Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/87/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709204124 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1709204124.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: I. Účtovná, s.r.o., so sídlom Farská 30, Nitra, IČO: 36 281 271, zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanej: B. G.I., N. S. XX, H., zastúpenej JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou, so sídlom Paulínska 15/A, Trnava, o vyslovenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 25. septembra 2013, č.k. 9C 91/2009-160, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej vyslovenia neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2008, zapísanej pod V 4628/2008 Správou katastra Pezinok, ktorou bývalá zamestnankyňa žalobcu M. X. previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti - byt č. XX, na X. A. P. W. Z.A..Č.. XXX, P. Č. XX, P. Z. M., postavenom na pozemku parc.č. XXXX/XX, na A..Č.. XXXX/XX V. A..Č.. XXXX/XX Xb, G..Ú..: Z.H. M., P.: Z. M., okres: Pezinok, zapísaný na LV č. XXXX, vo veľkosti 1/2 k celku a prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na žalovanú. Rozhodol tak podľa § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a/, § 42b ods. 1, 2, 4, § 116 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako zamestnávateľ uzavrel dňa 26.04.2006 s M. X. ako zamestnancom, pracovnú zmluvu na pozíciu účtovníčka. Dňa 10.10.2008 uzavreli žalobca a M. X. Dohodu o sporných nárokoch a o urovnaní, podľa ktorej M. X. vyhotovila a vystavila pokladničné bloky označené v prílohe dohody, avšak na základe nich neodviedla spoločnosti Č. U. V..Z.. sumy uvedené na pokladničných blokoch. M. X. tak úmyselne porušila plnenie si svojich pracovných povinností, v dôsledku ktorých spôsobila zamestnávateľovi škodu v sume 2.617.670,- Sk, ktorú sa zaviazala uhradiť do 31.12.2008 na účet žalobcu. Zároveň dňa 10.10.2008 bola na Notárskom úrade JUDr. Aleny Motyčkovej, so sídlom v Nitre, Coboriho 2, spísaná notárska zápisnica č. N 212/2008, NZ 42694/2008, NCRIs 42305/2008, predmetom ktorej bolo vyhlásenie M. X., že uznáva dlh voči žalobcovi v sume 2.617.670,- Sk a zaväzuje sa ho uhradiť do 31.12.2008, ako aj vyhlásenie, že dlžníčka ako povinná osoba súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučným titulom v prípade exekúcie a nesplnenia uznaného záväzku v dohodnutej lehote. Dňa 04.03.2009 vydala súdna exekútorka JUDr. Beatrix Vargová na základe uvedeného exekučného titulu exekučný príkaz Ex 3/2009, na vymoženie pohľadávky žalobcu voči M. X., v sume 86.890,73 eur a jej príslušenstva, a to predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa vo Z. M., popísaných na LV č. XXXX - ako parc. č. XXXX/XX - vinice o výmere 937 m2, parc. č. XXXX - lesné pozemky o výmere 759 m2, parc. č. XXXX - vinice o výmere 216 m2, ako aj príkaz na zriadenie záložného práva na tieto nehnuteľnosti. Podľa LV č. XXXX pre okres Pezinok, obec Z. M., G.. Ú.R.. Z. M., je M. X. výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 08.08.2007, 31D 501 2007-22, Dnot 65/2007, vydaného v dedičskom konaní po zomrelom M. S., bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičkám. V rámci exekučného konania bolo zistené, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1/2 k celku, nehnuteľnosti - byt č. XX na X.A. P. W. Z..Č.. XXX, P. Č. XX, P. Z.H. M., postavenom na pozemku parc.č. XXXX/XX, na parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/XX Xb, G..Ú.. Z. M., P. Z. M., okres Pezinok, zapísaný na LV č. XXXX, ako aj prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, a to na základe darovacej zmluvy V 4628/2008 zo dňa 20.01.2009. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 19.11.2008, medzi M. X. ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou. Druhú polovicu spoluvlastníckeho podielu nadobudla žalovaná na základe Darovacej zmluvy zo dňa 26.10.2005, uzavretej medzi M. A. V. Ľ. A. ako darcami a M. X. a žalovanou ako obdarovanými s tým, že obe nadobudli vlastnícke právo každá v podiele 1/2 k celku. Konštatoval, že v danom prípade, keďže právny úkon, ktorý žalobca odporuje, bol urobený medzi dlžníkom a blízkou osobou, postačila žalobcovi len povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno sa presunulo na žalovanú, ktorá pokiaľ sa chcela ubrániť žalobcovmu tvrdenému právu, musela preukázať, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Náležitú starostlivosť posudzoval v kontexte celého zisteného skutkového stavu, kedy vykonaným dokazovaním zistil, že právny úkon - uzavretie Darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2008 bol urobený v čase, kedy bola M. X. dlžníčkou žalobcu na základe uznania dlhu formou notárskej zápisnice zo dňa 10.10.2008, ktorá je exekučným titulom a zaviazala sa splatiť dlh v sume 2.617.670,- Sk žalobcovi do 31.12.2008. V období od 10.10.2008 do 31.12.2008 M. X. tiež predala byt S. N. N., kúpnou zmluvou zo dňa 07.11.2008, za kúpnu cenu 1.799.000,- Sk. Je teda evidentné, že v období od 10.10.2008, kedy uznala dlh voči žalobcovi, do 31.12.2008, kedy nastala splatnosť pohľadávky žalobcu, sa účelovo zbavovala majetku, z ktorého mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Žalovaná opakovane vypovedala, že so sestrou mali dobré vzťahy, volávali si, ale rozprávali sa o bežných veciach, o deťoch, o rodine, delila ich vzdialenosť niekoľko 100 km, takže sa nenavštevovali často. Vedela, že sestra je zamestnaná, žije s deťmi v trojizbovom byte na štandardnej úrovni a tieto tvrdenia žalovanej potvrdili i výpovede svedkov R. X. V. Ľ.X. A.. Žalovaná nemala pochybnosti, keď jej sestra navrhla uzavretie darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu, pretože ako uviedla, už dávnejšie sa dohodli, že byt vo Z. M. zostane žalovanej a M. X. si ponechá pozemky v kat.úz. Z. M., ktoré plánovala predať ako pozemky stavebné. Dôvodom bol aj fakt, že žalovaná žije S. H. a k matke, ktorá zostala žiť v byte vo Z. M., má bližšie ako sestra, ktorá žila S. N. N.. O problémoch a dlhoch svojej sestry sa žalovaná dozvedela až z listu, ktorý zaslala starej matke dcéra M. X., R., z obsahu ktorého vyplýva, že vnučka oznamuje svojej starej matke skutočnosť, že sestra žalovanej je závislá na automatoch, že prehrala všetky peniaze, že odišla na neznáme miesto do Čiech údajne pracovať a s nikým nekomunikuje. Z predmetného listu vyplýva, že M. X. klamala v tejto veci i svoju dcéru, ktorej nepriznala rozsah problémov, a ani pravý dôvod odchodu z územia SR. V čase uzavretia darovacej zmluvy, teda ani matka, ani dcéra, ani žalovaná nevedeli o tom, že M. X.P. je závislá na hracích automatoch a dlhuje peniaze, či už žalobcovi, alebo inému veriteľovi. Poukázal na to, že žalovaná nežila so sestrou v spoločnej domácnosti, a ani v jednom meste, nebola s ňou v častom osobnom kontakte, a preto nemohla sama rozpoznať, čo sa deje. Na LV č. XXXX, vedenom správou katastra A., pre G..