktualizácie katastra v súlade s právnym stavom a so. skutočným stavom, k) rozhoduje v pochybnostiach o predmete evidovania v katastri. Podľa § 22 ods. 1 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Podľa § 22 ods. 2 Katastrálneho zákona na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Podľa § 22 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sa zápis práv k nehnuteľnostiam vkladom týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v územnom obvode viacerých okresných úradov, je príslušný konať o celom návrhu ktorýkoľvek z príslušných okresných úradov. Okresný úrad, ktorý o návrhu koná, bezodkladne upovedomí o začatí konania dotknutý okresný úrad. Okresný úrad, ktorý o povolení vkladu rozhodol, jedno vyhotovenie rozhodnutia o povolení vkladu zašle dotknutému okresnému úradu. Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom k 30.06.2016 práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 5 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy SR zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v či. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa čl. 20 ods. 5 Ústavy SR iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu, súd mal preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to E-KN parcely č. 497/2 - orná pôda o výmere 1184 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. v podiele 1/3 (ďalej len nehnuteľnosť, posudzovaná nehnuteľnosť), na základe rozhodnutia o vklade V 1750/2014 zo dňa 25.08.2014. Okresný úrad Námestovo rozhodnutím č. C 214/16/2009/KR zo dňa 21.10.2013, podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., potvrdil dňom 12.04.2013 vlastníctvo pre H. K. a manželku D. k C-KN parcele 497/1 - záhrada o výmere 467 m2 v podiele 1/2, kat. úz. Z.. Z grafickej identifikácie E-KN parcely č. 497/2 a parcely C-KN č. 497/1 vyplýva, že parcela E-KN 497/2 sa nachádza pod parcelou C-KN 497/1, obe v kat. úz. Z.. Z vyjadrenia správneho orgánu zo dňa 20.08.2015 mal krajský súd preukázané, že rozhodnutie C 214/6/2009/KR zo dňa 21.10.2013 nebolo zapracované do ROEP pre kat. úz. Z., a teda aj zapísané do katastra nehnuteľností, keď samotný ROEP pre kat. úz. Z. bol zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 08.04.2014. V čase konania o vklade V 1750/14 v katastri nehnuteľností neboli zapísané vlastnícke vzťahy na základe schváleného ROEP kat. úz. Z. na jednotlivé listy vlastníctva a nedošlo ani k zapracovaniu rozhodnutia podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. C 214/6/2009/KR z 21.10.2013 do ROEP pre kat. úz. Z.. Jedným zo základných princípov právneho a demokratického štátu, ku ktorému sa hlási aj Slovenská republika. ČI. 1 ods. 1 Ústavy SR, je princíp právnej istoty. V záujme zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu (podľa ČI. 1 Ústavy SR) nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu, v danom prípade žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu, umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona, a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov a že ich budú správne vykladať a aplikovať. Vo vzťahu k štátnym orgánom musí byť dôsledne dodržiavaný princíp legality (ČI. 2 ods. 2 Ústavy SR), ktorý stanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v j ej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Neoddeliteľnou súčasťou všeobecného princípu právneho štátu garantovaného v ČI. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy SR je princíp právnej istoty. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre konštatuje: „Integrálnou súčasťou princípu právnej istoty je aj dôvera občanov v Správny poriadok (m.m PL. ÚS36/95, PL. ÚS 37/99). Právna istota, predovšetkým právna istota ex ante (vopred) vychádza z predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, pričom pre občanov, iné fyzické osoby a právnické osoby predstavuje princíp právnej istoty, predovšetkým ich orientačnú istotu, od ktorej sa odvíja aj dôvera v právny poriadok Občianska sloboda ako imanentný znak demokratického a právneho štátu vyžaduje spoľahlivosť Správneho poriadku, pretože sloboda znamená predovšetkým možnosť usporiadať si život podľa vlastných predstáv (PL.ÚS29/05-161)." S poukazom na PL.ÚS29/05-161 krajský súd poukazuje „Neoddeliteľnou súčasťou všeobecného princípu právneho štátu garantovaného v Čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy je princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekt práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (II.