Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200158 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200158.2 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: TATRA SPC16, s.r.o., so sídlom Roveň 215, 033 01 Podtureň, IČO: 44 663 650, právne zastúpený spoločnosťou: advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21392653/2015 zo dňa 04.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 21392653/2015 zo dňa 04.12.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 20893868/2015 zo dňa 28.09.2015 Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. určil žalobcovi - žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 16.000,00 Eur na obdobie 12 mesiacov. V odôvodnení rozhodnutia poukázal správca dane na to, že zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH je povinná zložiť zábezpeku na daň v požadovanej výške zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu, ak je naplnená aspoň jedna z podmienok uvedených v § 4c ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 222/2004 Z. z.. V súlade s § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňový úrad určil žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň, ktorá môže byť najmenej 1.000,00 Eur a najviac 500.000,00 Eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliada daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty zdaniteľnej osoby. Žalobca podal dňa 18.08.2015 žiadosť o registráciu na daň z pridanej hodnoty v súlade s ust. § 4 ods. 1 zákona o DPH, v ktorej deklaroval dosiahnutý obrat za posledných 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov vo výške 227.737,00 Eur, mesiac a rok dosiahnutia obratu je júl 2015. Žiadateľ o registráciu splnil podmienky pre vznik povinnosti zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1 písm. c) zákona o DPH a správca dane určil zábezpeku vo výške 16.000,00 Eur. Konateľ žiadateľa o registráciu pre daň bol v čase podania žiadosti o registráciu pre DPH konateľom v 34 spoločnostiach, ktoré zároveň správca dane špecifikoval. Zároveň konateľ žiadateľa o registráciu bol v čase podania žiadosti o registráciu spoločníkom v 17 spoločnostiach, ktoré rovnako špecifikoval v odôvodnení rozhodnutia. Uvedené údaje vyplynuli z verejne dostupného obchodného registra. Konateľ žiadateľa o registráciu bol v čase podania žiadosti o registráciu konateľom alebo spoločníkom vyššie uvedených spoločností, z ktorých aspoň jedna mala ku dňu podania žiadosti o registráciu nedoplatok na dani 1.000,00 Eur a viac, ktorý vznikol v období, v ktorom bol konateľom alebo spoločníkom a ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nebol zaplatený. Na základe tejto skutočnosti došlo k naplneniu § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH. Pri posudzovaní miery rizikovosti žiadateľa o registráciu za účelom určenia výšky zábezpeky, správca dane vychádzal z celkovej výšky nedoplatkov personálne prepojených daňových subjektov, pričom celková výška evidovaných daňových nedoplatkov na DPH u pripojených subjektov ku dňu výkonu výpočtu výšky zábezpeky bola 11.986,79 Eur. Daňový úrad pri posudzovaní miery rizikovosti taktiež vychádzal okrem vzniknutých nedoplatkov aj z ďalších skutočností zistených správcom dane, ktoré indikujú rizikovosť žiadateľa o registráciu a to najmä : u prepojeného daňového subjektu bolo vedené daňové exekučné konanie v roku 2014 za účelom vymáhania zábezpeky, u prepojeného daňového subjektu bolo vedené daňové exekučné konanie v roku 2013 a 2014 za účelom vymáhania nedoplatkov na DPH, u prepojeného daňového subjektu bola ukončená daňová kontrola s nálezom z kontroly. Správca dane zohľadnil skutočnosti indikujúce mieru rizikovosti žiadateľa o registráciu tak, aby výška zábezpeky zodpovedala miere zneužitia systému DPH. Správca dane určuje výšku zábezpeky v súlade s § 4c ods. 2 zákona o DPH, pričom zábezpeku vo výške 16.000,00 Eur stanovil na dolnej hranici zákonom určeného rozpätia. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal, že údajný daňový nedoplatok, na ktorý sa odvoláva daňový úrad, vzhľadom na odklad vykonateľnosti v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/165/2014 neexistuje, takisto namietal, že rozhodnutie o určení zábezpeky nie je dostatočne odôvodnené, keď správca dane mal konkrétne pomenovať, ktoré konanie považuje za dôvod rizikovosti žalobcu. 3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím zo dňa 04.12.2015 tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Žilina o určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty vo výške 16.000,00 Eur vo vzťahu k žalobcovi na obdobie 12 mesiacov potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. V odôvodnení poukázal na to, že legislatívna úprava zákona o DPH nedáva správcovi dane možnosť rozhodnúť, či žiadateľovi o registráciu pre DPH uloží povinnosť zložiť zábezpeku na daň alebo nie. To znamená, že správca dane je povinný rozhodnutím určiť zábezpeku na daň. Súčasne stanovuje správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty, na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty. Vo vzťahu k odvolacím námietkam uviedol, že pokiaľ bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného v konaní 21S/165/2014, podľa názoru žalovaného odklad vykonateľnosti znamená, že správca dane nebude v tomto období nedoplatok vymáhať, ale nedoplatok ako taký existuje a existoval aj do podania predmetnej žiadosti. Pokiaľ sa týka aj konania vo veci 21S/77/2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho orgánu č. 1100308/1/63489/2014 zo dňa 03.02.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - potvrdená zábezpeka na DPH v sume 32.000,00 Eur a rovnako aj vo vzťahu k rozhodnutiu- rozsudku 21S/165/2014 zo dňa 25.03.2015 žalovaný uviedol, že tieto dva rozsudky boli vydané pred podaním žiadosti žalobcu a nemajú vplyv na výšku zábezpeky určenej napadnutým rozhodnutím, pretože ku dňu podania predmetnej žiadosti dňa 18.08.2015 bol evidovaný nedoplatok. 4. Vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu žalovaného bola podaná správna žaloba žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Žalobca poukazuje na to, že napáda a namieta celé konanie a postup, ktorý vychádzal z rozhodnutia žalovaného, resp. ktorý predchádzal rozhodnutiu žalovaného. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu sú nedostatočné na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v konaní došlo k vadám, ktoré majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správca dane určenie zábezpeky na daň z pridanej hodnoty odôvodnil tým, že konateľ žiadateľa o registráciu pre DPH pán Martin Štric je konateľom personálne prepojeného daňového subjektu, ktorý má ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH nedoplatok na dani 1.000,00 Eur a viac, ktorý vznikol v období, v ktorom bol konateľom alebo spoločníkom, a ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nebol zaplatený. Ako žalobca uviedol, v odvolaní voči tomuto rozhodnutiu správca dane nešpecifikuje, ktorý prepojený daňový subjekt má mať nedoplatok, ale týmto subjektom je zrejme spoločnosť TATRA SPC15, s.r.o., IČO: 44 554 371, ktorý má nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 12.000,00 Eur. Pri určení výšky zábezpeky na DPH daňový úrad pri posudzovaní miery rizikovosti taktiež vychádzal okrem vzniknutých nedoplatkov aj z ďalších skutočností zistených pri správe daní. Daňový úrad síce nešpecifikuje, o aké konkrétne konanie ktorých daňových subjektov sa malo jednať, žalobca má však za to, že sa jedná opätovne práve o spoločnosť TATRA SPC15, s.r.o. u ktorej bola ukončená daňová kontrola s nálezom z kontroly vo výške 12.000,00 Eur. Zábezpeka bola následne na základe takto vzniknutého nedoplatku spoločnosti TATRA SPC15, s.r.o. určená aj prepojenej spoločnosti TATRA SPC9, s.r.o., ktorá však rozhodnutím daňového úradu potvrdené finančným riaditeľstvom napadla žalobu v konaní 21S/77/2014 a to sa skončilo zrušením rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR o uložení zábezpeky. Ak teda bolo vedené konanie o vymáhanie zábezpeky, takéto konanie stratilo svoj právny podklad a správny orgán by ho vôbec nemal brať do úvahy pri posudzovaní rizikovosti žiadateľa. Rovnako to platí aj u daňového exekučného konania na vymáhanie nedoplatku DPH u spoločnosti TATRA SPC15, s.r.o., keďže uznesením Krajského súdu v Žiline v konaní 21S/165/2014 bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia, ktorým bol nedoplatok vyrubený, a to až do právoplatného skončenia konania a následne muselo byť toto konanie prerušené. Rozhodnutie finančného riaditeľstva č. 1100308/1/311147/2014 zo dňa 03.07.2014 nie je vykonateľné do právoplatného skončenia konania 21S/165/2014, ostatné spomínané konania boli rovnako vedené v súvislosti s nedoplatkom podľa rozhodnutia finančného riaditeľstva, ktorého vykonateľnosť však bola medzičasom odložená, a teda tieto konania nemôžu mať v súčasnosti relevancia pre odôvodnenie určenia výšky zábezpeky. Žalobca taktiež poukazuje na to, že rozhodnutie o určení zábezpeky nie je dostatočne odôvodnené, keďže správca dane by mal presne pomenovať, ktoré konkrétne konania považuje za dôvod rizikovosti odvolateľa, aby mal tento možnosť sa k nim relevantne vyjadriť. Jedinou spoločnosťou s nedoplatkom je TATRA SPC15, s.r.o., pričom odôvodnenosť nedoplatku žalobca spochybňuje a z tohto dôvodu ho napadol správnou žalobou. Taktiež chýba odôvodnenie správneho orgánu z pohľadu, či určená výška zábezpeky nie je voči odvolateľovi likvidačná. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a tento svoje rozhodnutie v časti vyrubenej výšky zábezpeky neodôvodnil vôbec, pričom druhostupňový orgán konštatoval len rovnaké vágne a všeobecné dôvody - výška zábezpeky je teda určená absolútne bez akéhokoľvek zohľadnenia daného prípadu a bez aplikácie úvahy správneho orgánu. Preto aj v tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na úplnú absenciu správnej úvahy, chýba odôvodnenie výšky zábezpeky, a teda správna úvaha prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, najmä z pohľadu či účinná výška zábezpeky nie je voči žalobcovi likvidačná. Žalobca pritom poukázal aj na riadny chod spravodlivosti, na článok 6 ods. 1 Dohovoru ochrany ľudských práv a základných slobôd, ako aj článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 28.09.2015 boli zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 5. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 07.04.2016. Žalovaný uviedol, že správca dane zohľadnil skutočnosti indikujúce mieru rizikovosti žiadateľa o registráciu tak, aby výška zábezpeky zodpovedala miere zneužitia systému DPH. Žalobca v žalobe uvádza, že správca dane nešpecifikuje, ktorý prepojený daňový subjekt má mať nedoplatok, ale domnieva sa, že v prípade nedoplatku ide o daňový subjekt TATRA SPC15, s.r.o., táto námietka je neopodstatnená, pretože žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol konkrétne, že nedoplatok bol evidovaný u daňového subjektu TATRA SPC15, s.r.o.. Žalovaný poukázal na ust. § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH, pričom žalobca naplnil podmienky uvedené v tomto ustanovení, vzťahuje sa naňho povinnosť zložiť zábezpeku na DPH. Podľa § 4c ods. 2 zákona o DPH žiadateľovi o registráciu uvedenému v ods. 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1.000,00 Eur a najviac 500.000,00 Eur. Pri určení zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Legislatívna úprava zákona o DPH vo vyššie uvedenom prípade nedáva správcovi dane možnosť rozhodnúť, či žiadateľovi o registráciu pre DPH uloží povinnosť zložiť zábezpeku na daň alebo nie, to znamená, že správca dane je povinný rozhodnutím určiť zábezpeku na daň. Súčasne stanovuje správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribút na základe, ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty. Nedoplatky posudzované z hľadiska žiadosti o registráciu pre DPH spoločnosti TATRA SPC15, s.r.o. sú evidované v období podania žiadosti a to ku dňu 18.08.2015. Tieto nedoplatky neboli ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň zaplatené. Rozsudky, na ktoré poukazuje žalobca nemajú vplyv na posúdenie danej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Správny súd v predmetnej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 28.9.2016 za splnenia podmienok § 137 ods. 4 SSP a §§ 491 ods. 1 a 2 SSP. 7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len SSP), v spojení s § 491 ods. 1, 2 SSP, v rozsahu žalobných bodov uvedených v žalobe (§ 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a to z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov a to vo vzťahu k určeniu výšky zábezpeky s poukazom na § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Z tohto dôvodu bolo potrebné pri aplikácii ust. § 191 ods. 4 SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. 9. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1. 10. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ"). 11. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. 12. Podľa § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 a 2, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1.000 Eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 1 13. Podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1.000 Eur a najviac 500.000 Eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. 14. Podľa § 4c ods. 3 predmetného zákona proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň žiadateľ o registráciu môže podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Odvolanie proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň nemá odkladný účinok. 15. Podľa § 4c ods. 4 predmetného zákona ak žiadateľ o registráciu uvedený v odseku 1 písm. a) až c), ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1, v lehote podľa odseku 2 zábezpeku na daň nezloží alebo zloží zábezpeku v nižšej čiastke, na vymáhanie zábezpeky sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 16. Podľa § 4c ods. 6 predmetného zákona zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na dani, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa. O použití zábezpeky na daň alebo jej časti daňový úrad vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, odvolanie nemá odkladný účinok. 17. Podľa § 4c ods. 7 predmetného zákona, ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Pritom správca dane pred vrátením zábezpeky na daň daňovému subjektu primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 4c ods. 8 predmetného zákona, zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky. 19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a o povinnostiach, ak tak ustanovení tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez akýchkoľvek prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 20. Podľa § 3 ods. 3 predmetného zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 21. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tejto zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 63 ods. 2 predmetného zákona rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 23. Podľa § 63 ods. 3, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 24. Podľa § 63 ods. 5 zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 25. Predmetom posúdenia v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci určenia zábezpeky žalobcovi na daň z pridanej hodnoty vo výške 16.000,00 Eur na obdobie 12 mesiacov podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 26. Súd časť žalobných námietok žalobcu považoval za dôvodné a časť žalobných námietok považoval za nedôvodné. 27. Súd nesporne mal preukázanú tú skutočnosť, že žalobca s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zákona o DPH, čo nesporne vyplýva aj z obsahu žiadosti o registráciu o DPH, ktorá bola doručená Daňovému úradu Žilina dňa 18.08.2015 mal splnenú podmienku obratu a tiež z toho plynúcu povinnosť podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Následne mal súd za preukázané aj splnenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň s poukazom na § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. 28. Nepochybne bolo preukázané, že tzv. prepojená spoločnosť vo vzťahu k žalobcovi - spoločnosť TATRA SPC15, s.r.o. mala ku dňu podanej žiadosti žiadateľa - žalobcu 18.08.2015 nedoplatok na dani vo výške 11.986,79 Eur. Súd sa v tomto smere stotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia finančného riaditeľstva č. 1100308/1/311147/2014 zo dňa 03.07.2014 do právoplatného skončenia vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/165/2014, že uvedená skutočnosť znamená, že správca dane nebude v tomto období nedoplatok vymáhať, ale nedoplatok ako taký existoval a existuje aj do podania žiadosti o registráciu pre DPH. Z tohto dôvodu je námietka ohľadne odkladu vykonateľnosti vo vzťahu k tejto žiadosti bezpredmetná. Takisto bolo irelevantné tvrdenie, resp. poukaz na zrušenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bola potvrdená zábezpeka správcu dane v konaní pod 21S/77/2014 zo dňa 10.09.2014. 29. Súd sa však stotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, že v danom prípade nebola dostatočne zdôvodnená výška určenej zábezpeky s poukazom na § 4c ods. 2 zákona o DPH. Nebolo konkrétne zhodnotené a zdôvodnené, prečo v danom prípade bola určená zábezpeka vo výške 16.000,00 Eur, žalovaný uvedenú skutočnosť žiadnymi konkrétnymi okolnosťami nezdôvodňuje. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na to, že v konkrétnom prípade bola výška zábezpeky resp. určená suma zábezpeky, pričom atribúty na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň a tieto sú jednotné pre všetky daňové subjekty, súd k uvedenému uvádza, že uvedený postup správneho orgánu nezodpovedá zákonným požiadavkám individuálneho posúdenia každej konkrétnej veci a náležitého zdôvodnenia, ktoré musí zodpovedať dostatočne a spoľahlivo zistenému stavu danej veci. 30. Odôvodenie rozhodnutia žalovaného nezodpovedá v tejto časti ani ust. § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. a takéto rozhodnutie je potom aj v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré zaväzujú súdy ale aj iné orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí, pričom nepreskúmateľnosť zakladá protiústavný stav, a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, pričom v ďalšom konaní žalovaný vydá rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať kritériám riadneho zdôvodnenia rozhodnutia s poukazom na § 4 c ods. 2 zákona o DPH a § 63 ods. 5 daňového poriadku, teda riadne odôvodní ( prihliadne ) na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby v konkrétnom prípade žalobcu. Rovnako zdôvodní konkrétnu sumu zábezpeky s prihliadnutím aj na námietku schopnosti a možnosti žalobcu konkrétnu sumu zábezpeky zaplatiť aj z hľadiska, či stanovená suma zábezpeky nebude pre žalobcu ako daňový subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť likvidačná. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci celkom úspech. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.