Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/163/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200856 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200856.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, D., právne zast. JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom V. N.. XX, D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 42428-4/2015-BA zo dňa 30. 07. 2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím. č. k. 3313/2015-ZA-DvN zo dňa 05.05.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodla, že žalobca podľa § 19 ods. 3 písm. b) a § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení uviedla, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina žalobcu dňa 28.04.2014 zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 14.05.2014 si v Sociálnej poisťovni - pobočka Žilina uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina pri posudzovaní žiadosti zistila, že od 29.01.2015 (správne malo byť uvedené 29.01.2014) mu bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Vzhľadom na poberanie uvedenej dôchodkovej dávky sa poistenie v nezamestnanosti na neho nevzťahuje a nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol. Na základe odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán pôvodne vydal rozhodnutie zo dňa 24.06.2014, ktoré druhostupňový orgán potvrdil, avšak proti právoplatnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal protest prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava najmä z dôvodu absencie presne, úplne a nepochybne zisteného skutočného stavu veci. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie zo dňa 29.01.2015, ktorým vyhovela protestu prokurátora a zrušila svoje rozhodnutie. Následne zrušila aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina pri opätovnom zisťovaní skutočného stavu veci v mesiaci apríl 2015 zistila, že žalobca spísal žiadosť o dôchodok dňa 04.08. 2014 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. augusta 2014 žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok od 29. 01.2014. Pri aplikácii § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o sociálnom poistení) vzhľadom na priznanie dôchodkovej dávky, poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahovalo na žalobcu od 29.01.2014 a nárok na dávku v nezamestnanosti mu teda od 28.04.2014 nemohol vzniknúť. Poukázal tiež na § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktoré výslovne uvádza prípady, kedy dochádza k nevyhnutnej zmene v sociálnej situácii poistenca poberajúceho dávku v nezamestnanosti, pričom je prirodzeným dôsledkom tejto skutočnosti zánik nároku na dávku v nezamestnanosti. V danom prípade žalobcovi bol v mesiaci august 2014 priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a to spätne od 29.01.2014. Tvrdenia v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, že deň priznania dôchodku je deň právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia, je nesprávne, pretože je v zjavnom rozpore s výrokom rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Žalobca v bode 9 žiadosti o dôchodok zo dňa 04.08.2014 osvedčil, že dôchodok žiada priznať od 29.01.2014. Teda od tohto dňa sa naňho nevzťahovalo poistenie v nezamestnanosti a preto dávka v nezamestnanosti priznaná a vyplatená za obdobie nasledujúce po 29.01.2014 by mu bola priznaná a vyplatená neprávom. Nestotožnil sa ani s možnou aplikáciou § 112 ods. 9 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, pretože toto ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje. Je ho možné aplikovať výlučne v prípade, ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na ktorú zanikol nárok, alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie neskôr priznanej dávky. V prípade žalobcu neboli naplnené predmetné predpoklady, nakoľko dávka v nezamestnanosti nepredstavuje ani skôr priznanú dávku a ani skôr vyplácanú dávku. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že deň priznania invalidného dôchodku je totožný s dňom vzniku nároku, resp. s dňom, od ktorého sa spätne invalidný dôchodok vypláca. Nárok na invalidný dôchodok nevzniká zo zákona a o jeho priznanie je vždy potrebné požiadať. Jeho vyplácanie závisí od právoplatného rozhodnutia odporcu a až týmto okamihom je povinný vyplácať invalidný dôchodok. V danom prípade 29.01.2014 je iba dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok a dňom, od ktorého bol invalidný dôchodok spätne vyplatený. Dňom priznania invalidného dôchodku je však deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Vydaním rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku sa sociálna situácia žalobcu sama o sebe nezmenila. Zmenila sa až okamihom jeho výplaty, a to iba do budúcnosti a rozhodne nie spätne od 29.01.2014. Ust. § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení nie je nejasnou ani neurčitou právnou normou. Ak však toto ustanovenie možno vykladať viacerými spôsobmi, tak ho nemôže žalovaný vykladať na ťarchu žalobcu. K nepriznaniu dávky v nezamestnanosti došlo iba z dôvodu pôvodného nezákonného rozhodnutia zrušeného na základe protestu prokurátora. Žalovaný tak vytvoril situáciu, za ktorej v súčasnosti rozhoduje o tom, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak by žalobca akceptoval tento názor, musel by konštatovať, že žalobcovi by bola priznaná dávka v nezamestnanosti, keby sa odvolal proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku a právoplatnosť rozhodnutia by oddialil až do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Takému postupu žalovaný žalobcu nabáda. Žalobca bol donútený požiadať o invalidný dôchodok iba preto, že žalovaný mu nepriznal nárok na dávku v nezamestnanosti pôvodným nezákonným rozhodnutím. Žalovaný teda donútil žalobcu požiadať o invalidný dôchodok. Výklad žalovaného má diskriminačný charakter z dôvodu podľa § 2a ods. 11 písm. d) zákona č. 365/2004 Z.z.. Tým, ak by žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 70 %, bola by mu bez ohľadu na deň, od ktorého sa spätne vypláca invalidný dôchodok, ako aj deň právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o jeho priznaní, riadne vyplatená dávka v nezamestnanosti, t. j. ak by bol menej chorý, dávka v nezamestnanosti by mu priznaná bola. Rozdiel, ktorý vznikol žalobcovi medzi sumou invalidného dôchodku a dávkou v nezamestnanosti, ktorá by mu inak bola priznaná, predstavuje sumu 2.828,40 €, ktorá nie je zanedbateľnou, ktorú možno vyhodnotiť ako škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu. Na tvrdení, že žalobca podpísal jemu predložené poučenia, nie je možné postaviť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Sociálna poisťovňa je povinná rozhodovať v súlade so stavom veci existujúcim ku dňu podania žiadosti, v danom prípade žiadosti o dávku v nezamestnanosti. Týmto dňom je 28.04.2014. K uvedenému dňu neexistovalo žiadne rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, teda nie je možné konštatovať zánik nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.11.2015. Zotrval na zistenom skutkovom stave a právnom posúdení, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Zduplikoval, že s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého za deň priznania dôchodku sa považuje deň právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o priznaní dôchodkovej dávky, sa nestotožňuje, nakoľko je v zjavnom rozpore s výrokom rozhodnutia žalovanej o priznaní invalidného dôchodku od 29.01.2014. V poučení, ktoré žalobca podpísal pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, podľa bodu 10 a 15 bol informovaný o skutočnosti, že dávka v nezamestnanosti mu nebude patriť za obdobie, počas ktorého bude mať nárok na invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Toto tlačivo podpísal. Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku je právnou skutočnosťou, ktorá zmenila právny stav tak, že v čase, keď sa opätovne rozhodovalo o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcu, preto muselo byť brané do úvahy, že Zákon o sociálnom poistení neumožňuje za to isté obdobie poberať aj invalidný dôchodok aj dávku v nezamestnanosti, preto žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Žiline prejednal vec podľa § 247 a nasl. O.s.p. na vytýčenom pojednávaní dňa 08.03.2016, a to v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov: Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 3 písm. b) citovaného zákona poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek. Podľa § 105 ods. 2 citovaného zákona nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 195 ods. 3 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 6 citovaného zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa § 196 ods. 7 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Vyriešenie otázky dátumu priznania invalidného dôchodku bolo v danej veci dôležité z toho dôvodu, že v zmysle § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom priznania invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, t. j. odo dňa priznania takéhoto invalidného dôchodku nie je možný súbeh s dávkou v nezamestnanosti. Keďže žalobcovi bol rozhodnutím zo dňa 19.08.2014 priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a to odo dňa 29.01.2014, bolo potrebné posúdiť, či dňom priznania tohto invalidného dôchodku je deň právoplatnosti tohto rozhodnutia alebo deň uvedený vo výroku tohto rozhodnutia 29.01. 2014. Krajský súd konštatuje, že v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 19.08.2014 je v jeho výroku ako deň priznania uvedený dátum 29.01.2014, tzn. že invalidný dôchodok bol priznaný spätne od tohto dátumu. Deň vydania individuálneho správneho aktu - rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku je dňom rozhodnutia o výške invalidného dôchodku a dni, odkedy sa priznáva. Tento deň sa uvedie vo výroku podľa zisteného skutkového stavu na základe žiadosti žiadateľa. Tento dátum uvedený vo výroku nie je len dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok, ako to tvrdí žalobca v žalobe, ale aj dňom správnym orgánom deklarovaného začiatku vyplácania invalidného dôchodku, a teda priznania invalidného dôchodku. Z toho vyplýva, že pre priznanie invalidného dôchodku nie je rozhodný deň vydania individuálneho správneho aktu, ale deň uvedený v tomto individuálnom správnom akte ako deň priznania invalidného dôchodku. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že tento individuálny správny akt o priznaní invalidného dôchodku bol vydaný až po podaní žiadosti žalobcu o dávku v nezamestnanosti (dňa 14.05.2014), ak bolo súčasne preukázané, že invalidný dôchodok bol spätne priznaný už za celé obdobie, odkedy žalobca o dávku žiadal, t. j. najmenej odo dňa 14.05.2014 (keďže k priznaniu invalidného dôchodku došlo už dňom 29.01.2014). Preto sa Krajský súd v Žiline nestotožnil s právnym názorom žalobcu, ktorý bol jedným zo základných žalobných dôvodov, a to že dňom priznania invalidného dôchodku je deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Čo sa týka ďalších žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné. Žalobca tvrdí, že jeho sociálna situácia sa vydaním rozhodnutia o invalidnom dôchodku nezmenila, ale až okamihom jeho výplaty, a to iba do budúcnosti a rozhodne nie spätne od 29.01.2014. Súd k tomu uvádza, že právne relevantným dôvodom pre zánik nároku na dávku v nezamestnanosti nie je, odkedy sa situácia žiadateľa zmenila, ale odkedy mu je priznaný invalidný dôchodok. Táto námietka je však aj nelogická, pretože aj priznaním dávky v nezamestnanosti spätne ku dňu podania žiadosti žalobcu, by sa mu taktiež sociálna situácia vydaním rozhodnutia o priznaní dávky nezmenila a už vôbec nie spätne od dňa podania žiadosti (14.05.2014), ale až jej výplatou, čo je vždy rovnaký dôsledok toho, že o dávke ( či už dávke v nezamestnanosti alebo o invalidnom dôchodku) sa rozhoduje individuálnym správnym aktom, ktorému predchádza žiadosť. Táto námietka teda nemôže byť dôvodom pre iné posúdenie dátumu priznania invalidného dôchodku, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia o jeho priznaní. Ďalšou námietkou bolo, že pokiaľ je možný výklad § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení viacerými spôsobmi, musí sa vykladať v prospech žalobcu. Aj táto námietka je nedôvodná. Toto ustanovenie nie je nejasnou ani neurčitou právnou normou (súd sa v tomto stotožnil s názorom žalobcu uvedeným v žalobe), ale ani neposkytuje možnosť dvojitého výkladu. Jednoznačne sa prihliada na dátum priznania invalidného dôchodku, čo je z uvedeného ustanovenia zrejmé (jedná sa o gramatický výklad daného ustanovenia v spojení s teleologickým výkladom vo vzťahu k celej koncepcii priznávania dávok sociálneho poistenia), a nie dátum vydania rozhodnutia o invalidnom dôchodku. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 72/2010, podľa ktorého nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov nepochybne treba vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Krajský súd k tomu uvádza, že v danom prípade nebol dôvod odkloniť sa od gramatického výkladu tohto ustanovenia, pretože je jednoznačné a jasné a zároveň takýto výklad je v súlade s jeho systematickým ako aj s teleologickým výkladom. Súd konštatuje, že ak by bolo vyhovené žalobcovi, za rovnaké obdobie od 14.05.2014 do uplynutia šiestich mesiacov od tohto dátumu, by mal vyplatené dve platby zo štátneho rozpočtu (dávku v nezamestnanosti a invalidný dôchodok), čo zjavne nebolo úmyslom zákonodarcu, čo aj zhmotnil do zákazu súbehu konkrétnych dávok v § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Ďalšou námietkou bolo, že správny orgán vytvoril situáciu, kedy podľa jeho výkladu ustanovenia § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení žalobca nemal nárok na dávku v nezamestnanosti, lebo vydal predtým dve nezákonné rozhodnutia, ktoré boli zrušené na základe protestu prokurátora. K tomu súd konštatuje, že v čase vydania oboch skôr zrušených rozhodnutí nebol správnym orgánom známy dôvod, pre ktorý došlo následne k zániku nároku na dávku v nezamestnanosti. Prvé prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 24.06.2014, prvé druhostupňové rozhodnutie bolo vydané 31.07.2014. K zrušeniu týchto rozhodnutí došlo z celkom odlišných dôvodov, a to najmä z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Ak následne došlo k vydaniu rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku rozhodnutím zo dňa 19.08.2014, preto dôvodom pre nezákonnosť predtým vydaných rozhodnutí nemohlo byť vydanie tohto rozhodnutia. Po jeho vydaní však už bolo povinnosťou správnych orgánov na túto novú skutkovú okolnosť prihliadnuť ex offo. Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ako to vyplýva z § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a taktiež z § 195 ods. 1 citovaného zákona. Keďže konanie nebolo právoplatne ukončené, bolo povinnosťou správnych orgánov prihliadnuť na každý zistený dôkaz, a to aj na rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a v zmysle § 195 ods. 3 citovaného zákona rovnako dôkladne objasniť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Okrem toho dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia v inštančnom postupe nemôže byť len tá skutočnosť, že pred ich vydaním boli zrušené dve predchádzajúce rozhodnutia, keďže dôvody nezákonnosti sa týkali len týchto rozhodnutí, a nie napadnutých rozhodnutí. Samotné zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí nemôže byť dôvodom nezákonnosti následne vydaných rozhodnutí. Ďalšie námietky sú len hypotetického charakteru a žalobca uvádza možný postup pri viacerých možných skutkových a právnych situáciách, ktoré nemôžu byť relevantným dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť (hypotetické úvahy týkajúce sa najmä tvrdení, že pokiaľ by bol akceptovaný záver žalovaného, smerovalo by to k tomu, že ani zákonným rozhodnutím by nepriznal tie dávky, ktoré sú vyššie a priznal by iné dávky, ktorých sumy sú nižšie, alebo tvrdeného nabádania žalobcu odvolať sa proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku, aby oddialil právoplatnosť tohto rozhodnutia). K tejto poslednej námietke súd len na margo uvádza, že pokiaľ by aj rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku nadobudlo neskôr právoplatnosť, a predtým by bolo vydané rozhodnutie o priznaní dávky v nezamestnanosti, pokiaľ by rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku bol priznaný invalidný dôchodok spätne, jednalo by sa o dôvod na vrátenie dávky v nezamestnanosti za obdobie, ktoré by sa prekrývalo s priznaním invalidného dôchodku. Čo sa týka tvrdenej diskriminácie žalovaného, ktorá mala spočívať v tom, že pokiaľ by mu bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 70 %, bola by mu dávka v nezamestnanosti priznaná, súd uvádza, že nie je dôvodom diskriminácie tá skutočnosť, že zákon spája zánik nároku na dávku v nezamestnanosti s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Ide o premietnutie premisy do právnych noriem, že pokiaľ je účastník konania tak hendikepovaný na zdraví, že nemôže vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, je značne obmedzený predpoklad jeho zamestnania, a preto podľa § 19 ods. 3 písm. b) citovaného zákona nie je ani poistený v nezamestnanosti, preto takým osobám nemôže patriť ani dávka v nezamestnanosti (pokiaľ majú takto deklarovanú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť právoplatným rozhodnutím). To korešponduje s názorom žalobcu, že ak by bol menej chorý, dávka v nezamestnanosti by mu priznaná bola, pretože by u neho boli reálne predpoklady vykonávať zárobkovú činnosť, bol by poistený v nezamestnanosti a teda mohol by si zabezpečovať svoju existenciu v čase nezamestnanosti dávkou v nezamestnanosti. Aj námietka nesprávneho výkladu § 19 ods. 3 písm. b) citovaného zákona je nedôvodná. V podstate žalobca argumentoval rovnakým spôsobom ako v prvej žalobnej námietke, teda pri aplikácii § 105 ods. 2 citovaného zákona. Podľa neho sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok, avšak odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd konštatuje, že rovnako ako pri aplikácii § 105 ods. 2 citovaného zákona je potrebné prihliadnuť na skutočný deň priznania invalidného dôchodku, a nie na deň právoplatnosti rozhodnutia o ňom. Týmto dňom, t. j. dňom priznania invalidného dôchodku následne automaticky zaniká poistenie v nezamestnanosti podľa § 19 ods. 3 písm. b) citovaného zákona a aj nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 2 citovaného zákona. Posledná žalobná námietka tkvela v tom, že Sociálna poisťovňa bola povinná rozhodovať v súlade so stavom veci existujúcim ku dňu podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, t. j. ku dňu 28.04.2014, a preto nemala prihliadnuť na rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, ktoré bolo vydané až 19.08.2014. Krajský súd sa s takýmto právnym názorom nestotožnil. Je povinnosťou Sociálnej poisťovne rozhodovať podľa stavu ku dňu vydania rozhodnutia, a to v zmysle § 195 ods. 1, 2, 3, § 196 ods. 6, 7 Zákona o sociálnom poistení, ktoré upravujú podklady rozhodnutia a dokazovanie. Rovnako podľa § 209 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ktorý bol zistený v rámci dokazovania. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva tvrdenie žalobcu, že by bola Sociálna poisťovňa povinná rozhodovať ku dňu podania žiadosti o konkrétnu dávku. Tento názor nie je v súlade so zákonnou úpravou, a preto naň nie je možné prihliadnuť. Na záver krajský súd uvádza, že právny názor súdu prezentovaný v tejto veci je súladný s judikatúrou súdov Slovenskej republiky a ako príklad uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžso/2/2015 zo dňa 03.02.2016, kde sa jednalo obdobnú vec s tým, že žiadateľovi o dávku v nezamestnanosti bol spätne priznaný starobný dôchodok. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu, vzhľadom na priznanie starobného dôchodku spätne od 14.10.2010 sa na žalobcu od uvedeného dátumu nevzťahovalo poistenie v nezamestnanosti a nárok na dávku v nezamestnanosti mu teda od 01.01.2011 (deň, odkedy žiadal o dávku v nezamestnanosti) nemal vzniknúť. Existencia poistenia v nezamestnanosti žalobcu bola neopodstatnená od 14.10.2010, a to vzhľadom na neskoršie uplatnený nárok na starobný dôchodok a na jeho spätné priznanie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol úspešný v konaní, preto mu súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 08. marca 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková