Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/573/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5102899548 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5102899548.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľov 1/ O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, 2/ Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E., B. XX, 3/ V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 167/13, proti odporcom 1/ Y. G., nar. XX.X.XXXX, 2/ G. G., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom M. XXX, právne zastúpení advokátom JUDr. Petrom Rybárom, so sídlom E., A. N. XX, 3/ X. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, 4/ V. W., rod. T., bytom M. XXX, 5/ G. E., rod. T., nar. XX.XX,XXXX, bytom E. - G., X. G. XX/XXX, 6/ Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o vydanie časti nehnuteľnosti, na základe odvolania navrhovateľov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 23C/311/2002-691 zo dňa 13. mája 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol (v celom rozsahu) návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti odporcom vydať novovytvorené nehnuteľnosti v kat. území M. podľa geometrického plánu č. 209/22/2000 Ing. M. označené ako parc. č. 309/2 (zastavaná plocha o výmere 19 m2) a parc. č. 309/3 (zastavaná plocha o výmere 4 m2). Vychádzal zo záveru, že uloženie povinnosti odporcom vydať vec - spôsobom, akého sa domáhajú navrhovatelia - pre navrhovateľov „nemá žiaden význam“, lebo takéto rozhodnutie by nebolo podkladom pre zápis zmeny vlastníctva novovytvorených pozemkov na príslušnom liste vlastníctva. Vlastníkmi označených novovytvorených pozemkov, ktoré by boli vytvorené z pozemku C-KN parc. č. 309 (zapísaného na LV č. XXXX), by boli naďalej vlastníci tohto pozemku, t.j. osoby odlišné od navrhovateľov. Zároveň okresný súd konštatoval, že za odporcov neboli označené všetky subjekty, resp. osoby, ktoré nimi mali byť. Návrh o vydanie časti pozemku musí totiž smerovať proti všetkým spoluvlastníkom dotknutého pozemku (zapísaným v katastri nehnuteľností), aby pre nich mohol byť rozsudok záväzný (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Spoluvlastníci pozemku C-KN parc. č. 309 kat. územie M. sú/by boli totiž zároveň spoluvlastníkmi z tohto pozemku novovytvorených pozemkov parc. č. 309/2 a 309/3. Hoci navrhovatelia (čiastočne) rozšírili v priebehu konania okruh odporcov, osoby spoluvlastníkov (v čase rozhodovania okresného súdu už zosnulí) - F. Z., zomr. X.X.XXXX, O. T., zomr. XX.X.XXXX, V. T., zomr. XX.X.XXXX, W. T., zomr. XX.XX.XXXX, O. T., zomr. XX.X.XXXX, Q. T., zomr. XX.XX.XXXX, Y. T., zomr. X.X.XXXX, a N. T., zomr. XX.X.XXXX - resp. ich právni nástupcovia, nie sú účastníkmi konania. Okresný súd zdôraznil, že voči označeným osobám, resp. ich právnym nástupcom, by prípadné rozhodnutie súdu o vydaní nehnuteľnosti nebolo záväzné. Menovaní pritom nie sú neznámymi (nezistenými) spoluvlastníkmi, preto ich nemôže zastupovať odporca 6/ Slovenský pozemkový fond, ako to nesprávne uvádzali navrhovatelia. Dotknuté osoby nemôžu byť taktiež ani účastníkmi konania, lebo zomreli pred podaním návrhu. Okresný súd zhrnul, že pokiaľ by návrh o vydanie časti nehnuteľnosti nesmeroval proti osobám všetkých spoluvlastníkov, naliehavý právny záujem na požadovanom výroku nie je daný. Inak povedané, ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemožno návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote (spoločné) odvolanie navrhovatelia, ktorí sa domáhali jeho zmeny (správne zrušenia - pozn. odvolacieho súdu) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazovali na to, že návrh podali (už) v roku 2002 za účelom riadneho a nerušeného užívanie domovej nehnuteľnosti. Dôvodnosť predmetného návrhu konštatoval aj odvolací súd (pri predchádzajúcom zrušujúcom uznesení). Až v ďalšom priebehu konania správa katastra rozhodla (15.5.2013), že pozemok C-KN parc. č. 309 kat. územie M. patrí do podielového spoluvlastníctva trinástich spoluvlastníkov; podiel