Ú.. Z. M., nebola v tom čase vyznačená žiadna ťarcha, a preto objektívne nebol dôvod pochybovať o úmysloch darkyne. Dospel k záveru, že žalovaná nemala reálnu možnosť rozpoznať pri vyššie uvedených okolnostiach, úmysel svojej sestry ukrátiť veriteľa, keďže o žiadnom dlhu nevedela. Poukázal aj na to, že predmetom odporovaného právneho úkonu bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku, kde žalovaná bola už existujúcou podielovou spoluvlastníčkou druhej 1/2 podielu, a teda predmet prevodu dobre poznala, bol jej dobre známy jeho právny stav - teda, že sa jedná o nehnuteľnosť bez tiarch. V byte žila a stále žije i matka žalovanej. M. X. bola sestrou žalovanej, teda osoba, ktorej žalovaná dôverovala a podľa všetkých dostupných informácií nemala dôvod jej nedôverovať. Keďže išlo iba o prevod spoluvlastníckeho podielu na ďalšiu spoluvlastníčku, javilo sa celkom zrejmé a logické vysvetlenie, že žalovaná si ponechá byt, ktorý bude jej výlučným vlastníctvom a M. X. pozemky, čím v nadväznosti na Osvedčenie o dedičstve po zomrelom otcovi, budú majetkové záležitosti medzi dedičmi vysporiadané. Vzhľadom k tomu, aktivitu žalovanej pri uzatváraní darovacej zmluvy, za daných okolností, posúdil ako "náležitú starostlivosť". O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia v sume 1.138,23 eur na účet právnej zástupkyne žalovanej. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal, keď uviedol, že žalovaná vynaložila náležitú starostlivosť, pretože z vykonaného dokazovania ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa žalovaná čo len okrajovo zaujímala, prečo chce dlžníčka darovať nehnuteľnosti žalovanej práve v tom čase, kedy k tomuto obdarovaniu došlo a už vôbec nevynaložila žiadnu aktivitu smerujúcu k zisteniu, či má dlžníčka nejakých veriteľov, ktorým je povinná uhradiť pohľadávky. Poukázal na výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 16.06.2011, v ktorej uviedla, že skutočnosť, že sestra sa dostala do problémov so svojím zamestnávateľom sa dozvedela až z rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia, avšak už v čase, kedy bola podpísaná darovacia zmluva, t.j. dňa 19.11.2008, existovali nezhody medzi dlžníčkou a žalobcom, keď už dňa 10.10.20008 bola podpísaná notárska zápisnica, v ktorej sa dlžníčka zaviazala, že uhradí žalobcovi sumu 86.890,73 eur do 31.12.2008. Táto skutočnosť vyvracia záver súdu o tom, že žalovaná nemala dôvod nedôverovať dlžníčke, keďže to bola jej sestra a zároveň je zrejmé, že nielen že medzi dlžníčkou a žalovanou nepanovala taká dôvera, ako uvádza súd, ale žalovaná v dôsledku nedodržania povinnosti vynaložiť náležitú starostlivosť nevedela v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy o problémoch žalovanej a nemala ani len snahu sa o nich dozvedieť. Poukázal aj na odpovede žalovanej, týkajúce sa procesu iniciovania uzatvorenia darovacej zmluvy a jej následného vyhotovenia, keď žalovaná uviedla, že všetko sa odohrávalo v réžii dlžníčky, čo svedčí o tom, že žalovaná bola vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam pasívna a ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná nevedela o tom, že dlžníčka sa rozvádzala s jej manželom a bolo jej to oznámené až na rodinnej oslave. Nie je preto zrejmé, na základe čoho mal súd za preukázané, že medzi žalovanou a dlžníčkou bola značne silná vzájomná dôvera ospravedlňujúca pasivitu žalovanej vo vzťahu k zisťovaniu finančných problémov dlžníčky, keď takéto tvrdenie nemôže byť podložené len tým, že boli sestry a boli podielovými spoluvlastníčkami rovnakej nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru ani po vypočutí matky žalovanej nevyšla najavo žiadna skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť záver o nezlomnej dôvere medzi žalovanou a dlžníčkou, keď z výpovede svedkyne vyplynulo, že dlžníčka o nepríjemných veciach nikomu nehovorila. S poukazom na výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 25.09.2013, v ktorej uviedla, že dlžníčka predala jednoizbový byt, namietal, že určite mala žalovaná vedomosť o predošlom predaji trojizbového bytu S. N. N. a už len táto skutočnosť jej mala napovedať o istých zmenách týkajúcich sa finančných pomerov rodiny dlžníčky, ako aj dlžníčky samotnej a práve na základe týchto vedomostí mala vyvinúť náležitú starostlivosť v súvislosti s kúpou spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ mala žalovaná na mysli predaj trojizbového bytu S. N. N., bolo chybou predpokladať, že dlžníčka má peňažné prostriedky z predaja bytu a z toho dôvodu sa nezaujímať o finančnú situáciu v jej rodine. Z výpovede žalovanej vyplýva, že žiadnu aktivitu na zistenie finančných pomerov v rodine dlžníčky nevykonala, a keďže sa samotná dlžníčka nezmienila o finančných problémoch, tak ona tieto informácie ani nezisťovala. Pokiaľ uviedla žalovaná, že nemala dôvod to skúmať, namietal s prihliadnutím na predmet sporu, že takúto povinnosť mala a z jej výpovede je zrejmé, že si ju nesplnila. Podľa jeho názoru súd nemal žiadne podklady pre konštatovanie o vyvinutí takej aktivity žalovanej, ktorá by sa intenzitou rovnala náležitej starostlivosti vyvinutej žalovanou za účelom poznania úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ktorú náležitú starostlivosť bola žalovaná povinná vyvinúť a v konaní aj preukázať. Žalovaná teda neuniesla v tomto konaní v rámci jej obrany dôkazné bremeno. Ďalej v odvolaní poukázal na ustálenú judikatúru a uviedol, že zo skutkových okolností daného prípadu vyplýva, že žalovaná nevedela o úmysle dlžníčky ukrátiť veriteľov, avšak nevedela o ňom z toho dôvodu, že nevynaložila náležitú aktivitu na to, aby sa o ňom dozvedela, a preto podľa jeho názoru žalovaná neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania vynaloženia náležitej starostlivosti. Ďalej namietal, že v konaní nebola preukázaná dohoda medzi žalovanou a dlžníčkou o rozdelení nehnuteľností, na ktorú poukázal súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a v tejto súvislosti tiež namietal, že predmetný byt ani nebol predmetom dedičstva po nebohom M.D. S., po ktorom dlžníčka zdedila pozemky, a ak by takáto dohoda aj bola preukázaná, nemožno sa úspešne brániť odporovacej žalobe s odôvodnením, že dlžník si pri uzatváraní odporovaného právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému plnil svoju morálnu alebo právnu povinnosť. V odôvodnení napadnutého rozsudku úplne absentuje opísanie aktivity, ktorú by žalovaná vynaložila, čo bolo v danom prípade žiaduce, keďže neboli v častom kontakte. Namietal, že súd len zhrnul tok udalostí sprevádzajúcich predaj spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam a na základe toho dedukoval, že žalovaná nemohla mať vedomosť o úmysle dlžníčky ukrátiť svojich veriteľov, čo však na ubránenie sa odporovacej žalobe nestačí. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, namietala, že nie je zrejmé, čo by malo byť dôvodom ďalších skutkových zistení, pretože podľa jej názoru prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci. Taktiež nie je daný dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože právny názor súdu prvej inštancie je náležite odôvodnený a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. K otázke unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena namietala, že odvolanie poukazuje na judikatúru, ktorá sa vzťahuje v časti na podnikateľské subjekty, kde prirodzene je objektívne známe riziko dlhov a v druhej časti poukazuje na judikatúru, ktorá sa viaže k určitým morálnym zásadám, kde doslova uvádza prípady, kedy sa odporovateľný právny úkon viaže napr. na povinnosť charakteru morálneho postoja - zabezpečenia svojej rodiny. V predmetnej veci skutkovo však ide o úplne inú situáciu; žalovaná vyvinula náležitú starostlivosť, ktorá z hľadiska rodinno- právnych vzťahov môže byť vyžadovaná. Nejde pritom o subjektívny pocit, ale aj o možnosť získania určitých objektívnych informácií a prirodzene logických postupov. Poukázala na to, že objektívne vedela, že nehnuteľný majetok, ktorý právne vlastní jej sestra, nie je ničím zaťažený; mala stály príjem zo závislej činnosti, kde sa nejednalo o žiadnu krátkodobú pracovnú činnosť, ale o viacročný pracovný pomer, mala náležité vzdelanie a prácu vykonávala u žalobcu, ktorý až do zistenia skutkových okolností ohľadne zneužitia financií, o nej nikdy nepochyboval. Nemala vedomosť o tom, že by jej sestra bola niekedy bez práce a z toho dôvodu by jej rodina trpela nedostatkom. Jej finančná situácia bola dlhodobo nadštardandná; po rozvode manželstva v predmetnom byte, ktorý patril do BSM, nechala bývať manžela a sama si bola schopná zakúpiť jednoizbový byt S. N. N. na Z. Z.; po smrti manžela sa presťahovala späť do tohto bytu a predala z dôvodu nadbytočnosti jednoizbový byt, za ktorý získala peniaze a toto rozhodne nesvedčí o tom, že by nebola dostatočne finančne zabezpečená. Ďalej uviedla, že námietky ohľadne vysporiadania rodinných vzťahov medzi ňou, jej sestrou a matkou, neboli založené na žiadnych tzv. výlučne morálnych povinnostiach, išlo o spravodlivé a objektívne rozdelenie rodinného majetku, čo nepredstavuje iba morálny rozmer, ale prirodzenú, logickú majetkovú rovnoprávnosť. Keďže byt, ktorý ani jedna z nich neužívala, ale bol ponechaný ich matke k doživotnému užívaniu, bol z vôle matky vlastnícky daný rovnako obidvom dcéram, bolo by prirodzené, aby i pozemky po otcovi dostali obe dcéry v rovnakom diele. Je preto logické, a nie špekulatívne, že sa dohodli na tom, že si ich ponechá iba dcéra R. N. N., a keďže vzhľadom na lokalitu išlo o hodnotný majetok, bolo želaním, aby v rámci rovnocenného postavenia druhej dcére, teda žalovanej, zostala rovnaká hodnota - byt. Z toho dôvodu všetky opravy a rekonštrukciu hradila iba žalovaná, čo taktiež preukazuje existenciu takejto dohody. Nesúhlasila s tým, že by bolo povinnosťou dcéry, ktorá býva bližšie k rodičovi, starostlivosť zabezpečovať a poukázala na to, že žije S. H. a jej matka vo Z. M., a teda už minimálne pri dochádzaní za ňou jej vznikajú náklady, a preto je spravodlivé, aby všetko toto bolo zohľadnené vo vôli matky a otca pri deľbe majetku. Poukázala na to, že v tejto časti sa žalobca odvoláva na povinnosť starostlivosti bližšie žijúceho dieťaťa ako morálneho aspektu, ale v otázke rovnocennej deľby majetku už toto právo popiera, i keď podľa jej názoru nejde len o právo morálne, ale majetkovú spravodlivosť v rodine. Uviedla, že komunikácia a vzťahy medzi sestrami navzájom a ich matkou boli normálne, dobré, bez akýchkoľvek dôvodov podozrievania. Samotná skutočnosť nevedomosti žalovanej o rozvode jej sestry právne nasvedčuje tomu, že v určitej charakterovej črte bola táto introvertná, teda, že záležitosti úplne osobného charakteru si nechávala pre seba, a aj z toho je možné vyvodzovať, že si pre seba nechala aj svoj psychický problém - závislosť na automatoch, čo je podporené aj tým, že ani vlastná dcéra o tomto nemala ani tušenia a podľa jej názoru by ani pri akejkoľvek starostlivosti v normálnych rodinných vzťahoch za danej situácie nikoho nenapadlo sa súrodenca pýtať, či nemá problém podobného charakteru, teda takého, s ktorými je možno teoreticky spájať vznik zadlženosti. Skutočnosť, kedy sa rodina o tomto dozvedela, bola objektívne preukázaná originálom listu, ktorý bol odoslaný riadnou poštou a ide teda o objektívny dôkaz, z obsahu ktorého je zrejmé, kedy prišlo k jeho napísaniu. Jednoznačne bol spísaný až v období, kedy prišlo k náhlemu opusteniu sestry žalovanej bytu S. C.. Pokiaľ žalobca namietal, že už v čase, kedy bola spísaná darovacia zmluva, existovali medzi dlžníčkou a žalobcom nezhody, žalobca ničím nepodložil odkiaľ by sa reálne žalovaná mala o tomto dozvedieť. Práve naopak zo samotného správania žalobcu v období od zistenia nezrovnalostí v jeho spoločnosti je nepochybné, že sa s rovnakou dôverou správal aj on k nej. V opačnom prípade by využil právo zaistiť si svoju pohľadávku napr. zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva na byt S. N. N. a pozemky vo Z. M., prípadne záložným právom budúcej pohľadávky, ale práve naopak poskytol lehotu dosahujúcu takmer 3 mesiace svojej zamestnankyni na vyrovnanie dlhu v značnej výške. Svedkovia žalobcu zhodne potvrdili, že dlžníčka - ich zamestnankyňa za svoj majetok označila byt S. N. N. a pozemky S. Z. M., tento majetok teda zrejme považovali za dostačujúci, a ani jeden zo svedkov neuviedol, že by bola spomenula podiel na byte S. Z. M., z čoho je zrejmé, že ho nespomínala preto, že bola uzrozumená o dohode akou sa rodinný majetok vysporiada, teda že jej náleží iba právo na pozemky a sestre právo k bytu. Dlžníčka teda vlastnila majetok v takom rozsahu, že mohla plne uspokojiť svojho veriteľa, a to bez zarátania podielu na byte vo Z. M.. Žalobca v konaní nepreukázal, že i v súčasnosti takýto majetok nemá, nie je známa reálna trhová hodnota pozemkov, nezistil ani aké má v súčasnosti finančné prostriedky. Namietala, že jej aktivity ohľadne vynaloženia starostlivosti boli zodpovedajúce, boli to jej objektívne vedomosti z katastra nehnuteľností a ohľadne majetkových pomerov v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, ktoré boli dlhodobo pretrvávajúce a žalovaná reálne nemohla ani predpokladať duševnú poruchu - patologické hráčstvo. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 19.11.2008, ktorou jeho bývalá zamestnankyňa M. X. previedla vlastnícke právo k bytu nachádzajúceho sa S. Z. M., vo veľkosti 1/2 k celku a prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na svoju sestru - žalovanú; ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uviedla žalovaná na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného dokazovania; správne vyhodnotil, vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno a vyvrátila domnienku predpokladanej vedomosti o úmysle dlžníka, keď vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu posúdil aktivitu žalovanej pri uzatváraní darovacej zmluvy ako náležitú starostlivosť. Svoje zistenia a závery vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu súd prvej inštancie aj v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., resp. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. 6. Zákonom stanovenými predpokladmi odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42a a nasl. Obč. zákonníka je, že dlžníkovým právnym úkonom dochádza k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ďalej, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch, a že tento právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. To však neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne a špecificky v každom jednotlivom prípade. 7. Súd prvej inštancie v súlade s vyššie uvedeným dôsledne skúmal skutkové okolnosti, za ktorých v danom prípade došlo k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy dňa 19.11.2008 medzi žalovanou a jej sestrou - dlžníčkou žalobcu a pri posudzovaní konania žalovanej z hľadiska náležitej starostlivosti a schopnosti rozpoznať úmysel dlžníčky žalobcu ukrátiť veriteľa správne prihliadol na skutočnosť, že predmetom odporovaného právneho úkonu bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku, k bytu, ktorého žalovaná už bola podielovou spoluvlastníčkou, na základe čoho predmet prevodu poznala a mala vedomosť, že ide o nehnuteľnosť bez tiarch; ako aj na skutočnosť, že predmetný byt darovala matka žalovanej a dlžníčky žalobcu spolu Z. M. A. darovacou zmluvou zo dňa 26.10.2005 obom dcéram, ktoré nadobudli vlastnícke právo každá v podiele 1/2 k celku, následne dlžníčka žalobcu v dedičskom konaní po ich otcovi (dlžníčke žalobcu a žalovanej) zomr. M. S. nadobudla všetky pozemky nachádzajúce sa vo Z. M., bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičkám, ako aj na výpoveď žalovanej a svedkyne Ľ. A., v ktorých uviedli, že dlžníčka žalobcu a žalovaná sa dohodli na rozdelení majetku po rodičoch takým spôsobom, že dlžníčka žalobcu si ponechá pozemky S. Z. M. a žalovaná predmetný byt, ktorého už bola spoluvlastníčkou v podiele 1/2 k celku, a to aj z dôvodu poskytovania starostlivosti matke, ktorá v tomto byte zostala bývať, keďže žalovaná bývala S. H. a dlžníčka žalobcu S. N. N.. Správne tiež prihliadol na to, že žalovaná so sestrou mali dobré vzťahy, aj na vzdialenosť, ktorá ich delila, z ktorého dôvodu sa často nenavštevovali, avšak telefonovali si a rozprávali si o bežných veciach; a aj na obsah listu, ktorý zaslala dcéra dlžníčky žalobcu svoje starej matke, t.j. matke dlžníčky žalobcu. Na základe všetkých zistených okolností správne dospel k záveru, že matka, ani dcéra, ani žalovaná, nevedeli o tom, že dlžníčka žalobcu je závislá na hracích automatoch a má dlh voči žalobcovi alebo inému veriteľovi, konanie žalovanej pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy za daných okolností správne posúdil ako náležitú starostlivosť a správne dospel k záveru, že žalovaná nemala reálnu možnosť rozpoznať úmysel svojej sestry ukrátiť veriteľa, keďže o žiadnom dlhu nevedela. 8. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že v konaní nebola preukázaná existencia dohody o tom, že predmetný byt vo Z.H. M. zostane vo výlučnom vlastníctve žalovanej a dlžníčka si ponechá pozemky S. Z. M., ktoré nadobudla v dedičskom konaní po neb. M.D. S., keď predmetný byt nebol ani len predmetom dedičstva po neb. M. S.. Existencia takejto dohody o rozdelení majetku po rodičoch medzi žalovanou a dlžníčkou žalobcu vyplynula nielen z výpovede žalovanej, ale ju potvrdila aj svedkyňa Ľ. A., ktorej výpoveď, i keď je matkou žalovanej a býva v predmetnom byte, nie je dôvod považovať za nevierohodnú, v tomto smere, keďže je v súlade aj s vôľou svedkyne prejavenou v darovacej zmluve zo dňa 20.06.2005, ktorou svedkyňa spolu s M. A. darovala byt obom dcéram rovným dielom, čo nasvedčuje úmyslu svedkyne, žalovanej a aj dlžníčky žalobcu o rozdelení majetku po oboch rodičoch obom dcéram rovným dielom, pričom je nesporné, že zomr. M. S. bol otcom žalovanej a dlžníčky žalobcu, ale pozemky vo Z. M. v dedičskom konaní po ňom nadobudla do výlučného vlastníctva dlžníčka žalobcu, a to bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičkám. Vzhľadom na uvedené okolnosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaná v čase uzavretia darovacej zmluvy s dlžníčkou žalobcu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku, k predmetnému bytu, nemala dôvod pochybovať o tom, že úmyslom jej sestry predmetnou darovacou zmluvou bolo spravodlivé a vlastnícky rovnoprávne rozdelenie majetku so žalovanou po ich rodičoch, a to aj vzhľadom na celkové zárobkové, rodinné a majetkové pomery dlžníčky žalobcu, o ktorých žalovaná aj na základe častého telefonického kontaktu s dlžníčkou žalobcu (jej sestrou), mala dostatočné informácie, na základe ktorých mala vedomosť o dostatočnom finančnom príjme dlžníčky žalobcu na základe jej trvalého pracovného pomeru, ako aj o jej majetkových pomeroch, ktoré boli dlhodobo stabilné. Existencia dobrých súrodeneckých vzťahov a častých telefonických kontaktov medzi žalovanou a jej sestrou - dlžníčkou žalobcu, ako aj ich vzájomná vedomosť o bežných rodinných veciach na základe ich rozhovorov, bola v konaní preukázaná výpoveďami svedkýň Ľ. A. a R. X., z ktorých vyplynula aj skutočnosť, že dlžníčka žalobcu o niektorých osobných záležitostiach nemala záujem rozprávať či už so svojou matkou alebo so sestrou a závažné osobné problémy ako závislosť na hracích automatoch a zadlženosť z toho vyplývajúcu, zámerne zatajovala pred najbližšími, čo bolo preukázané najmä výpoveďou svedkyne R. X. - dcéry dlžníčky žalobcu a obsahom listu, ktorý svedkyňa zaslala svojej starej matke (matke dlžníčky žalobcu). Z výpovede dcéry dlžníčky žalobcu okrem iného vyplynulo, že ani ona napriek tomu, že s matkou žila v spoločnej domácnosti, nemala vedomosť o jej závislosti a dlhoch, a aj o jej odchode W. Č. so synom, t.j. bratom svedkyne, na neznáme miesto, sa dozvedela až deň pred ich odchodom. 9. Vzhľadom na uvedené, a aj s prihliadnutím na to, že v danom prípade žalovaná s darkyňou nežili v spoločnej domácnosti, delila ich značná vzdialenosť, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že konanie žalovanej pri uzatváraní darovacej zmluvy možno považovať za náležitú starostlivosť; keď žalovaná vyvíjala aktivitu i keď len občasnými osobnými návštevami, príp. stretnutiami, ale najmä častými telefonickými kontaktmi a rozhovormi o rodinných veciach so svojou sestrou (dlžníčkou žalobcu); ktorú možno považovať za dostatočnú, pretože na základe týchto rozhovorov získavala informácie o jej zárobkových a majetkových pomeroch, z ktorých vyplývalo, že boli dlhodobo stabilné, Napriek jej záujmu prejavenému týmito rozhovormi, nemala možnosť dozvedieť sa o problémoch, týkajúcich sa jej hráčskej závislosti a s tým súvisiacej zadlženosti v období pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy; pretože tieto dlžníčka žalobcu úmyselne zatajovala v rodine a aj v zamestnaní, o čom svedčí aj výška jej dlhu voči žalobcovi, taktiež jej náhly odchod so synom W. Č. na neznáme miesto a ukončenie kontaktov a komunikácie s dcérou, matkou a so sestrou. Z uvedeného je nesporné, že žalovaná objektívne nemala reálnu možnosť dozvedieť sa o úmysle svojej sestry darovacou zmluvou, ktorou na ňu previedla druhú 1/2 k celku k bytu, ktorý im bol matkou rovnakým dielom darovaný, po nadobudnutí výlučného vlastníctva ku všetkým pozemkom v dedičskom konaní po ich otcovi, ukrátiť žalobcu ako veriteľa. 10. Súd prvej inštancie tak správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, logicky vysvetlil postup, na základe ktorého dospel z vykonaných dôkazov k svojim skutkovým záverom a odvolací súd nezistil, že by považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory. Len odlišný názor žalobcu na to, ktoré skutočnosti treba mať na základe vykonaných dôkazov za preukázané, resp. či vykonané dôkazy postačujú na preukázanie relevantných skutočností, nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. Do obsahu základného práva strany spory podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd nepatrí právo strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CCSP tak, že žalovaná, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).