Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200892 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200892.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. I., nar. XX.XX.XXXX, J. I., nar. XX.XX.XXXX, C. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti matky: J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. B. XXX/X, C., toho času bytom Ubytovňa - I. D., T. XXX, otca mal. G. a mal. J.: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X/XX, C., právne zastúpený AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin a otca mal. C. K.: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/ X, C., všetky mal. deti toho času nachádzajúce sa v Detskom krízovom centre Náruč - pomoc deťom v kríze, Zádubnie 56, Žilina, za účasti Okresnej prokuratúry Martin, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. deťmi a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom, v konaní o odvolaní matky J. E. a otca O. I. proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/197/2015-104 zo dňa 04. júla 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 20P/197/2015-118 zo dňa 08.08.2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku o povinnosti matky J. E. platiť výživné na mal. G. I., mal. J. I. a mal. C. K., vo výroku o povinnosti otca O. I. platiť výživné na mal. G. I. a na mal. J. I. a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v ostatných výrokoch z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd rozsudkom zo dňa 04.07.2016, č. k. 20P/197/2015-104 v spojení s opravným uznesením zo dňa 08.08.2016, č. k. 20P/197/2015-118 nariadil nad mal. G., mal. J. a mal. C. ústavnú starostlivosť s tým, že deti budú umiestnené do Detského domova v Necpaloch. Matke detí určil lehotu do 31.03.2017 na úpravu jej rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohla osobne vykonávať starostlivosť o deti. Detskému domovu v Necpaloch uložil povinnosť predložiť súdu správy o zverených mal. deťoch, o ich zdravotnom stave, vzdelávaní, o osobitných potrebách a o záujme rodičov vždy do 28.02. a 31.08. každého kalendárneho roka. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin uložil povinnosť predložiť súdu správy o účinkoch opatrení na odstránenie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. deťmi a o možnostiach jej zrušenia, resp. zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti vždy do 31.01. a 31.07. každého kalendárneho roka. Matke uložil povinnosť platiť výživné na mal. G., mal. J. a mal. C. na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne od umiestnenia mal. detí do detského domova k rukám Detského domova v Necpaloch a tiež k rukám ďalších zariadení, do ktorých budú mal. deti premiestnené. Otcovi O. I. uložil povinnosť platiť výživné na mal. G. a mal. J. na každé dieťa po 120,- eur mesačne od umiestnenia detí do Detského domova v Necpaloch k rukám tohto detského domova a k rukám ďalších zariadení, do ktorých budú mal. deti premiestnené. Otcovi G. K. uložil povinnosť platiť výživné na mal. C. vo výške 100,- eur mesačne od umiestnenia tohto dieťaťa do detského domova k rukám Detského domova v Necpaloch a k rukám ďalších zariadení, do ktorých bude maloletý premiestnený. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku (vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti matky a otca O. I., ktoré výroky boli napadnuté odvolaním - poznámka odvolacieho súdu) súd prvej inštancie uviedol, že pri určovaní výšky výživného na mal. G. a mal. J. vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov ich rodičov. Matke týchto detí určil vyživovaciu povinnosť len v minimálnej výške, nakoľko má zabezpečený príjem len od júla 2016, aj to iba na dohodu o vykonaní práce uzavretú na dobu určitú do 31.12.2016 s týždenným pracovným časom najviac 35 hodín. Na základe tejto dohody pracuje vo veľkosklade ako vodička nízkozdvižného vozíka. S prihliadnutím na tieto skutočnosti jej výdavky na bývanie (býva na ubytovni, kde platí približne 200,- eur mesačne) súd prvej inštancie mal zato, že za danej situácie je potrebné matke pomôcť pri zlepšení finančnej situácie tak, aby si mohla mal. deti vziať do osobnej starostlivosti, nakoľko deti ju chcú. Otec O. I. naproti tomu je zamestnaný a má nadštandardný príjem vo výške približne 1.400,- eur mesačne a aj pri zohľadnení vyživovacej povinnosti k dcére B. a tiež k splácaniu úveru na kúpu bytu, platením výživného na mal. G. a mal. J. v stanovenej výške nebude ohrozená jeho doterajšia životná úroveň. 3. Otec O. I. podal odvolanie proti rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorým napádal výroky o určení vyživovacej povinnosti rodičov k mal. G. a mal. J.. V dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal odôvodnenými potrebami mal. G. a mal. J., t. j. či je potrebné vzhľadom na ich potreby a vek stanoviť mu výživné po 120,- eur mesačne na každé dieťa. Tiež nebral do úvahy skutočnosť, že do jeho priemerného zárobku vstupovali aj mimoriadne odmeny, čo znamená, že jeho pravidelný mesačný príjem nie je 1.400,- eur mesačne, ale len 1.100,- eur mesačne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti určenia a stanovenia výšky je i nepresvedčivé a nepreskúmateľné, nakoľko dostatočne nevysvetľuje, z akého dôvodu súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku rozsudku. Ďalej v odvolaní uviedol, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť vo vzťahu k mal. G. a mal. J. rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 08.04.2013, sp. zn. 23P/245/2012, na základe ktorého bola mu určená vyživovacia povinnosť na mal. G. a mal. J. na každé dieťa vo výške po 90,- eur mesačne počnúc dňom 01.05.2013. Od uvedeného rozhodnutia nenastala na jeho strane i na strane mal. detí zásadná trvalá a výrazná zmena okolností pre zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie nemal celú zodpovednosť ohľadom zabezpečenia výživného preniesť na neho a nemôže niesť finančnú zodpovednosť za nezodpovedný postoj a správanie sa matky mal. detí ohľadom jej zárobkových pomerov. To platí zvlášť za situácie, keď sa stará o plnoletú dcéru B. a matka na ňu neplatí ani minimálne výživné. Dcéra B. naďalej s ním žije v spoločnej domácnosti od 17.12.2015, kedy utiekla od matky, ktorá sa o ňu nijako nestarala. Plnoletá dcéra B. nie je schopná sama sa živiť. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuvádza ďalšie jeho oprávnené výdavky, ktorými sú náklady na dopravu do práce (20,- eur mesačne), náklady na mobilný telefón (10,- eur mesačne), platby za komunálny odpad pre neho a dcéru Luciu (2 x 25,- eur ročne). Tiež má výdavky na stravu, drogériu a lieky. Na základe uvedených skutočností mal za to, že odôvodneným potrebám mal. G., mal. J. a jeho príjmom a majetkovým pomerom by zodpovedalo výživné na mal. G. a mal. J. na každé z týchto detí po 50,- eur mesačne. Zároveň žiadal, aby takou istou výškou sa podieľala na výžive mal. G. a mal. J. i matka týchto detí. 4. Matka v odvolaní proti rozsudku v spojení s opravným uznesením uviedla, že nesúhlasí s určením výživného na mal. deti I.. V dôvodoch odvolania uviedla, že deti navštevuje v Krízovom centre Náruč v Žiline každé dva týždne, kedy deti berie do mesta. Všetko ju to stojí 20,- eur, naviac deťom ešte donesie nejaké veci, takže ju to celé stojí okolo 50,- eur. Pokiaľ ide o príjem otca mal. G. a mal. J., poznamenala, že je v jeho možnostiach platiť výživné v rozsahu, aký mu bol stanovený rozsudkom. V závere uviedla, že súhlasí s minimálnym výživným na všetky tri mal. deti, no ak by sa jej určilo výživné po 50,- eur mesačne na každé dieťa, nebude mať z čoho túto sumu platiť. 5. Matka sa k odvolaniu otca O. I. písomne nevyjadrila, podobne tak otec O. I. sa písomne nevyjadril k odvolaniu matky. K odvolaniu oboch odvolateľov sa ostatní účastníci konania nevyjadrili. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku (v ďalšom texte už len „CMP“) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP) podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a s ním spojeného opravného uznesenia, ako i po preskúmaní konania, ktoré napadnutému rozsudku prechádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o určení výšky vyživovacej povinnosti otca O. I. a matky J. E. zistil skutkový stav správne a z týchto skutkových zistení vyvodil i správne právne závery. 7. Odvolacie námietky otca O. I. vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Námietka, že súd prvej inštancie sa pri určení výšky výživného na mal. G. a mal. J. nezaoberal ich odôvodnenými potrebami, resp. nevzal do úvahy skutočnosť, že do jeho priemerného zárobku vstupovali aj mimoriadne odmeny, neobstojí. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, keď deti majú zároveň právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Príjem otca zistený v tomto konaní (priemerný čistý mesačný zárobok 1.406,90 eur za rok 2015, resp., 1.250,50 eur za prvý polrok 2016) jednoznačne umožňuje otcovi O. I., a to i po zohľadnení ním deklarovaných výdavkov či už na domácnosť alebo výživu plnoletej B. platiť stanovenú výšku výživného na mal. G. i mal. J.. Uvedené deti sú toho času vo veku 16 a 14 rokov, čo znamená, že ich odôvodnené potreby v takomto veku, a to či už pravidelné alebo nepravidelné, absorbujú minimálne sumu, ktorá bola otcovi určená napadnutým rozsudkom, a to bez ohľadu na to, že sa momentálne nachádzajú v ústavnej starostlivosti. Súd prvej inštancie správne do priemerného mesačného zárobku otca započítal i mimoriadne odmeny, nakoľko tieto sú súčasťou jeho príjmu zo závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Neobstojí ani námietka, že od posledného rozhodnutia o výživnom na mal. deti I. nedošlo k zmene pomerov. Od vydania rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 08.04.2013, sp. zn. 23P/245/2012 došlo k zmene pomerov nielen v tom, že mal. G. a mal. J. sú vekovo staršie, ale tiež v tom, že otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k synovi B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 90,- eur mesačne. Čo sa týka plnoletej dcéry B., odvolací súd uvádza (ako to už predostrel vyššie), že i za situácie, že býva u otca, táto skutočnosť neovplyvnila správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o vyživovacej povinnosti otca k mal. G. a mal. J.. Odvolacie námietky otca vyššie označených detí potom odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. 8. Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil i odvolanie matky mal. detí. Vzhľadom na obsah jej odvolania (ktoré bolo v podstate reakciou na odvolanie otca O. I. - poznámka odvolacieho súdu) i s prihliadnutím na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine súd prvej inštancie nemohol určiť matke vyživovaciu povinnosť v nižšom rozsahu, aká jej bola určená napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výrokoch o vyživovacej povinnosti matky a otca O. I. a v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v ostatných výrokoch, ktoré neboli napadnuté odvolaním a ktoré nie sú ani závislé od výrokov, ktoré napadli odvolaním matka mal. detí a otec O. I., zostal týmto rozsudkom odvolacieho súdu nedotknutý. 10. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)