Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/325/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200822 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200822.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobcov: 1/ E. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX A. XXXX a 2/ BIB - Beton Industry Buildings, s.r.o., Dlhé Hony 9/5268, 058 01 Poprad, IČO: 46 522 417, žalobcovia 1/, 2/ zast. Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom E. XXXX, XXX XX W., proti žalovanému: AKCENTA, spořitelní a úvěrní družstvo, Gočárova třída 312/52, Pražské Předměstí, 500 02 Hradec Králové, IČ: 649 46 851, podnikajúceho na území SR prostredníctvom organizačnej zložky AKCENTA, spořitelní a úvěrní družstvo, pobočka Slovensko, Metodova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 36 866 750, zast. AK Michal Reken, s.r.o., Nám. M. Benku 10, 811 07 Bratislava IČO: 47 258 195, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o určenie neplatnosti záložnej zmluvy s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/271/2014-294 zo 14. 07. 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že úverová spotrebiteľská zmluva č. 063/2013 zo dňa 20.5.2013 je neplatným právnym úkonom v celom rozsahu. Zároveň určil, že zmluva o zriadení záložného práva č. 063/2013 zo dňa 20.5.2013 je neplatným právnym úkonom v celom rozsahu. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania v rozsahu 100 % na účet prijímateľa náhrady trov konania právneho zástupcu žalobcov 1/, 2/ Mgr. Michala Duraja, advokáta AK Čadca, Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, IČO: 42218187. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 49,58 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Z výsluchu žalobkyne 1/, jej manžela - svedka G. D. i zodpovedného pracovníka žalovaného - svedka E. mal súd preukázané, že všetky zmluvy vrátane spornej, mali štandardnú formu predtlače, nikdy neboli dané do dispozície dlžníkovi pred zaplatením poplatkov. Dlžníci dostali zmluvu tesne pred podpisom, čo v tomto prípade znamená aj to, že z iniciatívy žalovaného v predtlači zmluvy jednostranne bol uvedený aj žalobca 2/ ako podnikateľský subjekt, hoci išlo o úver na súkromné účely žalobkyne 1/ a založené boli súkromné nehnuteľnosti žalobkyne 1/. Z hmotnoprávneho hľadiska teda bolo vylúčené, že by úver bol poskytnutý na podnikateľské účely pre žalobcu 2/ (opak žalovaný nepreukázal). Tým považoval súd za vyvrátenú formálnu stránku označenia zmlúv ako úverových, podnikateľských zmlúv. Žalobca 2/ bol uvedený v zmluve z iniciatívy žalovaného, čím chcel žalovaný vylúčiť aplikáciu noriem na ochranu spotrebiteľa. Tým mal súd preukázané, že obidve zmluvy (úverová aj záložná) sú zmluvami spotrebiteľskými bez ohľadu na právnu formu, označenie „úverová zmluva“, poukaz na aplikáciu Obchodného zákonníka o poskytovaní úverov. Bolo preukázané, že žalobkyňa 1/ (zároveň aj konateľka a spoločníčka žalobcu 2/) pri uzatváraní zmlúv podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka konala ako spotrebiteľ, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto označenie právnej formy zmluvy o úvere a aplikácia Obchodného zákonníka podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatným dojednaním. Neplatným dojednaním podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aj tá časť dojednania, kde sa žalobkyňa ako spotrebiteľka v svoj neprospech vopred vzdala svojich práv, čím si zhoršila svoje zmluvné postavenie (článok VII/6, kde navrhovateľky vyhlásili, že na zmluvné vzťahy nedopadá zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). V nadväznosti na § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka žalovaný nepreukázal opak, a preto súd úverovú i záložnú zmluvu nevyhodnotil ako individuálne dojednané. Žalobkyňa nemohla ovplyvniť ich obsah, išlo o formulárové znenie zmlúv a všeobecných podmienok. Vzhľadom k tomu súd obidve zmluvy - úverovú aj záložnú vyhodnotil ako spotrebiteľské zmluvy. Úverovú spotrebiteľskú zmluvu č. 063/2013 zo dňa 20.5.2013 súd posúdil ako osobitný typ zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka s osobitnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné aplikovať osobitnú úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o pôžičke, ale nevylučuje ich aplikáciu. Umožňuje aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka - ustanovenie Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa. Osobitný zákon taxatívne vymenúva ustanovenia, ktoré nemožno aplikovať (§ 1 ods. 3 - 7). Ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane všeobecných ustanovení podľa § 657 Občianskeho zákonníka o pôžičke je možné aplikovať. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať aj podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, aj podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. V konaní bolo preukázané len to, čo vyplýva z výpovede žalobkyne 1/ a svedka G.. Z úveru žalovaný žalobkyni vyplatil - reálne odovzdal sumu 65 000 €. Žalovaný nepreukázal účtovným dokladom o platbe, akú sumu a kedy zaplatil v mene žalobkyne 1/ na účet OTP Banky, resp. inému subjektu, ale so súhlasom žalobkyne 1/ čo do základu, výšky poskytnutej sumy. Len také platby možno považovať za reálne odovzdanie pôžičky žalobkyni 1/. Žalovaný si nesmie pred reálnym odovzdaním pôžičky sám vopred strhnúť poplatky, tak ako tomu bolo v tomto prípade. V časti poplatkov preto nemožno konštatovať reálne odovzdanie pôžičky žalobkyni. Až po splnení tejto zákonnej povinnosti, zákonnej podmienky má žalovaný právo žiadať od žalobkyne vrátenie pôžičky. Nie je splnená ani ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. - nie je určitým spôsobom dohodnutá výška pôžičky. Výška pôžičky je dohodnutá s použitím pojmu „cca“, čo znamená, rovná sa „približne“. Takéto dohodnutie výšky pôžičky nemožno vyhodnotiť ako určité a platné dojednanie výšky pôžičky v nadväznosti na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takéto dojednanie výšky pôžičky umožňuje žalovanému poskytnúť akúkoľvek pôžičku a pre žalobkyňu spôsobuje právnu neistotu čo do výšky pôžičky. V zmluve nie je dohodnutá ani výška mesačnej splátky, ani jej členenie, koľko z tejto splátky bude započítané na istinu, úrok, úrok z omeškania. Nie je určitým spôsobom dohodnutá splatnosť mesačnej splátky priamo v zmluve a nie určitým spôsobom dohodnutý priamo v zmluve konečný termín splatnosti. Konečný termín splatnosti je v zmluve dohodnutý neurčitým a v nadväznosti na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným spôsobom. Napriek tomu nemožno považovať uvedenú úverovú spotrebiteľskú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z. z., pretože úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje ani podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ani podstatné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z., aby súd mohol konštatovať, že bola platne uzavretá úverová spotrebiteľská zmluva na konkrétnu výšku, ktorá žalobkyni aj reálne bola odovzdaná a konštatovať, že bola dohodnutá konkrétna výška splátky, konkrétna lehota splatnosti. Neexistencia podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. súd vyhodnotil ako rozpor s kogentným ustanovením zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka a určil úverovú spotrebiteľskú zmluvu č. 063/2013 zo dňa 20.5.2013 za neplatnú v celom rozsahu. Podľa § 137 písm. c) CSP je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu. Určenie neplatnosti právneho úkonu v tomto prípade má charakter preventívnej ochrany práv žalobkyne. Určovací výrok má odstrániť stav právnej neistoty žalobkyne, pretože v konaní bolo preukázané, že na neurčitú výšku pohľadávky už bola nariadená realizácia záložného práva na nehnuteľnosti žalobkyne, čo žalobkyňu existenčne ohrozilo, vrátane jej rodiny (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/251/2015 zo dňa 16.3.2016). Keďže súd určil za absolútne neplatný právny úkon - úverovú spotrebiteľskú zmluvu v celom rozsahu (absolútnou neplatnosťou právneho úkonu sa súd zaoberá z úradnej moci), bolo nadbytočné, nehospodárne skúmať naviac neplatnosť jednotlivých zmluvných dojednaní z hľadiska ich neprijateľnosti a neplatnosti (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Určením absolútnej neplatnosti úverovej spotrebiteľskej zmluvy sa stali neplatnými všetky zmluvné podmienky tvoriace obsah úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ ide o zmluvu o zriadení záložného práva č. 063/2013 zo dňa 20.5.2013, je rovnako neplatným právnym úkonom v celom rozsahu. Ide o zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu - úverovej spotrebiteľskej zmluve zo dňa 20.5.2013. Neplatnosťou primárneho právneho úkonu sa stal absolútne neplatný aj zabezpečovací právny úkon a nebolo potrebné skúmať aj neplatnosť jednotlivých ustanovení záložnej zmluvy. Taký postup by bol nehospodárny, nadbytočný. 3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, podľa názoru ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko a) súd prvej inštancie nesprávne posúdil vzťah založený zmluvou o úvere č. 063/2013 ako vzťah spotrebiteľský b) súd prvej inštancie aplikoval na úverový vzťah založený Zmluvou o úvere č. 063/2013 ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., a to napriek tomu, že predmetný zákon na uvedený zmluvný vzťah nie je možné aplikovať c) súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil Zmluvu o úvere ako osobitný typ zmluvy o pôžičke a následne nesprávne právne posúdil náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ vo vzťahu k zmluve o úvere. 4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa v rade 1/, kde uviedla že je spotrebiteľka a nemá povahu podnikateľského subjektu. Úver nebol použitý na podnikateľský účel, ale ako bežná bezúčelová pôžička a čiastočne aj na rekonštrukciu rodinného domu. Formu predtlače použil žalovaný účelovo a jednostranne označil žalobcu v rade 2/ ako podnikateľský subjekt, a to aj napriek tomu, že išlo o úver na súkromné účely žalobkyne v rade 1/. Žalobkyňa v rade 1/ nemohla ovplyvniť obsah zmlúv a taktiež žalovaným nebolo preukázané individuálne dojednanie zmluvných ustanovení v nadväznosti na § 52 ods. 2, 3 OZ, nemožno predmetné zmluvy považovať za individuálne dojednané. S poukazom na ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sú splnené podmienky pre charakteristiku úverového vzťahu ako spotrebiteľského úveru . Žalobkyňa v rade 1/ má status spotrebiteľa a súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu o úvere za neplatnú z dôvodu absencie podstatných náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd správne vyhodnotil rozpor s kogentným ustanovením § 39 OZ, nakoľko úverová spotrebiteľská zmluva svojím obsahom a účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. S rozsudkom OS žalobkyňa v rade 1/ súhlasila a žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil. 5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. 11. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, je toho názoru, že v predmetnej veci zmluva o úvere a na ňu nadväzujúca zmluva o zriadení záložného práva bola spotrebiteľskou zmluvou a to s ohľadom na skutočnosti - žalobkyňa v rade 1/ bola spotrebiteľka, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver bol poskytnutý na súkromné účely, nie v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, žalovaný v rade 2/ ako podnikateľský subjekt bol do zmluvy doplnený formálne, v úmysle obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce spotrebiteľské zmluvy a vylúčiť tak aplikáciu ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Navyše Zmluva o úvere mala podobu štandardnej formulárovej zmluvy, obe zmluvy boli žalobcom predložené až pred samotným podpisom bez možnosti ovplyvniť, či zmeniť obsah predmetných zmlúv, v dôsledku čoho ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Vo vzťahu k žiadnej z vyššie uvedených skutočností, nebol opak zo strany žalovaného preukázaný. 12. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj zo záverom súdu prvej inštancie pri posúdení zmluvy o úvere ako osobitného druhu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 OZ. Pričom samotná zmluva o úvere neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, resp. náležitosti boli dojednané neurčitým a v nadväznosti na § 37 ods. 1 OZ neplatným spôsobom. V priebehu konania na súde prvého stupňa žalovaný nepreukázal výšku jednotlivých čiastkových súm, ktoré boli poskytnuté žalobcom v rámci úveru, ktoré v samotnej zmluve boli stanovené len približným spôsobom. Vyčíslenie jednotlivých súd predložil žalovaný až v rámci odvolacieho konania, pričom súdu nie sú známe okolnosti, ktoré bránili žalovanému tieto sumy uviesť v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä ak všetky boli realizované v období pred podaním žaloby a museli byť súčasťou účtovných dokladov, ktoré tvoria dokumentáciu o poskytnutom úvere. Vzhľadom na uvedené musel odvolací súd ustáliť, že v tejto časti žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. 13. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom v rade 1/ a 2/ ako úspešnej strane v konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)