Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/376/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111231993 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111231993.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej právním spore žalobcu: Y. M., nar. XX.XX.B., bytom K. G., časť K. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Dušan Divko, advokát, s. r. o., so sídlom Považská Bystrica, ul. Šoltésovej č. 346/1, IČO: 36 860 654, proti žalovanému: I. X., nar. XX.XX.B., bytom L., ul. E. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom, so sídlom L., N. N. č. XXX/X, o zaplatenie sumy 15.084,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/229/2011-236 zo dňa 26. januára 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 13C/229/2011-236 zo dňa 26.01.2016 žalobu zamietol. Navrhovateľa (ďalej „žalobcu“) zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi (ďalej „žalovanému“) trovy konania vo výške 3.184,51 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Romana Hriadela, advokáta, vedený v peňažnom ústave I., a.s., pobočka L., číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX, F.: N XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou v znení jeho zmeny domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.084,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.06.2011 do zaplatenia z titulu náhrady škody ublížením na zdraví predstavujúcej bolestné, výdavky za vypracovanie znaleckého posudku, rozdiel medzi vyplatenými nemocenskými dávkami, ušlý zisk. Po predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach odvolacieho súdu nariadil znalecké dokazovanie. Ustanovený znalec MUDr. Peter Gémeš potvrdil správnosť záverov znaleckého posudku MUDr. Karola Orlovského, ustanoveného v trestnom konaní (žalovaný bol v ňom uznaný vinným z prečinu výtržníctva voči žalobcovi a zaviazaný nahradiť škodu vo výške 148,90 eur a s odkazom zvyšného nároku na konanie občianskoprávne). Znalec potvrdil nevierohodnosť posudku o bolestnom predloženého žalobcom a vypracovaného MUDr. Pavlom Mičiakom. Súdom ustanovený znalec tiež konštatoval, že podľa zdravotnej dokumentácie a objektívneho nálezu za primeranú dobu liečenia v súvislosti s predmetným úrazom je možné uznať dobu hospitalizácie a doporučenej kontroly, teda dobu v trvaní 5 dní, teda tak ako konštatoval okresný súd v trestnom konaní. Odstránil aj spornosť bodového ohodnotenia bolesti, keď znalec toto ohodnotenie ustálil na počet bodov 10. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal ani jeden z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za uplatnenú škodu nakoľko od počiatku nepreukazuje, že ním tvrdené poškodenie zdravia a následná ním tvrdená práceneschopnosť v trvaní viac ako 5 dní boli spôsobené protiprávnym konaním žalovaného a vznikli v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Naopak aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žalobca v čase danej udalosti bol v stupni III. a IV. opilosti. Za nevyhnutné považoval tiež opakovane zdôrazniť, že žalovaný nebol odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví ale pre prečin výtržníctva. Súd navrhnutý dôkaz - vypočutie obvodnej lekárky MUDr. I. I. na otázku dĺžky práceneschopnosti žalobcu nevykonal nakoľko jednak všeobecný lekár nemá odborné znalosti z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgie a traumatológia a preto by jeho vykonanie nemohlo nič zmeniť na meritórnom závere súdu, ale najmä táto otázka bola zodpovedaná znalcom, ktorý považoval dobu v dĺžke 5 dní za adekvátnu. Z rovnakého dôvodu nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (na predloženie rozhodnutí Všeobecnej zdravotnej poisťovne o dĺžke zdravotnej neschopnosti žalobcu a o priznaných dávkach ako aj o regresnej náhrade, ktorá bola priznaná žalobcovi proti žalovanému). Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal ako úspešnému účastníkovi proti žalobcovi ako neúspešnému účastníkov náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 3.184,51 eur. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám (§ 221 ods. 1 písm. c/, f/ a h/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“), súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Žalobca uviedol, že vo svojej žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti potrebné pre ustálenie zodpovednosti žalovaného na náhradu škody. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ zákona č. 300/2005 Z. z. na základe právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Žilina, kde vo výroku o vine sa žalovanému kladie za vinu, že ho udrel dňa 20.12.2009 o 21:55 hod pred obchodným domom MAX v Žiline do oblasti tváre, keď bol pod vplyvom alkoholu, v dôsledku úderu spadol na zem, pričom utrpel ľahké poranenia, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 5 dní a následne bol odvezený do Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline. Na základe tohto úrazu však bol práceneschopný od 21.12.2009, nie 5 dní, ale až do 01.03.2010. Túto skutočnosť však prvostupňový súd nepreveroval, či táto bola v príčinnej súvislostí s úrazom, keď túto práceneschopnosť považoval za nedôvodnú, hoci pri tomto úraze objektívne utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie tváre vľavo a rana pomliaždenia ušnice vľavo. Podľa žalobcu podľa hlásenia úrazu od MUDr. H. z Fakultnej nemocnice Žilina, ktorý uviedol, že pri bitke spadol na záhlavie a upadol do bezvedomia, objektivizoval neurologický otras mozgu. Taktiež podľa prepúšťacej správy z 22.12.2009, ktorú vypracoval ošetrujúci lekár MUDr. V. H. z traumatogolického oddelenia Fakultnej nemocnice Žilina, kde sa konštatuje, že bol privezený po páde na záhlavie, že bola prítomná polícia pri incidente. Z neurologického hľadiska bolo konštatované, že nemožno vylúčiť kontúziu mozgu. Ďalej podľa neurologického vyšetrenia u neurológa v Považskej Bystrici z 15.1.2010, 27.01.2010, 04.02.2010, 10.02.2010, 17.02.2010 a 23.02.2010. O objektívnosti jeho PN trvajúcej nie 5 dní, ale do 01.03.2010 svedčia už aj tieto lekárske vyšetrenia, čo však súd nemal záujem preverovať. Taktiež bol žalobca názoru, že na základe jeho zdravotnej dokumentácie a nových skutočností mal súd vypočuť v občianskoprávnom konaní aj súdneho znalca MUDr. Orlovského, aby sa vyjadril k objektívnej dĺžke práceneschopnosti, ktorá bola u neho v dôsledku úrazu priznaná a počas tejto práceneschopnosti poberal nemocenské dávky. V žiadnom prípade nemohlo ísť o pracovnú neschopnosť v trvaní len 5 dní. Tento rozpor prvostupňový súd neodstránil hoci, trval na vypočutí obvodnej lekárky MUDr. I. I., aby sa vyjadrila k jeho zraneniu, k bolestiam hlavy, ktoré u neho pretrvávali a najmä k diagnostikovaniu jeho PN, ktorá PN bola u neho objektívne uznaná aj Sociálnou poisťovňou, Bratislava, pobočka Považská Bystrica a boli mu vyplácané nemocenské dávky za obdobie od 21.02.2009 do 01.03.2010. Išlo o rozhodnutie sociálnej poisťovne v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ mu súd nepriznal náhradu škody - ušlého zisku vo výške 9.384 eur tento riadne prezentoval na základe zmluvy o dielo č. 35/2009 so spoločnosťou OXA, s. r. o., Považská Bystrica. Súd v odôvodnení zaujal názor, že takýto nárok pri zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví Občiansky zákonník nepozná. Toto jeho tvrdenie je podľa neho v rozpore s kogentným ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode veci, t. j. kedy nedošlo k vzniku škody. Toto zaviedla novela zákona č. 509/1991 Zb. do občianskeho práva. V tomto smere prvostupňový súd nevykonal výklad tejto zodpovednosti za použitia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V ďalšej časti odvolania považoval žalobca odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za arbitrárne, keď uvádza na strane 7 predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tvrdí, že tieto predpoklady musia byť splnené súčasne a ak nie je splnený čo i len jeden, že občianskoprávna zodpovednosť za škodu nevzniká a že on nepreukázal ani jeden z predpokladov. Uvedené je v rozpore s právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/134/2010 z 18.10.2010 o povinnosti nahradiť mu náhradu škody titulom bolestného 148,90 eur a so zvyškom bol odkázaný na občianskoprávne konanie. Teda žalovaný urobil protiprávny úkon, spôsobil mu úraz a v dôsledku tohto úrazu sa musí skúmať objektívna doba jeho PN či bola len 5 dňová alebo trvala do 01.03.2010. Ďalej mal žalobca za to, že súd riadne nezdôvodnil svoje rozhodnutie, hoci mu to povinnosť stanovuje v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V danej veci sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup nie je z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne vysvetlený, a to nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s absenciou na jeho právne závery, ktoré pri rozhodnutí prijal. Napokon uviedol, že hoci žalovaný mu spôsobil vážny zásah do jeho zdravia, súd ho zaviazal mu hradiť trovy s tým, že pri rozhodovaní použil § 142 ods. 1 O. s. p., pričom vzhľadom na ublíženie mi na zdraví, nevzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa § 150 O. s. p. Žiadal preto z týchto hľadísk preskúmať aj výrok o náhrade trov konania. 3. Žalovaný na odvolanie žalobcu písomne nereagoval. 4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.) a ako vecne správny ho potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov: 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie po predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach odvolacieho súdu v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje. 7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu poukazuje na to, že v konaní bolo sporné, či žalobcom tvrdená práceneschopnosť od ktorej odvodzoval svoje nároky z titulu náhrady škody bola dôsledkom toho úrazového deja, ktorý mal byť spôsobený konaním žalovaného, za ktoré bol tento trestne postihnutý alebo nebola. Za tohto stavu mohol súd len za pomoci znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgie, so zvláštnou špecializáciou pre traumatológiu zistiť, či k poškodeniu zdravia došlo následkom úrazu. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že podľa zdravotnej dokumentácie a objektívneho nálezu za primeranú dobu liečenia v súvislosti s predmetným úrazom je možné uznať dobu hospitalizácie a doporučenej kontroly, teda dobu v trvaní 5 dní. Bolestné za predmetný úraz je 10 bodov. Na tomto mieste odvolací súd dodáva, že táto výška bolestného bola stanovená aj v trestnom konaní a viedla k uloženiu povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi škodu. 8. Odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd za nedôvodné. 9. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na hlásenie úrazu MUDr. H. z 20.12.2009 podľa znalca bolo vyslovené len podozrenie z otrasu mozgu. Naviac podľa znalca diagnostika ani nebola možná, nakoľko všetky možné príznaky otrasu mozgu ľahkého stupňa boli prekryté ťažkým stupňom opilosti (III. a IV. stupňa) žalobcu. Z prepúšťacej správy po hospitalizácii na traumatologickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline vyplýva, že žalobca bol dňa 22.12.2009 odporučený do ambulantnej starostlivosti. Podľa znalca počas hospitalizácie neboli zistené a popísané žiadne zmeny na mozgu a poranenie bolo vylúčené. Rozhodujúce však boli neurologické vyšetrenia dňa 15.01.2010 (CT negat.), dňa 18.01.2010 (EEG záznam v medziach normy) a dňa 27.01.2010 (EMG záznam s negatívnym nálezom, neurologický nález bez akýchkoľvek objektívnych neurologických patológií) nálezy, z ktorých podľa znalca sú z hľadiska objektívneho posúdenia negatívne, nakoľko neobsahujú žiaden patologický nález, ale len subjektívne ťažkosti žalobu. Vzhľadom na uvedené ďalšie výsledky vyšetrení nepotvrdili súvislosť s práceneschopnosťou žalobcu. Inak povedané nebolo preukázané, že žalobcom uvádzané subjektívne bolesti hlavy, ktoré boli zrejme dôvodom jeho ďalšej práceneschopnosti sú príčinou úrazu zo dňa 20.12.2009. Nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov v konaní pred okresným súdom, bolo súdom náležite odôvodnené a ktoré dôkazné prostriedky ani odvolací súd nepovažoval pri zistenom stave za rozhodujúce pre posúdenie veci. V tejto súvislosti poukazuje aj na konštatovanie znalca, že sa zhoduje so závermi znaleckého posudku MUDr. Karola Orlovského podaného v trestnom konaní vo všetkých bodoch. Z toho dôvodu v podstate dvaja súdom ustanovení znalci dospeli k rovnakým záverom. Okresný súd vec aj správne právne posúdil keď konštatoval, že nakoľko žalobca od počiatku konania nepreukazuje, že ním tvrdené poškodenie zdravia a následne ním tvrdená práceneschopnosť v trvaní viac ako 5 dní boli spôsobené protiprávnym konaním žalovaného a vznikli v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného (strana 7 predposledný odsek). Na poukazovanie žalobcu v odvolaní o nezdôvodnení súdneho rozhodnutia z hľadiska zákonných náležitostí odvolací súd neprihliadol nakoľko ho považoval za všeobecné. Odvolací súd tiež musí konštatovať, že odvolanie žalobcu je v podstatnej časti zhodné s jeho odvolaním proti rozsudku č. k. 13C/229/2011-114 zo dňa 01.10.2013, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/87/2014-156 zo dňa 29.09.2014 zrušené a vrátené pričom s dôvodmi nového súdneho rozhodnutia nesúvisí (napr. v časti nepriznanie ušlého zisku, vypočutie MUDr. Orlovského). Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta aj výrok o trovách konania je potrebné uviesť, že opäť ho zdôvodňuje všeobecne len nesprávnou aplikáciou ust. § 150 O. s. p. účinného do 30.06.2016 a teda bez bližšieho označenia konkrétnych skutočností, ktoré v danom prípade mali byť podľa tohto výnimočného ustanovenia v jeho prípade zohľadnené (i v prípade ust. § 257 C. s. p. účinného od 01.07.2016 - poznámka odvolacieho súdu). 10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 11. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodol len o nároku úspešného žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania a pomere jeho úspechu vo veci t.j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).