Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/154/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200774 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200774.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, XXX XX Y., právne zast. JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom C. F. č. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti účastníka konania: Y. Y., bytom H.. XX, XXX XX Y., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/018634/Rep zo dňa 19.06.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobný návrh z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou 07.08.2015 na tunajší súd sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného OU-ZA-OVBP2-2015/018634/Rep zo dňa 19.06.2015 (ďalej napadnuté rozhodnutie, preskúmavané rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Šútovo, Obecný úrad Krpeľany (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. OÚ-409/S/2014-15 z 03.03.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie prvostupňového orgánu), ktorým stavebný úrad podľa § 37, § 62 a § 63 zákona č. 50/1976 Zb. v zlúčenom územnom a stavebnom konaní rozhodol o zmene stavby „Rodinný dom - prístavba, nadstavba a stavebné úpravy pozostávajúce z prístavby vstupu do suterénu a zádveria na južnej strane stavajúceho rodinného domu na parcele KN č. 1097/1 kat. úz. Y., pôdorysný rozmer 1,3 m x 10,2 m - demontáže stávajúcej strechy - nadmurovania obvodových múrov, vybudovania novej sedlovej strechy s dvomi vikiermi - obytné podkrovie s miestnosťami, izba 3, hala, chodba, schodisko, kúpeľňa + wc, šatník, celkovou novou obytnou plochou 150,08 m2 a novou podlahovou plochou 221,47 m2 na KN-C 1097/5 a 1097/1 kat. úz. Y. aplikujúc § 39a ods. 1 a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci. Poukázal na ust. § 39a ods. 4, § 45 ods. 1 a 2, § 63 a § 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. a konštatoval, že pri jednoduchej stavbe alebo pri prístavbe a nadstavbe je kompetencia stavebného úradu spojiť konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. Poukázal na právnu úpravu pojmu jednoduchej stavby v § 139b ods. 1 Stavebného zákona, ako aj § 139b ods. 5 a konštatoval, že posudzovaná stavba je stavbou jednoduchou, pretože je obytnou budovou podľa § 43b ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., jej zastavaná plocha je menšia ako 300 m2 , má jedno nadzemné podlažie a podkrovie, čo znamená, že jedna podmienka na aplikáciu § 39a ods. 4 Stavebného zákona je splnená a bola splnená aj ďalšia požiadavka uvedená v § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., keď podmienky umiestnenia, vzhľadom na pomery v území, sú jednoznačné, pretože jestvujúca stavba je situovaná v existujúcej zástavbe rodinných domov s porovnateľnými parametrami a uskutočnením zmeny na tejto stavbe sa druh a účel pôvodnej stavby, teda budúci spôsob využitia stavby nezmení, preto boli splnené podmienky na spojenie územného konania s konaním stavebným. Poukázal na § 63 Stavebného zákona a konštatoval, že predmetom povolenia bola iba zmena jestvujúcej jednoduchej stavby v zastavanom území obce, a to zmena rodinného domu, pričom účel stavby zostal zachovaný, posúdenie stavby podľa § 63 zákona č. 50/1976 Zb. je bez záväzných stanovísk dotknutých orgánov postačujúce. Podľa žalovaného správne orgány si splnili zákonnú povinnosť, keď začatie spojeného územného a stavebného konania oznámili nielen účastníkom konania ale aj dotknutým orgánom chrániacim záujmy vyplývajúce z osobitných predpisov. Žalovaný neakceptoval námietku, že nedostatočne bol zistený stav veci, vyhodnotil ju ako neopodstatnenú. Rovnako vyhodnotil aj námietku týkajúcu sa vypracovania projektovej dokumentácie. Poukázal na § 45 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Stavebného zákona, ako aj § 45 ods. 6, podľa ktorého projektovanie jednoduchých stavieb, ako je aj posudzovaná stavba, nie je vybranou činnosťou vo výstavbe podľa § 45 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona. V takom prípade projekt stavby nemusí vypracovať autorizovaný inžinier či autorizovaný architekt, ale len osoba s príslušným odborným vzdelaním. V preskúmavanej veci projektantka stavby tieto požiadavky spĺňa, čo preukázala vysvedčením o maturitnej skúške, z ktorého vyplýva, že projektantka má príslušné odborné vzdelanie získané