ÚS48/97). konaní nebolo sporným, že došlo k právoplatnému rozhodnutiu príslušného úradu o vklade vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca ako kupujúci s predávajúcou C. M., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k E-KN parcele 497/2 - orná pôda o výmere 1184 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. v podiele 1/3. V čase rozhodovania o vklade a vzniku právnych účinkov vkladu V 1750/2014 z 25.08.2014, nebol v katastri nehnuteľností zapísaný, na identické nehnuteľnosti, iný vlastník, ani nebola vyznačená v katastri duplicita vlastníctva formou poznámky „hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti spochybnená". Krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu II.ÚS 58/2011 zo dňa 31.10.2011, ktorý vychádza z princípu legality štátnej moci, čl. 2, ods. 2 Ústavy SR. Konštatuje viazanosť štátnymi orgánmi, ústavou a zákonmi a konštatuje, že štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocňuje zákon a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý stanovil zákon. Preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým správny orgán zrušil iné právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu o povolení vkladu, teda rozhodnutie, na základe ktorého nastali právne účinky povolenia vkladu, konkrétneho právneho úkonu, zmluvy. Podľa ustanovení upravujúcich vklad, § 28 až § 33a zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2016, aj v čase konania a rozhodovania správnych orgánov a ani iné ustanovenia zákona neumožňovali a nedávali kompetenciu žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu rozhodovať o zrušení rozhodnutia o vklade, ktoré bolo vydané kompetentným orgánom verejnej správy a nadobudlo právne účinky. Túto kompetenciu žalovaný ani prvostupňový správny orgán nemal a nemá i napriek tomu, že konal na základe protestu prokurátora a v súlade s návrhom a petitom protestu prokurátora. Pre posúdenie veci je relevantné, či žalovaný a prvostupňový správny orgán má kompetenciu v správnom konaní rozhodovať o zrušení rozhodnutia o vklade, ktorého právne účinky nastali. Podľa názoru krajského súdu z ustanovení zákona č. 162/1995 Z.z. upravujúcich vklad, ani z iných ustanovení tohto a iného zákona, toto právo žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu neprináleží. Potom žalovaný a prvostupňový správny orgán konal mimo svojej kompetencie, keď zrušil právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy o vklade vlastníckeho práva, ktoré nadobudlo právne účinky a na tomto závere nemení nič ani fakt, že konal na základe podaného protestu prokurátora. Tak ako konštatoval žalobca, Ústava chráni vlastnícke práva všetkých vlastníkov a stanoví výnimku, kedy je možné vlastnícke právo odňať, alebo iným spôsobom zasiahnuť do vlastníckeho práva v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Postup, ktorý zvolil žalovaný, nezodpovedá zneniu čl. 20 Ústavy SR, keď naviac v zákone č. 162/1995 Z.z. nie je daná kompetencia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, takýmto spôsobom konať a rozhodovať. Správne orgány napadnutým rozhodnutím prekročili svoje kompetencie, zasiahli do vlastníckych práv žalobcu, lebo neboli kompetentní právoplatné rozhodnutie, o vklade ktorého právne účinky nastali, zrušiť. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že iba určovacou žalobou podľa § 80c O.s.p. alebo dohodou žalobcu a dotknutých osôb je možné duplicitu vlastníctva odstrániť, ale až potom, čo vlastníci KN-C parcely č. 497/1, ktorí sú určení v rozhodnutí Okresného úradu Námestovo C 214/16/2009/KR z 21.10.2013 budú, pre kat. úz. Z. do katastra nehnuteľností, ako vlastníci, na príslušnom liste vlastníctva, zapísaní. Právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o schválení ROEP a jeho zapísaní v katastri nehnuteľností (resp. rozhodnutie podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z.) nepreukazuje existenciu duplicity vlastníctva a dôvod na zápis poznámky, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam je spochybnená. Až existenciou dvoch listov vlastníctva na tú istú parcelu (pri grafickej identifikácii bolo preukázané, že E-KN parcela č. 497/2 je súčasťou C-KN parcely č. 497/1, kat. úz. Z.), v tom istom katastrálnom území a pri zápise listov vlastníctva na odlišné osoby, sa môže preukazovať