Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238511 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111238511.3 Uznesenie Krajský súd Žilina, ako odvolací súd v právnej veci navrhovateľa: K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.- H., Q. C. XXXX/XX, Česká republika, právne zastúpený JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom U., M. W. XX, proti odporkyni: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. K., R. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom U., C. V. XXXX/XX, o vyporiadanie BSM, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/262/2011-286 zo dňa 16. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/167/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2008. Do masy BSM boli poňaté hnuteľné veci ako 2 ks skriňová zostava v obývačke čiernej farby v zostatkovej hodnote 50 eur, 1 ks manželská posteľ v zostatkovej hodnote 0 eur, 1 ks trojdielna skriňa a komoda v zostatkovej hodnote 300 eur, a nehnuteľnosti - stavba - záhradná chatka v k. ú. N. vo všeobecnej hodnote 3.300 eur, dvojizbový byt č. 14 v k. ú. J. R. K. spolu so spoluvlastníckym podielom 1/38 k pozemkom KNC parc. č. 143/5, 143/92, 1590/2 v k. ú. J. R. K., v celkovej hodnote 44.400 eur. Všetky veci určené do masy BSM boli prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne a táto bola zároveň zaviazaná na vyrovnanie podielu vyplatiť navrhovateľovi sumu 22.375 eur do 180 dní po právoplatnosti rozsudku. Pri vyporiadaní vychádzal z rovnakých podielov účastníkov konania a zo zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Ďalšie hnuteľné veci ako kuchyňa a jej vybavenie, 3 ks brúsených váz nezaradil súd do spoločného majetku, nakoľko nebolo hodnoverným spôsobom preukázané ich zakúpenie zo spoločných prostriedkov a ich existencia v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Počas trvania manželstva účastníkov konania ako manželom (dlžník - odporkyňa a spoludlžník - navrhovateľ) bol poskytnutý na základe zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere zo dňa 14.03.2007 úver vo výške 8.630,41 eur (260.000,- Sk). V zákone je stanovená trojročná lehota, v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd a ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania, uvedené v § 149 ods. 4 OZ. Účastníci ako predmet vyporiadania tento dlh neoznačili v lehote uvedenej v § 149 ods. 4 OZ a o jeho vyporiadanie požiadala odporkyňa až návrhom dňa 23.01.2013, t.j. po jej márnom uplynutí. Súd vyporiadava len tie veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania v lehote podľa ust. § 149 ods. 4 OZ, a preto tento spoločný dlh po uvedenom dátume sa stal predmetom podielového spoluvlastníctva. S poukazom na citované ustanovenie nezaradil predmetný spoločný záväzok do vyporiadania ich BSM a bolo by prekročením návrhu nad rámec v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p., ak žiadny z účastníkov v lehote nepožiadal o to, aby mu bola vrátená určitá suma vynaložená z jeho oddelených prostriedkov. Rovnako neboli započítané vnesené investície do bytu, ktoré vznikli po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, a to v sume 14.891,43 eur spojené s rekonštrukciou po roku 2010 ako i nedoplatku do fondu opráv údržby domu na základe dohody o uznaní dlhu a splátkach dňa 31.01.2010 vo výške 2.667,14 eur a potvrdením Stavebného bytového družstva 16.01.2013 o cene obnovy bytového domu pripadajúca na byt č. 14 vo výške 4.355,93 eur a splácaní od 01.01.2010, teda v období po zániku BSM. Ide o pohľadávky a dlh bývalých manželov, ktoré nie sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a nevznikli za jeho trvania. Pre ocenenie nehnuteľností bol určujúci stav vecí v čase zániku BSM a zhodnotenie spoločnej veci zo zdrojov nie spoločných v čase po zániku BSM, ktoré už netvorilo BSM v danej veci, nemalo ani vplyv na cenu, ktorú znalec stanovil pre účely konania o vyporiadanie BSM. Preto ani investície z oddeleného majetku odporkyne v období po rozvode do spoločného majetku v zmysle § 150 druhá veta OZ neposudzoval oddelene od ceny veci, na ktorú boli vynaložené. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. O trovách štátu ako i poplatkovej povinnosti bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd nesprávne interpretoval ust. § 149 ods. 4 OZ o tom, že odporkyňa nemôže učiniť predmetom konania aktíva a pasíva patriace do BSM po uplynutí 3-ročnej lehoty odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode. Podľa konštantnej judikatúry podanie návrhu na vyporiadanie BSM súdnou cestou má za následok prerušenie behu hmotno-právnej 3-ročnej lehoty a zároveň nenastane zákonná fikcia vyporiadania BSM ex lege. Nesprávne je tiež právne posúdenie tejto situácie, že by išlo o prekročenie návrhu nad rámec ust. § 153 ods. 2 O.s.p., pretože konanie o vyporiadanie BSM je konaním, kde súd môže prekročiť návrh, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Rovnako je nesprávne právne posúdenie platieb bytovému družstvu odporkyňou. Tento záväzok vzniká z vlastníctva veci, ktorá patrí do BSM. Ide o tzv. súčasť veci a v zmysle rímsko-právnej zásady súčasť veci sleduje právny osud hlavnej veci. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia odňal súd účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Ak sa súd odkláňa od konštantnej judikatúry je jeho povinnosťou vysvetliť, prečo v tomto prípade neaplikoval konštantnú judikatúru. Je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd buď nerešpektuje konštantnú judikatúru alebo nevysvetlí odklon. Súd považoval rozdelenie poskytnutej pôžičky za rozporné. Ak by aplikoval ust. § 149 ods. 4 OZ správne a v súlade s konštantnou judikatúrou, pristúpil by k vykonaniu dokazovania. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľ k odvolaniu odporkyne uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu považuje za správny, a preto ho navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolacou námietkou bolo, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil, keď nevyporiadal v rámci masy BSM úver poskytnutý za trvania manželstva, a to s poukazom na ust. § 149 ods. 4 OZ, keď odporkyňa predmetom vyporiadania daný záväzok učinila až po uplynutí 3-ročnej prekluzívnej lehoty. Jednou zo základných zásad sporového konania občiansko-právneho, je zásada dispozičná, spočívajúca v tom, že procesná iniciatíva prináleží účastníkom konania. Tí disponujú ako konaním, teda či žalobou konanie zahája alebo jeho späťvzatím vyvolajú jeho skončenie, tak predmetom konania, nakoľko žalobou vymedzia o čom má súd rozhodovať. Súd je žalobou viazaný a nemôže prisúdiť viac alebo niečo iné než žalobca požadoval. Len výnimočne dochádza k prelomeniu tejto zásady. Opodstatnenosť výnimiek z dispozície predmetom konania vyplýva z hmotného práva, ktoré pre vyporiadanie niektorých nárokov stanovuje kogentné pravidlá a ktoré by bez týchto výnimiek nemohli byť pri rozhodovaní súdu rešpektované. Dispozícia s predmetom konania je upravená v § 153 ods. 2 O.s.p., ktorý hovorí, že súd môže prekročiť návrh účastníkov a prisúdiť niečo iné alebo viac než čoho sa domáhajú, len vtedy, ak konanie bolo možné začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva medzi účastníkmi určité vyrovnanie. Jedným z príkladov, kedy z hmotného práva vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi, je i vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa § 150 OZ sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne k tomu, ako sa každý z manželov staral o rodinu a k tomu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia je treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. Z tohto ustanovenia teda vyplývajú dve fázy vyporiadania: najprv kvantitatívne, kedy je zistený rozsah a cena vyporiadavaných vecí a potom vyporiadanie kvalitatívne, kedy dochádza (spravidla) k rozdeleniu vecí medzi účastníkov, príp. výlučným vlastníkom veci sa stáva jeden z manželov s povinnosťou vyporiadať finančne podiel druhého. Z doslovného výkladu ust. § 149 ods. 4 OZ v prekluzívnej 3-ročnej lehote možno vyporiadať zaniknuté BSM buď dohodou alebo podaním návrhu na vyporiadanie súdnou cestou. Dotknuté osoby majú možnosť v tejto prekluzívnej lehote si vybrať z týchto dvoch spôsobov vyporiadania BSM. Ktorákoľvek z týchto možností má za následok prerušenie behu hmotno-právnej 3-ročnej lehoty a nenastane zákonná fikcia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ex lege. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. IV. US 341/09-15 zo dňa 01.10.2009 vyslovil, že podanie návrhu na vyporiadanie BSM súdnou cestou má za následok prerušenie behu hmotno-právnej 3-ročnej lehoty a zároveň nenastane zákonná fikcia vyporiadania BSM ex lege, pričom v takomto prípade prekluzívna lehota počas trvania konania (od uplatnenia nároku na súde) neplynie, ak účastník konania v začatom konaní riadne pokračuje. Zo súdnej praxe vyplýva, že pri vyporiadaní BSM predmetom sú aj pasíva bývalých manželov zistené ku dňu zániku BSM s prihliadnutím na to, kto sa po zániku BSM podieľal na ich úhrade, čo sa premieta do celkovej sumy, ktorú je jeden z bývalých manželov povinný zaplatiť druhému z manželov z titulu vyporiadania BSM. Vychádzajúc z konštatovaného okresný súd nesprávne vec právne posúdil keď nevyporiadal v rámci vyporiadania BSM i záväzok vzniknutý za trvania manželstva a aplikoval na predmetný záväzok ust. § 149 ods. 4 OZ. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že okresný súd nesprávne právne posúdil platby, ktoré vykonala v prospech bytového družstva, pričom tento záväzok vzniká z vlastníctva veci, ktorá patrí do BSM. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo rozvodom ich manželstva, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 8C/167/2008-21 zo dňa 3.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2008. Jednalo sa o nedoplatok do fondu opráv údržby domu na základe Dohody o uznaní dlhu a splátkach dňa 31.1.2010 vo výške 2.667,14 eur a cena obnovy bytového domu pripadajúca na byt č. 14 vo výške 4.355,93 eur splácaná od 1.1.2010, teda oba dlhy v období po zániku BSM. Uvedené nemalo vplyv na hodnotu bytu, pretože znalecký posudok vychádzal zo stavu v čase zániku BSM, t.j. 29.12.2008. Okresný súd preto správne rozhodol, že tieto záväzky v rámci BSM nevyporiadal. Vychádzajúc zo situácie, ak okresný súd prikáže byt č. 14 spolu s prísluchajúcim spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a zariadeniam do výlučného vlastníctva odporkyne, v takom prípade sa nejedná o vynaloženie výlučných prostriedkov jedného z bývalých manželov na spoločnú vec, kedy by mal druhý z bývalých manželov tieto investície nahradiť. Takáto situácia by nastala len v tom prípade, ak by pri vyporiadaní BSM predmetný byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého sa bude zaoberať i záväzkom účastníkov konania vzniknutým počas manželstva na základe Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9907000951 zo dňa 14.3.2007 a BSM vyporiada ako celok. K uvedenému záveru nasvedčuje i ustanovenie § 150 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého ak po vyporiadaní BSM sa objaví nový majetok, nastáva tu zákonná fikcia podľa § 149 ods. 4 OZ. V danom prípade odporkyňa žiadala vyporiadať predmetný záväzok ešte predtým ako došlo k vyporiadaniu BSM a v rámci obdobia keď spočívala prekluzívna lehota. Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. o doterajších trovách konania rozhodne okresný súd. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.