Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200045 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200045.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: B. F., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XX, proti odporcovi: nevedený, v konaní o nejasnom podaní navrhovateľa, takto
r o z h o d o l :
Podanie navrhovateľa, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Žiline dňa 15. januára 2016 o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Podaním doručeným súdu dňa 15. januára 2016 podal navrhovateľ v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR žalobu pre porušenie základných ľudských práv. V tomto podaní navrhovateľ spomína konania vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 25Sd/230/2012, 25Sd/147/2013 a 25Sd/110/2014. V podaní napáda nezákonný postup prvostupňového súdu (Krajského súdu v Žiline) a odvolacieho súdu (Najvyššieho súdu SR), ktoré podľa jeho názoru nepostupovali v zmysle čl. § 157 O.s.p., nerešpektoval judikatúru Ústavného súdu, Najvyššieho súdu SR, ani judikatúru ESPĽ.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25Sd/11/2016-12 zo dňa 25. januára 2016 bol navrhovateľ vyzvaný na odstránenie vád svojho podania, pričom súd naznačil spôsobom odstránenia týchto vád.
Poukázal na to, že konania vedené na Krajskom súde v Žiline, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom nejasnom podaní - 25Sd/230/2012, 25Sd/147/2013 a 25Sd/110/2014 sú právoplatne ukončené.
Zároveň navrhovateľa poučil, že podľa obsahu predmetného podania má súd za to, že sa jedná skôr o sťažnosť, ktorou sa tvrdí, že právoplatným rozhodnutím alebo iným zásahom sa porušili základné práva a slobody navrhovateľa. V tomto prípade poukázal na to, že kompetentným na prejednanie takéhoto podania (sťažnosti) je Ústavný súd SR a nie všeobecný súd (§ 49 zákona č. 38/1993 Z. z.).
Navrhovateľ na predmetné uznesenie súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa 11. februára 2016, v ktorom uviedol, že dopĺňa svoju žalobu zo dňa 28. decembra 2015 pre porušenie základných práv garantovaných mu Listinou základných ľudských práv (zákonom č. 23/1991), čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 30 a čl. 19 Dohovoru č. 128 (zákon č. 416/1991) a zákonom č. 100/1988. Podľa názoru navrhovateľa k porušeniu jeho základných práv došlo vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne (SP) č. 480 122 7240 0 zo dňa 24. 7. 2003, ktorým mu nezákonne odňala starobný dôchodok od 4. 8. 2003, na ktorý mu vznikol nárok dňom 22. 1. 2003, a ktorý si uplatnil žiadosťou. Právoplatným rozhodnutím č. 48 01 22 7240 zo dňa 29. 4. 2003 mu SP priznala od 22. 1. 2003 starobný dôchodok v sume 8.697,- Sk mesačne. Z uvedeného dôkazu jednoznačne vyplýva, že rozhodnutím SP zo dňa 24. 7. 2003 bol ukrátený na svojich právach (nezákonne mu bol odňatý starobný dôchodok) garantovaných čl. 12 ods. 1 Ústavy SR.
Rovnako poukázal na porušenie čl. 33 Dohovoru č. 128, nesprávnu aplikáciu § 173i ods. 1 a § 21 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení a poukázal na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie SP zo dňa 24. júla 2003 ako nezákonné a zaviazal SP doplatiť mu spôsobenú škodu od 4. 8. 2003 od 31. 1. 2016.
Podľa § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Krajský súd ako súd prvostupňový v správnom súdnictve preskúmava na základe žalôb právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Všeobecná právomoc správneho súdnictva vyplýva z čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak to ustanoví zákon.
Konajúci krajský súd zastáva názor, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24. júla 2003 už bolo preskúmané a bolo o ňom právoplatne rozhodnuté v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 25Sd/230/2012, 25Sd/147/2013 a 25Sd/110/2014.
Naďalej podľa obsahu doplneného podania má súd za to, že sa jedná o sťažnosť, ktorou sa tvrdí, že právoplatným rozhodnutím alebo iným zásahom porušili základné práva a slobody navrhovateľa. V tomto prípade je kompetentným na prejednanie takéhoto podania Ústavný súd SR a nie všeobecný súd (§ 49 zákona č. 38/1993 Z. z.), o čom bol navrhovateľ poučený.
Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že navrhovateľ napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha (preskúmavacím konaním už prebehlo), navyše navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a neriadil sa dôsledne poučením súdu, preto predmetné podanie navrhovateľa odmietol v súlade s ust. § 250p O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov nepriznal, nakoľko navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.