duplicita vlastníctva na totožnú nehnuteľnosť. Podľa názoru krajského súdu, správne orgány konali nad rámec kompetencie, ktorú im zákon priznáva. Z uvedených dôvodov súd zrušil napadnuté rozhodnutie pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p., predposledná veta a konanie zastavil z dôvodu, že rozhodoval orgán, ktorý na rozhodovanie nebol, podľa zákona, kompetentný. Naviac krajský súd poukazuje, že ani prvostupňový orgán ani žalovaný v rozhodnutí, či už v záhlaví, vo výrokovej časti a ani v dôvodoch rozhodnutia neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia rozhoduje. Odkaz na ustanovenie Zákona o prokuratúre nemôže nahrádzať uvedenie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, ktorý dáva žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu kompetenciu o veci rozhodovať, t. j. rozhodnúť o faktickom zrušení vlastníckeho práva nadobudnutého rozhodnutím o vklade s právnymi účinkami. Krajský súd poukazuje na ust. § 18 ods. 1 a 2 písm. a) a b) zákona č. 162/1995 Z.z., ktorý upravuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a okresného úradu - žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Vychádzajúc z vymedzenia katastrálneho konania v § 22 zákona č. 162/1995 Z.z., z odstavca 1, v ktorom je upravené katastrálne konanie, keď v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, oprave chýb v katastrálnom operáte a obnove katastrálneho operátu, ako aj vymedzenie zápisov práv k nehnuteľnostiam, ktoré sú upravené v Katastrálnom zákone v ustanoveniach § 28 až § 47 (najmä vymedzenie vkladového konania v § 28 až § 33a) nemožno, ani z týchto ustanovení konštatovať, že by bola pri vkladovom konaní (§ 28 - § 33a) pri vymedzení katastrálneho konania (v § 22), vo väzbe na ust. § 18 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 162/1995 Z.z. bola daná kompetencia žalovaného a prvostupňového orgánu rozhodovať o zrušení rozhodnutia o vklade, ktoré nadobudlo právne účinky. S poukazom na § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. vo väzbe na ust. § 47 ods. 2 Zákona o správnom konaní je potrebné konštatovať, že aj z formálneho hľadiska nie je napadnuté rozhodnutie súladné so zákonom, keď výroková časť neobsahuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje, res. obsahuje uvedenie právneho predpisu, ktorú kompetenciu na rozhodovanie správneho orgánu nedáva. Aj neuvedenie tohto zákonného ustanovenia vo výroku alebo aj v záhlaví napadnutého rozhodnutia dotvrdzuje, že kompetencia k rozhodovaniu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, v posudzovanej veci nebola daná. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká právo na náhradu trov konania. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 14.06.2016, celkom vo výške 591,07 Eur, a to za nasledovné úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 139,83 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, vypracovanie žalobného návrhu vo výške 139,83 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, účasť na pojednávaní dňa 14.06.2016 vo výške 143,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál, náhrada za stratu času (X. - ZA a späť) 7 x 1 hod. vo výške 100,10 Eur, cestovné výdavky vo výške 42,95 Eur. Súčasne si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške súdneho poplatku za žalobu 70,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 591,07 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, - podanie žaloby vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, - účasť na pojednávaní dňa 14.06.2016 vo výške 143,- Eur + režijný paušál 8,58 Eur = 151,58 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - z cestovného na trase X. - Žilina a späť na pojednávanie dňa 14.06.2016 vo výške 42,95 Eur (za použitia osobného motorového vozidla Mini One, ev. č. TS571AT, s priemernou spotrebou 5,3 l/100 km, ubehnutých 172 km, cena PHM 1,258 Eur/l, suma základnej náhrady 0,183 Eur), - zo straty času vo výške 100,10 Eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 7 polhodín na spiatočnú cestu x 14,30 Eur). Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 661,07 Eur (70,- Eur + 591,07 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Sereka, advokáta so sídlom v X., pracovisko v X., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é (§ 250ja ods. 1 O.s.p.) V Žiline, dňa 14. júna 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková