Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/150/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201010 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201010.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Jozef Rabčan, Lokca 400, IČO: 34 421 718, zast. advokátom. Mgr. Roman Kobella, E. L. XXXX, H. V., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 20717976/2015 zo dňa 24.08.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 30.10.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 20717976/2015 zo dňa 24.08.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 20135206/2015 zo dňa 23.04.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 vo výške 1.600 €. Žalobca v žalobe tvrdil, že nezákonným rozhodnutím žalovaného je ukrátený na svojich právach. V žalobe poukázal na to, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina a rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné a žalobca je toho názoru, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správne orgány za účelom zistenia podmienok pre odpočet DPH riadne neoverili dané obchodné transakcie tak na strane dodávateľa, ako aj na strane jednotlivých odberateľov žalobcu, keďže všetky plnenia dodané dodávateľom DS Stav, s. r. o. žalobcovi, žalobca následne poskytol svojim odberateľom. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že pokiaľ by nevznikla daňová povinnosť pri dodaní služieb zo strany dodávateľa, tak logicky nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri následnom poskytnutí predmetného plnenia žalobcovým odberateľom a výsledkom by bola daňová povinnosť žalobcu vo výške 0 €. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty pri poskytnutí plnenia zo strany žalobcu svojím odberateľom, prvostupňový správny orgán nezistil skutkový stav veci, vo svojich rozhodnutiach o vyrubení rozdielu DPH vôbec nešpecifikoval odberateľské faktúry a z tohto dôvodu ani neboli špecifikované sumy dane zistenej správcom dane a sumy rozdielu dane. V súvislosti s uvedeným je prirodzené, že ani prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie neobsahuje správne posúdenie vyrubenia dane z pridanej hodnoty podľa odberateľských faktúr, t. j. aj v týchto rozhodnutiach absentuje špecifikácia plnení, z ktorých bola daň z pridanej hodnoty vyrubená. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že odmieta tvrdenie žalovaného, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri službe uvedenej na faktúre č. 3/2011 zo dňa 31.03.2011 dodávateľa DZ Stav, s. r. o., Kamenná ulica 11, Žilina, v nadväznosti na to bolo porušené ust. § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ si mohol odpočítať daň zo služby voči nemu uplatnenej dodávateľom uvedeným na faktúre. Samotná existencia faktúry podľa žalovaného správneho orgánu nezakladá nárok na odpočítanie dane, pretože nebolo preukázané, že služba uvedená na faktúre bola skutočne dodaná dodávateľom. Okrem toho faktúra neobsahuje náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH. Podľa názoru žalobcu predmetné faktúry dostatočne obsahujú vymedzenie rozsahu a druhu dodanej služby, keď druh služby je označený ako stavebné práce a rozsah služby je vymedzený časom poskytovania služby, resp. miestom plnenia, ako aj dohodnutou cenou služby. Zároveň žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súčasťou faktúry by mali byť ďalšie dokumenty (zmluva, objednávka, prevzatie prác), nakoľko zákon v žiadnom z ustanovení takúto požiadavku nestanovuje. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie za IV. štvrťrok roku 2011. V predmetnom zdaňovacom období správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanú DPH uplatnenú na základe faktúry č. 3/2011 zo dňa 31.03.2011 od dodávateľa DZ Stav, s. r. o. (do 17.01.2011 obchodné meno: DUBAY, s. r. o.), Kamenná ulica 11, Žilina za stavebné práce. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že v podanej žalobe ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobca uvádza len všeobecné konštatácie, poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci a nedostačujúce posúdenie skutkového stavu. Uvádza, že pokiaľ nevznikla daňová povinnosť jeho dodávateľovi, potom nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť žalobcovi pri následnom poskytnutí služieb. Ďalej uvádza, že správca dane nevykonal šetrenie vo vzťahu k odberateľským faktúram, podľa žalobcu bolo preukázané dodanie služby zo strany dodávateľa, čo potvrdila spoločnosť DS Stav, s. r. o.. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca neuniesol v predmetnej veci dôkazné bremeno. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že na predmetnej faktúre nie je uvedená konkretizácia prác a miesta, kde mali byť vykonané, keď na faktúre sa uvádza: fakturujeme za prevedené stavebné práce január - február - marec 2011 podľa dohody v celkovej sume 8.000 €, podľa § 71 ods. 2 písm. f), faktúra na účely DPH musí obsahovať okrem iného v prípade fakturovanej služby rozsah a druh dodanej služby. V predmetnom prípade faktúra takýto údaj neobsahuje, súčasťou faktúry nie sú ani žiadne dokumenty, z ktorých by takéto upresnenie vyplývalo. Predmetná faktúra teda nespĺňa ani podmienky pre odpočítanie dane vyplývajúce z § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, podľa ktorej musí byť nárok na odpočítanie dane preukázaný faktúrou s obsahovými náležitosťami podľa § 71 Zákona o DPH. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že boli splnené procesné podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.06.2016. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných dôvodov, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj po zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo tovar boli dodané obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa - žalobcu. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že správca dane vykonal daňovú kontrolu u žalobcu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok - IV. štvrťrok 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9512401/5/443435/2015 zo dňa 10.03.2015. Za kontrolované zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2011 správca dane zistil, že žalobca si neoprávnene odpočítal DPH z faktúry č. 3/2011 zo dňa 31.03.2011 od dodávateľa DZ Stav, s. r. o. (do 17.01.2011 obchodné meno: DUBAY, s. r. o.), Kamenná ulica 11, Žilina, za stavené práce vo výške 1.600 €. Výsledkom daňovej kontroly bolo rozhodnutie č. 20135206/2015 zo dňa 23.04.2015, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane 1.600 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011. V odôvodnení uviedol, že žalobca nemal v II. štvrťroku 2011 právo na odpočítanie dane vo výške 1.600 € za dodané stavebné práce dodávateľa DZ Stav, s. r. o. z dôvodu, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali, že došlo k dodaniu služby. Právo na odpočítanie dane platiteľom je založené na skutočnosti, že v deklarovanom zdaniteľnom obchode vzniká daňová povinnosť. Samotné vystavenie faktúry ešte nezakladá právo na uplatnenie práva na odpočítanie dane z nej, samotná faktúra, ktorá bola zo strany jej vystavovateľa vyhotovená pre prijímateľa, nie je dôkazom toho, že zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru, resp. služby, ktoré sú na faktúre uvedené, vznikla daňová povinnosť. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, o ktorom žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím č. 20717976/2015 zo dňa 24.08.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo šetrenia vykonaného správcom dane na základe všetkých zistení a dôkazov nebolo preukázané, že spoločnosť DZ Stav, s. r. o. dodala daňovému subjektu Jozef Rabčan, Lokca 400 stavebné práce v II. štvrťroku 2011. Správca dane konštatoval, že služby reálne dodané neboli, ale bola iba vystavená faktúra č. 3/2011 zo dňa 31.03.2011. Predloženie faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia nie sú predpokladom pre odpočítanie DPH z prijatých faktúr. Nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia spoločnosťou DZ Stav, s. r. o. pre Jozefa Rabčana, na základe ktorej si uplatnil odpočítanie dane. Na predmetnej faktúre nie je uvedená konkretizácia prác a miesta, kde mali byť konané, keď na faktúre sa uvádza: Fakturujeme Vám za prevedené stavebné práce za obdobie január - február - marec 2011 podľa dohody v celkovej sume 8.000 €. Podľa § 71 ods. 2 písm. f) faktúra na účely DPH musí obsahovať okrem iného v prípade fakturovanej služby rozsah a druh dodanej služby. V predmetnom prípade faktúra takýto údaj neobsahuje, súčasťou faktúry nie sú ani žiadne dokumenty (zmluva, objednávka, prevzatie prác), z ktorých by takéto upresnenie vyplývalo. Predmetná faktúra teda nespĺňa ani podmienku pre odpočítanie dane vyplývajúcu z § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, podľa ktorej musí byť nárok na odpočítanie dane preukázaný faktúrou s obsahovými náležitosťami podľa § 71 Zákona o DPH. Žalobca žalobou zo dňa 30.10.2015 napadol druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, namietal, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobca vidí pochybenie prvostupňového orgánu ako aj žalovaného správneho orgánu predovšetkým v tom, že napriek jeho námietkam správne orgány za účelom zistenia podmienok pre odpočet DPH riadne neoverili dané obchodné transakcie tak na strane dodávateľa ako aj na strane odberateľov žalobcu. Poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ by nevznikla daňová povinnosť pri dodaní služieb zo strany dodávateľa, tak logicky nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri následnom poskytnutí predmetného plnenia žalobcovi odberateľom a výsledkom by bola daňová povinnosť žalobcu vo výške 0 €. Vo vzťahu k tejto námietke súd udáva nasledovné. Správca dane v rámci daňovej kontroly vo vzťahu k preukázaniu uskutočnenia stavebných prác dodávateľom DZ Stav, s. r. o. pre odberateľa Jozefa Rabčana, k predmetným faktúram vypočul dňa 16.02.2015 svedka Jaroslava Zubaja, s ktorým bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9512401/5/347245/2015. Na ústnom pojednávaní konateľovi dodávateľa Jaroslavovi Zubajovi správca dane uložil najneskôr do 27.02.2015 doručiť knihu pohľadávok a záväzkov, účtovný denník rok 2011, odberateľské, dodávateľské faktúry rok 2011, pokladničné doklady, bankové výpisy, evidenciu DPH a pod.. Oznámením zo dňa 04.02.2015 č. 9512401/5/282472/2015 bolo žalobcovi oznámené, že dňa 16.02.2015 sa bude na Daňovom úrade Žilina, pobočka Námestovo konať ústne pojednávanie so svedkom Jaroslavom Zubajom v súvislosti s výkonom daňovej kontroly. Žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil. Správca dane za účelom preverenia reálneho uskutočnenia stavebných prác dodávateľom PZ Stav, s. r. o. zaslal správcovi konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti BMK Konkurz, k. s. výzvu č. 9512401/5/2211708/2014 zo dňa 26.05.2014, na základe ktorej správca dane žiadal zapožičanie účtovných a daňových dokladov spoločnosti DS Stav, s. r. o. za zdaňovacie obdobie 2011, ktoré môže byť dôkazom pri správe daní. Správca konkurznej podstaty oznámil, že vyzval niekoľkokrát dlžníka na poskytnutie súčinnosti, predloženie evidencie majetku a účtovníctva, ale dlžník poštu nepreberá. Z uvedeného dôvodu správca nedisponuje žiadnymi dokladmi úpadcu DS Stav, s. r. o.. Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane opätovne predvolal konateľa DS Stav, s. r. o., predvolanie na výsluch svedka č. 9512401/5/423235/2014 zo dňa 16.09.2014. Svedok Jaroslav Zubaj sa však bez ospravedlnenia k výsluchu nedostavil. Správca dane preto opakovane zaslal Jaroslavovi Zubajovi predvolanie na výsluch svedka č. 9512401/5/4695742/2014 zo dňa 20.10.2014, zásielka sa vrátila s doložkou - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Správca dane zaslal dňa 06.11.2014 na Mestský úrad Dolný Kubín žiadosť o oznámenie miesta pobytu Jaroslava Zubaja. Z odpovede vyplýva, že Jaroslavovi Zubajovi bol dňa 06.06.2014 zrušený trvalý pobyt na adrese H. V., L. M. XXXX/X, č. bytu 11 na návrh vlastníka nehnuteľnosti. Správca dane opätovne predvolal svedka Jaroslava Zubaja na termín 17.12.2014, výsluchu sa nedostavil, preto ho predvolal opätovne na 14.01.2015, svedok sa opätovne na výsluch nedostavil. Dňa 04.02.2015 Jaroslav Zubaj sa telefonicky kontaktoval so správcom dane, ktorý mu oznámil, že ďalšie ústne pojednávanie bude dňa 16.02.2015. Zároveň zaslal Jozefovi Rabčanovi upovedomenie o vypočutí svedka na termín 16.02.2015. Svedok Jaroslav Zubaj sa zúčastnil ústneho pojednávania, ústneho pojednávania sa nezúčastnil Jozef Rabčan. K predmetným faktúram uviedol, že ich vystavil, práce si objednal Jozef Rabčan, práce vykonávala firma DZ Stav, s. r. o., ďalej uviedol, že má brigádnikov, prevedenie kontroloval Jozef Rabčan, firmu, pre ktorú robil, on nepozná, práce prevzal Jozef Rabčan, nevie, čo to bola za stavba ani kde. Pečiatka a podpisy na faktúre č. 3/9/2011, č. 3/11/2011 a pokladničné doklady patria jemu a aj podpis je jeho. Predmetné faktúry boli uhradené v hotovosti, ktorú sám prevzal. Ďalej uviedol, že faktúry č. 3/9/2011, č. 3/11/2011 a č. 3/ 2011 sú zaúčtované v zdaniteľných výnosoch účtovníctva spoločnosti DZ Stav, s. r. o. v roku 2011, účtovníctvo vedie R. Y., on ho viedol aj v roku 2011. Správca dane umožnil aj Jozefovi Rabčanovi vyjadriť sa priamo k daňovej kontrole, k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia. Dňa 09.03.2015 správca dane vykonal ústne pojednávanie, na ktorom ho oboznámil so zisteniami počas výkonu daňovej kontroly a so svedeckou výpoveďou svedka Jaroslava Zubaja. Na základe výzvy č. 9512401/5/351158/2015 zo dňa 16.02.2015 zaslanej Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina, správca dane dostal odpoveď, z ktorej vyplýva, že spoločnosť DZ Stav, s. r. o. sa nachádza v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou ako DUBAY, s. r. o. od 07.05.2007 do 29.02.2008 a od 01.07.2008 do 31.07.2009. Spoločnosť odvádzala poistenie za zamestnancov v období roku 2007 a roku 2008. Zo skutočností vyplynulo, že spoločnosť DZ Stav, s. r. o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, ktorí by vykonávali práce uvedené v predmete faktúr. Vzhľadom na to, že správca dane uložil Jaroslavovi Zubajovi predložiť účtovníctvo za zdaňovacie obdobie roku 2011 do 27.02.2015, dňa 10.03.2015, telefonicky oznámil, že účtovníctvo spoločnosti nemá a nepredloží ho. Správca dane Jozefovi Rabčanovi umožnil využiť právo uvedené v § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, zúčastniť sa na výpovedi svedka, keď o termínoch pojednávania bol vopred informovaný. Jozef Rabčan sa na ústne pojednávanie ani v jednom prípade nedostavil, neprejavil záujem nejasné fakturácie vysvetliť, pri konfrontácii s dodávateľom, k zisteniam uvedeným v protokole z kontroly sa nevyjadril. Právom a povinnosťou žalobcu, ako daňového subjektu bolo, aby sám predložil dôkazy potvrdzujúce, že stavebné práce boli skutočne aj dodané. Žalobca v rámci daňovej kontroly nepredložil však žiadne ďalšie dôkazy okrem faktúr. Súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by predložil žalobca na osvedčenie svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v žalobe namietal, že všetky plnenia dodané dodávateľom žalobcovi, žalobca následne poskytol svojim odberateľom a pokiaľ nevznikla daňová povinnosť pri dodaní služieb zo strany dodávateľa, tak nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri poskytnutí predmetného plnenia odberateľom a výsledkom by bola daňová povinnosť žalobcu vo výške 0 €. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikne daňová povinnosť. Ak nevznikla daňová povinnosť, potom nevzniklo ani právo na odpočítanie. Nie je možné uznať odpočítanie u platiteľa dane iba na základe toho, že má faktúru vyhotovenú platiteľom dane. Samotná faktúra je dokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.), v prípade že je to faktúra, ktorá osvedčuje zdaniteľný obchod, a ktorá preukazuje skutočné dodanie tovaru alebo služby, ktoré bolo predmetom dane. V danom prípade preukázané služby - stavebné práce žalobcovi dodané neboli, preto z tohto dôvodu mu nevzniklo ani právo na odpočet dane z predmetných faktúr (daň na vstupe). V danom prípade vystavil žalobca aj odberateľské faktúry, na ktorých vyčíslil daň z pridanej hodnoty (§ 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.). Z uvedeného je zrejmé a logické, že daň na výstupe nemôže byť 0 (na odberateľských faktúrach je daň vyčíslená). Teraz je na mieste otázka, akým spôsobom má daňový subjekt postupovať, keď daň na vstupe je 0 a daň na výstupe je vyčíslená a vypočítaná. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že daň na výstupe nemôže byť 0 z dôvodu, že daňový subjekt ju na faktúre svojmu odberateľovi uviedol. Z uvedeného je zrejmé, že nastala situácia, keď daňový subjekt si nemôže odpočítať svoju vlastnú daňovú povinnosť (daň, ktorú prijal od svojich odberateľov od dane, ktorú zaplatil svojim dodávateľom). Súd ešte dodáva, že daňový úrad daňovému subjektu nevráti nadmerný odpočet, ale vzniká tu povinnosť daňového subjektu daň (ktorú uviedol na odberateľských faktúrach) odviesť do štátneho rozpočtu. Krajský súd vzhľadom na horeuvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri službe uvedenej na faktúre u deklarovaného dodávateľa, v nadväznosti na to bolo porušené ust. § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, podľa ktorého si platiteľ mohol odpočítať daň zo služby voči nemu uplatnenej dodávateľom uvedeným na faktúre. Samotná existencia faktúry nezakladá nárok na odpočítanie dane, pretože nebolo preukázané, že služba uvedená na faktúre bola skutočne dodaná dodávateľom DS Stav, s. r. o.. Okrem toho predmetná faktúra neobsahovala náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH a bolo porušené aj ust. § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, ktorými by preukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočet DPH, a preto žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.