pôvodných odporcov (odporcovia 1/ a 2/) predstavuje len 22/36-ín. Odvolatelia zdôrazňovali, že časť spoluvlastníkov nežije, resp. nežila už v čase začatia konania, dedičstvo k predmetnému pozemku nebolo prejednané, dedičia sú neznámi, preto nebolo možné kvalifikovane rozšíriť okruh účastníkov na strane odporcov. Vyporiadanie vlastníckych vzťahov k predmetnému pozemku je tak (podľa nich) právne neriešiteľné. Navrhovatelia mali za to, že s poukazom na § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. je okruh spoluvlastníkov podľa rozhodnutia správy katastra zo dňa 15.5.2013 novou skutočnosťou, pričom oni bez svojej viny nemohli označiť a predložiť do rozhodnutia súdu úplný okruh účastníkov na strane odporcov a aj do budúcnosti je jeho zistenie nereálne. Zotrvali na vyjadrení, že odporcovia 1/ a 2/ už od roku 1984 užívajú „zvyšnú časť“ dotknutého pozemku (nad rozsah výmery pripadajúcej na ich spoluvlastnícky podiel) nad rámec ich spoluvlastníckeho oprávnenia, „keďže žiaden z ostatných spoluvlastníkov sa svojho podielu nedomáhal a zrejme sa do budúcnosti ani domáhať nebude“. Vzhľadom na nové skutočnosti týkajúce sa spoluvlastníctva k predmetnému pozemku v rámci odvolania navrhli zmenu žalobného návrhu a žiadali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku C-KN parc. č. 309 kat. územie M. s tým, že odporcovia 1/ a 2/ budú povinní vydať im do užívania tú časť nehnuteľnosti, ktorá podľa geometrického plánu č. 209/22/2000 Ing. M. zodpovedá novovytvoreným pozemkom parc. č. 309/2 a 309/3. Odporcovia 1/ a 2/ žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli, že okresný súd vec správne posúdil, keď vychádzal z toho, že účastníkmi konania mali byť všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti, resp. ich právni nástupcovia. Odporca 6/ takýmto subjektom rozhodne nie je a nie je oprávnený ani dotknuté osoby zastupovať. Napokon sami navrhovatelia sa v odvolaní v podstate stotožnili s daným právnym názorom, keď uviedli, že je prakticky nemožné označiť okruh účastníkov konania. Uvedená (tvrdená) nemožnosť však nemôže byť na ujmu, resp. v prospech niektorej z procesných strán. Odporcovia 1/ a 2/ mali za to, že označiť všetkých odporcov je náročné, ale možné, pričom ide o zákonnú povinnosť navrhovateľov. Nie je zrejmé, na základe čoho odvolatelia tvrdia, že odvolací súd konštatoval vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, že ich návrh na určenie vlastníckeho práva k pozemkom je dôvodný. Odporcovia 1/ a 2/ doplnili, že navrhovateľom bol poskytnutý čas na úpravu okruhu účastníkov (k čomu aj došlo), preto nejde o novú skutočnosť v zmysle § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. Navyše, v odvolacom konaní požadovaný petit návrhu je zmätočný, nevykonateľný a v danom štádiu aj neprípustný. Navrhovateľom nič nebráni domáhať sa svojich (tvrdených) nárokov novým návrhom. Ostatní odporcovia zostali v odvolacom konaní nečinní. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Prednostne považoval odvolací súd za potrebné sa vyporiadať s procesnými návrhmi navrhovateľov obsiahnutými v odvolaní. Na súvisiacu výzvu však navrhovatelia žiadnym spôsobom nereagovali. Následne odvolací súd samostatným uznesením sp. zn. Krajského súdu v Žiline 10Co/573/2015 zo dňa 31.3.2016 zmenu návrhu nepripustil; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2016. Je nesporné, že v čase rozhodovania tak okresného súdu, ako i súdu odvolacieho (spolu)vlastnícke právo k pozemku C-KN 309 kat. územia M. patrí nielen odporcom 1/ až 5/, ale i ďalším subjektom. Okresný súd náležite zdôraznil, že pokiaľ navrhovatelia požadujú vydať („vypustiť“) časť z predmetného pozemku, musí takýto návrh smerovať proti všetkým spoluvlastníkom ako nerozlučným (procesným) spoločníkom. Uvedené vyplýva z hmotného práva, t.j. z charakteru (ideálneho) podielového spoluvlastníctva. Akékoľvek „zmenšenie“ predmetu spoluvlastníctva sa totiž jednoznačne dotkne hmotného práva každého z podielových spoluvlastníkov. Je zrejmé - navrhovatelia to v podstate v odvolaní i výslovne potvrdzujú - že neoznačili ako účastníkov konania všetkých podielových spoluvlastníkov; eventuálne ich právnych nástupcov. Nadväzne nemohli byť v konaní úspešní a okresný súd vecne správne zamietol ich návrh pre nedostatok vecnej legitimácie. Odvolatelia namietali „len“ praktickú nezistiteľnosť právnych nástupcov zomrelých podielových spoluvlastníkov pozemku C-KN parc. č. 309. Bez ohľadu na určitú účelovosť, resp. vecnú neopodstatnenosť danej argumentácie, v konkrétnostiach súdenej veci táto námietka ani neobstojí. Už nežijúci podieloví spoluvlastníci zomreli v období rokov 1992 až 2012, t.j. v období, kedy boli dedičské konania vykonávané štandardným spôsobom s pomerne podrobnou mierou písomného zaznamenania ich obsahu/priebehu. To znamená, že pre osoby domáhajúce sa (hmotných) práv voči predmetu spoluvlastníctva (napr. aj navrhovatelia v súdenej veci) nie je zásadnejším problémom (ako osobám majúcim vážny záujem v zmysle § 44 ods. 2 O.s.p.) nahliadnuť do dotknutých dedičských spisov a zistiť okruh právnych nástupcov. Prácnosť, či eventuálne komplikácie pri zisťovaní právnych nástupcov už nežijúcich podielových spoluvlastníkov rozhodne nie sú dôvodom na nerešpektovanie ich hmotných (a nadväzne i procesných) práv a na rozhodnutie súdu o „zmenšení“ rozsahu predmetu ich spoluvlastníckeho práva bez umožnenia im účasti v súdnom konaní. Nad bezprostredné odvolacie námietky, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), krajský súd dodáva, že nedostatok spočívajúci v neoznačení všetkých spoluvlastníkov nemožno zhojiť pripustením vstupu Slovenského pozemkového fondu do konania. V tejto spojitosti i okresný súd správne poznamenal, že osoby aktuálne evidované na LV č. XXXX kat. územia M., resp. ich právni nástupcovia nie sú nezistenými, ani neznámymi (spolu)vlastníkmi (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 11/2016 z 24.2.2016). Naproti tomu v rámci právneho posúdenia nepresne stotožnil nedôvodnosť návrhu z titulu nedostatku (pasívnej) vecnej legitimácie s nedostatkom naliehavého právneho záujmu. Uvedená nedôslednosť však nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku; osobitne, ak návrh navrhovateľov okresný súd nezamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ale po vykonaní štandardného meritórneho posúdenia uplatňovaného nároku. Z hľadiska meritórneho rozhodnutia je bez významu skutočnosť, kto bol zapísaný v čase začatia konania ako (spolu)vlastník dotknutého pozemku. Pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1, čiastočne v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.). Predmetnú okolnosť - vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte v priebehu konania a tým zásadnú zmenu skutkovej i právnej situácie - je možné čiastočne zohľadniť v rámci rozhodovania o náhrade trov konania. Obdobne poukaz odvolateľov na ustanovenie § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. nemá fakticky žiaden význam pre odvolacieho konanie v súdenej veci. Navrhovateľmi zdôrazňovaná skutočnosť, že pozemok C-KN parc. č. 309 kat. územie M. patrí viacerým podielovým spoluvlastníkom (nielen odporcom 1/ až 5/), bola totiž súdu i účastníkom známa už v konaní pred okresným súdom. Nemôže sa preto jednať o novú skutočnosť v zmysle § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p., z tohto hľadiska - prípustnosti odvolacieho dôvodu - nebola krajským súdom ani hodnotená. Zásadnou okolnosťou je to, že navrhovatelia ani v odvolacom štádiu konania neoznačili za účastníkov konania všetky pasívne legitimované subjekty. Z konštatovaného je zrejmé, že odvolacie námietky navrhovateľov boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok preto vo veci samej potvrdil. Náležitým je i „priebežné“ rozhodnutie o trovách konania, ktorým si okresný súd rozhodovanie o ich náhrade (v užšom slova zmysle) vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnom ukončení konania vo veci samej. V rámci daného procesu rozhodne okresný súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.