na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Žiline v odbore pozemné stavby. Žalovaný neakceptoval tvrdenia, že o vydanie stavebného povolenia mali požiadať obaja spoluvlastníci rodinného domu. Tento argument, podľa žalovaného, nemá oporu v zákone. Poukázal na § 58 ods. 2, 3 a § 139 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona a konštatoval, že zo žiadnych ustanovení zákona a vykonávacích predpisov nevyplýva, že by o vydanie územného rozhodnutia či stavebného povolenia musel, resp. mohol požiadať iba vlastník stavby pozemku, resp. všetci spoluvlastníci stavby, pozemku. Stavebník preukázal vlastnícke práva k stavbe a pozemku pod stavbou výpisom z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. Y.. Skutočnosť, že nie je výlučným vlastníkom pozemkov a stavieb, ani väčšinovým, bol povinný stavebný úrad skúmať, či s uskutočnením zmeny na stavbe súhlasí aj druhý spoluvlastník. Pre splnenie požiadavky vyplývajúcej z § 58 ods. 2 Stavebného zákona bol potrebný súhlas aj ďalšej podielovej spoluvlastníčky stavby a pozemkov, a to U. Y. a nebolo potrebné, aby o vydanie stavebného povolenia U. Y. požiadala spolu s Y. Y., pričom súhlas U. Y. je súčasťou správneho spisu. K námietke žalobcu, že existujú dva geometrické plány, žalovaný konštatoval, že stavba rodinného domu č. súp. XX vrátane novonavrhovanej prístavby je umiestnená na pozemkoch, ku ktorým stavebník preukázal, aktuálnymi výpismi z katastra nehnuteľností, listov vlastníctva a aktuálnou kópiu katastrálnej mapy, ktorú vydal Okresný úrad Martin, katastrálny odbor dňa 23.01.2015, vlastnícke právo k pozemku a k stavbe, na ktorej sa má stavba uskutočniť. Poukázal na § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona a konštatoval, že pre stavebný úrad sú tieto doklady hodnovernými a záväznými na preukázanie vlastníckeho práva k pozemku a k stavbe. Oba geometrické plány, na ktoré poukazoval žalobca, boli vyhotovené pre rôzne účely. Geometrický plán č. 23/2013 je vyhotovený na zameranie stavieb na parcele 1094/7, 1094/5 a 1094/6 a určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam 1097/1, 1097/5, 1097/6 a vyňatie z poľnohospodárskej pôdy časti parcely 1097/5 a 1094/7. Tento geometrický plán súvisí s pozemkami a stavbami vo vlastníctve stavebníka, je totožný s kópiou katastrálnej mapy, ktorú predložil stavebník v konaní. Geometrický plán č. 5C 58/2004 bol vyhotovený v rámci súdneho konania za účelom rozdelenia pozemku 1098/2 a určenie vlastníckeho práva k pozemku 1097/4. Právny vzťah k týmto pozemkom, aj k novovytvorenej 1098/7 a priebeh hraníc týchto pozemkov však nesúvisí so stavbou na pozemku 1097/5 a s uskutočňovaním jej stavebných úprav, nadstavby a prístavby, ani s preukazovaním vlastníckeho práva k stavbe a k pozemkom pod stavbou, pretože k týmto pozemkom vlastnícke alebo iné právo stavebník preukazovať nemusí, keďže jestvujúca stavba a jej prístavba sa na týchto pozemkoch nebudú nachádzať. Žalovaný poukázal na § 137 zákona č. 50/1976 Zb. a konštatoval, že pokiaľ žalobca spochybnil preukázanie vlastníckych práv k pozemku a zároveň priebeh spoločných hraníc, takéto námietky možno považovať za občianskoprávne námietky, o ktorých neprináleží rozhodovať stavebnému úradu. Z ust. § 137 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad aplikuje postup pri občianskoprávnych námietkach len v tom prípade, ak sa jedná o občianskoprávnu námietku, ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožňovala uskutočniť požadované opatrenie, alebo by ho umožňovala uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, tzn. že rozhodnutie v spornej veci, v danom prípade určenie priebehu sporných hraníc, by malo vplyv na rozhodnutie stavebného úradu v rámci konania podľa Stavebného zákona. V opačnom prípade si stavebný úrad urobí úsudok o námietke sám. V preskúmavanej veci priebeh spoločných hraníc pozemkov vo vlastníctve stavebníka, odvolateľa a existencia pozemkov parc. č. 1097/4 podľa GP 5C 58/2004, ktorá nie je zobrazená v aktuálnej katastrálnej mape, nemá vplyv na rozhodnutie stavebného úradu, pretože jestvujúca stavba a navrhovaná prístavba sú umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od pozemkov, ktoré boli predmetom GP 5C 58/2004. Uplatnená občianskoprávna námietka nie je predbežnou otázkou v preskúmavanom konaní, od posúdenia ktorej by mal závisieť ďalší postup stavebného úradu, a ktorá by bola dôvodom na uplatnenie postupu podľa § 137 ods. 2 a 3 Stavebného zákona. Preto žalovaný považuje geometrické plány predložené žalobcom GP 23/2013 a GP 5C 58/2004 pre posudzované konanie za právne irelevantné. K námietke žalobcu, že rodinný dom stavebníka je umiestnený aj na pozemku 1094/7 kat. úz. Y., odvolací orgán uviedol, že z projektu stavby vyplýva, že rodinný dom zapísaný na LV č. XXX kat. úz. Y. je delený na dve prevádzkovo neprepojené časti. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že zmena stavby sa týka len prednej časti rodinného domu umiestnenej iba na pozemku 1097/5. Preto vzhľadom na rozsah realizovaných stavebných prác na rodinnom dome stavebný úrad nepochybil, keď vo výroku pozemok 1094/7 kat. úz. Y. neuviedol. Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe poukazoval na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, keď uviedol, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre absenciu riadneho zdôvodnenia a nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V žalobnom bode uviedol, že žalovaný mal preskúmať prvostupňové správne rozhodnutiu ku dňu jeho vydania k 03.03.2015. Poukázal na § 32 ods. 1 Správneho poriadku a mal tak postupovať v súlade so zákonom, ktorý mu ukladá obstaranie podkladov pre rozhodnutie vo verejnom záujme. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie na základe projektovej dokumentácie z júla 2009, ktorú vypracovala V. S., pričom zo správneho spisu nebolo preukázané, že táto osoba bola na vypracovanie projektovej dokumentácie oprávnená. Projektová dokumentácia v čase rozhodovania prvostupňového orgánu nebola nijakým spôsobom aktualizovaná, ani súčasťou správneho spisu nie sú podklady, že by od času jej vypracovania do času rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, t. j. v období viac ako 5 rokov nedošlo k nejakej zmene. Poukázal na to, že maturitné vysvedčenie V. H. stavebník predložil až v odvolacom konaní a prvostupňový správny orgán ho v čase vydávania k dispozícii nemal. Poukázal na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia nespĺňa zákonné náležitosti, keď odôvodnenie je veľmi dôležitou časťou, ktorá je spôsobilá presvedčiť účastníkov správneho konania o správnosti postupu správneho orgánu a zároveň umožňuje skontrolovať jednak skutkové okolnosti prejednávanej veci, ako aj jej právne posúdenie, zo strany správneho orgánu. Tvrdil, že nahliadal niekoľkokrát do prvostupňového správneho spisu, ktorý neobsahoval projektovú dokumentáciu ani súhlas U. Y. ako podielovej spoluvlastníčky so zmenou stavby, ani oznámenie orgánov štátnej správy o začatí stavebného konania. Má za to, že výrok prvostupňového správneho orgánu je neurčitý, keďže rodinný dom, na ktorom má byť zmena vykonaná, nie je podľa jeho názoru špecifikovaný a individualizovaný. Tvrdil, že v správnom spise sa nenachádzajú podklady, že prvostupňový orgán oznámil dotknutým štátnym orgánom začatie stavebného konania, preto žalobca má za to, že správny orgán nedostatočne zisťoval predpoklady pre zlúčenie územného a stavebného konania a v spise absentujú aj záväzné stanoviská dotknutých štátnych orgánov. Tvrdil, že v súlade s § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 má stavebník iné práva k pozemkom a stavbám, keď zo spisu správnych orgánov táto okolnosť nevyplýva, keď podľa LV č. XXX kat. úz. Y. pozemky pod domom súp. č. XX sú v podielovom spoluvlastníctve stavebníka a U. Y., u každého v 1/2, a keď skutkový stav vlastníckych vzťahov nekorešponduje so stavom, ktorý je evidovaný Okresným úradom Martin, odbor katastrálny v katastri nehnuteľností. K uvedeným nehnuteľnostiam existujú dva geometrické plány, a to geometrický plán 5C 58/2004 zo dňa 11.02.2001 vypracovaný znalcom Ing. Ladislavom Tichým pre súdne konanie, ktoré prebieha na Okresnom súde Martin 5C/58/2004 a druhý pod č. 23/2013 zo dňa 23.07.2013 vyhotovený Y. D.. Oba geometrické plány sú úradne za Správu katastra Martin overené tou istou osobou Ing. Denisou Orsághovou, pričom hranice pozemku sú v oboch plánoch určené diametrálne odlišne. Poukazoval na tvrdenie žalovaného, ktorý konštatoval, že občianskoprávne a iné námietky v stavebnom konaní prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci a na druhej strane stavebné konanie neprerušil a neodkázal ich účastníkov na podanie návrhu na súd na rozhodnutie v tejto spornej veci. Uviedol, že prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi oznámenie, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.06.2015. Na žiadosť žalobcu však právoplatnosť na rozhodnutí vyznačil žalovaný na deň 02.07.2015. Rozhodnutie žalovaného o odvolaní bolo žalobcovi doručené až 01.07.2015, teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť dňa 19.06.2015. Žalobca má za to, že v konaní žalovaného ako aj prvostupňového orgánu došlo k takým vadám, ktoré mohli mať podstatný vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 23.09.2015, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na podrobné dôvody napadnutého rozhodnutia, zdôraznil, že spôsob posúdenia navrhovanej stavby je dostatočný vzhľadom na rozsah navrhovaných stavebných prác (nadstavba, prístavba, stavebné úpravy stavby) a charakter a druhy stavby (jednoduchá stavba rodinný dom). Uskutočnením zmeny jestvujúcej stavby rodinného domu nedôjde k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalobcov, ani k ovplyvneniu priebehu ich dlhoročného sporu ohľadne vlastníctva pozemkov, resp. priebehu spoločnej hranice. K námietke týkajúcej sa nesprávneho vyznačenia nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.07.2015, tento údaj vyplýva zo spisu druhostupňového orgánu, keď nesprávne vyznačený dátum právoplatnosti rozhodnutia, tak ako naň poukazoval žalobca, nespôsobuje neho nezákonnosť. V konaní súd pribral za účastníka stavebníka Y. Y. uznesením 20S/154/2015-25 zo dňa 13. októbra 2015, ktorý sa k žalobe vyjadril podaním z 27.10.2015. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia žalovaného. K tvrdeniu žalobcu o existencii dvoch geometrických plánov, uviedol, že geometrický plán 5C 58/2004 súdneho znalca Ing. Tichého nebol nikdy zapísaný na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor. Táto inštitúcia má zapísaný iba geometrický plán 23/2013 Y. D., ktorý je totožný so snímkou z mapy, je teda je aj riadnym listinným dôkazom. Taktiež sa v spise nachádza súhlas U. Y., matky stavebníka a podielovej spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností, ako aj LV č. XXXX a XXX kat. úz. Y.. Súčasťou spisu je aj výpis zo Živnostenského registra V. H., jej vysvedčenie o maturitnej skúške, čím zdokladoval, že menovaná je spôsobilá osoba a oprávnená na vypracovanie projektovej dokumentácie. Poukázal na konanie vedené Správou katastra Žilina, ktorá rozhodnutím Xo-11/2013/Ha zo dňa 13.06.2013 zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 12.10.2012 o opravu údajov katastra nehnuteľností týkajúcich sa pozemkov C-KN 1097/1, 1097/4 a E-KN 1097/2 a o zosúladenie údajov katastra nehnuteľností s predloženými verejnými listinami a rozsudkom 5C/58/04 a geometrickým plánom 5C 58/2004, teda uvedený geometrický plán sa žalobcovi nepodarilo zapísať do katastra nehnuteľností, a teda nemožno z neho vychádzať ako z aktuálneho a platného geometrického plánu. K podaniu pripojil aj rozhodnutie Správy katastra Žilina Xo-11/2013-Ha z 13.06.2013 v origináli. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že boli splnené procesné podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.06.2016. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov: Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 39a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b) drobné stavby, c) stavebné úpravy a udržiavacie práce, d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, e) reklamné stavby. Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe (ďalej len "vybrané činnosti vo výstavbe"), sú: a) projektová činnosť, b) vedenie uskutočňovania stavieb, c) vybrané geodetické a kartografické činnosti Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. projektovou činnosťou sa rozumie a) vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, b) vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia, c) vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb a projektového energetického hodnotenia. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. vedením uskutočňovania stavieb sa rozumie organizovanie, riadenie a koordinovanie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, sledovanie spôsobu a postupu uskutočňovania stavby, zodpovednosť za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby a za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon týchto činností (ďalej len "oprávnená osoba") podľa osobitných predpisov. 2b) Oprávnené osoby sú povinné pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy. Podľa § 45 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. právnické osoby môžu vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe, ak zabezpečia ich výkon oprávnenými osobami. Podľa § 45 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. za vybrané činnosti sa nepovažuje a) vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, ktoré môže vypracovať osoba s príslušným odborným vzdelaním, b) vedenie uskutočňovania jednoduchých stavieb uvedených v § 139b ods. 1 písm. b) a c), drobných stavieb a zmien týchto stavieb. Podľa § 60 zákona ods. 1 č. 50/1976 Zb. ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 63 zákona č. 50/1976 Zb. dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účinného k 06.07.2015 žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. účinného k 06.07.2015 stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Podľa § 139b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účinného k 06.07.2015 jednoduché stavby sú a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie, b) stavby na individuálnu rekreáciu, c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m, d) oporné múry, e) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m, f) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2. Podľa § 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. účinného k 06.07.2015 zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. Podľa § 43b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účinného k 06.07.2015 bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. S poukazom na § 140 zákona č. 50/1976 Zb. aj na konanie podľa zákona č. 50/1976 Zb. sa vzťahujú všeobecné predpisy Zákona o správnom konaní, pokiaľ špeciálna úprava zákona č. 50/1976 Zb. neustanovuje inak. Preto aj na konanie žalovaného bolo potrebné aplikovať ustanovenia Správneho poriadku upravené v § 53 a § 61 - odvolacie konanie. Z ust. § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. vyplýva povinnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, rozhodnúť o tomto odvolaní a v plnom rozsahu mu vyhovieť. V prípade, že takýto postup prvostupňový správny orgán nezvolí, nerozhodne autoremedúrou o odvolaní, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného dokazovania so spisovým materiálom odvolaciemu súdu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníkov konania. Z obsahu administratívneho spisu nebolo preukázané, že by prvostupňový správny orgán o postúpení odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu upovedomil účastníkov konania vrátane žalobcu. Súčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie stavebníka Y. Y. k podanému odvolaniu podaním zo 04.04.2015, v ktorom stavebník poukazuje, že s odvolaním žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu nesúhlasí, splnil všetky podmienky pre povolenie zmeny stavby. Poukázal, že geometrický plán 5C 58/2004 znalca Ing. Tichého nebol zapísaný na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor a v katastri je zapísaný iba geometrický plán 23/2013 Y. D., ktorý je totožný so snímkou z mapy. Ďalej uviedol, že v spise sa nachádza súhlas U. Y., matky stavebníka a podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti, na ktorej má byť postavená, umiestnená a povolená stavba, ako aj súčasne doložil výpis zo Živnostenského registra V. S., jej maturitné vysvedčenie, ako aj rozhodnutie Správy katastra Žilina Xo-11/2013-Ha zo dňa 13.06.2013, ktorého účastníkom konania bol aj žalobca. I keď z obsahu administratívneho spisu nie je preukázané, že by účastníci konania vrátane žalobcu boli oboznámení o postúpení veci prvostupňovým správnym orgánom odvolaciemu orgánu, ani nie je preukázané, že by vyjadrenie stavebníka, k odvolaniu žalobcu, prvostupňový správny orgán doručoval žalobcovi, z obsahu týchto listinných dôkazov ani súd nezistil také skutočnosti, o ktorých nemal vedomosť žalobca v priebehu správneho konania, keď sa stavebník vyjadroval len k existencii a tvrdeniu žalobcu o existencii dvoch geometrických plánov a predkladal správne rozhodnutie, ktoré vydala Správa katastra Žilina, v ktorom priamo aj žalobca bol účastníkom konania, a toto rozhodnutie mu bolo doručované. Žalobca v žalobe nepreukázal, že by postup prvostupňového správneho orgánu, ovplyvnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd konštatuje, že nie každé procesné pochybenie správneho orgánu má a musí mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd aj z obsahu administratívneho spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia nezistil skutočnosti, na základe ktorých by, aj bez ich konkrétnej špecifikácie zo strany žalobcu, zistil, že by postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý neoznámil žalobcovi, že postupuje vec odvolaciemu orgánu, a teda že jeho odvolaniu nevyhovuje, mal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný mal preskúmať prvostupňové správne rozhodnutie ku dňu jeho vydania k 03.03.2015, krajský súd poukazuje, že konanie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je dvojinštančným konaním, tvorí jeden celok. Z ust. § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní, vo väzbe na § 140 zákona č. 50/1976 Zb., vyplýva povinnosť odvolacieho orgánu, preskúmať napadnuté rozhodnutie - prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a ak je nevyhnutné vykonať dokazovanie jeho doplnením a prípadné vady konania prvostupňového správneho orgánu odstrániť. Krajský súd konštatuje, že odvolanie podľa Správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Nie je v žiadnom prípade viazaný závermi prvostupňového orgánu. Samostatne hodnotí vec po skutkovej a právnej stránke. Samotný rozsah preskúmania odvolania Správny poriadok konštituuje široko, keď rozhodnutie sa preskúmava v celom rozsahu, čo však neznamená nové prejednanie veci, ale iba preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia. Odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní, rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorému dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. V odvolacom konaní sa uplatňuje úplný apelačný (revízny) princíp, účastníci môžu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy a na ich základe môže aj odvolací orgán doplniť alebo zistené nedostatky odstrániť. Oprávnenie navrhovať nové dôkazy a skutočnosti sa však nevzťahuje na také skutočnosti, ktoré v súlade so zásadou koncentrácie konania bolo možné uplatniť iba na ústnom pojednávaní. Ak by však rozsah týchto nových dôkazov a skutočností bol v rozpore s uplatňovaním zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, prichádza do úvahy zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Výsledkom preskúmavania rozhodnutia odvolacím orgánom je vydanie rozhodnutia, ktorým je konečné rozhodnutie, s výnimkou, keď sa vec vracia prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodovanie. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že bol povinný správny orgán preskúmavať prvostupňové rozhodnutie ku dňu jeho vydania. Poukazuje na dvojinštančnosť konania, oprávnenia žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, ktoré vychádzajú zo široko koncipovanej preskúmavacej kompetencie odvolacieho orgánu, ktorá je upravená v ustanoveniach Zákona o správnom konaní. Pokiaľ žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie, resp. prvostupňové rozhodnutie nemá náležitosti rozhodnutia v súlade s § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní a nespĺňa zákonné požiadavky správneho rozhodnutia, krajský súd konštatuje, že tieto žalobné tvrdenia žalobcu sú všeobecné a nekonkrétne. Napriek tomu krajský súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo dostatočne dôvodné, keď, podľa názoru krajského súdu, žalovaný sa jednoznačne, dôsledne a v plnom rozsahu vysporiadal v dôvodoch rozhodnutia so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný. Pokiaľ žalobca tvrdil, že spis neobsahoval projektovú dokumentáciu, súhlas U. Y., ani oznámenie orgánov štátnej správy o začatí stavebného konania, krajský súd poukazuje, že je pravdou, že tieto listinné dôkazy nie sú súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu. Tieto podklady predložil stavebník až po doručení prvostupňového rozhodnutia, na základe odvolania žalobcu. Krajský súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného a pre posúdenie jeho zákonnosti je podstatné, či bolo v konaní do rozhodnutia žalovaného preukázané, že osoby, ktoré vypracovali projektovú dokumentáciu, mali odbornú spôsobilosť na túto činnosť. Tieto skutočnosti