Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/132/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200536 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200536.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: N. C., nar. X. X. . XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Q. K., N. XXX/X, právne zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v D., I. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o priznanie starobného dôchodku, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2016 podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a podľa § 21, § 132 ods. 1 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 9. marcu 2016. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom namietal nepriznanie starobného dôchodku. Právny zástupca v opravnom prostriedku poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 10Sd/216/2013 zo dňa 6. júna 2014 a tiež na tú skutočnosť, že navrhovateľ nemá zhodnotenú dobu štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole v I. kategórii funkcií. Podľa názoru právneho zástupcu ide o dlhodobo ututlávaný problém. V opravnom prostriedku podrobne rozpísal fungovanie vojenskej služby na Vojenskej strednej odbornej škole. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku poukázala na § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Navrhovateľ zamestnanie zaradené do II. kategórie funkcií ukončil dňa 31. decembra 1989. V zamestnaní zaradenom do II. kategórie funkcií získal 15 rokov a 171 dní. Poukázala na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku č. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015 - predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999. Podľa odporkyne navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok k 9. marcu 2016, nakoľko v I. a II. kategórii funkcií nezískal aspoň 20 rokov a jeho služobný pomer netrval k 31. decembru 1999, ale ukončil ho 31. decembra 1989. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. mája 2016 potvrdil ako vecne správne. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení uvádzaných v opravnom prostriedku a poukazoval na rozsudok Krajského súdu Bratislava č. 10Sd/216/2013 zo dňa 6. 6. 2014, ohľadne otázky ostatnej vojenskej služby, poukázal na to, že tento spor nie je ukončený. Rovnako poukázal na to, že navrhovateľ nedostáva žiadny výsluhový dôchodok. Navrhovateľ odchádzal do civilu v roku 1989 a § 174 bol do zákona nainštalovaný o tri neskôr zákonom č. 235/1992 Zb., čiže o tomto ustanovení nikto nevedel, že taký zákon niekedy vyjde. Rovnako odporkyni vyčítal, že v rozhodnutí uvádza § 132 ods. 1, ale nehovorí, či je to písm. a) alebo písm. b). Rovnako v § 174 chýba odsek, písmeno a pod.. Odporkyňa si musí byť vedomá toho, že je orgánom štátnej správy (verejnoprávnym orgánom) a jej rozhodnutia musia byť presné, v súlade so zákonom a keď tomu to tak nie je, jej rozhodnutia sú nezrozumiteľné a na základe toho žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil späť pre nezrozumiteľnosť. Pokiaľ sa týka nezapočítaným dvoch ročníkov vojenskej školy, právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že absolventi jednoznačne slúžili v strážených priestoroch, ktoré sa volali kasárne. Slúžili v tých istých priestoroch ako vojaci základnej služby, ktorí majú I. kategóriu a vojaci z povolania, ktorí majú tú istú I. kategóriu. Šlo o vojenský režim, pretože sa na nich vzťahovali všetky služobné predpisy ako na tých vojakov z povolania, ako na vojakov základnej služby, tak isto aj na nich. Absolventi týchto dvoch nezapočítaných ročníkov Strednej vojenskej školy vykonávali rovnakú službu dozornú ako tí ostatní, čo mali I. a II. kategóriu započítanú a oni nie. Uvedené považuje za diskriminačné, pretože ich vrstovníci banícki učni v 14. rokoch majú priznanú I. pracovnú kategóriu a títo chodili len raz za mesiac na 8 hodín do bane na exkurzie sa kuknúť. Pritom žiaci vojenských škôl chodili na 33 hodín do služby, niekoľkokrát do mesiaca a to sa im teraz nemá rátať? Rovnako museli zabezpečovať aj bojovú pohotovosť, za to chcú teraz túto službu zohľadniť a rátať do I., či II. kategórie funkcií a nie ako III.. V prípade úspechu si právny zástupca uplatnil trovy konania. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu, ako aj vyjadrení, ktoré sú obsiahnuté v opravnom prostriedku. Poukázal na vojenský režim, ktorý podrobne opísali v opravnom prostriedku. Z tohto dôvodu žiadal, aby bola doba štúdia započítaná do II. kategórie funkcií. Zástupkyňa odporkyne sa v celom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia vo veci zo dňa 14. 7. 2016, v ktorom odporkyňa poukázala hlavne na to, že v služobnom pomere II. kategórie funkcií navrhovateľ získal 15 rokov a 171 dní, ako aj sám uviedol vo svojom opravnom prostriedku. Vzhľadom k tomu, že jeho služobný pomer netrval k 31. decembru 1999, nárok na starobný dôchodok mu k 9. marcu 2016 nevznikol. Navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, nakoľko v I. a II. kategórii funkcií nezískal aspoň 20 rokov a jeho služobný pomer netrval k 31. decembru 1999, ale ukončil ho 31. decembra 1989. Pokiaľ sa týka námietky zhodnotenia štúdia, poukázala na stanovisko Ministerstva obrany SR, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že štúdium v prvom a druhom ročníku VSOŠ a štúdium v prvom až štvrtom ročníku VG nie je možné zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia na I. (II.) kategóriu funkcií. Postavenie žiaka nie je možné zamieňať za druh vykonávanej funkcie, ako požiadavky zaradenia kategórie funkcií na zistenie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že obdobie štúdia v prvom a druhom ročníku Vojenskej strednej školy nie je možné zhodnotiť v kategórii funkcií. Pokiaľ sa týka rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, poukázala na rozsudok č. 10So/147/2014 zo dňa 28. októbra 2015, v ktorom sa uvádza záver, že obdobie štúdia v prvom a druhom ročníku na Vojenskej strednej odbornej škole nebolo zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Na základe uvedeného žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 19. mája 2016 potvrdil ako vecne správne. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku na starobný dôchodok z hľadiska, či navrhovateľ ku dňu 9. marcu 2016 spĺňa podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle § 65 Zákona o sociálnom poistení, resp. v zmysle § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods. 1 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení. Žiadosťou z 11. marca 2016 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 9. marca 2016. Podľa § 274 ods. 1 zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení má poistenec nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) alebo c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l). Podľa § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.. Podľa potvrdenia Ministerstva SR č. SEEK-32-298/2014 zo dňa 4. 6. 2014 navrhovateľ zamestnanie zaradené do II. kategórie funkcií ukončil dňa 31. decembra 1989. V zamestnaní zaradenom do II. kategórie funkcií získal navrhovateľ 15 rokov a 171 dní, čo potvrdilo nielen Ministerstvo obrany SR vo svojom potvrdení zo dňa 4. júna 2014, ale aj sám navrhovateľ spolu so svojím právnym zástupcom v opravnom prostriedku. Nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi podľa uvedených podmienok k 9. marcu 2016 nevznikol, navrhovateľ nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok ani podľa § 21 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. od 55. rokov veku, nakoľko nebol zo zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona. Podľa § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórie funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2, teda že služba I. alebo II. kategórie funkcií musia trvať k 31. 12. 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku. Podmienka upravená v § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení nie je splnená, podmienky upravené v § 174 ods. 1 a 2 zákona musia byť splnené súčasne, v opačnom prípade poistencovi nevzniká nárok na starobný dôchodok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28. 10. 2009). Zamestnanie navrhovateľa zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) Zákona o sociálnom zabezpečení netrvalo k 31. 12. 1999, preto nárok nebolo možné posúdiť v súlade s § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 9. marcu 2016 nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení, resp. podľa § 21 ods. 1 písm. b) a c) tohto zákona. Rozhodnutie odporkyne z tohto dôvodu považoval za súladné so zákonom, preto ho ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. K námietke týkajúcej sa zápočtu doby štúdia v prvom a druhom ročníku Vojenskej strednej školy so zaradením tejto doby do I. kategórie funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia, súd konštatuje, že štúdium v prvom a druhom ročníku VSOŠ a štúdium v prvom až štvrtom ročníku VG nie je možné zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií. Postavenie žiaka nie je možné zamieňať za druh vykonávanej funkcie, ako požiadavky zaradenia kategórie funkcií na zistenia nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v treťom a štvrtom ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej vojenskej služby. Štúdium v prvom a druhom ročníku VSOŠ nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Doba štúdia sa do doby zamestnania môže započítať zásadne až od 18. roku veku. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda podľa O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.