Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/87/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200448 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200448.2 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej v právnej veci žalobcu: U. O., bytom S. XX, XXX XX R., právne zastúpený: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom C. XX, XXX XX R., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov administratívneho konania: 1/ O. J., bytom XXX XX P. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Marek Belka, advokát, so sídlom T. G. XXXX, XXX XX T., 2/ Ing. S. N., G. XXX, XXX XX S. U., 3/ I. J.,. P. XXXX, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2016/012940/KRA zo dňa 24.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania. Ďalší účastníci konania v rade 1/ až 3/ n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Obecný úrad v Oščadnici č. 956/2015/NO zo dňa 23.11.2015 podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a Stavebného zákona dodatočne povolil zrealizované stavebné práce na stavbe - rodinný dom na pozemku registra C, parcela č. 6933/3 v katastrálnom území P.., ktorá stavba v súčasnej dobe obsahuje : základová konštrukcia stavby, obvodové múry I. a II. nadzemného podlažia a strešnú konštrukciu a osadenie okien a dverí. Pre dokončenie stavby zároveň boli určené podmienky špecifikované výrokovou časťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že na základe podnetu účastníka bolo zistené, že na parcele KN-C č. 6933/3 v k. ú. P. sa realizuje stavba rodinného domu bez stavebného povolenia. Obec Oščadnica, ako príslušný stavebný úrad vyzval stavebník na zastavenie stavebných prác a zároveň zvolal štátny stavebný dohľad. Stavebný úrad dňa 21.10.2013 vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby pod č. 330/2013/MO, voči ktorému sa účastník konania U. O. odvolal. Na základe odvolania bolo žalovaným prvostupňové rozhodnutie potvrdené rozhodnutím zo dňa 31.01.2014, ktoré Krajský súd v Žiline rozsudkom pod č. k. 21S/59/2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Na základe doručeného rozsudku Krajského súdu v Žiline Stavebný úrad v Oščadnici začal nové konanie vo veci dodatočného povolenia stavby rodinného domu na parcele KN-C č. 6933/3. Stavebný úrad zistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov pre napojenie do sieti technického vybavenia a ich stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok tohto konania. Projektová dokumentácia stavby spĺňa všetky technicky požiadavky na výstavbu. V zmysle § 9 ods. 4 vyhlášky č. 453/200 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, stavebný úrad primerane obmedzil rozsah a obsah projektovej dokumentácie. Stavebný úrad v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu dodatočného povolenia stavby. Vo vzťahu k pripomienkam a námietkam účastníkov konania, ktoré boli vznesené pánom U. O. vo vzťahu k námietkam vedenia stavebného konania verejnou vyhláškou, pripomienke účastníka konania nebolo vyhovené. Na susedné parcely KN č. 6932/1, 6934/1 nie sú založené listy vlastníctva, teda nie je možné neznámym vlastníkom parciel doručiť oznámenie do vlastných rúk v zmysle § 25 zákona č. 138/2004 Z. z. o správnom konaní. Neznámym vlastníkom preto stavebný úrad oznámenie doručuje verejnou vyhláškou podľa § 26 zákona o správnom konaní. Vo vzťahu k druhej námietke, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola podaná dňa 04.02.2013 a nie 02.06.2015, ako je uvedené v oznámení o začatí konania, v prípade, že stavebnému konaniu predchádzala výzva stavebného úradu na doplnenie podanej žiadosti, táto účastníkovi konania nebola doručená. Tejto námietke rovnako nebolo vyhovené, nakoľko bolo vrátené konanie stavebnému úradu na nové prejednanie z Krajského súdu v Žiline, stavebný úrad pokračuje v novom konaní pod č. j. 965/2015/MO, teda pod protokolárnym číslom a dátumom, kedy bol stavebnému úradu doručený rozsudok Krajského súdu v Žiline. Konaniu predchádzala výzva, v ktorej bol stavebník vyzvaný na doloženie dokladov, ktorými sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku a doloženie snímky z katastrálnej mapy, teda dokladov, ktoré sa týkajú len stavebníka. Vo vzťahu odstupu stavieb, že nevyhovujú vzájomným odstupom tak, ako sú definované v § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.., rovnako tejto pripomienke nebolo vyhovené. Projektová dokumentácia obsahuje riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby a svetlotechnickú štúdiu stavby na susediacu zástavbu, teda spĺňa predmetné požiadavky na umiestnenie stavby podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Vo vzťahu k ďalšej námietke - umiestnenie nepovolenej stavby cca 0,20 metra od hranice pozemku parcely CK-N č. 6937 vo vlastníctve účastníka konania neumožňuje dokončiť stavbu z pozemku stavebníka, a to do budúcna predstavuje trvalé zaťaženie jeho pozemku - oprava stavby aj údržba nad prípustnú mieru. Tejto pripomienke rovnako nebolo vyhovené nakoľko umiestnenie stavby spĺňa požiadavku podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Opravy a údržbu stavby môže stavebník realizovať zo svojho pozemku, prípadne z miestnej komunikácie, napr. použitím vysokozdvižnej plošiny, zlanením zo strešnej konštrukcie a podobne. Vo vzťahu k ďalšej námietke, že stavebný úrad nepostupoval v súlade s § 102 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní, stavebný úrad uviedol, že stavebník realizoval stavebné práce na základe právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení č. 330/2013 zo dňa 21.10.2013, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného dňa 31.01.2014. Stavebník oznámil stavebnému úradu zastavenie stavebných prác na stavbe po tom, čo mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/59/2014, v ktorom zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Žilina zo dňa 31.01.2014. Stavebný úrad nezistil na stavbe žiadnu závadu, a teda nemal dôvod postupovať v zmysle § 102 stavebného zákona. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejným záujmom a záujmami chránenými týmto zákonom. Dôkazné bremeno, že nepovolená stavba nie je v rozpore s verejným záujmom spočíva na vlastníkovi stavby. Rozhodnutie neobsahuje základnú požiadavku riadneho zdôvodnenia. Stavebný úrad neupovedomil ostatných účastníkov konania o doplnených podkladoch pre rozhodnutie tak, ako mu to ukladá § 33 zákona č. 71/1967 Zb.. Stavebný úrad nevyhodnotil riadne doložený geometrický plán č. 330/2013. Stavebník teda nepredložil také doklady, ktorými by preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako to ukladá § 88 ods. 1 Stavebného zákona. Z týchto dôvodov žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť. 3. O odvolaní žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa 24.03.2016 a to tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Obce Oščadnica č. 956/2015/MO zo dňa 23.11.2015 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku a nezistil dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Stavebný úrad sa v novom prejednaní veci riadil právnym záverom vysloveným odvolacím orgánom v jeho zrušujúcom rozhodnutí vydaným na základe rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 18.03.2015 pod sp. zn. 21S/59/2014. Obec Oščadnica, ako príslušný stavebný úrad na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.06.2012 v novom prejednaní posudzoval doplnenú žiadosť stavebníka O. J. o vydanie stavebného povolenia na už začatú nepovolenú stavbu rodinného domu na mieste pôvodnej hospodárskej budovy, ktorá bola v čase rozhodovania rozostavaná v štádiu hrubej stavby. Po doplnení dokladov stavebný úrad už rozostavanú stavbu vyhodnotil tak, že táto nie je v rozpore s verejnými záujmami, a preto vydal v zmysle § 88a ods. 4 Stavebného zákona rozhodnutie zo dňa 21.10.2013, ktorým dodatočne povolil už vykonané stavebné práce na stavbe. Následne bola podaná na Krajský súd v Žiline žaloba, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.01.2014, právoplatné dňa 17.02.2014, pričom Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21S/59/2014 zo dňa 18.03.2015 rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.01.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p., a to z dôvodu, že projektová dokumentácia, ktorá sa nachádzala v administratívnom spise nebola overená v zmysle § 10 ods. 1 písm. c) a ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., správne orgány rozhodovali bez relevantných podkladov, a to bez listu vlastníctva a bez overenej projektovej dokumentácie a tiež bez premietnutia stanovísk dotknutých orgánov do rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, aj keď sa tieto stanoviská v administratívnom spise nachádzali. Bola porušená zákonná povinnosť žalovaného bez meškania predložiť administratívny spis spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa, t. j. predložiť úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál vo veci. Procesné pochybenie - neúplnosť spisu mali za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a preto krajský súd sa meritórnou vecou nezaoberal. Žalovaný riadiac sa názorom krajského súdu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.05.2015 o dodatočnom povolení stavby rodinného domu zrušil rozhodnutím zo dňa 27.05.2015 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že stavebný úrad v novom prejednaní doplní chýbajúce doklady, predloženú PD stavby overí a v rozhodnutí, v jeho výrokovej časti uvedie všetky podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov uplatnených v konaní v zmysle rozsudku krajského súdu. Stavebný úrad podľa názoru žalovaného postupoval v zmysle ustanovení zákona, pretože skutočný stav posudzovanej rozostavanej stavby už zistil v predchádzajúcich správnych konaniach vedených vo veci tejto nepovolenej stavby. Skutočný stav a štádium rozostavanosti stavby mu už bol známy. Stavebník si obstaral a predložil stavebnému úradu všetky potrebné podklady pre posúdenie stavby z hľadiska jej súladu s verejnými záujmami a možnosti ju dodatočne povoliť už v predchádzajúcich konaniach - § 126 Stavebného zákona. Tieto doklady, vyjadrenia dotknutých orgánov a správcov inžinierskej sieti neboli časovo obmedzené, a preto aj naďalej tvoria podklady na základe ktorých stavebný úrad vyhodnocoval súlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami chráneným osobitnými predpismi. Súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce, s cieľmi a zámermi územného plánovania predstavuje vyhodnotenie umiestňovanej stavby v území podľa jej charakteru, druhu a jej vplyvu napr. na životné prostredie v súvislosti s platnými regulatívmi, ktoré treba dodržať v danom území. Posudzovanou stavbou je novostavba rodinného dobu, t. j. bytový dom (§ 43b ods. 1 Stavebného zákona) určený na bývanie, umiestnená v zastavanom území obce, určenom prevažne na bývanie. Povoľovaná stavba svojim stavebnotechnickým riešením a účelom zodpovedá charakteru stavieb (rodinné domy) nachádzajúcich sa v danom území, a preto osobitné vyhodnotenie je v súlade s platnou UPD obce (schválená v roku 1985 a doteraz platná) nemožno v tomto prípade považovať za takú vadu, ktorá by mala mať za následok zrušenie rozhodnutia. Chýbajúce doklady stavebník predložil stavebnému úradu na základe výzvy zo dňa 11.08.2015, ktorú stavebný úrad adresoval stavebníkovi v zmysle § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ešte pred oznámením, že vo veci nepovolenej stavby začína konanie podľa § 88a Stavebného zákona. Pretože tieto chýbajúce podklady sa týkali iba stavebníka, ktorý mal svoju žiadosť doplniť o chýbajúci list vlastníctva a kópiu z katastrálnej mapy, stavebný úrad túto výzvu nedoručoval ostatnými účastníkom, pretože doplnenie podkladov bolo povinnosťou vlastníka nepovolenej stavby. Stavebný úrad po vyhodnotení, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami a žiadosť o vydanie stavebného povolenia je úplná, oznámil začatie konania v zmysle § 18 ods. 3 správneho poriadku a toto oznámenie doručil všetkým známym účastníkom a dotknutým orgánom jednotlivo doporučenou zásielkou do vlastných rúk a neznámym vlastníkom posledného pozemku parcela č. 6932/1 verejnou vyhláškou s upozornením, že sa k predloženým podkladom žiadosti môžu vyjadriť, resp. uplatniť námietky najneskôr do 02.10.2015. Oznámenie o začatí konania doručoval správny orgán neznámym účastníkom verejnou vyhláškou v súlade s § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Stavebný úrad po zistení, že vo veci neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre iný postup opätovne po novom prejednaní nepovolenú stavbu podľa § 88 ods. 4 Stavebného zákona povolil. Podľa predloženej projektovej dokumentácie je príslušenstvom stavby aj vodovodná prípojka, elektrická prípojka a napojenie objektu na jestvujúcu žumpu, ktoré boli ich správcami odsúhlasené v ich vyjadreniach, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu. Ich stanoviská uviedol stavebný úrad podrobne vo výrokovej časti rozhodnutia ako podmienky, ktoré musí stavebník dodržať pred dokončením stavby. Umiestnenie navrhovaných prípojok na technické vybavenie územia je zakreslené vo výkrese č. 1 - situácia osadenia stavby, v ktorom je zároveň zakreslené aj umiestnenie novostavby rodinného domu s uvedením odstupových vzdialeností od hraníc s parcelou č. KN č. 6937, 6933/1, ako aj najmenšia odstupová vzdialenosť od rodinného domu odvolateľa, umiestneného na parcele č. 6937. Z výkresu je zrejmé umiestnenie novostavby rodinného domu na pozemku parcela KN č. 6933/3, na ktorom bol pôvodne umiestnený hospodársky objekt, pristavaný k jestvujúcemu rodinnému domu vo vlastníctve stavebníka, umiestneného na parcele KN č. 6933/4. Vo výkrese je farebne zakreslené vedenie prípojok na inžinierske siete, ako aj umiestnenie jestvujúcej žumpy, do ktorej bude objekt odkanalizovaný. Z predloženej projektovej dokumentácie stavby časť architektúra v jej technickej správe a v súhrnnej správe je uvedený popis stavebnotechnického riešenia stavby spolu s navrhovaným riešením odvádzania dažďových vôd, spotreba vody, ako aj spôsob odvádzania splaškových vôd do jestvujúcej žumpy. Periodicita likvidovania odpadu zo žumpy je podmienená jej kapacitou s množstvom vzniknutého odpadu. Preto za jej včasné vyprázdňovanie zodpovedá jej vlastník, ktorý zároveň zodpovedá aj za jej technický stav, t. j. aj za nepriepustnosť žumpy. Riešenie rozvodu elektrickej energie, vodovodu, odkanalizovania, ako aj statika sú riešené v samostatných prílohách projektovej dokumentácie. Geometrický plán vyhotovený podľa predpisov o katastri nehnuteľností stavebník predkladá k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia po dokončení stavby vtedy, ak došlo k zmene vonkajšieho pôdorysného ohraničenia stavby v zmysle § 17 ods. 2 písm. c) vyhlášky MŽP č. 453/2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V savebníkom predloženom geometrickom pláne bola parcela KN č. 6933/3, ktorá je v jeho vlastníctve odčlenená novovzniknutá parcela č. 6933/7, na ktorej je umiestnený rozostavaný objekt rodinného domu. Predložením tohto technického podkladu vypracovaného za účelom porovnania umiestnenia novej stavby s umiestnením pôvodnej hospodárskej budovy, ktorá bola stanovená, stavebník preukázal, že rozostavaná stavba žiadnou svojou časťou nezasahuje do susedných pozemkov, resp. do pozemku odvolateľa. Stavebný úrad pri vyhodnocovaní nepovolenej stavby bol povinný predovšetkým vyhodnotiť, či umiestnenie povolenej stavby vyhovuje požiadavkám uvedeným v § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Konkrétne vzdialenosti medzi stavbami upravuje ods. 3 a 4 citovaného ustanovenia. Tieto ustanovenia už určujú požiadavky na umiestnenie rodinných domov z hľadiska odstupov medzi stavbami, i odstupov od spoločných hraníc pozemkov, i keď iná možnosť umiestnenia týchto stavieb tiež nie je vylúčená - § 6 ods. 2, 5 vyhlášky. Z predloženej situácie, ako aj z geometrického plánu je zrejmé, že stavbu začal stavebník uskutočňovať na pozemku parcela KN č. 6933/3, na mieste pôvodnej asanovanej hospodárskej budovy tak, že táto je od stavby rodinného domu odvolateľa umiestnená severne vo vzdialenosti 2,30 metra, teda nemôže zmeniť už dané preslnenie obytných miestností v rodinnom dome odvolateľa, orientovaných severne, ani tieto zatieňovať viac, ako pripúšťa v rodinnom dome odvolateľa, orientovaných severne, ani tieto zatieňovať viac, ako pripúšťa príslušná STN. Stavebný úrad na základe výsledkov stavebníkom predloženej svetlo-technickej štúdie stavby na susednú zástavbu spracovanou autorizovanou architektkou Ing. arch. Evou Vargovou preto odôvodnene zamietol námietku odvolateľa, že stavba nespĺňa požiadavky na odstupy stavieb. Súčasťou PD je aj projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracovanej v zmysle osobitného predpisu špecialistom požiarnej ochrany Ing. Martinom Olešňanom, v ktorom bola navrhovaná stavba rodinného domu posúdená z hľadiska požiadaviek, ktoré musí spĺňať takýto druh stavby, umiestňovaný v zastavanom území obce, z hľadiska požiarnej bezpečnosti stavby. Vychádzajúc z výsledkov požiarneho posúdenia už začatej stavby rodinného domu odvolací orgán konštatuje, že stavba spĺňa požiadavky na umiestnenie stavby v zmysle § 6 ods. 1 o odstupoch stavieb vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého bolo potrebné vyhodnotiť umiestnenie nepovolenej stavby na pozemku. Odvolací orgán námietke odvolateľa o narušení pohody bývania uvedenej opakovane aj v podanom odvolaní uvádza, že podľa predloženej PD stavby rodinného domu, táto nemá južným smerom k štítovej stene, t. j. smerom k stavbe odvolateľa orientované žiadne okná, ani dvere, čo by predstavovali dôvod posudzovať stavbu z hľadiska námietky o možnosti trvalého porušenia pohody bývania tak, ako to odvolateľ namietal. Obťažovanie pohľadom možno označiť ako imateriálne imisie, o ktorých pojednáva občianky zákonník v § 127 ods. 1. Za imisiu nie je možné považovať samotnú možnosť nahliadnutia do okna susednej budove, zvlášť ak ide o budovu už umiestnenú v súvislej alebo hustej zástavbe, kde takýto nepriaznivý stav je už založený. Preto aj námietku odvolateľa o porušení pohody bývania odvolací orgán namieta ako nedôvodnú. K námietke odvolateľa, že predložená žiadosť neobsahuje plán organizácie stavby, odvolací orgán uviedol, že vzhľadom na charakter stavby, štádium jej rozostavanosti, ako aj stavebnotechnické riešenie stavby, ktorá je podľa stavebného zákona označená ako jednoduchá stavba, nebolo dôvodné takýto podklad v zmysle § 9 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. predkladať, pretože pre uskutočnenie stavby postačovali údaje uvedené v súhrnnej technickej správe, ktoré tvoria súčasť projektovej dokumentácie. K námietke odvolateľa, že stavebník nemôže dodržať podmienku na dokončenie stavby uvedenú v bode 8, všetky stavebné a udržiavacie práce vykonávať z pozemku stavebníka, odvolací orgán uviedol, že touto námietkou sa už zaoberal v odôvodnení rozhodnutia a uviedol dôvody, pre ktoré jej nevyhovel. Vzhľadom na skutočnosť, že stavebník už zrealizoval v podstate hrubú stavbu je zrejmé, že ju uskutočnil iba zo svojho pozemku, prípadne z miestnej komunikácie, teda aj dokončenie a budúcu údržbu stavby bude môcť vykonávať iba takýmto spôsobom pomocou vysokozdvižnej plošiny alebo zlanením zo strešnej konštrukcie alebo iným vhodným spôsobom podľa druhu a charakteru požadovaných prác. Po vyhodnotení všetkých podkladov odvolací orgán zistil, že stavba je v súlade s verejnými záujmami, a preto stavbu dodatočne povolil. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu. V správnej žalobe poukazuje na zistený skutkový stav vo veci a tiež na zákonné ustanovenia stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a č. 453/2000 Z. z., taktiež poukázal aj na ust. § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ust. § 58 a 66 zákona č. 50/1976 v platnom znení. Podľa § 66 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Je povinnosťou stavebného úradu zabezpečiť určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 1.Žalobca tvrdí, že výrok rozhodnutia nespĺňa zákonnú požiadavku upravenú v § 66 ods. 1 a ods. 3 Stavebného zákona, jednak v určení rozsahu povoľovaných stavebných prác, ako aj v určení zákonnom stanovených podmienok pre dokončenie stavby. Je nepostačujúce zadefinovanie rozsahu vykonaných prác, ako aj určenie podmienok na dokončenie stavby iba vo všeobecnej rovine. Zákonnou požiadavkou pre povolenie vykonaných prác je aj určenie podrobného rozsahu vnútornej rozostavanosti stavby, napr. vnútorné priečky, počet miestnosti, prechod na poschodie s určením, výmer úžitkových plôch, výmery zastavanosti, ako aj uvedenie použitých stavebných materiálov z pohľadu ich vhodnosti, aby nimi boli zabezpečené technické požiadavky kladené na stavbu. Z pohľadu komplexnosti stavby je potom nevyhnuté zadefinovanie všetkých prác aj súvisiacich na jej dokončenie - napr. zabezpečenie vykurovania objektu, ako aj všetkých súčastí stavebných prác, a to úpravy povrchov stavby, podláh, stolárske, zámočnícke práce, obklady, maľby, zabezpečenie vykurovania objektu teplom. Určenie rozsahu povolenia vykonaných prác, ako aj určenie podmienok pre dokončenie stavby vyplýva, že sa jedná o budovu bez vnútorných miestností, prechodu na poschodie bez vykurovania daného objektu. Určenie rozsahu povolenia vykonávaných prác, ako aj určenie podmienok pre dokončenie stavby uvedenej v rozhodnutí je nepostačujúce a nezohľadňuje skutkový stav. Z rozsahu povolenia vykonaných prác a určenia podmienok pre dokončenie vyplýva, že sa jedná o budovu bez vnútorných miestností, prechodu na poschodie, bez vykurovania daného objektu. 2.NEPREUKÁZANIE SÚLADU S ÚZEMNÝM PLÁNOM OBCE. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či dodatočné povolenie stavby je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, a to či je povoľovaná stavba v súlade so záväzným a platným územným plánom obce. Žalovaný k uvedenej námietke uvádza: „Povoľovaná stavba svojim stavebnotechnickým riešením a účelom zodpovedá charakteru stavieb (rodinné domy, nachádzajúcich sa v danom území, a preto osobitné vyhodnotenie jej s platnou ÚPD obce (schválená v roku 1985 a doteraz platná) nemožno v tomto prípade považovať za takú vadu, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia.“ Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a súčasne postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verenými záujmami. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad, ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy, ktorý stavbu posudzuje podľa platnej uzemnoplánonovacej dokumentácie, a to z hľadiska jej súladu s funkčným využitím, určením záväzných limitov a regulatív, ktoré vykonáva obec. Posudzovanie dodatočne povoľovanej stavby podľa charakteru okolitých stavieb, bez skúmania súladu s platným ÚPO, v zmysle jeho platných regulatív, skúmania jeho platnosti a záväznosti, je v rozpore so zákonom. 3. OHROZENIE VEREJNÉHO ZÁUJMU. Súčasťou stavby sú aj odpadové splaškové vody, ktoré nie sú v dostatočnom rozhodnutí riešené, pričom uvedené je potrebné práve z pohľadu ochrany verejných záujmov. Jestvujúca žumpa patrí k pôvodnému RD, ku ktorému stavebník zrealizoval prístavbu. V konaní nebolo dostatočne zistené, či jestvujúca žumpa stavebnotechnicky a kapacitne je vyhovujúca pre 2 RD, na ktorom pozemku je situovaná a či stavebník má právo do jestvujúcej žumpy odvádzať splaškové vody. 4.ODSTUPOVÉ VZDIALENOSTI. Žalovaný tvrdí, že dodatočne povoľovaná stavba spĺňa ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky 532/2002 Z. z. z pohľadu odstupových vzdialeností, nakoľko konkrétne vzdialenosti upravuje ods. 3 a 4 citovaného ustanovenia. Žalovaný tvrdí, že: „Z predloženej situácie ako aj geometrického plánu je zrejmé, že stavbu začal stavebník uskutočňovať na pozemku parc. č. KN 6933/3 na mieste pôvodnej asanovanej hospodárskej budovy tak, že táto je od stavby rodinného domu odvolateľa umiestnená severne vo vzdialenosti 2,30 metra, teda nemôže zmeniť už dané preslnenie obytných miestností v rodinnom dome odvolateľa.“ Tvrdíme, že stavebný úrad i napriek predloženej svetlo-technickej štúdii vplyvu stavby na susednú zástavbu, projektu protipožiarnej ochrany, nesprávne vyhodnotil vyhláškou stanovenú podmienku odstupových vzdialeností, vo vzťahu k skúmaniu všetkých ostatných podmienok upravených zákonom. Predovšetkým je potrebné uviesť, že dodatočne povoľovaná stavba má dve podlažia, je postavená na mieste asanovanej hospodárskej budovy, teda budovy, ktorá nebola identická so stavbou, od hranice pozemku žalobcu vo vzdialenosti 20cm. Uskutočnením stavby RD v rozsahu podľa projektovej dokumentácie, stavebník zakladá nový stav, ktorý je potrebné skúmať z pohľadu splnenia všetkých zákonných podmienok kladených na stavbu. Ustanovenie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v platnom znení upravuje iné riešenia vzdialenosti rodinných domov (v uvedenom prípade sa jedná o vzdialenosť 2,40 m), avšak pri rešpektovaní všetkých taxatívne daných podmienok upravených v ods. 1 citovanej vyhlášky, a to z pohľadu - pohody bývania a - údržby stavby. Jednou zo zákonných požiadaviek vo vzťahu k odstupovým vzdialenostiam, je aj možnosť vykonávania údržby stavby. Vyriešenie danej otázky žalovaný prevzal z prvostupňového rozhodnutia v rozsahu: „Vzhľadom na skutočnosť, že stavebník už realizoval v podstate hrubú stavbu, je zrejmé, že ju uskutočnil iba zo svojho pozemku, príp. z miestnej komunikácie, teda aj dokončenie a budúcu údržbu stavby bude môcť vykonať iba takýmto spôsobom pomocou vysokozdvižnej plošiny alebo zlanením zo strešnej krytiny alebo iným vhodným spôsobom podľa druhu a charakteru požadovaných prác.“ K tvrdeniu žalovaného predovšetkým uvádzame, že je logické, že stavebník hrubú stavbu staval zo svojho pozemku (obvodové múry), avšak odvodzovať od uvedeného možnosť údržby vonkajšej časti obvodovej steny RD postavenej 20 cm od hranice pozemku žalobcu nemá oporu v zákone. K údržbe tejto časti stavby je nesporné, že ak stavebník bude chcieť údržbu realizovať musí vstúpiť na pozemok žalobcu, resp. ak by túto vykonával z plošiny táto by musela byť nad pozemkom vo vlastníctve žalobcu, v prípade zlaňovania stavebníka by jeho zlaňovanie muselo byť taktiež uskutočnené nad pozemkom žalobcu. Akýkoľvek spôsob vykonávania údržby je narušením pohody bývania, obťažovania žalobcu, a to aj z pohľadu nahliadania do okien obytných miestností žalobcu. Z výkresu, ktorý je prílohou stavebného povolenia vyplýva, že pri realizácií prác na štítovej stene stavby, ako aj údržbe počas jej životnosti bude nevyhnutné vstúpiť na pozemok žalobcu, pričom táto skutočnosť musí byť následne premietnutá aj do samotného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené je teda nesporné, že realizáciou stavby dôjde k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, a to v dôsledku údržby stavby, ktorej údržba môže byť vykonávaná iba z pozemku žalobcu, pričom opak v konaní o dodatočnom povolení stavby nebol stavebníkom preukázaný a nie je ani súčasťou rozhodnutia. Uplatnenie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. je výnimočným prípadom, ktorý vyžaduje osobitný prístup pri skúmaní a splnení podmienok komplexného hodnotenia, vo vzťahu k ods. 1 citovanej vyhlášky v intenciách zákonného ustanovenia § 37 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení a zákonného ustanovenia § 62 ods. 3 stavebného zákona. Splnenie podmienok, ako aj odôvodnenosť daného prípadu musí byť premietnuté do riadneho a komplexného zdôvodnenia, ktoré zdôvodnenie zohľadňuje všetky atribúty, nielen z pohľadu technického, ale aj pohody bývania a údržby stavby. Vo vzťahu k námietke pohody bývania žalovaný túto zdôvodnil: „Obťažovanie pohľadom možno označiť ako imateriálne imisie, o ktorých pojednáva občiansky zákonník v § 127 ods. 1. Za imisiu však nie je možné považovať samotnú možnosť nahliadania do okna v susednej budove, zvlášť ak ide o budovy už umiestnené v súvislej alebo hustej zástavbe, kde takýto nepriaznivý stav je už založený. V prvom rade treba opraviť názor žalovaného, že nejde o nepriaznivý stav, ktorý by bol založený, daný stav vytvoril stavebník. Zachovanie pohody bývania je v konaní vedenom podľa stavebného zákona skutkovo významnou okolnosťou, ktorá musí byť preukázaná pri dôslednom naplnení podmienok upravených práve v § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, čo do rozsahu jej rozostavanosti, je uvedená aj strešná konštrukcia, ktorá presahuje na pozemok žalobcu. Stavebník nepreukázal v stavebnom konaní, že by mu žalobca udelil k uvedenému súhlas. Stavebník strešnou konštrukciou zasiahol do vlastníctva žalobcu, pričom žalovaný a ani prvostupňový správny orgán, i napriek tomu, že PD uvedený stav musela zohľadniť, tento fakt opomenul. Žalovaný si napriek nevhodnému stavebno-technickému stavu neoveril skutočný stav na miestne samom, ale len posúdil obsah administratívneho spisu, ktorý je rozporný. 5.NESPLNENIE TECHNICKÝCH POŽIADAVIEK PD. K neexistencii plánu výstavby žalovaný tvrdí. „Vzhľadom na charakter stavby, štádium jej rozostavanosti ako aj stavebno-technické riešenie stavby, ktorá je podľa stavebného zákona označená ako „jednoduchá stavba“ nebolo dôvodné takýto podklad v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona predkladať, pretože pre uskutočnenie stavby postačovali údaje, uvedené v súhrnnej technickej správe, ktorá tvorí súčasť projektovej dokumentácie.“ Uvedené tvrdenie je v rozpore s § 9 vyhláškou MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Ustanovenie citovanej vyhlášky nerozlišuje projektovú dokumentáciu vo vzťahu k stavebnému povoleniu na nový objekt, alebo rozostavaný objekt, ktorý je predmetom dodatočného povoľovania. Dodržanie ustanovení vyhlášky č. 453/2000 Z. z. vo vzťahu k požiadavkám na projektovú dokumentáciu je nutné predovšetkým z dôvodu, že dodatočným povoľovaním sa mení druh stavby na pozemku, a teda jej účel využitia, ktorej zmena si vyžaduje zmenu technických nárokov na dané územie a samostatné využite stavby. 6.NEOBOZNÁMENIE S PODKLADMI ROZHODNUTIA. Povinnosť správneho orgánu dať možnosť osobám - účastníkom - vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je rozšírením povinnosti upravenej v § 3 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, teda aj právo pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu zistenia veci, právo navrhnúť doplnenie podkladov. Povinnosť aplikovať ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku má nielen správny orgán prvého stupňa, ale aj odvolací orgán. V prípade odvolacieho konania, ak odvolací správny orgán zistí, že prvostupňový správny orgán porušil uvedené ustanovenie, je odvolací správny orgán povinný vyzvať na vyjadrenie účastníka konania. 7.TEPELNO-TECHNICKÉ POSÚDENIE STAVBY. Podľa § 3 zákona č. 555/2005 Z. z. (1) Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie. (2) Energetická hospodárnosť budovy sa určuje výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej spotreby energie a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch potreby energie v budove a primárnej energie. Primárnou energiou je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie. (5) Na účely výpočtu sa budovy členia na tieto kategórie: a) rodinné domy, b) bytové domy, c) administratívne budovy, d) budovy škôl a školských zariadení, e) budovy nemocníc, f) budovy hotelov a reštaurácií, g) športové haly a iné budovy určené na šport, h) budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby, i) ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu. (6) Ak ide o rodinné domy a bytové domy, výpočet nezohľadňuje vplyv faktorov uvedených v odseku 3 písm. f) a i). (7) Podľa energetickej hospodárnosti sa jednotlivé kategórie budov zatrieďujú do energetických tried A až G. Každá energetická trieda je vyjadrená číselným rozpätím a je súčtom číselných ukazovateľov z jednotlivých miest a spôsobov spotreby energie v budove vyjadrených čiastkovými energetickými triedami. Zákonnou požiadavkou stavebného zákona je povinnosť pri vydaní rozhodnutia aj skúmanie tepelno- technického posúdenia stavby podľa zákona č. 555/2005 Z. z. v platnom znení, ktorú podmienku stavebný úrad preskúmava v stavebnom konaní ako podmienku upravenú v § 66 ods. 1 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2016/012940/KRA zo dňa 23.03.2016, ako aj rozhodnutie Obce Oščadnica č. 956/2015/MO zo dňa 23.11.2015 a vec vrátil na nové konanie. Zároveň žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť žalobcom nahradiť trovy konania. 5. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán, ktoré bolo doručené súdu dňa 6.7.2016. Uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí porušenie jeho vlastníckych práv a právom chránených záujmov z dôvodu možnosti narušenia pohody bývania a obťažovania žalobcu v dôsledku realizácie a opráv na štítovej stene stavby, pri jej dokončovaní, resp. v budúcnosti pri vykonávaní údržby stavby, tak žalovaný tieto považuje za prejudikovanie stavu veci, ku ktorému doteraz nedošlo, a ktoré vykonávanie dokončovacích prác v budúcnosti nepredstavujú dlhodobé resp. stále obťažovanie žalobcu, ktoré by bolo možné považovať za dlhodobé a ktorými by došlo k narušeniu pohody bývania, resp. k jeho obťažovaniu. Stavebný zákon so situáciou, keď je nevyhnutné použiť pri uskutočňovaní stavby alebo jej údržby susedný pozemok uvažuje a opatrenie na susednom pozemku alebo stavbe upravuje v § 135 - opatrenie na susednom pozemku alebo stavbe. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že odvolací orgán nezistil dostatočne skutkový stav veci uviedol, že k posúdeniu mal k dispozícií kompletný spisový materiál spolu s doplnenými podkladmi, aj stavebným úradom overenú PD a fotodokumentáciu, na základe ktorej rozhodoval. Posudzoval postup stavebného úradu, ktorý predchádzal vydanému rozhodnutiu a má za to, že tento bol v súlade so zákonom. K námietke, že ako odvolací orgán porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že takýto postup by bol opodstatnený v prípade, ak by žalovaný dopĺňal spis v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, k čomu však v štádiu odvolacieho konania nedošlo. K žalobnému dôvodu, že výrok rozhodnutia nespĺňa zákonnú požiadavku v zmysle § 66 ods. 1 Stavebného zákona, žalovaný dáva do pozornosti ustanovenie § 10 vyhlášky č. 453/2000, ktorý upravuje obsahové náležitosti stavebného povolenia, najmä ods. 1 písm. b), podľa ktorého vo výroku povolenie sa uvádza druh a účel povoľovanej stavby a nie ich rozsah. Rozsah stavebných prác je podrobne popísaný v projektovej dokumentácií, ktorú stavebný úrad stavebným povolením odsúhlasil tak, ako mu to vyplýva z § 67 ods. 1 Stavebného zákona. Súčasťou odsúhlasenej PD je aj energetické posúdenie stavby. Žalovaný sa zaoberal aj súladom stavby s ÚPN, poukazuje na str. 5 odvolacieho rozhodnutia. Rovnako sa podrobne venoval aj otázke preukázania súladu stavby s verejnými záujmami, ako aj namietanej odstupovej vzdialenosti. K obťažovaniu pohľadom a k zachovaniu pohody bývania uviedol, že touto problematikou sa podrobne zaoberal v odvolacom rozhodnutí. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Ďalší účastníci konania v rade 1/ až 4/ sa k žalobe a vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. 7. Krajský súd v Žiline vo veci nariadil termín pojednávania na deň 7.12.2016. 8. Na nariadené pojednávanie sa nedostavili účastník konania v rade 1), 2) a 3), doručenie predvolania mali vykázané riadnym spôsobom. Právny zástupca účastníka konania v rade 1) podaním zo dňa 1.12.2016 doručené súdu elektronicky dňa 7.12.2016 žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu prevzatia právneho zastupovania účastníka konania v rade 1). Účastníci konania v rade 2) a 3) sa na nariadený termín neospravedlnili a ani nežiadali o odročenie pojednávania. Súd nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania právneho zástupcu účastníka konania v rade 1) s poukazom na ust. § 114 SSP najmä z dôvodu toho, že účastník konania v rade 1) prevzal termín pojednávania na deň 7.12.2016 ešte dňa 4.9.2016, pričom plnú moc advokátovi JUDr. Marekovi Belkovi udelil až dňa 29.11.2016, súd uvádza, že na zvolenie si advokáta v predmetnej veci mal dostatočný časový priestor, avšak učinil tak až týždeň pred samotným pojednávaním vo veci. Na druhej strane právny zástupca žalobcu ani neuviedol žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, preto súd jeho žiadosti na odročenie pojednávania, ktorá súdu bola doručená až v deň nariadeného pojednávania nevyhovel. Súd vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov rade 1) až 3). 9. Na pojednávaní konanom dňa 7.12.2016 sa účastník konania v rade 3) Ing. O. C. s poukazom na ust. § 32 ods. 4 SSP ( za použitia § 491 ods. 1,2 SSP) svojim prejavom ústne do zápisnice výslovne vzdal svojho účastníctva pred správnym súdom, z tohto dôvodu správny súd už s týmto ako ďalším účastníkom nekonal. 10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav veci boli potom správne aplikované ust. Stavebného zákona - č. 50/1976 Zb. vrátane citovaných predpisov na vykonanie Stavebného zákona. Preto žaloba žalobcu postupom podľa § 491 ods. 1, 2 SSP za použitia ust. § 190 SSP bola ako nedôvodná zamietnutá. 11. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch žaloby, na pojednávaní rozšírila dôvody žaloby a namietala, že podľa fotodokumentácie strešná krytina už v čase dodatočného povolenia stavby priamo presahuje nad pozemok žalobcu, pričom tento stav ani na mieste nebol overený. Na otázky súdu, nech konkretizuje, kedy v rámci stavebného konania tieto skutočnosti žalobca namietal, uviedla, že tieto skutočnosti namietal žalobca priamo na obci, ale zápis o tom nebol 12. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, umiestnená stavba je na pôvodných základoch, tak ako je umiestnená podľa situácie, priestor medzi hranicou a skutočným umiestnením domu je priestor minimálne 20 cm alebo viac, nie je preukázané, že by strešná krytina presahovala cez pozemok žalobcu. Žiadal žalobu zamietnuť. 13. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.( ďalej len Stavebný zákon ), ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 14. Podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. 15. Podľa § 88a ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 16. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 17. Podľa § 9 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä ak ide o stavby s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie, projekt organizácie výstavby, ak nepostačujú údaje uvedené v súhrnnej technickej správe. 18. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania, b) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny, c) parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, d) podmienky na uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránené záujmy účastníkov konania, f) umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie spojené so stavebným konaním alebo sa územné rozhodnutie nevyžaduje, g) ak ide o stavbu uskutočňovanú zhotoviteľom, meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) zhotoviteľa stavby alebo oznámenie, že bude určený vo výberovom konaní; ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, meno a adresu stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, ktorá bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby, h) určenie lehoty na dokončenie stavby, i) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, j) upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby. 19. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., k stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny. 20. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 21. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. 22. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 23. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. 24. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. 25. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zák. č. 50/1976 Zb. na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. Ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad opatrenie podľa odseku 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 26. Podľa § 140 zák. č 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb.). 27. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 28. Podľa § 33 ods.1 a 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 29. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 30. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia aj náležite odôvodnili vysporiadajúc sa aj s námietkami žalobcu v rámci správneho konania, v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. 31. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a a nasledujúceho Stavebného zákona - zákona č. 50/1976 Zb. je zistenie stavebným úradom, že stavba bola postavená, resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia ohlasovacej povinnosti alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a závermi územného plánovania a s osobitnými predpismi, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 a 66 Stavebného zákona, upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia. 32. V zmysle § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona ( Stavebného zákona ) všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť si svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právny predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali nedôvodné rozdiely - § 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať aj potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán - § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitostí. 33. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a Stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z ods. 1 a 2 tohto ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Pojem verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR, verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad, ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad nepovolenej stavby, resp. jej zmeny alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím s určenými záväznými limitmi a regulatívnymi, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 Stavebného zákona, ktorá sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti ide a na aký účel sa má stavba resp. jej zmena v budúcnosti užívať a ktoré záujmy budú tým dotknuté. 34. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že Stavebný úrad - Obec Oščadnica vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby - už skoršie rozhodnutie pod č. j. 330/2013/MO zo dňa 21.10.2013, ktorým dodatočne povolil pre stavebníka už vykonané práce na stavbe - rodinný dom a pre dokončenie stavby určil podmienky uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané zo strany vlastníka susednej nehnuteľnosti ( žalobcu ) odvolanie, ktoré bolo zamietnuté a potvrdené rozhodnutím žalovaného pod č. OU-OVBP2/V/2014/00177/KRA zo dňa 31.01.2014. Následne zo strany žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu bola podaná správna žaloba, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom pod č. k. 21S/59/2014-61 zo dňa 18.03.2015, ktorým rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.01.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p. a to z dôvodov, že projektová dokumentácia, ktorá sa nachádzala v administratívnom spise nebola overená v zmysle § 10 ods. 1 písm. c) a ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Správne orgány teda rozhodovali bez relevantných podkladov aj bez listu vlastníctva a bez overenej projektovej dokumentácie a tiež bez premietnutia stanovísk dotknutých orgánov do rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, aj keď tieto sa v spise nachádzali. Preto súd pre neúplnosť spisov zrušil rozhodnutie žalovaného a meritórne sa vecou nezaoberal. Následne žalovaný zrušil rozhodnutím zo dňa 27.05.2015 rozhodnutie Obce Oščadnica č. 330/2013/MO zo dňa 21.10.2013 s tým, že stavebný úrad v novom prejednaní doplní chýbajúce doklady - LV, predloženú PD stavby overí a v rozhodnutí v jeho výrokovej časti uvedie všetky podmienky, ktoré vyplývajú zo stanovísk dotknutých orgánov v zmysle rozsudku krajského súdu. Na to bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zo dňa 23.11.2015 a naň naväzujúce potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom prieskumu podľa podanej žaloby žalobcu. 35. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu, k námietke žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby nespĺňa zákonnú požiadavku upravenú v § 66 ods. 1, ods. 3 Stavebného zákona, nakoľko nespĺňa určený rozsah povoľovaných stavieb, resp. nespĺňa ani zákonnú požiadavku v určení zákonom stanovených podmienok pre dokončenie stavby. Podľa názoru súdu z výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je dostatočne zrejmé, že stavebný úrad dodatočne povoľuje zrealizované stavebné práce na stavbe - rodinný dom na pozemku CKN - parcela č. 6933/3 v k. ú. P., pričom stavba v súčasnej dobe obsahuje: základovú konštrukciu stavby, obvodové múry prvého a druhého nadzemného podlažia, strešná konštrukcia, osadenie okien a dverí. Zároveň súd poukazuje na to, že s poukazom na ust. § 88a ods. 7 Stavebného zákona sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona. Ust.§ 66 ods. 1 Stavebného zákona hovorí, že v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočňovania a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami, najmä ochrany záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostriedku. V ods. 3 je uvedené, že záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorý upravuje obsahové náležitosti stavebného povolenia, najmä s poukazom na ust. § 10 ods. 1 písm. b) predmetnej vyhlášky sa uvádza druh a účel povoľovanej stavby, čo nepochybne rozhodnutie o dodatočnom povolení v rozsahu v akom je uvedené spĺňa. Pričom aj podľa názoru súdu z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby je zrejmé, že stavba je v štádiu rozostavanosti - základová konštrukcia stavby, obvodové múry prvého a druhého nadzemného podlažia, strešná konštrukcia a osadenie okien a dverí, t.j. je zrejmé, čo konkrétne sa dodatočne povoľovalo - zrealizované stavebné práce tak ako bolo špecifikované. Uvedené skutočnosti nepochybne boli známe aj žalobcovi, ktorý sa zúčastnil ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, a to konkrétne dňa 02.10.2015, a to na parcele KN č. 6933/3, t. j. na tvare miesta, ktoré nariadilo Obec Oščadnica ako stavebný úrad. Predmetom ústneho pojednávania bolo konanie o dodatočnom povolení stavby, stavebníka - ďalšieho účastníka konania v rade 1/. Pokiaľ ide o stanovené podmienky pre dokončenie stavby ako aj ďalšie podmienky na zabezpečenie ochrany verejných záujmov a právom chránených záujmov v zmysle § 66 ods. 1 resp. § 88a ods. 1 a 4 Stavebného zákona v spojení s § 10 ods. 1 pís. d), e) a h) vyhl. č. 453/2000 Z. z., tieto rovnako sú špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Vo výrokovej časti rozhodnutia je tiež stanovené, že stavba bude dokončená podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. S. N., overenej v konaní o dodatočnom povolení stavby. Aj podľa názoru súdu stavebník si obstaral a predložil stavebnému úradu všetky potrebné poklady pre posúdenie stavby z hľadiska súladu stavby s jej verejnými záujmami a možnosti ju dodatočne povoliť. Tieto doklady - vyjadrenia dotknutých orgánov a správcov inžinierskych sietí sú súčasťou výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Ide najmä o stanovisko SSED, a.s. a stanovisko SEVAK, a.s.. Takisto je nutné konštatovať, že v podmienkach dokončenia stavby je pod bodom 2 stanovené, že stavba bude dokončená podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. S. N., overenej v konaní o dodatočnom povolení stavby, pričom táto je súčasťou administratívneho spisu. Projektová dokumentácia bola overená stavebným úradom, resp. táto je pripojená k stavebnému povoleniu v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Zároveň výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia rozhodol stavebný úrad o námietkach žalobcu, ktorým v stanovenej špecifikácii nevyhovel. 36. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke žalobcu o nepreukázaní súladu stavby s územným plánom obce súd udáva, že žalovaný správny orgán sa podrobne tejto námietke venoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom konkrétne Krajský súd v Žiline poukazuje na stranu 5 odôvodnenia rozhodnutia, kde žalovaný uviedol, že posudzovanou stavbou je novostavba rodinného domu, t. j. bytový dom, určený na bývanie, ktorá je umiestnená v zastavanom území obce, určenom prevažne na bývanie. Povoľovaná stavba svojim stavebno-technickým riešením a účelom zodpovedá charakteru stavieb - rodinné domy, nachádzajúcich sa v danom území, a preto osobitné vyhodnotenie jej súladu s platnou ÚPD obce - schválené ešte v roku 1985 a doteraz platné, nemožno považovať za takú vadu, ktorá by mala mať za následok zrušenie rozhodnutia. Žalobca konkrétne v žalobe neuviedol, v čom konkrétne je dodatočne povoľovaná stavba v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania, resp. so záväzným a platným územným plánom obce. Nie je sporné ani podľa názoru súdu, že ide o stavbu určenú na bývanie, ktorá je určená v zastavanom území obce, určenom prevažne na bývanie. V danom území svojim účelom zodpovedá teda charakteru stavieb, ktoré sa už v danom území nachádzajú. Z tohto dôvodu aj táto námietka bola vyhodnotená zo strany súdu ako nedôvodná. 37. Vo vzťahu k ďalšej námietke, kde žalobca tvrdí, že súčasťou stavby sú aj odpadové splaškové vody, ktoré nie sú v dodatočnom rozhodnutí riešené (ohrozenie verejného záujmu ), pričom jestvujúca žumpa patrí k pôvodnému rodinnému domu, ku ktorému stavebník realizoval prístavbu, súd poukazuje na to, že uvedenej námietke sa rovnako žalovaný venoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to na strane 6 odôvodnenia rozhodnutia. V predloženej projektovej dokumentácií stavby, časť architektúra a v jej technickej správe a súhrnnej správe je uvedený popis stavebno-technického riešenia stavby spolu s navrhovaným riešením odvádzania dažďových vôd, spotreba vody, ako aj spôsob odvádzania splaškových vôd do jestvujúcej žumpy. Periodicita likvidovania odpadu zo žumpy je podmienená jej kapacitou a množstvom vzniknutého odpadu. Preto za jej včasné vyprázdňovanie zodpovedá jej vlastník, ktorý zároveň zodpovedá aj za technický stav, t. j. za nepriepustnosť žumpy. Riešenie odkanalizovania sú riešené v samostatných prílohách projektovej dokumentácie, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný sa zaoberal aj navrhovaným riešením odvádzania dažďových vôd resp. aj spôsobom odvádzania splaškových vôd do jestvujúcej žumpy stavebníka. Preto aj táto námietka je nedôvodná. 38. Vo vzťahu k námietkam žalobcu vo vzťahu k odstupovým vzdialenostiam, je zrejmé, že v danom prípade stavebný úrad povolil dodatočne stavbu rodinného domu s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Je nesporné, že odstupové vzdialenosti bolo potrebné riešiť prostredníctvom ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Konkrétne vzdialenosti medzi stavbami upravuje ustanovenie § 6, a to konkrétne ods. 3 a 4 citovanej vyhlášky. Tieto ustanovenia určujú požiadavky na umiestňovanie rodinných domov z hľadiska odstupov medzi stavbami i odstupov od spoločných hraníc pozemkov s tým, že v danom prípade stavebný úrad aplikoval ust. § 6 ods. 5 predmetnej vyhlášky. Je zrejmé, že stavebník uskutočňoval stavbu na pozemku č. KN-C č. 6933/3 kat. územie P. na miestne pôvodnej asanovanej hospodárskej budovy, tak, že vzdialenosť od rodinného domu žalobcu je vo vzdialenosti 2,30 metra, pričom z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že v administratívnom spise sa nachádza technická správa, ktorej súčasťou je aj svetlo-technická štúdia, ktorá bola spracovaná autorizovanou architektkou Ing. arch. I. S., pričom z technickej správy je zrejmé, že posudzovaný rodinný dom na parcela č. 6937 bude po realizácií prístavby rodinného domu na parcele č. 6933/3 čiastočne zatieňovaný. Požiadavky normy na ekvivalentný uhol tienenia sú v súlade s normou STN730580-1 zmena 2 denné osvetlenie budov. Taktiež je tu uvedené, že posúdením preslnenia okolitej zástavby bolo zistené, že prístavba rodinného domu parcela č. 6933/3 nebude ovplyvňovať preslnenie rodinného domu parcela č. 6937 a vyhovuje požiadavkám STN734301 budova na bývanie, ktoré sa týkajú preslnenia bytov. Z výsledného hodnotenia je zrejmé, že navrhovaná prístavba rodinného domu parcela č. 6933/3 bude čiastočne zatieňovať existujúci objekt rodinného domu parcela č. 6937, avšak v žiadnom priestore s trvalým pobytom osôb nepríde k prekročeniu povolených parametrov vplyvom realizácie prístavby. Pre vyššie podlažia bude uhol zatienenia obytných miestností menší, požiadavky normy na ekvivalentný uhol tienenia a vplyv na preslnenie existujúcich obytných priestorov sú v súlade s normou STN730580-1 zmena 2 - denné osvetlenie budov, STN730580-2 denné osvetlenie budov na bývanie a STN734301 budovy na bývanie. Taktiež súd poukazuje, že súčasťou projektovej dokumentácie je aj projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktorý bol vypracovaný špecialistom Ing. O. P., takže je potrebné konštatovať, že tento sa venoval v bode 6 tohto posudku aj odstupovým vzdialenostiam, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že stavba spĺňa aj požiadavky na umiestnenie stavby v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 o odstupoch stavieb vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 532/2002 Z. z.. 39. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že zo strany stavebníka nie je možné stavbu dokončiť a takisto vykonávať údržbu stavby bez toho, aby vstúpil na pozemok žalobcu, je nesporné, že žalovaný vo svojom rozhodnutí sa vyjadril aj k tejto námietke, pričom konštatoval, že táto skutočnosť už bola riešená v prvostupňovom rozhodnutí s tým, že stavebník realizoval v podstate už hrubú stavbu zo svojho pozemku, pričom prvostupňový správny orgán konštatoval, že dokončenie a budúcu údržbu bude môcť vykonať iba takýmto spôsobom pomocou vysokozdvižnej plošiny alebo zlanením zo strešnej konštrukcie alebo iným vhodným spôsobom podľa druhu a charakteru požadovaných prác. 40. Zároveň súd udáva, že narušenie pohody bývania zo strany žalobcu odôvodňuje žalobca dokončením stavby, resp. v budúcnosti pri vykonávaní údržby stavby. Je teda zrejmé, že spor medzi žalobcom a stavebníkom je ohľadne týchto skutočností. Krajský súd v Žiline k uvedenej skutočnosti udáva, že teda v ústave právnej rovine podľa § 20 ods. 1 Ústavy SR, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla súčasne aj trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v § 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 ustanoví, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytne sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu žalobcu na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva, do ktorého podľa jeho tvrdení zasiahol stavebník práve stavbou uvedeného rodinného domu. Krajský súd v Žiline na margo predmetnej námietky zhodne so žalovaným poukazuje na ust. § 135 Stavebného zákona, označené ako Opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe, podľa ktorého môže stavebný úrad na uskutočnenie stavby a nevyhnutných úprav uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva ku susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. Aj súd poukazuje na to, že opatrenie s poukazom na § 135 Stavebného zákona má charakter časovo obmedzeného obmedzenia a možno ho uložiť v prípadoch, keď požadované alebo nevyhnutné stavebné práce nemožno vykonať z pozemku stavebníka. V danom prípade žalovaný mal za to, že keďže stavbu v danom prípade stavebník, ktorá stavba je v rozsahu hrubej stavby, a tento ju uskutočňoval iba zo svojho pozemku, resp. miestnej komunikácie mal za to, že aj dokončenie a budúcu údržbu je možné realizovať iba takýmto spôsobom. Pokiaľ v budúcnosti tomu tak nebude, stavebný úrad sa nebude môcť vyhnúť riešiť situáciu aj s poukazom na ust. § 135 Stavebného zákona, samozrejme aj za účasti žalobcu ako účastníka konania. Z tohto dôvodu aj uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 41. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný mu neumožnil s poukazom na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, resp. aj k spôsobu zistenia, v danom prípade súd konštatuje, že aj túto námietku súd vyhodnotil ako bezdôvodnú vzhľadom k tomu, že žalovaný v predmetnej veci dokazovanie nedopĺňal, rozhodoval len na základe podkladov, ktoré boli zabezpečené prvostupňovým správnym orgánom, preto túto námietku nevyhodnotil súd ako dôvodnú. S uvedeným korešponduje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/26/2011. Taktiež súd poukazuje na to, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a to dňa 18.9.2016, v tomto bol zároveň predvolaný na ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 2.10.2016. Zároveň bol vyzvaný na uplatnenie námietok na ústnom pojednávaní, resp. zároveň bol v tomto oznámení aj poučený o možnosti nahliadnuť do podkladov k rozhodnutiu pred dňom ústneho pojednávania. Na druhej strane je tiež potrebné poukázať na to, že aj žalobca k otázke resp. k námietke pohody bývania, resp. tienenia ( a išlo o jednu z nosných námietok žalobcu v konaní o dodatočnom povolení stavby ) mohol taktiež predložiť dôkaz opaku, že teda pohoda bývania v dôsledku tienenia je zo strany stavebníka narušená, resp. nespĺňa príslušné normy STN a to prostredníctvom predloženého odborného vyjadrenia resp. znaleckého posudku. V priebehu celého konania tak žalobca neučinil, tak žalovaný resp. aj prvostupňový správny orgán vychádzali z dokladov, ktoré v rámci konania predložil účastník konania v rade 1) ako stavebník. 42. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že strešná konštrukcia povoľovanej stavby presahuje na pozemok žalobcu, súd konštatuje, že táto nebola nikdy vznesená v rámci uvedeného stavebného konania. Pričom je nutné konštatovať, že žalobca sa zúčastnil ústneho pojednávania dňa 02.10.2015, ktoré bolo vykonané resp. spojené aj s miestnym zisťovaním. Záznam z priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním podpísal. V tomto zázname z priebehu ústneho pojednávania bolo zároveň uvedené, námietky účastníka konania, stanoviská dotknutých orgánov - stanovisko SEVAK, a.s. pod č. 18403 zo dňa 11.10.2012, stanovisko SSED, a.s. zo dňa 01.10.2012. Je zrejmé, že túto námietku si žalobca mal a mohol uplatniť práve na tomto ústnom pojednávaní o čom bol aj poučený v predvolaní na nariadený termín pojednávania, ktoré prevzal dňa 18.9.2016. Súd tiež musí konštatovať, že táto námietka zo strany žalobcu, ktorá bola vznesená až na pojednávaní dňa 7.12.2016, je tiež po lehote stanovenej v § 62 a § 181 ods. 1 SSP, teda dva mesiace od oznámenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi. Z tohto dôvodu sa súd touto nemôže zaoberať. 43. Z uvedených dôvodov bola žaloba žalobcu postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť). Taktiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v rade 1) až 3) s poukazom na ust. 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.