Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/135/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200550 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200550.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: J. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX M., G. U. XXXX/X, zastúpený JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom, so sídlom E. X/XX, XXX XX M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. 541 218 0389 0 zo dňa 19.04.2016 a iné, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016 a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 66 a § 112 ods. 1 a 4 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 04.01.2016, podanú prostredníctvom právneho zástupcu o prepočítanie sumy starobného dôchodku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27.08.2013 bol navrhovateľovi podľa § 65, § 274 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") priznaný starobný dôchodok od 30.04.2010 v sume 101,60 € mesačne. Z ustanovenia § 66 ods. 9 zákona vyplýva, že Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa ods. 3 a 4 tohto ustanovenia v kalendárnom roku len raz. Z dôvodu, že navrhovateľ od 1. novembra 2011 nezískal žiadny vymeriavací základ, nie je možné určiť osobný mzdový bod a preto nebolo možné zvýšiť sumu starobného dôchodku navrhovateľa na obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku. Pretože nebolo zistené, že sa navrhovateľovi starobný dôchodok priznal v nižšej sume ako patrí, ani sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu starobného dôchodku, odporkyňa žiadosť navrhovateľa zo 04.01.2016 zamietla. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozsiahly opravný prostriedok zo dňa 13.05.2016, obsahujúci jeho úvahy a názory, ako a prečo by mala Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava postupovať pri výpočte starobného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku s tvrdením, že odporkyňa nemohla vydať napadnuté rozhodnutie. Namietal, že odporkyňa nesprávne vypočítala samotný prvotný základný nárok dôchodkovej udalosti „starobný dôchodok", pretože postupovala mimo rámec zákonného zmocnenia, keď vypočítala teoretickú výšku starobného dôchodku za celé obdobie sociálneho poistenia od fyzického veku 15 rokov, od ktorého odpočítala výšku výsluhového dôchodku, ktorý je vypočítaný a priznaný z osobitného systému sociálneho dôchodkového poistenia. Ak je priemerný osobný mzdový bod 1,4646 a dĺžka obdobia dôchodkového poistenia je 32 rokov a aktuálna dôchodková hodnota je 10,0098, potom výška starobného dôchodku ODP x OMB x ADH je 469,273926 € mesačne (+ valorizácia). Toto je zákonný a spravodlivý mechanizmus výpočtu starobného dôchodku v tomto konkrétnom prípade. Zásadne namieta spôsob výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa, lebo odporuje zákonu a aj Dohovoru č. 128 článok 33 ods. 2, pretože nie je ho možné použiť ako prameň práva. Namietal vyjadrenie odporkyne a poukazovanie na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/138/2011 z 22.08.2012, ktorý je nesprávne, klamlivo a účelovo prezentovaný ako zdroj práva. Tento a ani žiaden z rozsudkov Najvyššieho súdu SR nedefinuje, nekonvaliduje „vymyslený" koeficient, ktorým sa dôchodok kráti, pričom nie je zrejmý pôvod, prameň práva použitý na takýto spôsob krátenia. Pôvod práva na výsluhový dôchodok nie je odvodený od dožitia stanoveného veku života potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. Naopak je založený na princípe výsluhy, t.j. zotrvania v služobnom pomere počas stanoveného počtu rokov určeného zák.č. 328/2002 Z.z. z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Ak medzinárodná zmluva Dohovor nezákonným použitím SP práve znevýhodňuje poberateľov starobného dôchodku, tak je na mieste logická premisa, ak nezabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd, nemôže mať prednosť pred zák.č. 461/2003 Z.z., a tak je postup Sociálnej poisťovne s takýmto odôvodnením protiústavné. Nesúhlasil s aplikáciou článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a podrobne špecifikoval svoj pohľad na jeho výklad. Poukázal tiež na viaceré nálezy Ústavného súdu SR a záverom navrhol, aby súd vrátil vec odporkyni na nové zákonné rozhodnutie. Následne odporkyňa dňa 19.05.2016 vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 66 ods. 3 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi od 1. januára 2016 starobný dôchodok na sumu 153,40 € mesačne. V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že suma starobného dôchodku navrhovateľ sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. V období počas poberania starobného dôchodku navrhovateľ od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 získal osobný vymeriavací základ 5 527,44 €, všeobecný vymeriavací základ bol 9 888,00 € a osobný mzdový bod je 0,5591. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2016 je 10,9930 €. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku je 3,07309315 € mesačne a je určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,27955 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 €. K 31. decembru 2015 sa starobný dôchodok navrhovateľovi vyplácal v sume 148,40 €. Suma starobného dôchodku 151,50 € po zaokrúhlení je určená súčtom súm 148,40 € a 3,07309315 €. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej zvýšila od 1. januára 2016 podľa § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. o 1,90 € mesačne na 153,40 € mesačne. Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016 odporkyňa doplnila odôvodnenie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS 14848/33-10 od 28.01.2010 podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný od 2. januára 2010 výsluhový dôchodok, preto odporkyňa pri rozhodovaní o starobnom dôchodku navrhovateľa a určení jeho sumy postupovala v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 55/2011 uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čiastke 5/2011, z ktorého vyplýva, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o pomernú časť sumy dôchodku za obdobie výkonu služby. Pretože navrhovateľ má nárok na dve dávky zo systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) Slovenskej republiky (na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok), ktoré patria za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je dosiahnutie zákonom stanoveného dôchodkového veku, boli splnené podmienky na krátenie podľa článku 33 Dohovoru č. 128. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp.zn. 10So/133/2014 z 30.09.2015 poukázal na potrebu krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku, pretože v opačnom prípade by tá istá doba služby bola zhodnotená dvakrát aj pre dávku výsluhového zabezpečenia, aj pre starobný dôchodok. Spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa je tiež v súlade judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ustálenou súdnou praxou. Následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016 odporkyňa podľa § 112 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušila svoje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016 s odôvodnením, že bolo nesprávne vydané. Proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016 podal navrhovateľ cestou právneho zástupcu v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho zrušenia s poukazom na nezákonnosť takéhoto rozhodnutia, pretože zákon nepripúšťa „terminus technicus" nesprávne rozhodnutie, zákon nepozná zrušenie nesprávneho rozhodnutia zrušením takéhoto rozhodnutia tým istým orgánom, ktorý orgán aj vydal takéto rozhodnutie, ani nepozná zrušenie rozhodnutia, pretože bolo vydané nesprávne. Domáhal sa zrušenia uvedeného rozhodnutia z dôvodu jeho arbitrárnosti a nedostatku prameňa práva, pričom v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súčasne navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote napadol opravným prostriedkom aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016 z dôvodu, že žiadosť zo dňa 04.01.2016 o prepočítanie sumy starobného dôchodku navrhovateľa bola odôvodnená právnou skutočnosťou, že odporkyňa nesprávne vypočítala prvotný pôvodný základ starobného dôchodku ako dávky patriacej z dôvodu sociálnej udalosti tým, že postupovala mimo rámec § 6, § 60 až § 66 zák.č. 461/2003 Z.z. s tým, že žiada o opätovné určenie sumy starobného dôchodku s poukazom na § 66 ods. 9 zákona. Uviedol tiež, že je nelegitímne a nelegálne postupovať podľa rozhodnutia vydaného v druhom poradí v tej istej veci, pretože druhé rozhodnutie v tej istej veci porušuje princíp „ne bis in idem". Súčasne rozhodnutie, ktoré nemá dostatok prameňa práva na jeho vydanie, pretože deklarovať postup výpočtu starobného dôchodku podľa dispozície zákona a na druhej strane konať výpočtom, ktorý nie je zákonom určený, je hrubým porušením princípu právnej istoty a z toho dôvodu plynie porušenie princípu právneho štátu. Ďalej namietal krátenie starobného dôchodku navrhovateľa v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a s poukazom na článok 30 Dohovoru uviedol, že podmienky a rozsah sú v Dohovore fiktívne, nie sú deklaratórne vysvetlené a určené, preto nikto nemá právo určovať metodiku ich aplikácie a toto nemá právo ani Najvyšší súd SR. Vypočítavať a vykonať reprezentatívny výklad za určených podmienok a v určenom rozsahu nemôže ani odporkyňa, pretože nie je zákonodarný zbor, ale toto právo výlučne prislúcha len a len parlamentu, iba zákonodarný zbor SR má právo určiť povinnosť, a to iba zákonom. Odporkyňa nemá právo postupovať kontradikčne s príslušnými ustanoveniami zákonov, ktoré určujú výšku starobného dôchodku pre výsluhového dôchodcu, nakoľko ide o takého istého starobného dôchodcu ako každého iného starobného dôchodcu, a zároveň zák.č. 461/2003 Z.z. nikde nestanovuje individuálny či „samostatný" výpočet sociálnej udalosti „starobný dôchodok" pre výsluhového dôchodcu. Zákon č. 461/2003 Z.z. nikde neurčuje individuálny výpočet starobného dôchodku pre výsluhového dôchodcu, ako udáva odporkyňa, a zároveň ak Zbierka stanovísk NS SR je v priamom rozpore s príslušným zákonom, nie je možné použiť žiadny judikát NS SR k výpočtu výšky starobného dôchodku pre výsluhového dôchodcu. Opakovane zdôraznil, že nie je možné krátiť starobný dôchodok pre výsluhového dôchodcu, nakoľko podmienky zák.č. 461/2003 Z.z. a zároveň Dohovor to nepripúšťajú. Domáha sa zrušenia predmetného rozhodnutia, nakoľko podľa jeho názoru bolo vydané nelegitímne a nelegálne ako druhé v poradí, porušený bol princíp „ne bis in idem" a zároveň navrhovateľ nikde nežiadal zvýšenie starobného dôchodku, ale namietal jeho určenie a vypočítanie pôvodnej výšky starobného dôchodku, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z.. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.07.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 19.05.2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15.06.2016 ako vecne správne potvrdiť. Reagovala pritom na námietky právneho zástupcu aj s poukazom na článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, nakoľko navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 02.01.2010. Uviedla, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku 9So/138/2011 z 22.08.2012 sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku, sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s Dohovorom č. 128 spôsobom, že sa určí suma starobného dôchodku za všetky doby poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok a následne sa určí suma starobného dôchodku patriaca len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Keďže navrhovateľ má nárok na dve dávky zo systému sociálneho poistenia (zabezpečenie) Slovenskej republiky (na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok), ktoré patria za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je dosiahnutie zákonom stanoveného dôchodkového veku, boli splnené podmienky na krátenie podľa článku 33 Dohovoru č. 128. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku 10So/133/2014 z 30.09.2015 poukázal na potrebu krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku, pretože v opačnom prípade by tá istá doba služby bola zhodnotená dvakrát aj pre dávku výsluhového zabezpečenia, aj pre starobný dôchodok. Spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa je tiež v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a ustálenou súdnou praxou. Dohovor č. 128 bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon, príslušné ustanovenia Dohovoru č. 128 majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je zároveň poberateľom výsluhového dôchodku na tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Postup Sociálnej poisťovne pri aplikácii Dohovoru potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. 1So/34/2014 z 24.02.2015. V rozsudku č. 10So/11/2014 z 11.02.2015 naviac konštatuje, že postup podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 55/2011 má byť záväzný nielen pre Sociálnu poisťovňu, ale aj pre krajské súdy. Zároveň poukázala na ust. § 66 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení s tým, že žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľa podľa § 66 ods. 3 alebo 4 zákona za obdobie dôchodkového poistenia od 30. apríla 2010 do 31. decembra 2011 bola odporkyni doručená 23.05.2013 a o žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30.09.2013. Ďalej odporkyňa poukázala na ust. § 66 ods. 3 veta prvá zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a uviedla, že v období počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2015 do 31.12.2015 navrhovateľ získal osobný vymeriavací základ 5 527,44 €, všeobecný vymeriavací základ bol 9 888,00 € a osobný mzdový je 0,5591. K 31.12.2015 sa navrhovateľovi starobný dôchodok vyplácal v sume 148,40 € mesačne. Suma starobného dôchodku 151,50 € po zaokrúhlení je určená súčtom súm 148,40 € a 3,07309315 €. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvýšila od 01.01.2016 o 1,90 € mesačne na 153,40 € mesačne. K námietke navrhovateľa ohľadom nesprávne vypočítaného prvotného nároku na starobný dôchodok a samotnú výšku starobného dôchodku odporkyňa uviedla, že tieto boli predmetom rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 27.08.2013 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 10.10.2016 odporkyňa uviedla, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016, ktorým bolo podľa § 112 zák.č. 461/2003 Z.z. zrušené napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016, a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016, ktoré zmenilo rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016 o doplnenie odôvodnenia, boli vydané v rámci konania o opravnom prostriedku doručenom odporkyni dňa 13.05.2016. Napriek žiadosti krajského súdu zo dňa 25.08.2016, aby sa k podaniu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 18.08.2016 vyjadrila, viac neuviedla a v doplňujúcom vyjadrení z 30.11.2016 poukázala na opravu podľa § 209 ods. 7 zákona zo dňa 12.09.2016 v dátume rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 19.05.2016, ktorý nesprávne uviedla v odôvodnení rozhodnutia z 15.06.2016. V podaní zo dňa 29.07.2016 právny zástupca navrhovateľa reagoval na písomné podanie odporkyne zo dňa 23.06.2016, ktoré mu bolo súdom doručené v súlade s ust. § 114 ods. 2 O.s.p.. V podaní zo dňa 18.08.2016 právny zástupca navrhovateľa reagoval na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 26.07.2016 a postup odporkyne pri vydávaní rozhodnutí, v podaní zo dňa 18.10.2016 reagoval na zmenové rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15.06.2016 a jeho písomnú opravu v zmysle ust. § 209 ods. 7 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V podaní zo dňa 23.11.20016 právny zástupca navrhovateľa opätovne vyjadril svoj nesúhlas s aplikáciou článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a krátením starobného dôchodku navrhovateľa, pričom uviedol, že nakoľko ide o medzinárodný dohovor, nastupuje po podanom procesnom návrhu žalobcu povinnosť príslušného konečného súdu (proti ktorému rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok), nechať vyložiť príslušnú prejudiciálnu otázku Európskym súdnym dvorom. Ak medzinárodná zmluva pri takomto dispozičnom ustanovení zakladá kontradikciu či rozpor v jej aplikácii, nie je zákonne možné, aby vnútroštátny „konečný" súd rozhodol sám, a tak nerozhodne a preruší konanie. Svojím rozhodnutím k takému výkladu a rozhodnutiu je príslušný iba Európsky súdny dvor. Navrhol preto všeobecnému súdu, aby požiadal kompetentný súd (Súdny dvor EÚ) o výklad uvedených práv (nie súlad zákonov s ústavou) označených v Dohovore (medzinárodná zmluva) ako o prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím v tomto prípade: 1. či možno termín „výsluhový dôchodok" ako dávku, vyplácanú z osobitného, resp. špeciálneho systému policajtov, považovať za Dohovorom určené a pomenované rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, 2. či možno dispozíciu určenú Dohovorom... za určených podmienok a v určenom rozsahu... považovať za dostačujúco konkretizovanú, kvantifikovateľnú, uskutočniteľnú, uplatniteľnú a preskúmateľnú iba v takomto všeobecnom dispozičnom vyjadrení bez adresnej, merateľnej „kvantifikácie", bez vydaného platného a účinného zákonného vnútroštátneho predpisu. Tvrdí, že len takýto zákon (prípadne vykonávací predpis) môže určiť „právo" a taxatívne stanoviť „vypočítateľným spôsobom" určené podmienky a určený rozsah krátenia v prípade súbehu dôchodkových dávok konkrétne určených a označených Dohovorom. Odporkyňa sa súdneho pojednávania konaného dňa 06.12.2016 na Krajskom súde v Žiline nezúčastnila, doručenie predvolania mala riadnym spôsobom vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná (č. listu 79 súdneho spisu). Vzhľadom na uvedené, nakoľko odporkyňa nepožiadala o odročenie súdneho pojednávania, ani svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila, súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti odporkyne. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že nie je spokojný so situáciou, kedy sa rozhoduje o starobných dôchodkoch policajtov. Odporkyňa rozhodovala opakovane, ani raz nerozhodla spravodlivo. Neštandardne menila rozhodnutia, ktoré v správnom konaní majú mať právne náležitosti. Poukázal na svoje písomné vyjadrenia, navrhol všetky napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, pričom trval na prerušení konania a žiadal, aby sa súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie a požiadal ho o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to špecifikoval v podaní zo dňa 23.11.2016. Navrhovateľ na súdnom pojednávaní poukázal na svoje podanie zo dňa 12.07.2015, ktoré adresoval odporkyni so žiadosťou o prepočet jeho starobného dôchodku, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2013. Namietal krátenie jeho starobného dôchodku podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, pričom sa domáhal zrušenia rozhodnutia odporkyne vydaného dňa 27.08.2013, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok od 30.04.2010 vo výške 101,60 € mesačne, ďalej postupne zvyšovaný, od 01.01.2013 na sumu 188,20 € mesačne. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 15.07.2015 bolo odporkyni doručené podanie navrhovateľa zo dňa 12.07.2015, v ktorom žiadal o prepočet starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2013. Ďalej z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že právny zástupca navrhovateľa podal odporkyni žiadosť zo 04.01.2016, v ktorej poukázal na rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.07.2013 (správne malo byť uvedené 27.08.2013), ktorým bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V tejto žiadosti uviedol, že Sociálna poisťovňa nesprávne vypočítala samotný prvotný základný nárok sociálnej dôchodkovej udalosti (starobný dôchodok), pretože postupovala mimo rámec zákonného zmocnenia, §§ 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Tak uvedený, vykonaný a určený výpočet dôchodkovej udalosti „starobný dôchodok" Sociálnou poisťovňou nie je správny a žiadnymi dispozičnými ustanoveniami zák.č. 461/2003 Z.z. možný ani určený, nakoľko zákon nepripúšťa takýto výpočet. Žiadal preto o prepočítanie dávky starobného dôchodku, nakoľko má za to, že dávka starobný dôchodok, vypočítaná Sociálnou poisťovňou je navrhovateľovi vyplácaná v nižšej sume, ako by mala byť vyplácaná podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V podaní zo dňa 01.02.2016 právny zástupca navrhovateľa uviedol totožné skutočnosti, žiadal o prepočítanie starobného dôchodku z rovnakých dôvodov. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru zo dňa 28.01.2010 č. GR ZVJS-14848/33-10 priznaný od 02.01.2010 výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z."). Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi podľa potvrdenia GR ZVJS zo dňa 02.05.2013 zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1974 do 30.09.1976 a doba služby príslušníka od 14.10.1976 do 31.08.1977a od 15.11.1980 do 31.12.2009. Podľa podkladov na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia vystaveného GR ZVJS Bratislava zo dňa 11.01.2010 služobný pomer navrhovateľa trval spolu 32 rokov a 12 dní. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 30.04.2013, doručenou odporkyni dňa 06.05.2013, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 02.01.2010. Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2013 bol navrhovateľovi podľa § 65, § 112 ods. 1, § 274, § 293z a 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznaný od 30.04.2010 starobný dôchodok v sume 101,60 € mesačne, postupne zvyšovaný, od 01.01.2011 na sumu 103,50 € mesačne, od 01.01.2012 na sumu 107,00 € mesačne a od 01.01.2013 na sumu 118,20 € mesačne. V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa poukázala na krátenie jeho starobného dôchodku v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. Súčasne uviedla, že suma starobného dôchodku navrhovateľa vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je k 30.04.2010 vyššia (98,50 € mesačne) ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (35,90 € mesačne), preto starobný dôchodok navrhovateľovi patrí vo vyššej sume určenej podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý sa následne postupne zvyšoval, naposledy od 01.01.2013 na sumu 118,20 € mesačne. Navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal a stalo sa právoplatné. Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2013 odporkyňa podľa § 66 ods. a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi zvýšila starobný dôchodok od 01.01.2012 na sumu 114,80 € mesačne, ktorý zvýšila od 01.01.2013 podľa § 82 a § 293ce zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z. na sumu 126,00 €. Ani proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok nepodal, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2015 odporkyňa podľa § 293di ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2015 na sumu 148,40 € mesačne za obdobie dôchodkového poistenia do 31.12.2014, ktoré navrhovateľ získal počas poberania starobného dôchodku. Ani proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok nepodal a je právoplatné. Podľa § 186 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, musí byť podpísané a označené dátumom podania. Podľa § 66 ods. 9 zákona Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa ods. 3 a 4 v kalendárnom roku len raz. Podľa § 66 ods. 3 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Podľa § 66 ods. 4 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Ako vyplýva z rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2013, odporkyňa podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2012 na sumu 114,80 € a od 01.01.2013 ho valorizovala na 126,00 € mesačne. Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 24.03.2015 zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2015 na 148,40 € mesačne. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že navrhovateľ nepodal opravný prostriedok proti týmto rozhodnutiam, v dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť. Podľa § 112 ods. 1 zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, ak ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac 3 roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka: a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí, c/ odoprela neprávom alebo d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Podľa § 112 ods. 4 zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nároku na výplatu dávky. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016 podľa § 66 a § 112 ods. 1 a 4 zákona zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 04.01.2016, podanú prostredníctvom právneho zástupcu o prepočítanie sumy starobného dôchodku. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016 odporkyňa toto rozhodnutie podľa § 112 zákona zrušila s odôvodnením, že bolo nesprávne vydané. Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Je nepochybné, že pred vydaním rozhodnutia z 19.04.2016 sa odporkyňa citovaným zákonným ustanovením dôsledne neriadila, v dôsledku čoho vydala nesprávne rozhodnutie. Pokiaľ toto nesprávne rozhodnutie v priebehu ďalšieho konania zrušila rozhodnutím zo dňa 14.06.2016, iným spôsobom ako s použitím analógie § 112 postupovať nemohla, pretože zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neobsahuje samostatné ustanovenie o možnosti zrušiť nesprávne vydané rozhodnutie. I keď s poukazom na povinnosť odporkyne vyplývajúcu z ust. § 195 ods. 1 zákona sa krajský súd čiastočne stotožnil s námietkami právneho zástupcu navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku zo dňa 26.08.2016, súčasne poznamenáva, že tieto priamy vplyv na správnosť skôr vydaného napadnutého rozhodnutia zo dňa 19.05.2016, ktoré ho nahradilo a zmenového rozhodnutia vydaného odporkyňou dňa 15.06.2016 nemajú. Nesprávne vydané rozhodnutie zo dňa 19.04.2016 bolo potrebné zrušiť, keďže odporkyňa dňa 19.05.2016 rozhodla o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa. Nebolo sporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok naposledy zvýšený rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2015, podľa § 293di ods. 1 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2015 na sumu 148,40 € mesačne, a to za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku do 31. decembra 2014. K 31. decembru 2015 sa navrhovateľovi vyplácal starobný dôchodok v sume 148,40 € mesačne. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016 odporkyňa podľa § 66 ods. 3 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi zvýšila starobný dôchodok od 01.01.2016 na sumu 153,40 €, a to za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, kedy navrhovateľ ďalej pracoval a získal osobný vymeriavací základ 5 527,44 €, všeobecný vymeriavací základ bol 9 888,00 € a osobný mzdový bod navrhovateľ získal vo výške 0,5591. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2016 je 10,9930 €. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku navrhovateľom je 3,07309315 € mesačne a je určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,27955 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 €. Suma starobného dôchodku 151,50 € po zaokrúhlení je určená súčtom súm 148,40 € a 3,07309315 €. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej zvýšila podľa § 82 zákona v súlade s § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 od 01.01.2016 o 1,90 € mesačne na sumu 153,40 € mesačne. K námietkam právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s krátením priznaného starobného dôchodku navrhovateľa v súvislosti s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), krajský súd poznamenáva nasledovné: Odporkyňa právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2013 vykonala výpočet starobného dôchodku navrhovateľa, t.j. 520,20 € (teoretickej sumy starobného dôchodku) tak, že zhodnotila všetky preukázané doby poistenia, t.j. 39,4684 rokov (teda aj so započítaním doby služby príslušníka ZVJS). Následne určila sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, a to vykonaním súčinu teoretickej sumy starobného dôchodku a koeficientu určeného ako podiel doby služby a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (t.j. všetkých získaných dôb dôchodkového poistenia), ktoré bolo zhodnotené na teoretickú sumu starobného dôchodku. Následne krátila teoretickú sumu starobného dôchodku o sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, t.j. o 421,76525904 €. Výsledná suma starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je 98,50 € mesačne. Odporkyňa v súlade s ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. vykonala výpočet starobného dôchodku navrhovateľa aj podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t.j. podľa zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pričom opätovne použila vyššie uvedenú metodiku výpočtu teoretickej sumy starobného dôchodku a jeho krátenia. Výslednú sumu starobného dôchodku (35,90 €) porovnala so sumou starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 461/2003 Z.z., pričom navrhovateľovi priznala sumu starobného dôchodku pre neho výhodnejšiu, t.j. 98,50 €, ktorú následne postupne zvyšovala (valorizovala). Podľa § 21 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Podľa § 60 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 6 zák.č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c/ a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31.12.2003, ako aj právnej úpravy účinnej od 01.01.2004 nepochybne vyplýva, že zákonodarca zamedzil dvojitému zhodnoteniu získaných dôb dôchodkového poistenia, nakoľko v opačnom prípade by boli výsluhoví dôchodcovia neodôvodnene zvýhodnení oproti ostatným dôchodcom, ktorí nezískali obdobie služby, zhodnotené pre výšku výsluhového dôchodku. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. S poukázaním na príslušné ustanovenia zák.č. 461/2003 Z.z. odporkyňa v minulosti zamietala žiadosti policajtov o starobný dôchodok s odôvodnením, že nespĺňajú podmienku potrebnej doby poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 tohto zákona. Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. neupravuje možnosť priznania starobného dôchodku, ak nie je splnená podmienka potrebnej doby poistenia. Z toho dôvodu tiež tento zákon skutočne neobsahuje pojmy „teoretická výška dôchodku". Nárok policajtov na zhodnotenie aj doby trvania služobného pomeru policajta na účely výsluhového dôchodku vyplýva len z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorý výkladom záväzných právnych predpisov (nielen zákona č. 461/2003 Z.z.) judikoval existenciu nároku na starobný dôchodok aj v prípadoch, ak policajtovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nesplnil podmienku potrebnej doby poistenia v tzv. civilnom zamestnaní pre vznik nároku na starobný dôchodok. Najvyšší súd SR súčasne právne zdôvodnil aj možnosť krátenia sumy starobných dôchodkov vypočítanej s prihliadnutím na doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ako aj dôb zhodnotených pre nárok na výsluhový dôchodok. Najvyšší súd SR zároveň poukázal na to, že nová právna úprava, obsiahnutá v zákone č. 461/2003 Z.z., nemala za cieľ vylúčiť hodnotenie dôb poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a vyžadovať splnenie podmienky 15 rokov dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. aj u poistencov, ktorí boli poistení v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, v ktorom im vznikol nárok na výsluhový dôchodok. Skonštatoval, že u poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového (výsluhového) zabezpečenia v osobitnom systéme by absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia vo všeobecnom systéme malo za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia. Preto je potrebné, aby odporkyňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme a keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia charakter dávky v starobe, v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 môže krátiť starobný dôchodok navrhovateľa primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodných pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Najvyšší súd SR sa otázkou nároku na starobný dôchodok v súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaná podľa zákona č. 328/2002 Z.z., zaoberal vo viacerých rozhodnutiach a jeho judikatúra v tejto oblasti je rozsiahla a konštantná. Otázku povahy výsluhového dôchodku ako dávky v starobe Najvyšší súd SR riešil napríklad v rozsudku sp.zn. 4So/189/2008 z 29.05.2008. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR uviedol: „Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2002 Z.z" o zvýšení dôchodkov v roku 2003 o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorým bolo okrem iného novelizované aj ustanovenie § 21 ods. 3 zák.č. 100/1998 Zb. „vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zák.č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorých vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Súčasne zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. zabezpečiť, aby pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Odvolací súd poukazuje aj na to, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor") ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok)." Vzhľadom na uvedené krajský súd námietku právneho zástupcu navrhovateľa, že starobný dôchodok a výsluhový dôchodok nie sú dávkami sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku, nepovažoval za dôvodnú. Je zrejmé, že práve od okamihu dovŕšenia dôchodkového veku, teda prežitím stanoveného dôchodkového veku nadobudol výsluhový dôchodok navrhovateľa charakter dávky v starobe, tak ako to má na mysli ustanovenie článku 33 ods. 2 Dohovoru. Podľa názoru súdu u navrhovateľa v posudzovanom prípade došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Pokiaľ odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa článku 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu postupovala v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok a výšku výsluhového dôchodku, ktorý mal k dovŕšeniu dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systému pojem „starobného dôchodku" neobsahuje. Postup odporkyne navrhovateľa nediskriminuje a nie je ani v rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je tiež v rozpore ani s článkom 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov postup odporkyne v súvislosti s krátením starobného dôchodku považuje súd za zákonný. Okrem toho je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ktorého podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Ako už bolo vyššie uvedené, navrhovateľ opravný prostriedok proti rozhodnutiam odporkyne zo dňa 27.08.2013 (o priznaní starobného dôchodku), zo dňa 30.09.2013 a 24.03.2015 (o zvýšení starobného dôchodku) nepodal, v dôsledku čoho tieto sú právoplatné. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd návrh právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 23.11.2016, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke v súvislosti s výkladom hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 nepovažoval za opodstatnený. K námietkam právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s vydaním zmenového rozhodnutia odporkyňou krajský súd poznamenáva, že pokiaľ ňou vydané rozhodnutie aj v čase preskúmavacieho konania, ktoré ešte nebolo právoplatne ukončené, chce pozmeniť alebo doplniť zmenovým rozhodnutím, túto jej kompetenciu, resp. právomoc žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. nezakazuje. Znamená to však, že predmetom preskúmavacieho konania pred súdom sa stáva nielen pôvodné napadnuté rozhodnutie vo veci, ale aj všetky zmenové rozhodnutia týkajúce sa tej istej veci. Vydanie zmenového rozhodnutia, ktoré sa neskôr stane predmetom preskúmavacieho konania spolu s pôvodným rozhodnutím v tej istej veci, nemôže byť a nestáva sa skutočnosťou, vyvolávajúcou nezákonnosť tohto rozhodnutia. V predmetnom konaní (zjednodušene povedané) sa predmetom súdneho prieskumu stali rozhodnutia odporkyne, ktorými táto podľa § 66 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 1. januára 2016 na sumu 153,40 € mesačne. Zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľa za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 bolo vykonané správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016, ako aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016 potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania neprizanáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.