KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina11. 10. 2016plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/22/2016 z 11. 10. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 11. októbra 2016, sp. zn. 21S/22/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200085.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/22/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200085
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200085.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu:
X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, I., zastúpený advokátom: JUDr. Magda Poliačiková,
advokátska, s.r.o., so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-82/2015 zo dňa 22.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.01.2016, doručenou na krajský súd dňa 27.01.2016 domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-82/2015 z 22.12.2015, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstvo Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu
(ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. ORP-P-153/ODI-2013-II zo dňa 25.09.2015.
Prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že obvinený z priestupku X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I., Q. XXXX/X. dňa 28.02.2013 v čase okolo 06:28 hod. viedol osobné motorové vozidla zn.
Citroën <http://www.citroen.com/> Berlingo ev. č. ZA-592CV v obci Žilina po ulica Mateja Bela v smere
jazdy od sídliska Hájik smerom ku križovatke ulíc Hôrecká cesta - Mateja Bela, kde na ul. Mateja
Bela neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla dávaný so zdvihnutým zastavovacím terčom
vyhýbaním sa do protismerného jazdného pruhu a následne pokračovaním jazdy smerom na ul. Hôrecká
cesta. Vzhľadom k tejto skutočnosti hliadka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
PZ Žilina začala toto vozidlo prenasledovať so zapnutými zvláštnymi výstražnými svetlami (majákmi),
zvukovým znamením a rozsvieteným nápisom „STOP" na služobnom motorovom vozidle. Následne
vodič X. X. s vozidlom Citroën <http://www.citroen.com/> Berlingo ev. č. ZA-592CV na križovatke ulíc
Hôrecká cesta a ulica Školská v meste Žilina, časť Závodie pri pravom okraji vozovky zastavil. Po
zastavení bol X. X. kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Žilina a následne
bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky, pričom vykonanou dychovou skúškou analyzátorom zn.
Alkotest 7410 ev. č. ARHH-03270, č. meranie 0404, u neho nebolo zistené požitie alkoholických nápojov.
X. X. bol na mieste zadržaný vodičský preukaz č. Q. a ďalšia jazda s vozidlom mu bola zakázaná.
Vodič X. X. týmto konaním porušil ust. § 3 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čím
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. j) zák. č. 372/1990 Zb..
Podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. sa obvinenému X. X. uložila:
a) pokuta vo výške 100,00 Eur,



b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného
zákona sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu
štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať,
t. j. od 28.02.2013 do 28.06.2013 (účastník konania sankciu zákazu činnosti vykonal).
Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28.02.2013 o 06:25 hod. odchádzal zo Segnerovej ulice na Hájiku,
pričom pod Hájikom, tesne pred príchodom na križovatku Hôrecké cesty zbadal na ľavej strane
odparkované policajné auto. V jeho jazdnom pruhu začala prudko brzdiť strieborná Škoda Octavia, a
keďže autá išli v kolóne za sebou, vodič Octavie začal prudko brzdiť. Nemohol náhle zabrzdiť, pretože
by do neho narazili za ním idúce autá. Z uvedeného dôvodu preto obchádzal stojacu striebornú Octaviu
po ľavej strane a dával znamenie o zmene smeru jazdy a spolu s ním tak urobili aj ostatné motorové
vozidlá, ktoré šli za ním. Postupoval v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že policajt zastavoval vodiča pred ním, pričom stál tesne pred autom,
ktoré išlo pred ním. Žalobca nemal šancu vidieť policajta skôr, ako na úrovni zastavovaného auta. Policajt
mu nedával žiadny signál na zastavenie, preto zastavené auto Octavia žalobca obišiel a asi minimálne
5 áut idúcich za ním. Približne po 300 metroch zbadal blikajúce policajné auto, ktorému sa uhol na
bok a auto odstavil na krajnicu. Žalobca uviedol, že nemal dôvod nezastaviť policajnej hliadke, nakoľko
si bol vedomý, že má všetko v poriadku, čo sa týka dokladov a osobného stavu. Policajt ho podrobil
dychovej skúške, z ktorej vyplynul negatívny výsledok a zároveň mu skontroloval všetky doklady, ktoré
boli v absolútnom poriadku. Potom mu oznámil, že mu odoberá vodičský preukaz za neuposlúchnutie
výzvy policajta.
Žalobca v žalobe opätovne zdôraznil, že zo strany policajtov nebol mu daný žiadny pokyn, ani výzva
v súvislosti s výkonom oprávnení policajtov pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu je založené na protichodných
výpovediach príslušníkov PZ - práp. P. K. a ppráp. P. O.. Tento rozpor v ich výpovediach je podstatný a
súvisí s uvedeným skutkom. Podľa žalobcu pred ním jazdiaca strieborná Škoda Octavia bola svedkom
práp. K. zastavená, tento svedok bol presunutý zo stredovej čiary jeho jazdného pruhu ku zadnej časti
striebornej Škody Octavia, a teda nemohol stáť pri stredovej čiare. Rozpor medzi tvrdením svedka K. a
svedka O. ohľadne okolností, kde mal stáť svedok práp. K. v čase, kde ho údajne zastavoval je 1,765 m.
Je to viditeľná okolnosť a na tejto sa zrejme svedkovia vopred nedohodli. Na okolnosť, že práp. K. mu
nedával pokyn na zastavenie, rozporuje v otázke miesta, kde údajne mal práp. P. K. žalobcu zastavovať
medzi jeho výpoveďou zo dňa 25.09.2013 a výpoveďou P. O. je 1,765 m, čo je viditeľná okolnosť, na
tejto sa zrejme svedkovia vopred nedohodli.
Žalobca v žalobe uviedol, že v tejto veci už rozhodoval Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa
18.02.2014 č. k. 20S/103/2013, kedy zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
pre nepreskúmateľnosť. Odvolací správny orgán vo veci rozhodoval rozhodnutím zo dňa 02.07.2015
č. KRPZ-ZA-KDI-SK-38/2015, kde uložil povinnosť prvostupňovému správnemu orgánu vykonať vo
veci rekonštrukciu a riadnym spôsobom zistiť skutkový stav potrebný na rozhodnutie, pričom, ak sa
bez akýchkoľvek pochybností nepreukáže, že sa skutok stal, spáchal ho účastník konania, skutok je
priestupkom, nie je možné založiť výrok o vine len z predchádzajúcich rozporných tvrdení obsiahnutých
vo výpovediach policajtov. Z vykonanej rekonštrukcie vyplýva, že na ceste stojaci policajt zastavujúci
vozidlo Škoda Octavia vôbec nebol viditeľný, a preto ani žalobca nemal žiadne dôvod zastaviť.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 04.03.2016. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný
v rozhodnutí o odvolaní č. KRPZ-ZA-KDI-SK-38/2015 zo dňa 02.07.2015 zaviazal prvostupňový správny
orgán k vykonaniu rekonštrukcie priebehu spáchania priestupku, nakoľko z výpovede jednotlivých
svedkov nebolo doposiaľ možné jednoznačne preukázať, či žalobca mal možnosť po prejdení ľavotočivej
zákruty vidieť policajta dávajúceho znamenie na zastavenie. V prípade, ak aspoň pri jednej z verzií
priebehu priestupku žalobca nemal možnosť vidieť policajta dávajúceho znamenie na zastavenie, bol by
prvostupňový správny orgán povinný konanie zastaviť. Prvostupňový správny orgán následne vykonal
rekonštrukciu podľa verzie žalobcu a aj podľa verzie policajnej hliadky.
Zo záznamu z rekonštrukcie verzie žalobcu vyplýva, že tento ihneď po prejdení ľavotočivej zákruty mal
možnosť vidieť policajta stojaceho v jeho jazdnom pruhu a dávajúceho znamenie na zastavenie. Na
tomto zázname sa policajt objaví v čase 1 min. a 52 sekúnd a je viditeľný časom 1 min. až 55 sekúnd,
teda do času, keď vozidlo Škoda Octavia nezačne zastavovať. Proti tomuto dôkazu žalobca v konaní
nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by túto skutočnosť mohli vyvrátiť.



K snahe žalobcu presvedčiť súd o skutočnosti, že policajt dával znamenie na zastavenie iba vozidlu
Škodu Octavia idúcemu pred vozidlom a on toto stojace vozidlo následne podľa § 14 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z. z. obišiel. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré
zastavilo alebo stojí, prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie
ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného
účastníka cestnej premávky. Od skutočnosti, že policajt dávajúci znamenie na zastavenie bol úplne
zreteľne viditeľný iba pre vodiča prvého vozidla v kolóne vozidiel, teda Škodu Octaviu nie je možné
následne odvodzovať, že vodiči ostatných vozidiel idúc za týmto vozidlom nie sú povinní svoje vozidlá
zastavovať, a to najmä v prípade, ak policajt aj naďalej dáva znamenie na zastavenie. V takomto prípade
by potom podľa teórie žalobcu bolo potrebné pri ceste rozostaviť viacero policajtov, ktorí následne budú
po jednom vstupovať na cestu, zastavovať každé vozidlo idúce v kolóne osobitne. Takýto postup však
reálne nie je možný, a z tohto dôvodu ani ho zákonodarca nezakotvil v ust. § 14 ods. 1 citovaného
zákona. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že z vykonanej rekonštrukcie jednoznačne vyplynulo, že
žalobca videl po prejazde ľavotočivej zákruty na ceste policajta dávajúceho pokyn na zastavenie a
vozidlo Škoda Octavia zastavilo na pokyn policajta, a nie z dôvodov uvedených v ust. § 2 ods. 2 písm.
t), y) alebo z), a preto nemohol žalobca následne pri vedení vozidla postupovať podľa § 14 ods. 1
citovaného zákona.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako uvedeným v písm. a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej
premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.

4. Podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., možno uložiť pokutu od 60,00 Eur do 300,00
Eur a zákaz činnosti do 2 rokov.

5. Podľa § 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z., porušením pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom je neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho
oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

6. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. ORP-
P-153/ODI-2013-II zo dňa 25.09.2015 rozhodol tak, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko iným spôsobom,
ako uvedeným v písm. a) až i) sa dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom
podľa osobitného predpisu, pretože dňa 28.02.2013 v čase okolo 06:28 hod. viedol v mieste Žilina po
ulici Mateja Bela smerom od sídliska Hájik osobné motorové vozidla zn. Citroën <http://www.citroen.com/
> Berlingo ev. č. ZA-592CV a neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla. Podľa § 137 ods.
2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je
neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľade
nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.
V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán uviedol, že na základe dokazovania bolo dostatočne
preukázané, že obvinený svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.
j) zák. č. 372/1990 Zb., a preto podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. mu bola uložená
pokuta vo výške 100,00 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov.
Žalobca spáchal priestupok dňa 28.02.2013 v čase okolo 06:28 hod., viedol v meste Žilina po ulici Mateja
Bela smerom od sídliska Hájik osobné motorové vozidlo zn. Citroën <http://www.citroen.com/> Berlingo
ev. č. ZA-592CV a neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla dávaný zdvihnutým zastavovacím
terčom vyhýbaním sa do protismerného jazdného pruhu a následne pokračovaním jazdy ďalej smerom
na ulicu Hôrecká cesta. Vzhľadom k tejto skutočnosti policajná hliadka začala toto vozidlo prenasledovať
so zapnutými zvláštnymi výstražnými svetlami, zvukovým znamením a rozsvieteným nápisom „STOP"
na služobnom motorovom vozidle. Následne žalobca na križovatke ulíc Hôrecká cesta a Školská v meste
Žilina pri pravom okraji vozovky zastavil. Po zastavení bol kontrolovaný policajnou hliadkou a následne
bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky. Vykonanou dychovou skúškou uňho nebolo zistené požitie
alkoholických nápojov, následne mu bol na mieste zadržaný vodičský preukaz č. Q a ďalšia jazda s
vozidlom mu bola zakázaná.



7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie.
O odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-82/2015 zo dňa
22.12.2015, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
V odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal dňa 03.09.2015 rekonštrukciu podľa
verzie účastníka konania aj podľa verzie policajnej hliadky. Na základe výsledkov rekonštrukcie mal
prvostupňový správny orgán predovšetkým zistiť, či účastník konania po prejdení ľavotočivej zákruty
mal možnosť vidieť policajta dávajúceho znamenie na zastavenie. V prípade, ak aspoň pri jednej z verzii
účastník konania nemal možnosť vidieť policajta dávajúceho znamenie na zastavenie, bol by povinný
konanie zastaviť.
Zo záznamu z rekonštrukcie verzie účastníka konania vyplýva, že účastník konania ihneď po prejdení
ľavotočivej zákruty mal možnosť vidieť policajta stojaceho v jeho jazdnom pruhu. Na tomto zázname
sa policajt objavil v čase 1 min. 52 sekúnd a je viditeľný do času 1 min. 55 sekúnd, teda do času, keď
vozidlo Škoda Octavia nezačne zastavovať. Policajta je opäť zreteľne vidieť v čase 1 min. 59 sekúnd,
kedy vozidlo účastníka konania stále pokračuje v jazde a začína obchádzať vozidlo Škoda Octavia. K
námietke účastníka konania, že policajt nezastavoval jeho vozidlo, ale iba vozidlo Škoda Octavia idúce
pred ním, odvolací orgán uviedol, že je účelové, nakoľko účastník konania nepoznal skutočný dôvod
zastavovania vozidiel príslušníkmi polície. V prípade, ak by bolo potrebné zastaviť premávku napr.
v dôsledku dopravnej nehody alebo prekážky na ceste, by účastník konania takýmto svojim konaním
(nezastavením vozidla) mohol spôsobiť ujmu na zdraví a majetku, nielen sebe, ale aj iným účastníkom
cestnej premávky. Je preto logické, že ak policajt zastavil prvé vozidlo idúce v kolóne vozidiel smerom od
sídliska Hájik, mali potom za týmto vozidlom (Škoda Octavia) zastaviť aj ostatné vozidlá, nakoľko nie je
fyzicky možné, aby policajt dával znamenie na zastavenie každému vozidlu idúcemu v kolóne osobitne.
V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri určení druhu a výmere sankcie prihliadal
na závažnosť priestupku, kde v uvedenom prípade účastník konania porušil pravidlá cestnej premávky
závažným spôsobom, čo je ustanovené v § 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z., keď
neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľade
nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je závažným porušením pravidiel cestnej premávky.

8. Krajský súd bol povinný skúmať, či skutok, ktorý je vymedzený v skutkovej vete prvostupňového
rozhodnutia sa stal, ako je v ňom vymedzený, a či na základe vykonaného dokazovania dospel
prvostupňový správny orgán a žalovaný k správnym právnym záverom o porušení právnych predpisov
o zodpovednosti žalobcu za spáchaný skutok, ktorý bol posúdený ako priestupok. Ďalej bol povinný
preskúmať, či bol dostatočne zistený skutkový stav, a teda aj posúdiť, či žalobné dôvody, ktoré žalobca
tvrdil, že správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie, keď nevyhodnotili rozdielne výpovede
zo dňa 28.02.2013 a zo dňa 25.04.2013 príslušníkom PZ práp. P. K. a ppráp. P. O., čo malo vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca v žalobe aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namietal rozpor vo
výpovediach príslušníkov PZ.
Žalovaný preto aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/103/2013-52 zo dňa
18.02.2014 na odstránenie rozporu vykonal rekonštrukciu podľa verzie žalobcu a podľa verzie policajnej
hliadky.
Účelom rekonštrukcie bolo zistiť, či z uvádzaných verzií došlo k dávaniu znamenia na zastavenie
policajta vozidla žalobcu tak, aby ho mohol vidieť a reagovať zastavením svojho vozidla.
Bolo potrebné zistiť, či vozidlo Škoda Octavia idúce pred jeho vozidlom v čase, keď ho mal policajt
zastaviť už stálo alebo bolo pomaly pohybujúce, a či policajt dávajúci znamenie na zastavenie stál pred
vozidlom Škoda Octavia alebo na stredovej čiare na boku vozidla Škoda Octavia, a teda či mohol žalobca
vidieť znamenie na zastavenie.
Prvostupňový správny orgán vykonal rekonštrukciu dňa 03.09.2015. Na základe výsledkov rekonštrukcie
mal prvostupňový správny orgán predovšetkým zistiť, či žalobca po prejdení ľavotočivej zákruty mal
možnosť vidieť policajta dávajúceho znamenie na zastavenie. Zo záznamu z rekonštrukcie (č. l. 209
adm. spisu) podľa verzie žalobcu a aj policajnej hliadky je zrejmé, že žalobca videl policajta aj keď stál v
jeho jazdnom pruhu, aj keď obchádzal auto Škoda Octavia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že policajt zastavil pred
ním idúce auto a jeho nie, nie je možné túto námietku akceptovať z dôvodu, že žalobca nepoznal dôvod
zastavenia vozidiel idúcich v kolóne príslušníkmi polície, a preto mal zastaviť svoje vozidlo a čakať na
ďalší pokyn policajta.
Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav a právnu kvalifikáciu krajský súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná a súd preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol.



O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi
konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do
1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5016200085)