boli preukázané z výpisu zo Živnostenského registra V. S., ktorá vypracovala projekt stavby, ktorá v čase od 31.10.2003 do 31.01.2011 bola vedená v Živnostenskom registri Okresného úradu Martin ako živnostník, predmetom podnikania je Vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb so vznikom živnostenského oprávnenia 05.11.2013, teda aj v roku 2009 a súčasťou spisu bolo predložené aj vysvedčenie o maturitnej skúške uvedenej osoby, ktorá maturovala na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Žiline v odbore stavebné konštrukcie a pozemné stavby. Do rozhodnutia žalovaného bolo preukázané, že osoba, ktorá vyhotovovala projekt stavby, bola kompetentná tento projekt, z hľadiska svojej odbornosti, vypracovať, pričom krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že vzhľadom na charakter povolenej stavby sa jednalo o jednoduchú stavbu vymedzenú v súlade s § 139b ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 06.07.2015, vo väzbe na zmeny dokončených stavieb vymedzených v § 139b ods. 5 uvedenej normy, v nadväznosti na vymedzenie bytových budov v § 43b ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 06.07.2015. V tomto smere sa stotožnil s podrobným odôvodnením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, na ktoré poukazuje. Čo sa týka súhlasu spoluvlastníka U. Y. k pozemkom, na ktorých má byť povolená stavba, krajský súd konštatuje, že súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu je aj prehlásenie U. Y. z 10.02.2015, ktoré je v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu zažurnalizované pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd dospel k záveru, že i keď doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť projektanta boli doložené stavebníkom až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, ale pred vydaním napadnutého rozhodnutia, táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nebolo v konaní preukázané, že by projekt stavby bol vyhotovený odborne nespôsobilou osobou, vzhľadom na charakter povoľovanej jednoduchej stavby, naviac keď v konaní nebolo preukázané, že by bolo potrebné projektovú dokumentáciu k posudzovanej jednoduchej stavbe, ktorá bola vypracovaná v júli 2009, zosúladiť s novou právnou úpravou, prípadne novými technickými požiadavkami na výstavbu a prepracovať alebo zmeniť ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že projektová dokumentácia bola vypracovaná v júli 2009, ešte sama o sebe nepreukazuje jej neaktuálnosť aj v roku 2015. V tomto smere žalobca nekonkretizoval, v ktorých častiach je projektová dokumentácia nepoužiteľná, resp. v rozpore s normami, vrátane technických noriem. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný. Nedôvodné je aj tvrdenie žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia je neurčitý. Vzhľadom na formulovanie výroku súd sa s názorom žalobcu nestotožnil, keď bolo v konaní preukázané identifikovanie zmeny stavby, rodinný dom, prístavba, nadstavba a stavebné úpravy, rozsah stavebných úprav a aj pozemky, na ktorých prístavba, nadstavba, stavebné úpravy sa povoľujú, a to v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorá je taktiež súčasťou predloženého administratívneho spisu. Žalobca tvrdil, že v správnom spise sa nenachádzajú doklady, že prvostupňový orgán oznámil dotknutým štátnym orgánom začatie stavebného konania a že neboli splnené podmienky pre zlúčenie územného a stavebného konania a nenachádzajú sa v spise stanoviská dotknutých štátnych orgánov. Krajský súd konštatuje, že súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu nie je prvotné oznámenie o začatí konania, potom čo bola na Obecný úrad Šútovo 08.12.2014 doručená žiadosť stavebníka. Súčasťou administratívneho spisu je oznámenie Obce Šútovo o pokračovaní zlúčeného územného a stavebného konania a nariadenie ústneho pojednávania pod č. OU-179/S/2014 zo dňa 16.01.2015, v ktorom bol vytýčený termín spojený s miestnym zisťovaním na deň 10.02.2015 a v ktorom bolo oznámené účastníkom konania, vrátane žalobcu, konanie vo veci návrhu stavebníka v zlúčenom územnom a stavebnom konaní, toto oznámenie bolo doručované okrem účastníkov aj Okresnému úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie Martin, tak ako vyplýva aj z doručenky, keď toto oznámenie uvedený orgán prevzal 20.02.2015. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca spochybnil vlastnícke právo žalobcu k pozemku, na ktorom má byť povoľovaná stavba, krajský súd poukazuje na LV č. XXX kat. úz. Y., C-KN parc. č .1097/5 a 1097/1, na ktorých je povolená zmena stavby, nadstavba a prístavba, z ktorých jednoznačne je preukázané, že vlastníkom týchto parciel vrátane rodinného domu postaveného na parc. č. 1097/5, súp. č. XX je stavebník Y. Y. v 1/2 a jeho matka U. Y. v 1/2, ktorá súhlas so stavebnými úpravami dala. V listoch vlastníctva je uvedený zápis na základe geometrického plánu č. 23/2013, nie sú v nich uvedené informatívne alebo obmedzujúce poznámky, ktoré by spochybňovali spoluvlastníctvo stavebníka k uvedeným parcelám a preukazovali tvrdenia žalobcu, že nie je vlastníkom parciel, na ktorých je povolená stavba. Naviac v konaní nebolo preukázané, že by geometrický plán 5C 58/2004 vypracovaný Ing. Tichým v konaní Okresného súdu Martin, na ktorý poukazoval žalobca, spochybňoval vlastnícke právo stavebníka k parcele C-KN č. 1097/5 a 1097/1, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia Správy katastra Žilina Xo-11/2013-Ha z 13.06.2013, ktorá konštatuje, že zápis v katastri nehnuteľností v súlade s rozsudkom Okresného súdu Martin 5C 58/04 vrátane geometrického plánu, ktorý v tomto konaní bol vypracovaný, bol zapísaný v katastri nehnuteľností, a tento geometrický plán nemení právne vzťahy týkajúce sa parciel C-KN č. 1097/1 a 1097/4, ale týka sa výlučne pozemkov C-KN 1098/2 a 1098/7, teda iných pozemkov, než na ktorých má byť povolená stavba. Krajský súd neakceptoval žalobnú námietku, že neboli splnené podmienky § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. na spojenie územného a stavebného konania, keď posudzovaná stavba má charakter jednoduchej stavby (§ 139b ods. 1 písm. a), § 43b ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení k 06.07.2015), jej zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 , je umiestnená v zastavanom území rodinných domov a účel využitia stavby ako rodinného domu bude zachovaný. Súd nezistil pochybenie správnych orgánov pri tomto procesnom postupe. Krajský súd aj tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že bola nesprávne vyznačená právoplatnosť rozhodnutia, krajský súd poukazuje, že prvostupňové rozhodnutie má vyznačenú právoplatnosť 19.06.2015, tak ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu a rozhodnutie žalovaného má vyznačenú právoplatnosť 02.07.2015. Predmetom preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ako druhostupňového správneho orgánu, práve z dôvodu, že voči prvostupňovému rozhodnutiu podal riadne a včas odvolanie žalobca. Rozhodnutie žalovaného bolo doručované účastníkom konania, a to žalobcovi 01.07.2015 a ostatným účastníkom tiež 01.07.2015, potom vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia žalovaného dňom 02.07.2015 je správne a skutočnosť, že je vyznačená doložka právoplatnosti aj na prvostupňovom rozhodnutí, je bez relevancie, nakoľko predmetom preskúmania záväzným vo vzťahu k účastníkom konania je rozhodnutie žalovaného, až doručením tohto rozhodnutia mohli nastať účinky právoplatnosti rozhodnutia v prejednávanej veci. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný. Vzhľadom na uvedené krajský súd žalobný návrh ako nedôvodný pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nemal úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov konania, preto krajský súd pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario rozhodol, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/1/2013 zo dňa 29. apríla 2014, podľa ktorého „V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p. Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri bližšie Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 212/09-26)." Je teda zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi a nie ďalším účastníkom konania (pribratým a účastníkom konania), a to aj v prípade, že by mali v konaní úspech, že by v súlade s ich tvrdením v konaní súd rozhodol, preto krajský súd nerozhodol ani o trovách konania, ktoré vznikli pribratému účastníkovi konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí ďalej vyslovil právny názor, že „Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom"." Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 14. júna 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková