Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200009 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200009.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Jozef Rabčan, 029 51 Lokca 400, IČO: 34 421 718, právne zastúpený advokátom: Mgr. Roman Kobella, W. S. XXXX, XXX XX B. D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 20715384/2015 zo dňa 24.08.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 30.10.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 20715384/2015 zo dňa 24.08.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 20134301/2015 zo dňa 23.04.2015, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovanie obdobie roku 2011 vo výške 3.679,18 Eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že nezákonným rozhodnutím žalovaného je ukrátený na svojich právach. V žalobe poukázal na to, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina a rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné a žalobca je toho názoru, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nakoľko správca dane v rámci daňovej kontroly na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v daňových výdavkoch neuznal žalobcovi výdavky vo výške 17.250,00 Eur, ktoré boli uplatnené na základe dodávateľských faktúr dodávateľa DZ Stav, s.r.o., a to faktúra č. 3/9/2011 a faktúra č. 3/11/2011, došlo podľa názoru žalobcu k nesprávnemu zisteniu a vyrubeniu rozdielu dane z príjmov za rok 2011 a takéto rozhodnutie je nezákonné. Žalobca poukázal na to, že správne orgány za účelom zistenia podmienok pre odpočet DPH riadne neoverili dané obchodné transakcie na strane dodávateľa, ako aj na strane jednotlivých odberateľov žalobcu, keďže všetky plnenia dodané dodávateľom DZ Stav, s.r.o. žalobcovi žalobca následne poskytol svojim odberateľom. Správca dane pritom nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k odberateľským faktúram vystaveným žalobcom svojim odberateľom - daň na výstupe. Žalobca je presvedčený, že bolo riadne preukázané dodanie služby zo strany dodávateľa DZ Stav, s.r.o., ktoré následne bolo dodávateľom vyúčtované vo vyššie označených dodávateľských faktúrach. Uvedenú skutočnosť svojou svedeckou výpoveďou bez akýchkoľvek pochybností potvrdil aj konateľ obchodnej spoločnosti DZ Stav, s.r.o. O. Y., ktorý uviedol, že na základe predchádzajúcich ústnych dohôd so žalobcom ako odberateľom, poskytol ako dodávateľ žalobcovi dojednané plnenia - stavebné práce prostredníctvom svojich brigádnikov a po realizácií týchto plnení vystavil predmetné faktúry. Zároveň jednoznačne potvrdil, že ceny poskytnutých plnení mu boli zo strany žalobcu v celom rozsahu hotovostnými platbami uhradené. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že nesplnenie zákonných povinností dodávateľa vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a vo vzťahu k správcovi dane automaticky nevyvracia realizáciu plnení poskytnutých dodávateľom žalobcovi, ku ktorej nesprávnej úvahe dospel žalovaný správny orgán. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán neprodukoval žiadny dôkazný prostriedok, ktorým by boli spochybnené skutočnosti preukázané svedeckou výpoveďou konateľa spoločnosti DZ Stav, s.r.o.. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie za 4. štvrťrok roku 2011. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane zvýšil zdaniteľné príjmy o sumu 6.391,00 Eur a znížil daňové výdavky o sumu 13.134,90 Eur, na základe čoho sa základ dane zvýšil o sumu 19.525,90 Eur. Vzhľadom k tomu, že na základe uvedeného je základ dane vyšší ako stonásobok platného životného minima, daňovník má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 2.682,21 Eur, a nie vo výške 3.559,30 Eur, ako si uplatnil. Základ dane po úprave správcom dane bol vo výške 19.364,15 Eur, daň vo výške 3.679,18 Eur. Žalobca v podanej žalobe uvádza len všeobecné konštatácie, poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci a nedostačujúce posúdenie skutkového stavu veci. Uvádza, že pokiaľ by nevznikla daňová povinnosť jeho dodávateľovi, potom nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť žalobcovi pri následnom poskytnutí služieb. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal skutočné vynaloženie zúčtovaných daňových výdavkov od dodávateľskej spoločností DZ Stav, s.r.o., čím porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane zvýšil o sumu, ktorú nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Žalovaný ďalej uviedol, že dodávateľské faktúry nie sú konkrétne, pokiaľ ide o miesto a rozsah prác, keď na faktúre č. 3/9/2011 zo dňa 30.09.2011 je uvedené: za stavebné práce na stavbe L. Mikuláš podľa dohody, v celkovej výške 7.380,00 Eur a č. 3/11/2011 zo dňa 30.11.2011 za: stavebné práce za obdobie 10/11/2011 v sume 11.000,00 Eur (pritom však celková fakturovaná suma s DPH je 13.320,00 Eur). Žalobca sa v priebehu ústneho pojednávania odmietol vyjadriť k uvedeným zisteniam. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že boli splnené procesné podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.2016. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných dôvodov, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z .z., daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencií daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon účinný ku dňu 31.12.2011, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, do základu dane podľa ods. 1 sa nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním daní zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z príjmov za zdaňovacie obdobie - rok 2011, pričom na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane zvýšil zdaniteľné príjmy o sumu 6.391,00 Eur a znížil daňové výdavky o sumu 13.134,90 Eur, na základe čoho sa základ dane zvýšil o 19.525,90 Eur. Vzhľadom k tomu, že na základe uvedeného je základ dane vyšší ako stonásobok platného životného minima (k 01.07.2010 vo výške 185,38 Eur), daňovník má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 2.682,21 Eur, nie vo výške 3.559,30 Eur ako si žalobca uplatnil. Základ dane po úprave správcom dane bol vo výške 19.364,15 Eur, daň vo výške 3.679,18 Eur. Uvedený rozdiel dane bol žalobcovi vyrubený rozhodnutím zo dňa 23.04.2015 pod č. 02134301/2015. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 9512401/5/443435/2015 zo dňa 10.03.2015. Z protokolu o daňovej kontrole vyplynulo, že žalobca v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2011 priznal daň z príjmov fyzickej osoby vo výške 0,00 Eur, čo predstavuje o 3.679,18 Eur menej, ako zistil správca dane daňovou kontrolou. Na základe daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca má vo svojom účtovníctve v peňažnom denníku zaúčtované a v daňových výdavkoch za rok 2011 uplatnené faktúry od dodávateľa DZ Stav, s.r.o. (do 17.01.2011 obchodné meno DUBAY, s.r.o.) zo dňa 30.09.2011 za stavebné práce na stavbe Liptovský Mikuláš podľa dohody v celkovej výške 7.380,00 Eur a č. 3/11/2011 zo dňa 30.11.2011 za stavebné práce za obdobie 10/11/2011 v sume 11.100,00 Eur, celková fakturovaná suma je 13.320,00 Eur. Žalobca vo svojom účtovníctve evidoval od dodávateľa DZ Stav, s.r.o. aj faktúru 3/2011 zo dňa 31.03.2011 v celkovej výške 9.600,00 Eur za prevedené stavebné práce - január - február - marec 2011 podľa dohody. Predmetnú faktúru žalobca eviduje v roku 2011 ako neuhradený záväzok. Správca dane vo vzťahu k týmto faktúram uviedol, že predloženie účtovných dokladov na uznanie daňového výdavku, i keď má tento doklad všetky náležitosti daňového dokladu a je riadne zaúčtovaný nepreukazuje, že výdavky - náklady boli od kontrolovaného daňového subjektu Jozefa Rabčana zahrnuté do základu dane oprávnene. Zúčtovanie dokladov (faktúry, pokladničné doklady) vystavené dodávateľom DZ Stav, s.r.o. pre odberateľa - žalobcu nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz bez preukázania skutkovej podstaty nie je dôkazom o tom, že plnenie uvedené v predmete faktúr č. 3/9/2011 a č. 3/11/2011 od dodávateľa DZ Stav, s.r.o. bolo aj uskutočnené a výdavky - náklady sú uplatnené v súlade s ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, o ktorom žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím č. 20715384/2015 zo dňa 24.08.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z .z. prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal svoje tvrdenia a v odvolacom konaní len všeobecne poukazuje na porušenie ustanovení Daňového poriadku a ich vymenovaním neuviedol, aký dôkaz konkrétne správca dane nevykonal, resp. nenavrhol, aký dôkaz má správca ešte vykonať. Svoje tvrdenia o reálnosti vykonaných prác dodávateľom DZ Stav, s.r.o. nepodložil ďalšími dôkazmi potvrdzujúcimi skutočnosť, že predložené sporné faktúry zobrazujú reálne dodané stavebné práce konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúrach. Tým daňový subjekt nenaplnil podstatu daňového subjektu podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Predmetné dodávateľského faktúry nie sú konkrétne, pokiaľ ide o miesto a rozsah prác, keď na faktúre č. 3/9/2011 zo dňa 30.09.2011 je uvedené: za stavebné práce L. Mikuláš podľa dohody v celkovej výške 7.380,00 Eur a č. 3/11/2011 zo dňa 30.11.2011 za: stavebné práce za obdobie 10/11/2011 v sume 11.100,00 Eur (pritom však celková fakturovaná suma s DPH je 13.320,00 Eur). Žalobca v priebehu ústneho pojednávania odmietol vyjadriť sa k uvedeným zisteniam. Nakoľko nepreukázal žalobca skutočné vynaloženie zúčtovaných daňových výdavkov od dodávateľskej spoločnosti DZ Stav, s.r.o., čím porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane zvýšil o sumu, ktorú nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Žalobca žalobou zo dňa 30.10.2015 napadol druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, namietal, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Keďže žalobou boli napadnuté aj rozhodnutia, ktoré sa týkajú rozhodnutí - vyrubenia dane z pridanej hodnoty, súd poukazuje na to, že predmetom preskúmania v rámci tohto konania je daň z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2011. Podľa žalobcu je riadne preukázané dodanie služby zo strany dodávateľa DZ Stav, s.r.o., ktoré následne bolo dodávateľom vyúčtované vo vyššie označených dodávateľských faktúrach. Uvedenú skutočnosť svojou svedeckou výpoveďou bez akýchkoľvek pochybností mal potvrdiť aj konateľ obchodnej spoločnosti DZ Stav, s.r.o. O. Y.. Vo vzťahu k dani z príjmov namietal, že v rámci daňových výdavkov neuznal žalobcovi správca dane výdavky vo výške 17.250,00 Eur, ktoré boli uplatnené na základe dodávateľských faktúr dodávateľa DZ Stav, s.r.o., faktúra č. 3/9/2011 a faktúra č. 3/11/2011 čím došlo podľa názoru žalobcu k nesprávnemu zisteniu a vyrubeniu rozdielu dane z príjmov za rok 2011. Vo vzťahu k námietke nepreukázania, resp. preukázania dodaných služieb zo strany dodávateľa DZ Stav, s.r.o. od dodávateľa žalobcu súd udáva nasledovné: K predmetným faktúram bol vypočutý dňa 16.02.2015 svedok O. Y. a to za účelom reálneho uskutočnenia stavebných prác dodávateľom DZ Stav, s.r.o., ktorý bol jediný spoločník a konateľ spoločnosti DZ Stav, s.r.o., s ktorým bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9512401/5/282472/2015 zo dňa 04.02.2015. Správca dane zaslal žalobcovi upovedomenie o výsluchu svedka zo dňa 04.02.2015, ktoré prevzal dňa 11.02.2015, pričom na ústne pojednávanie zo svedkom sa nedostavil, o čom bol spísaný úradný záznam. So svedkom O. Y. správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, pričom svedok uviedol, že spoločnosť DZ Stav, s.r.o., v roku 2011 vykonávala stavebné pomocné práce, žalobcu pozná, poznajú sa cez A. A., na žalobcu nemá kontakt, ale na A. A. kontakt má. Spoločnosť DZ Stav, s.r.o. práce pre žalobcu vykonávala, boli to stavebné pomocné práce, murárske, čistiace práce, svedok nevie, kde na akej stavbe, lebo v tomto období robil aj pre Minárika. Svedok uviedol, že vykonanie prác dohodol on, spolupráca prebiehala na základe vzťahov priateľstva a kamarátstva a bola to len ústna zmluva. K faktúram uviedol, že ich vystavil, práce si objednal žalobca, objednávky neboli, práce vykonala firma DZ Stav, s.r.o.. Ďalej uviedol, že mal brigádnikov, prevedené práce kontroloval žalobca, firma pre ktorú robil on nepozná, práce prevzal žalobca. Nevie čo to bola za stavba, ani kde. Pečiatka a podpisy na predmetných faktúrach a pokladničných dokladoch patria p. Y., podpisy sú jeho. K faktúram uviedol, že boli uhradené v hotovosti, ktorú hotovosť sám prevzal, podpis je jeho, hotovosť prevzal od žalobcu. Ďalej uviedol, že vie predložiť daňové priznanie, vie predložiť účtovníctvo spoločnosti DZ Stav, s.r.o. za rok 2011, len si musí preň ísť do Krtíša k O.Q.. Uviedol, že bola vystavená ešte jedna faktúra 3/2011, žiadne ďalšie neboli. K faktúre č. 3/2011 v sume 9.600,00 Eur, ktorú žalobca nemá zaúčtovanú v účtovníctve uviedol, že ju vystavil, práce prevzal žalobca, nevedel kde boli práce vykonané. K pečiatke a podpisu na tejto faktúru uviedol, že sú jeho. Na otázku správcu dane, či bola predmetná faktúra uhradená v roku 2011 alebo v inom zdaňovacom období, kto prevzal hotovosť a k dokladom o úhrade predmetnej faktúry svedok uviedol, že mne ju vyplatil, nech sa rozpamätá. Dátum úhrady nevedel uviesť, uviedol, že keď vystavil faktúru, vystavil aj príjmový doklad, bola uhradená, mal by mať doklady o úhrade k tejto faktúre. Uviedol, že predloží daňové priznania a účtovníctvo spoločnosti DZ Stav, s.r.o. za rok 2011. Na otázku správcu dane, aké účtovné doklady a iné doklady vie predložiť v súvislosti s výkonom prác spoločnosti DZ Stav, s.r.o. pre odberateľa žalobcu, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie týchto prác uviedol, že uvidí podľa účtovníctva, podľa toho, čo tam je. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa k priebehu daňovej kontroly, k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia a to dňa 09.03.2015, keď s ním správca dane vykonal ústne pojednávanie, na ktorom ho oboznámil so zisteniami počas výkonu daňovej kontroly a so svedeckou výpoveďou svedka O. Y.. Na základe výzvy č. 9512401/5/351158/2015 zo dňa 16.02.2015 zaslanej Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina správca dane dostal odpoveď, z ktorej vyplýva, že spoločnosť DZ Stav, s.r.o. sa nachádza v registri zamestnávateľov vedenou Sociálnou poisťovňou ako DUBAY, s.r.o. od 07.05.2007 do 29.02.2008 a od 01.07.2008 do 31.07.2009. Spoločnosť odvádzala poistné za zamestnancov v období roku 2007 a roku 2008. Z uvedených skutočností vyplynulo, že spoločnosť DZ Stav, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, ktorí by vykonávali práce uvedené v predmete faktúr. Vzhľadom na to, že správca dane uložil O. Y. predložiť účtovníctvo za zdaňovacie obdobie roku 2011 do 27.02.2015, dňa 10.03.2015 O. Y. telefonicky oznámil, že účtovníctvo spoločnosti nemá a nepredloží ho. O uvedenom bol spísaný úradný záznam. Správca dane Jozefovi Rabčanovi umožnil využiť právo uvedené v § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, zúčastniť sa na výpovedi svedka, keď o termínoch pojednávania bol vopred informovaný. Žalobca sa na ústne pojednávanie ani v jednom prípade nedostavil, neprejavil záujem, nejasné fakturácie vysvetliť pri konfrontácií s dodávateľom, k zisteniam uvedeným v protokole z kontroly sa nevyjadril. Právom a povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu bolo, aby sám predložil dôkazy potvrdzujúce, že stavebné práce boli skutočne aj dodané. Žalobca v rámci daňovej kontroly nepredložil však žiadne ďalšie dôkazy okrem faktúr. Súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by predložil žalobca na osvedčenie svojich tvrdí. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov, ale i zásada, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní - prejednávacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré so svojej pozície súkromnoprávnej osoby môže zabezpečiť, vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam i spôsobu ich získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyžuje. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktoré sú zakotvené v zákone č. 563/2009 Z. z.. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz mohol použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami. Ide o najmä rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Z uvedeného vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykonané, ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu. Na preukázanie daňového výdavku v rámci zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. nie je postačujúce preukázať zo strany daňového subjektu len existenciu faktúry, ktorá je zaúčtovaná v zmysle zákona o účtovníctve. S poukazom na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané. Podľa názoru krajského súdu správca dane aj žalovaný správny orgán sa vecou dôkladne zaoberali, vo veci vykonali rozsiahle dokazovanie, ktoré riadnym spôsobom vyhodnotili a správne právne posúdili, pričom správne boli v danej veci aplikované aj ustanovenia zákona o dani z príjmov a to § 2 písm. i) v spojení s § 17 ods. 2 písm. a) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov s tým, že žalobca dostatočne nepreukázal, že dodávky stavebných prác na sporných faktúrach č. 3/9/2011 a č. 3/11/2011 od spoločnosti DZ Stav, s.r.o., ktoré si uplatnil v priznaní dani z príjmov právnických osôb za rok 2011, že tieto boli reálne vykonané dodávateľskou spoločnosťou DZ Stav, s.r.o.. Žalobca svoje tvrdenia o reálnosti vykonaných prác dodávateľom DZ Stav, s.r.o. nepodložil ďalšími dôkazmi potvrdzujúcimi skutočnosť, že predložené sporné faktúry zobrazujú reálne dodané stavebné práce konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúrach, a tým nenaplnil podstatu daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie daňového výdavku a jeho riadne zúčtovanie neznamená, že výdavky boli do základu dane zahrnuté oprávnene. Je potrebné konštatovať, že faktúry sú relevantnými dokladmi z hľadiska uplatnenia výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje spoľahlivo odrážajú reálne plnenie. Zákonodarca v právnych normách § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať pri hlásení, hlásenie a vyúčtovanie, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Pokiaľ žalobca si teda uplatnil náklady na faktúrach č. 3/9/2011 a č. 3/2011 od spoločnosti DZ Stav, s.r.o. tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet nákladov zákon č. 595/2003 Z. z. stanovil. Na žalobcovi spočívala povinnosť preukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované predmetnými faktúrami skutočne došlo, resp. ich realizovala spoločnosť DZ Stav, s.r.o.. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: 1. Podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov). To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z. z.. Správca dane, a teda aj žalovaný postupovali v danom prípade správne, samotným zaúčtovaním dokladov - faktúry, pokladničné doklady vystavených dodávateľom DZ Stav, s.r.o. pre žalobcu vzhľadom k zisteným skutočnostiam nie je preukázaním realizácie obchodnej transakcie a nepreukazuje, že ide v predmetnom prípade o daňový výdavok v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ani podľa názoru súdu zo strany správnych orgánov neboli porušené základné zásady daňového konania uvedené v § 3 Daňového poriadku, správca dane postupoval v súčinnosti so žalobcom, informoval ho o svojich zisteniach, umožnil mu účasť na výsluchu svedka. Takisto bola žalobcovi daná možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 Daňového poriadku, mohol navrhnúť vykonanie dôkazov, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich získania, ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.03.2015 a úradného záznamu č. 20116313/2015. Čo sa týka námietky žalobcu, že neboli preverené obchodné transakcie na strane odberateľov žalobcu, táto je bezdôvodná. Správca dane preveroval skutočnosti ohľadne poskytovania stavebných prác pre odberateľov žalobcu. V tejto súvislosti uskutočnil aj pojednávanie so svedkom A. A., ktorý bol odberateľom a zároveň dodávateľom Jozefa Rabčana. O vypočutí svedka bol riadne žalobca upovedomený, ústneho pojednávania sa žalobca nezúčastnil. Následne bol žalobca oboznámený s výpoveďou A. A.. Takisto z predloženého peňažného denníka zistil, že Jozef Rabčan - žalobca účtoval o stavebných prácach pred odberateľa SPN plus, s.r.o., pričom za týmto účelom bol predvolaný svedok A. S.. Z jeho adresy sa zásielka vrátila s poznámkou adresát neznámy. O predvolaní bol žalobca upovedomený, k správcovi dane sa nedostavil, správca dane vypočul aj súčasného konateľa SPN plus, s.r.o. Ing. Z. S., ktorý sa k predmetným prácam vyjadriť nevedel, ani výpovede tohto svedka sa žalobcu nezúčastnil. Súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že správca dane nespochybnil poskytnutie prác Jozefom Rabčanom podľa odberateľských faktúr nie je dôkazom o tom, že práce podľa dodávateľských faktúr od spoločnosti DZ Stav, s.r.o. boli skutočne dodané. Krajský súd v Žiline vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca v konania pred správnymi orgánmi nepreukázal skutočné vynaloženie zúčtovaných daňových výdavkov od dodávateľskej spoločnosti DZ Stav, s.r.o. čím porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 o dani z príjmov, správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov vyrubil žalobcovi rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane zvýšil o sumu, ktorú nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario, keďže žalobca nebol úspešný účastník konania, nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.