Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200921 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200921.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. W. W., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX G. G., adresa na doručovanie: P. XX/X, XXX XX K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2015 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. decembra 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2015 podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 6. januára 2015 invalidný dôchodok v sume 209,10 € mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal nesprávny výpočet sumy invalidného dôchodku. Posúdenie zdravotného stavu, ani ustanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (50 %) nenamietal. Opravný prostriedok navrhovateľ v priebehu konania niekoľkokrát doplnil ďalšími vyjadreniami, naposledy podaním zo dňa 18. 1. 2016, v ktorom poukázal na to, že nesprávnym výpočtom invalidného dôchodku mu vznikla majetková škoda na primeranom invalidnom dôchodku titulom ušlého primeraného invalidného dôchodku s mierou zásluhovosti s mierou poklesu na prácu 50 %, na základe čoho žiadal, aby súd vydal rozsudok s piatimi výrokmi: 1. výrok - Súd nesprávne, neplatné, nezákonné rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. 8. 2015 mení pre nezákonnosť tak, že priznáva navrhovateľovi primeraný hmotný invalidný dôchodok s mierou zásluhovosti a mierou poklesu na prácu 50 % v sume 687,51 € mesačne od 6. 1. 2015, 2. výrok - Odporkyňa je povinná jednorázovo vyplatiť navrhovateľovi majetkovú škodu na primeranom invalidnom dôchodku titulom ušlého primeraného invalidného dôchodku s mierou zásluhovosti s mierou poklesu na prácu 50 % za obdobie od 6. 1. 2015 - 6. 2. 2016 v celkovej sume 6.254,44 €, 3. výrok - Odporkyňa je povinná vydať navrhovateľovi hmotnomajetkové bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa v sume 509,60 € ukrátením invalidného dôchodku o priznanú dávku v hmotnej núdzi maloletému dieťaťu iným správcovským štátnym úradom, čo podľa práva mala plniť sama odporkyňa, mesačne spotrebovanú nezaopatreným dieťaťom rodiny otca so synom pred zaplatením dlžného invalidného dôchodku odporkyňou navrhovateľovi, 4. výrok - Súd výkon práva odporkyne od januára 2016 zo sporného nesprávneho neplatného rozhodnutia odporkyne zo dňa 3. decembra 2015 zastavuje, 5. výrok - Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi primerané zadosťučinenie ujmy na právach vo financiách v jednorazovej primeranej sume 5.000,- € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že pred vznikom invalidity, t. j. pred 6. januárom 2015, získal navrhovateľ 6 922 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Zároveň poukázala na § 60 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného ku dňu vzniku invalidity získal navrhovateľ 18 rokov a 352 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Rovnako poukázala na znenie § 73 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je suma invalidného dôchodku určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 1,5355. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 6. januáru 2015, získal navrhovateľ 6 922 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení dosiahne navrhovateľ dovŕšením 62 rokov veku, t. j. 11. marca 2021. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal navrhovateľ 2 256 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 9 178 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 25,1453 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 6. januáru 2015 je 10,6865 €. Suma invalidného dôchodku je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,5355 x 25,1453 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 x 50 % = 206,40 € mesačne (v matematickom vyjadrení 1,5355 x 25,1453 x 10,6865 x 0,5 = 206,40 €). Suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je 206,40 € mesačne a suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je 196,60 € mesačne. Suma invalidného dôchodku určená podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (206,40 € mesačne) je vyššia, preto invalidný dôchodok patrí navrhovateľovi v tejto sume. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 2,70 € mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.) na 209,10 € mesačne. Na základe uvedeného žiadala odporkyňa napadnuté rozhodnutie zo dňa 28. augusta 2015 o priznaní invalidného dôchodku ako vecne správne potvrdiť. V priebehu konania vydala odporkyňa nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X dňa 3. decembra 2015, ktorým podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z. zvýšila navrhovateľovi invalidný dôchodok od 1. januára 2016 na sumu 210,10 € mesačne. Navrhovateľ sa na pojednávaní pridržiaval svojich písomných vyjadrení vo veci, ktoré podrobne konkretizoval. Z tohto rozsiahleho vyjadrenia navrhovateľa súd poukazuje najmä na to, že navrhovateľ posúdenie zdravotného stavu, ani ustanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % nenamietal. V podstate nenamietal ani výpočet invalidného dôchodku, súčin priemerného osobného mzdového bodu x počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota x MPSVZČ. Nenamietal ani vymeriavacie základy označené v tomto súčine. Tieto boli podľa neho označené správne, namietal však menu, v akej boli označené. Na základe odborného lekárskeho posudku bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Podľa jeho názoru mala odporkyňa správne do súčinu dať číslo 50 a nie číslo 0,5 tak, ako to uviedla a opakovane uvádzala vo svojich vyjadreniach. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že vymeriavacie základy boli dovtedy ako platila slovenská mena, teda do roku 2008 v korunách a následne od tohto roku boli v eurách. Následne bol urobený priemer a na každý rok bol vypočítaný alebo stanovený osobný mzdový bod. Tieto body sa potom sčítali, vydelili sa počtom odpracovaných rokov a vyšiel priemerný osobný mzdový bod, ktorý bol použitý na výpočet invalidného dôchodku. Osobný mzdový bod sa zobral z evidenčných listov navrhovateľa, ktoré navrhovateľ sám každoročne podpísal. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, i konanie, ktoré im predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že ide o konanie o posúdenie invalidity navrhovateľa na základe jeho opravného prostriedku z dôvodu nesúhlasu s výpočtom invalidného dôchodku. Posúdenie zdravotného stavu, ani ustanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % navrhovateľ nenamietal. Suma invalidného dôchodku bola odporkyňou určená so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s pripočítaným obdobím odo dňa vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku (úhrnom 25 rokov a 53 dní). Na účely určenia priemerného osobného mzdového bodu (1,5355) boli zohľadnené vymeriavacie základy, ktoré navrhovateľ získal v rozhodujúcom období a z ktorých bolo odvádzané poistné na dôchodkové poistenie a aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu priznania invalidného dôchodku (10,6865). Suma invalidného dôchodku 206,40 € bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 1,5355, 25,1453 rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok spolu s pripočítaným obdobím od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,6865 a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je 50 %. V matematickom vyjadrení je to (1,5355 x 25,1453 x 10,6865) x 50 % = 412,612263994 x 50 % = 412,612263994 x 0,5 = 206,40 €. Spornou otázkou (pre navrhovateľa) je skutočnosť, že 50 % sa v matematickom vyjadrení uvádza ako číslo 0,50 (čo je v skutočnosti iba skratka pre zlomok 50/100). Percentá pokiaľ sa uvádza znak percento (%) v podstate znamená desatinné číslo, pretože percento je stotina z celku, je to spôsob ako vyjadriť časť celku (čiže zlomok) pomocou celého čísla (desatinného čísla). Z tohto dôvodu navrhovateľov výpočet invalidného dôchodku (1,5355 x 25,1453 x 10,6865 x 50 = 20 576,8701 Sk/Eur) nie je správny. Odporkyňa sumu invalidného dôchodku ďalej podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 2,70 € mesačne v súlade s § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z. na sumu 209,10 € mesačne (v rozhodnutí zo dňa 28. augusta 2015). Následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. dňa 3. decembra 2015 zvýšila odporkyňa navrhovateľovi invalidný dôchodok podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z. správne na sumu 210,10 € mesačne (o 1,- € mesačne). Už v priebehu konania sudkyňa navrhovateľovi vysvetlila a poukázala na to, že v správnom konaní súd preskúmava len napadnuté rozhodnutie. To znamená, že predmetom tohto konkrétneho preskúmavacieho konania je iba preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 28. augusta 2015 a rozhodnutia zo dňa 3. decembra 2015. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. augusta 2015 a rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. decembra 2015 sú vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemá pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutia ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatnených nárokov, o ktorých žiadal, aby súd rozhodol výrokmi označenými číslom 1 - 5 súd uvádza: V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje opravný prostriedok podaný navrhovateľom. Predmet súdneho konania je teda vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom. Navrhovateľ opravným prostriedkom napadol rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. augusta 2015 a rozhodnutie zo dňa 3. decembra 2015. Na margo súd poznamenáva, že nároky navrhovateľa uplatnené ako majetková škoda, ktorá mu vznikla nesprávnym výpočtom invalidného dôchodku, je potrebné uplatniť na miestne a funkčne príslušnom súde. Takýmto súdom, je podľa názoru krajského súdu, Okresný súd Bratislava I.. V tomto štádiu konania - o preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporkyne zo dňa 28. augusta 2015 a 3. decembra 2015 je podanie takýchto žalôb predčasné, nakoľko konania o ich právnom základe (o rozhodnutí odporkyne o invalidnom dôchodku navrhovateľa zo dňa 28. augusta 2015 a následného valorizačného rozhodnutia zo dňa 3. decembra 2015) v tomto štádiu konania ešte nie sú právoplatne ukončené. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.