Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/129/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200854 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200854.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Grand Desing s. r. o., so sídlom Partizánska 24/440, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 43 907 296, právne zast. JUDr. Paulínou Paramonovou, advokátkou so sídlom S. č. X, XXX XX D., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, 041 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3660, O-255/2015 zo dňa 25.06.2015, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3660, O-255/2015 zo dňa 25.06.2015, ktorým rozhodnutím žalovaný v spojení s opravou č. OPS/BEZ/2015/3660 zo dňa 12.10.2015 potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. k. 52/2015- IZA-2.3/pok/R zo dňa 16.04.2015 o uložení pokuty vo výške 2 000 € podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že účastník konania využíval počas výkonu inšpekcie práce dňa 15.04.2014 o 13:30 hod. závislú prácu fyzickej osoby - S. N., s ktorou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. V žalobe žalobca poukazuje na ust. § 2 ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z.. Definícia závislej práce má kogentnú povahu, t. j. na určenie či ide o závislú prácu alebo o iný právny vzťah je potrebné naplniť všetky kumulatívne identifikačné znaky. To znamená, že aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce, musia byť znaky pojmu závislá práca naplnené kumulatívne. V prípade žalovaným tvrdeného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania sa nemohlo jednať o závislú prácu, a teda nelegálnu prácu, keďže pani N. nebola voči kontrolovanému subjektu vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nevykonávala činnosti v prevádzke žalobcu podľa jeho pokynov ale na základe vlastnej vôle vypomôcť počas krátkej doby svojmu synovi, ktorý je konateľom a jediným spoločníkom kontrolovanej spoločnosti. Pani N. za túto výpomoc nikdy nedostala odmenu, ktorá jej ani nebola ponúknutá a ani o ňu sama nepožiadala. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa objavila poznámka o nevoľníctve a otroctve ako o jediných formách, kedy za prácu nie je potrebné platiť. Takýto argument žalovaného považuje za nemiestny rovnako ako argumentáciu skutočnosťou, že pani N. bola v určitom časovom úseku pred kontrolou, a tiež bezprostredne po nej prihlásená do Registra poistencov Sociálnej poisťovne. Táto skutočnosť je naopak dôkazom, že v čase kedy pani N. závislú prácu vykonávala, si žalobca všetky povinnosti príkladne plnil. Bezprostredné prihlásenie po kontrole žalobca vykonal na podnet zamestnancov žalovaného. K výpomoci pani N. došlo jednorazovo. Inšpekcia práce v Žiline v
odôvodnení rozhodnutia sa odvolávala na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce č. 196/2006, ktoré nepredpokladá, aby na existenciu pracovného pomeru bolo treba naplniť všetky identifikačné znaky závislej práce. Bez ohľadu na tú skutočnosť, že odporúčanie nie je všeobecne záväzným aktom, je potrebné zdôrazniť, že novelizovaný Zákonník práce toto odporúčanie odzrkadľuje, avšak napriek tomu zostáva úprava pojmu závislá práca úpravou kogentnou a na naplnenie tohto pojmu sa vyžaduje kumulatívne plnenie všetkých jeho pojmových znakov. Žalobca má za to, že nikdy nedošlo k preukázaniu naplnenia ani jedného z obsahových znakov, ktorými je pojem závislá práca vymedzený. Žalovaným zistený skutkový stav neumožňuje stotožniť sa so záverom, že išlo o výkon závislej práce. S otázkou naplnenia znakov závislej práce sa žalovaný nikdy nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a odôvodnené nepreukázanými skutočnosťami. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 16.10.2015. Žaloba neobsahuje podľa názoru žalovaného žiadne nové skutočnosti a argumenty, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na posúdenie zákonnosti postupu správneho orgánu či samotného napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci, keď bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pretože kontrolovaná fyzická osoba S. N. vykonávala pre neho závislú prácu a nemal s ňou uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok dňa 13.1.2016 bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.. Právna zástupkyňa žalobcu prevzala dňa 16.09.2015 výzvu, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s doložkou, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. V stanovenej lehote právna zástupkyňa žalobcu súdu sa nevyjadrila, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a preto súd aplikoval doložku, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. Žalovaný rovnako predmetnú výzvu prevzal dňa 14.09.2015, v stanovenej lehote sa súdu nevyjadril, preto súd mal za to, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemal námietky.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba nie je dôvodná, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli správne aplikované právne predpisy - zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákon č. 125/2006 Z.z. o Inšpekcii práce a zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok). Preto bola žaloba postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá ako nedôvodná, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritárne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahoch dôvodov uvedených v žalobe. To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných dôvodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe, v lehote na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Správny súd zásadne preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov, ktoré majú verejnoprávny charakter. Na rozdiel od súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a obchodných veciach pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia - § 250i ods. 1 O.s.p.. Správny súd však vykonáva dokazovanie iba výnimočne, najmä s cieľom verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce).
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 € do 200 000 €, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 €.
Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.
Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Prvostupňovým rozhodnutím č. 52/2015-IZA-2.3/pok/R zo dňa 16.04.2015 správny orgán rozhodol vo vzťahu k žalobcovi tak, že mu uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 pokutu vo výške 2 000 € za porušenie vyplývajúce z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie dňa 15.04.2014 o 13:30 hod. na prevádzke Foory, karneval & shop, OD PRIOR Martin vykonávala závislú prácu - obsluha zákazníkov, predaj tovaru - fyzická osoba S. N.. Účastník konania - žalobca využíval závislú prácu uvedenej, nemal s menovanou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čo podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je nelegálne
zamestnávanie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na výkon inšpekcie, na zistené porušenia právnych predpisov, pričom bol spísaný protokol z výkonu inšpekcie zo dňa 21.05.2014 a dodatok č. 1 zo dňa 07.07.2014, ktoré tvorili podklad rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkam žalobcu prvostupňový správny orgán uviedol, že uvedená fyzická osoba nevykonávala závislú prácu pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom ale pre právnickú osobu, teda pre spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nie je fyzickou osobou podnikateľom. Právnickej osobe nemôže vypomáhať rodinný príslušník, matka, syn, dcéra bez právneho vzťahu. V prípade vypomáhania bez právneho vzťahu sa jedná o nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, za čo je správny orgán povinný uložiť pokutu v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.. Argument žalobcu, že matka pracovala bez nároku na odmenu, nie je možné akceptovať s poukazom aj na odporúčanie č. 198/2006. Pri ukladaní pokuty prvostupňový správny orgán vychádzal z ust. § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii.
Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom sa žalobca nestotožnil, že v danom prípade išlo o nelegálnu prácu, keďže pani N. nebola vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu, vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nevykonávala činnosti podľa pokynov žalobcu, ale na základe vlastnej vôle chcela vypomôcť počas krátkej doby svojmu synovi, ktorý je konateľom a jediným spoločníkom kontrolovanej spoločnosti. Pani N. za túto výpomoc nikdy nepožiadala o odmenu ani nedostala odmenu a ani jej nikdy nebola ponúknutá. Vypomáhala na predajni od 12:45 hod. do návratu svojho syna.
Žalovaný správny orgán rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím zo dňa 25.06.2015 v spojení s opravou zo dňa 12.10.2015, pričom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav prvostupňovým správnym orgánom, ktorý považoval za správny, pričom považoval za správne aj právne posúdenie veci. Porušenie povinnosti, ktoré bolo zistené a za ktoré správny orgán ukladá pokuty, patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie.
Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 1 vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ďalej ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolovaného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie o uloženie sankcie - pokuty vo výške 2 000 € uloženej žalobcovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z..
Z obsahu správneho spisu súd zistil, že v predmetnej veci bola vykonaná inšpekcia práce, a to dňa 15.04.2014. Výkon inšpekcie bol zameraný na kontrolu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z.. Z priebežného protokolu o kontrole zo dňa 15.04.2014 bolo zistené, že na prevádzke žalobcu sa nachádzala N. S., ktorá uviedla, že je dôchodkyňa a pracovala pre syna N. A., pričom v zápisnici o podaní informácie zo dňa 16.4.2015 je uvedené, že prácu vykonáva na základe dohody o pracovnej činnosti a dnes pracuje od 12:15 hod.. Zo zápisnice o podaní informácií so žalobcom, ktorá bola spísaná dňa 23.04.2014, vyplynulo, že počas výkonu kontroly dňa 15.04.2014 bola počas neprítomnosti A. N. v predajni jeho matka, pričom uviedol, že pracovnú zmluvu uzatvorenú nemá, mama je na dôchodku a zastupovala ho počas jeho neprítomnosti, pričom nemá žiadnych zamestnancov.
Z protokolu č. IZA-20-36-2.3/P-A25-14 zo dňa 21.05.2014 bolo zistené, že pri výkone inšpekcie dňa 15.04.2014 o 13:30 hod. na prevádzke Foory, carneval & shop, OD PRIOR Martin vykonávala závislú prácu - obsluha zákazníkov, predaj tovaru fyzická osoba S. N., bytom H. H.. Žalobca využíval závislú prácu horemenovanej a nemal s menovanou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čo podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona je nelegálne zamestnávanie, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z..
Z obsahu spisu bolo zistené, že bol vypracovaný aj dodatok č. 1 k protokolu, a to dňa 07.07.2014.
Nosnou žalobnou námietkou žalobcu je tvrdenie žalobcu, že v danom prípade sa nejedná o porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, nakoľko nemohlo ísť v danom konkrétnom prípade o závislú a teda nelegálnu prácu, keďže pani N. nebola voči kontrolovanému subjektu vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nevykonávala činnosti v prevádzke žalobcu podľa jeho pokynov, ale na základe vlastnej vôle vypomôcť počas krátkej doby svojmu synovi, ktorý je konateľom a jediným spoločníkom kontrolovanej osoby. Pani N. za túto výpomoc nikdy nedostala odmenu, ktorá jej ani nikdy nebola ponúknutá a ani o ňu sama nikdy nepožiadala.
Definícia závislej práce je základným pojmom pracovného práva, ktoré je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzavretý pracovnoprávny vzťah. Ak takéto črty vykonávaná práca nemá, zamestnávateľ môže využiť príslušný zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku alebo Občianskom zákonníku. Výkon činnosti živnostníkov, resp. iných podnikateľov bude možný len za predpokladu, že ide o takú činnosť, ktorá vykazuje znaky podnikania.
Podľa § 2a zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu nepovažuje práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov, alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
Pri posúdení znakov závislej práce v Slovenskej republike sa teda 1) zmluva (právny úkon) má posudzovať podľa obsahu, nie podľa formy, 2) pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť, 3) nedojednanie odmeny, pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona (v danom prípade Zákona o nelegálnej práci), nie ako neprítomnosť znaku, 4) brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky ako aj celkovú situáciu (JUDR. et. Mgr. Jozef Toman, Phd. - individuálne pracovné právo, vydavateľ: Fridrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR; Bratislava 2014, ISBN 978-80-89149-42-1 brožované).
Hlavná obrana žalobcu spočívala v tom, že v predmetnom čase výkonu inšpekcie jeho matka nebola vo vzťahu k nemu - nadriadenosti, resp. podriadenosti a nevykonávala činnosti v prevádzke žalobcu podľa jeho pokynov ale len z jej vlastnej vôle a to výpomoc počas krátkej doby jeho neprítomnosti (štatutárneho zástupcu žalobcu). Nesporným je príbuzenský vzťah pani N. vo vzťahu ku konateľovi žalobcu, pričom konanie žalobcu, ktoré správne orgány posudzovali ak protiprávne, vychádzalo z poznatkov získaných počas výkonu inšpekcie, pri ktorom boli zistené uvedené nedostatky a boli zdokumentované v protokole o výkone inšpekcie podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 a 5 zákona č. 125/2006 Z.z..
Žalobca uvedenými skutočnosťami nenamieta, že sa skutok nestal, pričom súd vo vzťahu k tejto jeho námietke uvádza a v tomto smere sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nie je možné posúdiť výkon práce pani N. ako výpomoc rodinného príslušníka podľa § 2a zákona č. 82/2005 Z.z.. V danom prípade išlo o matku konateľa spoločnosti - právnickej osoby, nejde tu o pomoc fyzickej osobe podnikateľovi, ale ide o činnosť vykonávanú pre právnickú osobu žalobcu. Preto všetky dôvody, ktoré sú uvádzané v žalobe, považuje súd za nedôvodné. Je potrebné poukázať na to, že samotný žalobca prostredníctvom konateľa potvrdil, že S. N. pracuje v jeho prospech a s jeho vedomým, keď v zápisnici o podaní informácie spísanej dňa 23.04.2014 uviedol, že v čase výkonu kontroly dňa 15.04.2014 bola počas jeho neprítomnosti v predajni jeho mama. Uviedol, že počas neprítomnosti ho mama zastupovala. Uviedol, že nemá žiadnych zamestnancov, pričom aj samotná pani N. v zápisnici o podaní informácie zo dňa 15.04.2014 uviedla, že pracovala v predajni u žalobcu, uviedla, že prišla sama na výpomoc počas synovej neprítomnosti, nakoľko vybavoval dodávku tovaru a pomoc pri nemoci manželky a dcéry. Uviedla, že dnes je tu od 12:15 hod., sama predáva. Z uvedeného dôvodu bolo jasne preukázané a inšpekciou práce zistené, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, tak ako to bolo konštatované výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia. Pani N. vykonávala pracovnú činnosť pre žalobcu ako predavačka, a to bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce. V danom prípade, pokiaľ ide o preukázaný druh pracovnej činnosti - predávanie, ide podľa názoru súdu o výkon závislej práce, keď menovaná osoba vykonávala prácu osobne - predaj
tovaru, obsluha zákazníkov, bola vykonávaná v mene zamestnávateľa, a to v pracovnom čase určenom zamestnávateľom podľa otváracích hodín.
Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo zistené a za ktoré bola uložená pokuta, patrí medzi správne delikty právnickej osoby, ktoré sa zásadne neviažu na zavinenie. Za tento delikt je právnická osoba objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecne liberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, že právnická osoba zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania. Pokiaľ ide o uloženie pokuty, správny orgán uložil pokutu pri dolnej hranici sadzby, t. j. 2.000 €, tak ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z..
Vzhľadom k tomu bola žaloba ako nedôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd o nej rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nebol úspešný účastník konania, preto nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..