Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/187/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201171 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201171.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: TENDERFOOD AB, s.r.o., Makovického 59/2, Žilina, IČO: 46 398 228, zastúpený advokátom: JUDr. Marian Ďurana, SOLICITORS, AK, Sládkovičova č. 6, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 121605/2015 zo dňa 08.10.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 02.11.2015, doručenou na súd dňa 22.12.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 121605/2015 zo dňa 08.10.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č. 1106639/2015 zo dňa 07.07.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubený rozdiel dane v sume 37.038,15 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013. Daňový úrad Trenčín nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume 24.863,33 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 12.174,82 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane spochybnil existenciu dodania tovaru od niektorých dodávateľov a to i napriek tomu, že daňový subjekt predložil jednotlivé faktúry, dodacie listy, boli zistené skutočnosti preukazujúce dodanie tovaru a jeho skladovanie od dodávateľa - spoločnosti TC Grup v prospech žalobcu, ako i ďalšie nakladanie s dodaným tovarom a samotné dodanie tovaru bolo potvrdené dodávateľom tovaru. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na ďalšie dodávky tovarov. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu a má za to, že existenciu uvedených skutočností daňový subjekt pri vykonávaní kontroly uniesol. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, ktorého vyplýva, že daňový subjekt nemá povinnosť nadštandardne zabezpečovať dôkazy, ak u dodávateľov nebola riadne vedená evidencia. To, že si správca dane nedokázal zabezpečiť skutočnosti potrebné ohľadne plnenia subdodávateľovi jeho dodávateľ, ešte neznamená neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu. Z hľadiska zásad stanovených, ako aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR, ak daňový subjekt preukáže existenciu materiálneho plnenia ak disponuje faktúrou a prílohami s explicitným opisom jednotlivých položiek, druhu a ceny dodaných tovarov a služieb. Žalobca v žalobe poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-384/03 (Bond House), z ktorých vyplýva, že správca dane svoje rozhodnutie nemôže opierať o skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa alebo u dodávateľových subdodávateľov, kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie. Daňový subjekt teda nie je zodpovedný za to, či jeho dodávateľ unesie dôkazné bremeno ohľadne uplatnenia odpočítania dane tak, ako mu to ukladá správca dane. Je práve na správcovi dane, aby si vytvoril kontrolné mechanizmy, ktoré budú postihovať len a len tie subjekty, ktoré sú za danú situáciu zodpovedné. Správca dane nemôže prenášať dôsledky porušenia právnych predpisov na subjekt, ktorý svojim konaním alebo opomenutím právne predpisy neporušil. Ak správca dane poukazuje na skutočnosť, či dodávateľ bol alebo nebol registrovaný v zmysle právnych predpisov a to zákon č. 39/2007 a zákon č. 152/1995 Z. z., prípadne porušenie uvedených povinností je výlučná zodpovednosť uvedeného subjektu, u ktorého toto porušenie nastalo. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby, závady dokladu, a ani za dobromyseľnosť platiteľa. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatnení je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok odpočtu sú v zákone stanovené. Uvedené dôkazné bremeno v predmetnom prípade žalobca neuniesol, žalobca nepreukázal žiadnymi vierohodnými dôkazmi existenciu tovaru a nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie predmetného tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH, preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a následne odberateľovi uvedenému na faktúre (žalobca) nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51. Predložené faktúry vzhľadom k všetkým zisteniam nie sú relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúre v skutočnosti aj došlo. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uplatnených v žalobe žalovaný uviedol, že námietky nie sú dôvodné, ani skutočnosť, že doklady majú všetky náležitosti podľa § 71 zákona o DPH, sú riadne zaevidované v záznamoch vedených podľa § 70 citovaného zákona, nerobí z nich dôkaz o tom, že odpočítaná daň bola odpočítaná oprávnene. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane vyjadrené predloženými faktúrami je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe nich uznané odpočítanie dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia. Námietka žalobcu, že z vykonanej daňovej kontroly vyplýva, že daňový subjekt fyzicky disponoval zdaniteľným plnením od svojich dodávateľov nie je dôvodná, pretože správca dane na základe výsledkov kontroly prijal záver, že v spornom prípade bol spochybnený pôvod tovaru a autentickosť jeho dodania prostredníctvom spoločnosti TC Grupe s.r.o.. V závere vyjadrenia uviedol, že z výsledkov a záverov daňovej kontroly vykonanej u platiteľa vyplynulo, že daň uvedená na sporných faktúrach od vyššie uvedeného dodávateľa, bol tento povinný zaplatiť iba z titulu jej uvedenia na faktúrach (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu uskutočnenia zdaniteľných plnení (dodávatelia spoločnosti TC Grupe, s.r.o. nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení podliehajúcich DPH), pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a jej následná možnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH (viď právny záver Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-342/87 Genius Holding BV a výklad článku 17 ods. 2 písm. a) šiestej smernice rady zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia 77/388/EHS). Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre. Princíp neutrality dane vyžaduje, aby daň, ktorá bola nesprávne fakturovaná mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj po zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo tovar boli dodané obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa - žalobcu. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal daňovú kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2013, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9311401/5/3552293/2014/Pas zo dňa 21.07.2014. Kontrolou za uvedené zdaňovacie obdobie správca dane zistil, že žalobca si neoprávnene odpočítal DPH z dodávateľských faktúr č. 134120 zo dňa 09.05.2013, základ dane 65.548,08 Eur, daň 13.109,62 Eur, z faktúry č. 134165 zo dňa 20.05.2013, základ dane 60.184,08 Eur, daň 12.036,82 Eur a z faktúry č. 13499 zo dňa 28.05.2013, základ dane 59.458,56 Eur, daň 11.891,71 Eur, v ktorých je uvedený ako dodávateľ TC Grupe, s.r.o., Kajal č. 59. Výsledkom daňovej kontroly bolo rozhodnutie správcu dane č. 1106639/2015 zo dňa 07.07.2015, ktorým správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane na úhradu vo výške 12.174,82 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2013. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že vyzval daňový subjekt výzvou na predloženie dôkazov č. 9311401/5/21359/2014/Pas zo dňa 23.05.2014, aby podľa § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. predložil dôkazy k dodávateľským faktúram od spoločnosti TC Grupe, s.r.o., Kajal č. 59, ktorými nepochybne preukáže uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných predloženými faktúrami, nakoľko dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Dňa 28.05.2014 sa do sídla správcu dane dostavila splnomocnená zástupkyňa, ktorá však nepredložila žiadne dôkazy. Správca dane na základe vykonaného šetrenia dospel k záveru, že prostredníctvom uvedených spoločností je vytvorených viac fiktívnych plnení, ktoré ako celok vytvárajú umelú situáciu, v ktorej cieľom je vytvorenie podmienok na získanie daňovej výhody. Zistený obchodný reťazec je vytvorený len za účelom odpočítania dane z pridanej hodnoty, kde na začiatku reťazca figuruje zmiznutý platiteľ a na jeho konci platiteľ, ktorý uskutočňuje intrakomunitárne dodania do Českej republiky. Správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že preverením vyššie uvedených daňových dokladov a rozsiahlym šetrením správca dane vykonal nielen neformálnu kontrolu dokladov (dodržiavanie ustanovení § 70, § 71 a § 72 zákona č. 222/2004), ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, čo viedlo k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2013. Správca dane dospel k záveru, že predložené faktúry sú nevierohodné, dostatočným spôsobom nepreukazujú nárok na uplatnenie odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a že je spochybnená reálna ekonomická činnosť v oblasti predaja mrazeného potravinárskeho tovaru spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o.. Správca dane odpočítanie dane vo výške 37.038,15 Eur neuznal, nakoľko kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, podľa ktorého možno platiteľovi odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a následne i § 51 ods. 1 písm. c) citovaného zákona (právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 70, § 71). Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane č. 106639/2015 zo dňa 07.07.2015 žalobca podal odvolanie. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. 1521605/2015 zo dňa 08.10.2015, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z vyššie uvedeného rozsiahleho šetrenia vykonaného správcom dane sa nepreukázal výdaj zo skladu tovaru od spoločnosti TC Grupe, s.r.o. pre platiteľa (žalobcu). Platiteľ si v zdaňovacom období máj 2013 uplatnil odpočítanie DPH z troch faktúr vystavených spoločnosťou TC Grupe, s.r.o., ktorá na ich základe mala dodať 63.696 kg kuracích pŕs, ale v skladovej evidencií Mraziarní a.s. Sládkovičovo sa nachádzala iba jedna výdajka zo dňa 24.05.2013, kde v poznámke je uvedený platiteľ a množstvo 21.504 kg kuracích pŕs. K predmetnej výdajke ale platiteľ nepredložil doklady, ktoré by preukázali prepravu tohto tovaru k jeho odberateľovi, prípadne k inému uskladňovateľovi. Tieto skutočnosti, ktoré správca dane zistil pri skúmaní obchodného reťazca spochybňujú vierohodnosť predložených faktúr a na základe toho sa obchody javia ako skutočné v rámci karuselových podvodov. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že platiteľ ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie DPH neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačne vierohodným spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré bezprostredne súviseli s tovarom, ktorý platiteľ deklaruje na predložených dokladoch - faktúrach od svojho dodávateľa. Správca dane svoj záver postavil aj na fakte, že platiteľ okrem dodávateľských a odberateľských faktúr, evidenciu DPH a bankových výpisov nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby preukázal, že v rámci dodávok tovaru putujúcich k platiteľovi naplnil skutkovú podstatu o vierohodnosti zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje vo svojich vystavených dokladoch. Platiteľ má možnosť predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ sporného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru, alebo jeho obchodných zvyklostí. Bolo potrebné, aby sám platiteľ preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých zdaniteľných plnení, ktoré samé o sebe zneužívajú právo poskytované a vyplývajúce zo zásady neutrality DPH. Žalobca žalobou zo dňa 02.11.2015 napadol druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane spochybňuje existenciu dodania tovaru od niektorých dodávateľov i napriek tomu, že predložil jednotlivé faktúry, dodacie listy, boli zistené skutočnosti preukazujúce dodanie tovaru a jeho skladovanie, resp. vyskladnenie od dodávateľa spoločnosti TC Grupe, s.r.o. v prospech žalobcu. K tejto námietke súd udáva nasledovné: Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č. 134120 zo dňa 09.05.2013, základ dane 65.548,08 Eur, DPH 13.109,62 Eur, z faktúry č. 134165 zo dňa 20.05.2013, základ dane 60.184,08 Eur, DPH 12.036,82 Eur a z faktúry č. 13499 zo dňa 28.05.2013, základ dane 59.458,56 Eur, DPH 11.891,71 Eur od dodávateľa TC Grupe, s.r.o., Kajal č. 59, IČO: 45 003 254. Vzhľadom na to, že dodávateľom žalobcu bola obchodná spoločnosť TC Grupe, s.r.o., t. j. vystavila všetky tri faktúry za zdaňovacie obdobie máj 2013, správca dane sa predovšetkým zameral na túto obchodnú spoločnosť. Dodávateľom tovaru spoločnosti TC Grupe, s.r.o. boli spoločnosti EXi-line s.r.o., Bratislava a Peter Štepánek, s.r.o.. Dňa 23.09.2014 správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti Mraziarne a.s., Sládkovičovo, kde mala mať spoločnosť EXi-line s.r.o., Bratislava podľa vyjadrenia jej konateľa prenajaté skladové priestory, rovnako ako spoločnosť TC Grupe, s.r.o., ktorej dodávali tovar. Z predloženého zoznamu skladových príjemiek a výdajok spoločnosti Mraziarne a.s., Sládkovičovo vyplýva, že spoločnosť EXi-line s.r.o. nemala v zdaňovacom období máj 2013 na sklade spoločnosti Mraziarne a.s., Sládkovičovo žiaden pohyb naskladnenia a vyskladnenia tovaru. Dodávateľmi spoločnosti EXi-line s.r.o., Bratislava mali byť spoločnosti EXMATIC s.r.o., Bratislava a GROSS CENTRUM s.r.o., Dunajská Streda, u ktorých sa nepreukázalo dodanie tovaru spoločnosti EXi- line s.r.o., Bratislava. Správcovi dane bola pri uvedenom miestnom zisťovaní predložená príjemka tovaru na sklad spoločnosti TC Grupe, s.r.o. v množstve 21.504 kg kuracích pŕs spolu s dodacím listom od spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o. vystavený dňa 20.05.2013 viažucim sa k faktúre č. 13VF0625. Faktúra č. 13VF0625 od spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o. bola vystavená dňa 20.05.2013 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 22.05.2013. Vzhľadom na to, že dátumy predložených dokladov nenadväzovali nie je zrejmé, kde sa tovar kuracie prsia v množstve 21.504 kg nachádzal zvyšné dni, pokiaľ prišiel od spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o. do skladovateľa Mraziarne a.s., Sládkovičovo. Daňový subjekt Peter Štepánek, s.r.o. tovar nakúpil od spoločnosti INTEC-VH, s.r.o., Trenčín, čo je uvedené na faktúre č. 21052013 zo dňa 21.05.2013. Predmetnú faktúru mal vystaviť konateľ spoločnosti Pavol Ráček, čo je ale nereálne vzhľadom, že v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia už nežil (zomrel XX.XX.XXXX). Na základe výsledkov miestneho zisťovania spoločnosti Mraziarne a.s., Sládkovičovo sa nepreukázalo, že spoločnosť TC Grupe, s.r.o. zo skladov v tejto spoločnosti vyskladnila pre žalobcu celé množstvo mrazených kuracích pŕs, ktoré mala dodať žalobcovi, a k vystavenej výdajke zo dňa 24.05.2013. Zo zistení správcu dane vyplýva, že v spornom prípade neboli spochybnené dodávky tovaru žalobcu pre jeho odberateľov, spochybnený bol pôvod tovaru a autentickosť jeho dodania prostredníctvom spoločnosti TC Grupe, s.r.o.. V zmysle zákona o DPH je predloženie dokladov len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Faktúra samá o sebe nie je preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko listinný dôkaz nie je bez preukázania skutkovej podstaty dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené. Je to len tvrdenie o takejto skutočnosti, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne zrealizované bolo alebo nie. Ani skutočnosť, že doklady majú všetky náležitosti podľa § 71 zákona o DPH a sú riadne zaevidované v záznamoch vedených podľa § 70 citovaného zákona, nerobí z nich dôkaz o tom, že odpočítaná daň bola odpočítaná oprávnene. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane vyjadrené predloženými faktúrami je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe nich uznané odpočítanie dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia. Tvrdenia žalobcu, že sa zistili skutočnosti preukazujúce vyskladnenie tovaru pre žalobcu od spoločnosti TC Grupe, s.r.o. sú nedôvodné a nepreukázalo sa, že spoločnosť TC Grupe, s.r.o. vyskladnila pre žalobcu deklarované mäso a uskladnenie v Mraziarňach a.s., Sládkovičovo v zdaňovacom období máj 2013 celé množstvo mrazených kuracích pŕs tak, ako je deklarované na predložených faktúrach, nepreukázala sa preprava tovaru, vyskladnenie dňa 24.05.2013 a nepreukázalo sa ani dodanie tovaru pre spoločnosť TC Grupe, s.r.o. tak, ako to spoločnosť deklaruje na svojich faktúrach. Vzhľadom na uvedené, súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako nedôvodnú súd zamietol námietku žalobcu vo vzťahu k nariadeniu č. 178/2002, ktorého účelom je zabezpečiť vysledovateľnosť potravín a v prípade potravinového incidentu umožniť identifikáciu takýchto potravín a následne stiahnutie nebezpečnej potraviny z trhu. Žalobca síce uviedol, že ustanovenia nariadenia č. 178/2002 na vypátranie a dosledovanie prvovýrobcu boli plnom rozsahu zachované, ale neuviedol, akým spôsobom zabezpečil vysledovateľnosť tovaru v prípade potravinového incidentu. Nedôvodná je i námietka žalobcu, že rozhodnutie správcu dane nezohľadňuje zásady spravodlivého procesu z dôvodu, že nebolo mu umožnené preukázať svoje tvrdenia je predčasné, arbitrárne a je prejavom svojvôle. Žalobcovi bolo priznané právo byť riadne oboznámený a vyrozumený so zistenými skutočnosťami správcu dane, bolo mu umožnenie vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca okrem dodávateľských a odberateľských faktúr, evidencie DPH, bankových výpisov nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby preukázal, že v rámci dodávok naplnil skutkovú podstatu a vierohodnosť zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje vo svojich vystavených dokladov. Žalobca mal možnosť predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ sporného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že nemôže zisťovať a preverovať obchodné transakcie svojich dodávateľov, nakoľko na to nemá žiadne právne nástroje a možnosti, tak túto námietku súd vyhodnocuje ako nedôvodnú. Z obsahu protokolu z kontroly nevyplýva, že orgán daňovej správy od daňového subjektu TENDERFOOD AB, s.r.o. požadoval doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci šetrenia správcu dane preverované ako iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenie jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Právom a povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu bolo, aby sám predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval, mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientmi, prípadne s odberateľmi sa nijako neodlišuje od ním vykonaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru. Spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. Žalobca v rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy okrem faktúr a dodacích listov, súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by predložil žalobca na osvedčenie svojich tvrdení. Krajský súd vzhľadom na hore uvedené skutočností dospel k záveru, že žalobca nepreukázal žiadnymi vierohodnými dôkazmi existenciu tovarov a služieb, nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie predmetného tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH, preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a následne odberateľovi uvedenom na faktúre (žalobca) nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, ktorými by preukázal splnenie zákonných podmienok na odpočet DPH, a preto žalobu ako nedôvodnú pri aplikácií § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal.