Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/379/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230375 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112230375.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: C.T.M.C. SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom 023 33 Povina 7, IČO: 36 011 525, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom K. W. XXXX, XXX XX K., proti žalovanému: MP Commerce s.r.o., so sídlom Stará Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 907 703, zastúpenému zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: HOUSES s.r.o., so sídlom Šulekova 2, 811 06 Bratislava, IČO: 36 752 215, v konaní o určenie, že záložné právo zaniklo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 174/2012-381 zo dňa 29.5.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 174/2012-381 zo dňa 29.5.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že záložné právo na záloh: stavbu súpisné č. XXX na parc. KN C 1927/8, kôlňu na parc. KN C 1927/5, dielňu na parc. KN C 1927/7, parc. KN C 1927/1 zast. plochy a nádvoria o výmere 8.805 m2, parc. KN C 1927/5 zast. plochy a nádvoria o výmere 254 m2, parc. KN C 1927/7 zast. plochy a nádvoria o výmere 1551 m2, parc. KN C 1927/8 zast. plochy a nádvoria o výmere 440 m2, parc. KN C 1927/10 zast. plochy a nádvoria o výmere 1380 m2 patriace vlastníckym právom žalobcovi, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. B. T. zriadené podľa čl. V. Zmluvy o predaji časti podniku č. 1849/1997 zo dňa 28.2.1997 Zmluvou o zriadení záložného práva č. 1849/1997/Z zo dňa 7.5.1997 medzi záložným veriteľom Fondom národného majetku SR, Drieňová 27, 821 01 Bratislava, IČO: 17 333 768 a žalobcom ako záložcom, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor povolený pod V 514/97 dňa 23.5.1997, zaniklo. Okresný súd zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v sume 132,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 748,82 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal určiť, že záložné právo na uvedené nehnuteľnosti, patriace vlastníckym právom žalobcovi, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. W. B. T. podľa Zmluvy o predaji časti podniku č. 1849/1997 zo dňa 28.2.1997, zaniklo. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako údajný záložný veriteľ uzatvoril v mene žalobcu kúpnu zmluvu, ktorou chce realizovať výkon záložného práva formou priameho predaja. Kúpnu zmluvu žalovaný podpísal dňa 16.5.2012 ako zástupca žalobcu a chcel ňou odpredať predmetné nehnuteľnosti kupujúcemu HOUSES s.r.o., Bratislava. V kúpnej zmluve žalovaný tvrdil výkon záložného práva pre pohľadávku vo výške 101.945,28 Eur. Záložné právo bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva č. 1849/1997 Z.z. zo dňa 7.5.1997 na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla podľa Zmluvy o predaji časti podniku STS, š.p., Rovinka, odštepný závod, so sídlom Kysucké Nové Mesto vo výške 18.420.000,- Sk s príslušenstvom. Ku dňu podpísania Zmluvy zo dňa 16.5.2012 bola celá zabezpečená pohľadávka aj s príslušenstvom uhradená. Žalobca poukázal na exekučné konanie, ktoré bolo voči nemu ako povinnému vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 9Er 573/2007 a ktoré bolo právoplatne zastavené. Žalovaný údajnú pohľadávku nadobudol od spoločnosti U T TRADING (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Larnaca, Cyprus, ktorá spoločnosť tiež začala výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách, avšak z dôvodu podaných námietok zo strany žalobcu od výkonu záložného práva ustúpila. Žalobca tvrdil, že žalovaný voči nemu nemá splatnú pohľadávku vo výške 101.945,28 Eur. Žalobca preinvestoval sumu uvedenú v čl. VI. Zmluvy o predaji podniku a na základe rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 8Cb 16/2014 uhradil žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 3.599.561,- Sk, čím došlo ku splneniu článku IV. Zmluvy o predaji podniku, a to dňa 11.10.2007, čím bola splatená celá kúpna cena s príslušenstvom. Záložné právo tak podľa článku V. zmluvy o predaji časti podniku zaniklo. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb 175/2008, ktorým v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu bolo žalobcovi uložené zaplatiť žalovanému sumu 48.370,63 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania. Na základe týchto rozhodnutí zrealizoval žalobca v prospech žalovaného dňa 15.6.2012 úhradu sumy 38.836,89 Eur, dňa 29.6.2012 úhradu sumy 9.533,64 Eur a dňa 17.7.2012 poukázal v prospech žalovaného sumu 12.964,17 Eur. Žalobca tvrdil, že údajná pohľadávka, pre ktorú žalovaný realizoval výkon záložného práva, je fiktívna. Žalovaný listom zo dňa 23.7.2012 vyzval žalobcu na úhradu údajnej pohľadávky vo výške 46.466 Eur zodpovedajúcej zmluvnej pokute. V tomto prípade sa však s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nejedná o príslušenstvo pohľadávky, pričom záložné právo bolo zriadené výlučne na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva a žalobca celú zabezpečenú pohľadávku zaplatil. Ohľadom naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení žalobca uviedol, že žalovaný bez zjavného dôvodu nechce podať návrh na výmaz záložného práva a naďalej uskutočňuje výkon záložného práva. Okresný súd konštatoval danosť naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na požadovanom určení, ktorá vyplýva z požiadavky zosúladenia zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, s prihliadnutím na postoj žalovaného, ktorý rozporuje tvrdenia žalobcu o zániku záložného práva z dôvodu zániku zabezpečenej pohľadávky. Naliehavý právny záujem je tiež daný okolnosťami súvisiacimi s uzavretím zmluvy týkajúcej sa predmetných nehnuteľností dňa 16.5.2012 medzi žalobcom konajúcim prostredníctvom žalovaného ako záložného veriteľa na jednej strane a HOUSES s.r.o., so sídlom v Bratislave ako kupujúcim, vo vzťahu ku ktorej bolo k momentu meritórneho rozhodnutia okresného súdu preukázané, že nastali jej obligačnoprávne účinky a nenastali jej vecnoprávne účinky, nakoľko konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je aktuálne prerušené. Okresný súd z vykonaného dokazovania, po oboznámení zmlúv o postúpení pohľadávok, a to zmluvy zo dňa 17.2.2006 medzi Fondom národného majetku SR ako postupcom a TIKKA INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Cyprus ako postupníkom a zmluvy z 1.3.2006 uzatvorenej medzi postupcom TIKKA INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Cyprus a subjektom U T TRADING (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Cyprus a s prihliadnutím na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/295/2010 zo dňa 28.6.2012, ktorým bolo vyhovené návrhu, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu U T TRADING (CYPRUS) LIMITED, vstúpil subjekt MP Commerce s.r.o., so sídlom Bratislava, konštatoval, že žalovaný je právnym nástupcom Fondu národného majetku SR vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o predaji časti podniku č. 1849/1997 zo dňa 28.2.1997 v spojení s dodatkom č. 1. Podľa okresného súdu pre rozhodnutie vo veci bolo rozhodujúce vymedzenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom a zistenie, či k momentu uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012 medzi žalobcom konajúcim v mene žalovaného a subjektom HOUSES s.r.o., Bratislava existovala splatná pohľadávka zabezpečená záložným právom, ktorá ho oprávňovala vykonať záložné právo priamym predajom predmetných nehnuteľností. Podľa okresného súdu z vymedzenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom v zmluve o zriadení záložného práva a tiež z nesporných vyjadrení účastníkov vyplynulo, že pohľadávka zabezpečená záložným právom nezahŕňala pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty a príslušenstva zmluvnej pokuty. Okresný súd zistil, že v konaní pred Okresným súdom Čadca sp. zn. 8Cb 16/2004 sa rozhodovalo o pohľadávkach vyplývajúcich zo Zmluvy o prevode časti podniku za obdobie od 1.3.1997 do 30.11.2003 z titulu 8,8 %-ného úroku ročne z kúpnej ceny 920.000,- Sk a z nepreinvestovaného rozdielu v sume 17.261,- Sk, z titulu 30 %-ného úroku z omeškania ročne z rovnakých základov a za rovnaké obdobie a o neuhradenej časti kúpnej ceny v sume 920.000,- Sk a nepreinvestovaného rozdielu v sume 17.261,- Sk. V konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 19Cb 175/2008 sa rozhodovalo o rovnakých nárokoch na zaplatenie úroku a úroku z omeškania, avšak za obdobie od 7.7.2004 do 19.9.2007 a žalovanému bola priznaná pohľadávka v celkovej výške 48.370,63 Eur. Časť tejto sumy vo výške 38.661,41 Eur (bez zmluvnej pokuty 9.709,22 Eur) bola zaplatená žalovaným žalobcovi prostredníctvom platieb realizovaných cez poštový podnik momentom vyplatenia týchto platieb, a to dňom 2.8.2012 v sume dvakrát 15.000 Eur a v sume 8.836,89 Eur. Tieto sumy predstavujú spolu 38.836,89 Eur, teda sumu o 175,48 Eur vyššiu, než aká zodpovedá uvedenej pohľadávke podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina. K záveru, že týmito tromi platbami platil žalobca žalovanému práve záväzky zabezpečené záložným právom a nie zmluvnú pokutu, dospel okresný súd oboznámením listu žalobcu zo dňa 22.3.2012 (č.l. 344) spolu s dokladom o jeho odoslaní žalovanému. Skutočnosť, že tieto platby boli zadané na realizáciu k 15.6.2012, teda ešte pred rozhodnutím krajského súdu ako odvolacieho vo veci sp. zn. 19Cb 175/2008, vyhodnotil okresný súd ako irelevantnú s ohľadom na predchádzajúce oznámenie a výzvu žalobcu adresovanú žalovanému listom zo dňa 22.3.2012, kde žalobca deklaroval, že uhradí z pohľadávok, ktoré sú predmetom uvedeného konania, pohľadávku z titulu úrokov z kúpnej ceny a z titulu úrokov z nepreinvestovaného rozdielu poštovými poukazmi, ale zmluvnú pokutu ponecháva na rozhodnutí súdu. Podľa okresného súdu tým žalobca naplnil požiadavku podľa § 330 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Fakt, že sa o tomto oznámení žalovaný reálne nedozvedel, nakoľko list žalobcu sa vrátil ako adresát neznámy, hoci bol žalovanému adresovaný do jeho sídla v obchodnom registri, nemôže byť podľa okresného súdu na ťarchu žalobcu, pretože bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť si preberanie pošty na adrese sídla. Žalobca tak ešte pred realizáciou samotných úhrad určil, ktorý záväzok plní. Žalobca navyše v konaní preukázal rovnaký úkon označenia záväzku, ktorý plnil, i oznámením zo dňa 23.7.2012 (č.l. 341 až 343), ktoré z rovnakých dôvodov ako oznámenie z 22.3.2012 nebolo žalovanému doručené. Závery ohľadom aplikácie ust. § 330 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka okresným súdom potvrdzujú aj časové a skutkové súvislosti vyplývajúce z realizácie úhrad, kedy platba v sume 38.836,89 Eur bola vyplatená žalovanému dňa 2.8.2012, ďalej doplatenie sumy 9.533,64 Eur poukázanej na úhradu dňa 29.6.2012, teda deň po vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 19Cb 175/2008, ktorá suma spolu s rozdielom medzi realizovanými úhradami a pohľadávkou priznanou v rozhodnutí sp. zn. 19Cb 175/2008 bez zmluvnej pokuty, ktorý rozdiel zodpovedal sume 175,48 Eur, zodpovedá pri rozdiele 10 centov sume zmluvnej pokuty, ktorá bola priznaná odvolacím súdom vo výške 9.709,22 Eur. Tieto okolnosti podľa okresného súdu svedčia záveru, že podľa ust. § 330 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka žalobca určil, ktorý zo svojich záväzkov platbami vo výške 8.836,89 Eur a dvakrát 15.000 Eur plní s tým, že týmto záväzkom boli záväzky zabezpečené záložným právom podľa rozhodnutia vo veci sp. zn. 19Cb 175/2008 z titulu 8,8 %-ného úroku a 30 %-ného úroku z omeškania. Nebol preto dôvod na naplnenie dispozitívnej úpravy vyplývajúcej z § 330 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka na započítanie realizovaných platieb na zmluvnú pokutu priznanú vo veci sp. zn. 19Cb 175/2008 a na zmluvnú pokutu vo výške 48.855,48 Eur podľa článku II. bod 5 záložnej zmluvy a ani na úrok z omeškania zo sumy priznanej zmluvnej pokuty 9.709,22 Eur, ako argumentoval žalovaný. Okresný súd v tejto súvislosti, s prihliadnutím na skutočnosť, že účastníci v konaní netvrdili a súdom nebolo ani zistené, že by existovali akékoľvek iné pohľadávky žalovaného, ktoré by boli zabezpečené záložným právom, poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. ObdoV 8/2003, podľa ktorého ..„Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Ak dlžník zaplatí po začatí konania svoj dlh vo výške uplatnenej žalobou, bez ďalšieho tým určil, že platenie sa má započítať na žalobou uplatnenú istinu a úroky“. Námietku žalovaného, že k úhrade pohľadávky zabezpečenej záložným právom došlo až po uzatvorení Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012, ktorou bolo realizované záložné právo, vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú. Dôvody zániku záložného práva sú uvedené v ust. § 151g Občianskeho zákonníka, a pokiaľ aj k momentu uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012 existovala zabezpečená pohľadávka ako splatná pohľadávka záložného veriteľa, došlo uzavretím tejto kúpnej zmluvy k naplneniu len prvého stupňa realizácie výkonu záložného práva, ktorý zodpovedá obligačným účinkom výkonu záložného práva. V zmysle úpravy § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka zavŕšenie výkonu záložného práva predpokladá, že nastanú i vecnoprávne účinky jeho výkonu predstavované rozhodnutím príslušného orgánu o vklade vlastníckeho práva. Existencia zabezpečenej pohľadávky predstavuje hmotnoprávnu podmienku výkonu záložného práva až do momentu jeho úplného zavŕšenia v podobe vecnoprávnych účinkov výkonu záložného práva. Ak táto podmienka v určitom štádiu výkonu záložného práva nie je naplnená, nie je možné podľa okresného súdu vo výkone záložného práva pokračovať, a preto nemožno súhlasiť so žalovaným, ktorý argumentoval zánikom záložného práva uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012. Okresný súd vychádzal z názoru, že až do momentu nastúpenia vecnoprávnych účinkov záložného práva musí ako hmotnoprávny predpoklad jeho realizácie existovať splatná pohľadávka zabezpečená záložným právom. Pokiaľ táto zanikne splnením do momentu, kedy nastúpia vecnoprávne účinky výkonu záložného práva, nie je možné vo výkone pokračovať. V prejednávanom prípade pohľadávka zabezpečená záložným právom zanikla splnením v priebehu výkonu záložného práva, čo vylučuje, aby nastali vecnoprávne účinky jeho výkonu a záložné právo podľa ust. § 151g Občianskeho zákonníka, teda zánikom zabezpečenej pohľadávky, zaniklo. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 132,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 748,82 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom namietol, že okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného v konaní nevystupovali na strane žalovaného všetky pasívne vecne legitimované subjekty, a to z dôvodu, že záložným právom zabezpečené pohľadávky boli predmetom rôznych súdnych konaní. Nároky za obdobie do 30.11.2003 boli predmetom konania pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 8Cb/16/2004 a nároky z rovnakého titulu za obdobie od 07.07.2004 do 19.09.2007 boli priznané rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb 175/2008. Je zrejmé, že nároky za obdobie od 01.12.2003 do 06.07.2004, ktoré vznikli z rovnakého titulu a ktoré sú rovnako zabezpečené záložným právom, neboli uplatnené v žiadnom súdnom konaní. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2010, na základe ktorej žalovaný nadobudol pohľadávky voči žalobcovi, neboli pohľadávky za obdobie od 01.12.2003 do 06.07.2004 a z vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.02.2015 vyplýva, že tieto nároky sú stále existentné, nakoľko žalobca voči nim vzniesol námietku premlčania. Žalovaný však nie je vlastníkom týchto záložným právom zabezpečených pohľadávok, a preto voči nemu žalobca námietku premlčania nemohol úspešne vzniesť. Týmito skutočnosťami sa okresný súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Okrem žalovaného tak má postavenie záložného veriteľa aj niektorý tretí subjekt, ktorý je vlastníkom zabezpečených nárokov, ktoré vznikli z titulu zmluvy o predaji časti podniku za obdobie od 01.12.2003 do 06.07.2004. Keďže predmetom konania je určenie, že záložné právo zaniklo ako celok, je nevyhnutné, aby účastníkmi boli všetci záložní veritelia. Za riadne označenie všetkých účastníkov konania nesie zodpovednosť žalobca. Prvostupňový súd napriek vedomosti o existencii záložným právom zabezpečených pohľadávok, ktorých vlastníkom nie je žalovaný, žalobe vyhovel, čo predstavuje nedostatok, ktorý v danom prípade sám o sebe bol dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu. Pokiaľ žalobca neurčil správny okruh účastníkov v priebehu prvostupňového konania, nie je možné tento nedostatok odstrániť rozšírením okruhu účastníkov v priebehu odvolacieho konania. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom okresného súdu, že uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2012 nedošlo k výkonu záložného práva. V čase uzatvorenia tejto zmluvy existovala splatná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ktorá bola zabezpečená záložným právom a táto pohľadávka existovala aj v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva k zálohu. Zo strany žalovaného bolo realizované všetko potrebné na nastúpenie účinkov výkonu záložného práva priamym predajom tretej osobe. Dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy nastali obligačnoprávne účinky tejto zmluvy, teda účinky vykonania záložného práva priamym predajom v obligačnoprávnej rovine. Žalovaný vykonal všetko aj pre nastúpenie vecnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy, keďže podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra a samotné nastúpenie vecnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy má vplyv len na nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúceho k zálohu. Dokonanie výkonu záložného práva nemôže byť podmienené nastúpením vecnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva je len dôsledkom vykonania záložného práva priamym predajom tretej osobe, ktoré je vykonané okamihom nastúpenia obligačnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy. Záložné právo priamym predajom vykonáva záložný veriteľ, a preto na jeho dokonanie nemôže mať vplyv rozhodnutie správneho orgánu. Žalovaný tak mal za to, že záložné právo bolo vykonané ešte pred poukázaním akýchkoľvek úhrad zo strany žalobcu, a preto toto záložné právo zaniklo jeho vykonaním. Žalovaný rovnako nesúhlasil so záverom okresného súdu o zániku záložného práva zánikom zabezpečenej pohľadávky na základe úhrad vykonaných žalobcom. V čase vykonania týchto úhrad mal žalovaný voči žalobcovi pohľadávky: 1/ vo výške 48.370,63 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.709,22 Eur od 20.01.2009 do 09.07.2012, z ktorej sumy zmluvná pokuta predstavovala 9.709,22 Eur (pohľadávka priznaná v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/175/2008), 2/ pohľadávku na zmluvnú pokutu v zmysle čl. II bod 5 záložnej zmluvy vo výške 48.855,48 Eur, a to na základe rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 8Cb/l6/2009. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že listy žalobcu zo dňa 22.03.2012 a zo dňa 23.07.2012 neboli žalovanému doručené. Vyhlásenie dlžníka v zmysle ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka musí byť podľa zákona urobené dlžníkom pri plnení. Keďže predmetné listiny neboli žalovanému zo strany žalobcu doručené, nie je možné v žiadnom prípade konštatovať, že by nimi žalobca určil, na ktorý svoj záväzok plní, najmä pokiaľ sa jedná o list zo dňa 22.03.2012, ktorý bol zasielaný cca 3 mesiace pred poukázaním platieb na pošte, a list zo dňa 23.07.2012, ktorý bol zasielaný až po poukázaní týchto platieb. Žalobca preto nevyužil svoje oprávnenie určiť, ktorý svoj záväzok plní, čoho následkom bolo dispozitívne uplatnenie § 330 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého boli žalobcove úhrady započítané na záložným právom nezabezpečené záväzky, a to: 1/ sumu 3.199,25 Eur, predstavujúcu 9,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 9.709,22 Eur od 20.01.2009 do 09.07.2012 ako príslušenstvo priznanej zmluvnej pokuty, 2/ zmluvné pokuty celkom vo výške 58.564,90 Eur priznané v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/175/2008 plus zmluvná pokuta v zmysle čl. II bod 5 záložnej zmluvy. V tejto súvislosti je irelevantné, aký bol vnútorný úmysel žalobcu pri vykonaných úhradách, pokiaľ tento reálne pri plnení žalobca neprezentoval, a teda neurčil, ktorý svoj záväzok plní. V zmysle ust. § 339 ods. 1 Obchodného zákonníka pri realizácii platenia prostredníctvom poštového podniku sa záväzok považuje za splnený jeho reálnym vyplatením veriteľovi v hotovosti. Poukázané sumy boli žalovanému vyplatené dňa 09.07.2012 vo výške 9.533,64 Eur, ktorá suma nezodpovedala žiadnej konkrétnej pohľadávke žalovaného, a dňa 02.08.2012 vo výške 38.836,89 Eur, ktorá sa rovnako nezhodovala so žiadnou konkrétnou pohľadávkou žalovaného, a preto v prípade týchto úhrad museli nastúpiť dispozitívne účinky § 330 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Závery okresného súdu preto žalovaný považuje za závery nezodpovedajúce zákonnej úprave a ani judikatúre, pričom práve neplnenie záväzkov žalobcu viedlo k uplatneniu nárokov veriteľov v súdnych konaniach. Žalovaný preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca ani vedľajší účastník na strane žalovaného sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/379/2015-423 zo dňa 05.05.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.05.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“ Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že záložné právo na predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva č. 1849/1997/Z zo dňa 07.05.1997 uzavretou medzi záložným veriteľom Fond národného majetku SR, Bratislava a žalobcom ako záložcom. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá mu vznikla voči záložcovi podľa zmluvy o predaji časti podniku Strojová a traktorová stanica, štátny podnik Rovinka, odštepný závod so sídlom v Kysuckom Novom Meste vo výške 18.420.000,- Sk s príslušenstvom (č.l. 10 - 11, 260 - 261 spisu). Žalobca listom zo dňa 22. marca 2012 (č.l. 344 spisu) žalovanému oznámil záujem o stretnutie z dôvodu mimosúdnych rokovaní, pričom ak do jedného mesiaca nedôjde k dohode, žalobca uhradí do skončenia súdneho sporu sp. zn. 19Cb 175/2008 pohľadávky: úroky z kúpnej ceny 920.000,- Sk, úroky z nepreinvestovaného rozdielu vo výške 17.261,- Sk poštovými poukazmi a zmluvnú pokutu prenechá na rozhodnutie súdu a po skončení túto uhradí v súlade s rozsudkom. Listom zo dňa 23.07.2012 (č.l. 341 spisu) žalobca žalovanému oznámil, že uhradil dlh podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/175/2008 a rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/295/2010 vo výške 9.533 Eur a dňa 17.07.2012 po doručení rozsudku Krajského súdu v Žiline zaslal žalovanému tiež úroky zo sumy 9.709,22 Eur, ako aj ďalšiu zmluvnú pokutu za obdobie od 15.06.2012. Čas a rozsah úhrad vykonaných žalobcom v prospech žalovaného vyplýva zo správy pošty a poštových poukazov žurnalizovaných na č.l. 223 - 224 spisu. Podľa výpisu z LV č. XXXX, na ktorom sú evidované predmetné nehnuteľnosti, je v „časti C: ťarchy“ okrem iného zapísaná Zmluva o zriadení záložného práva č. 1849/1997/Z pre Fond národného majetku SR a Zmluva o postúpení pohľadávok z U T TRADING (CYPRUS) LIMITED, na spoločnosť MP Commerce, s.r.o., IČO: 35 907 703, Bratislava (žalovaný). Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd vo veci rozhodol o zániku záložného práva ako celku napriek tomu, že v konaní na strane žalovaného nevystupovali všetky pasívne legitimované subjekty. Podľa žalovaného má postavenie záložného veriteľa aj niektorý tretí subjekt, ktorý je vlastníkom záložným právom zabezpečeného nároku podľa zmluvy o predaji podniku za obdobie od 01.12.2003 do 06.07.2004. Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd primárne uvádza, že v odvolacom konaní možno prihliadnuť len na tie odvolacie dôvody, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností neuvádzaných žalovaným v konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Krajský súd zistil, že zo strany okresného súdu bol žalovaný opakovane poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy alebo skutočnosti najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa končí dokazovanie. Výzva obsahujúca poučenie bola doručená právnemu zástupcovi žalovaného dňa 26.10.2012 (č.l. 56 spisu) a následne tiež ako súčasť predvolania na pojednávanie (č.l. 113, 146, 233, 348 spisu). Z dôvodu riadneho vykonania poučenia podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. okresným súdom vo vzťahu k žalovanému preto krajský súd ohľadom odvolacích dôvodov žalovaného vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, ktorým bol krajský súd v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný, nakoľko nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p. a ani žiaden z taxatívnych dôvodov podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu preto mohol byť posudzovaný na základe podaného odvolania len v medziach odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených pred súdom prvého stupňa. Napriek uvedeným záverom ohľadom novo tvrdenej námietky žalovaného, že v konaní na strane žalovaného nevystupovali všetky pasívne vecne legitimované subjekty, krajský súd uvádza, že z obsahu spisového materiálu nevyplývalo, že by nositeľom záložným právom zabezpečenej pohľadávky mal byť akýkoľvek ďalší subjekt odlišný od žalovaného. Žalovaný ohľadom tohto svojho vyjadrenia odkázal na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2010, ktorej predmetom nemali byť pohľadávky podľa zmluvy o predaji časti podniku za obdobie od 01.12.2003 do 06.07.2004. Túto zmluvu však žalovaný v konaní nepredložil. Existencia iného záložného veriteľa nevyplývala ani z listu vlastníctva č. 1867, kde ako záložný veriteľ bol pôvodne evidovaný výlučne Fond národného majetku SR a následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok je ako záložný veriteľ evidovaný žalovaný. Za situácie, kedy existencia akéhokoľvek iného záložného veriteľa v konaní nebola preukázaná, nemohla obstáť námietka žalovaného v tom smere, že v konaní neboli zúčastnení všetci pasívne legitimovaní záložní veritelia. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012 a návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nedošlo k výkonu záložného práva. Krajský súd vo vzťahu k tejto otázke v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Kúpna zmluva uzatvorená žalovaným v mene žalobcu dňa 16.5.2012 je právnym úkonom, ktorý smeruje k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čím sa stáva právnym dôvodom pre prevod tohto vlastníckeho práva. Takáto uzavretá zmluva však má len obligačné účinky a sama prevod vlastníckeho práva nemôže spôsobiť. K prevodu vlastníckeho práva dochádza až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Okresný súd preto správne vychádzal z rozlišovania medzi obligačnými a vecnoprávnymi účinkami predmetnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností. Z charakteru záložného práva ako vecnoprávneho prostriedku zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva vyplýva, že záložné právo umožňuje, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku zo založenej veci (zálohu), čím záložné právo plní nielen zabezpečovaciu, ale aj uhradzovaciu funkciu. Uhradzovacia funkcia záložného práva zodpovedá možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom priamo zo zálohu pre prípad, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. V prejednávanom prípade úkony žalovaného smerovali k výkonu záložného právo vo forme priameho predaja zálohu uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012. Pri predaji zálohu za účelom získania finančných prostriedkov na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, a teda na realizáciu uhradzovacej funkcie záložného práva, je však nevyhnutné, aby došlo k zavŕšeniu celého procesu predaja zálohu záložným veriteľom. V zhode so súdom prvého stupňa tak možno konštatovať, že zavŕšenie výkonu záložného práva predpokladá, že nastanú aj vecnoprávne účinky výkonu záložného práva v podobe rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností. Pre zavŕšenie výkonu záložného práva preto nemôže postačovať uzavretie kúpnej zmluvy záložným veriteľom a podanie návrhu na vklad záložného práva záložným veriteľom bez toho, aby došlo ku vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až momentom zmeny vlastníka vkladom do katastra nehnuteľností by v prejednávanom prípade žalobca stratil svoje vlastnícke právo v dôsledku realizácie záložného práva záložným veriteľom. Krajský súd pritom z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX zistil, že ako vlastník predmetných nehnuteľností je v katastri nehnuteľností naďalej evidovaný žalobca, a teda doposiaľ nenastali vecnoprávne účinky Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012. Zo samotného charakteru kúpnej zmluvy pritom vyplýva, že účelom uzavretia tejto zmluvy je práve zmena vlastníckeho práva k veciam, ktoré sú jej predmetom. Povinnosťou predávajúceho z kúpnej zmluvy je potom vo všeobecnosti záväzok previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetu kúpy s povinnosťou kupujúceho zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu je tak viazaná na povinnosť previesť vlastnícke právo, pričom práve kúpna cena, ktorú má záložný veriteľ obdržať za prevádzané nehnuteľnosti, je peňažným plnením, z ktorého záložný veriteľ uspokojuje svoju záložným právom zabezpečenú pohľadávku. Ak doposiaľ nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nedošlo k naplneniu záväzku predávajúceho z kúpnej zmluvy, čím nemôže byť daná ani pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny, z ktorej by následne mohla byť uspokojená pohľadávka zabezpečená záložným právom. V zhode so súdom prvého stupňa potom krajský súd dospel k záveru, že uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2012 žalovaným ako záložným veriteľom v mene záložcu ako záložného dlžníka nedošlo k výkonu záložného práva, a preto uzavretím tejto zmluvy predmetné záložné právo nezaniklo. Vychádzajúc z uvedeného záveru posudzoval ďalej krajský súd námietku žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia otázky uspokojenia pohľadávok žalovaného úhradami vykonanými žalobcom. Okresný súd dospel k záveru, že vykonaním týchto úhrad žalobcom v prospech žalovaného zanikla záložným právom zabezpečená pohľadávka, s ktorým názorom sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Žalovaný v odvolaní namietal, že zo strany žalobcu ako dlžníka nebolo v zmysle ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľovi (žalovanému) oznámené, aký záväzok má byť poukázanými finančnými prostriedkami splnený. Žalovaný pritom vychádzal z doslovného znenia ust. § 330 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka s tým, že označenie plneného záväzku musí zo strany dlžníka byť uskutočnené priamo pri jeho plnení. S týmto právnym posúdením sa krajský súd nestotožnil. Ustanovenie § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka rieši prípady, keď ten istý dlžník má voči tomu istému veriteľovi viacero záväzkov, pričom poskytne plnenie, ktoré nepostačuje na úhradu všetkých týchto záväzkov. Za tejto situácie je potrebné určiť, na ktorý z viacerých záväzkov dlžníka sa má poskytnuté plnenie použiť. Krajský súd je toho názoru, že v ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka použité slovné spojenie „záväzok určený pri plnení dlžníkom“ je potrebné vykladať logickým výkladom tak, že prejav, ktorým dlžník určí, na ktorý záväzok sa má jeho plnenie použiť, musí dôjsť veriteľovi pred tým, ako veriteľ obdrží toto plnenie, alebo najneskôr súčasne s týmto plnením. Ak veriteľ v čase, kedy obdrží plnenie, nemá žiadnu správu od dlžníka, aký záväzok dlžník hodlal svojich plnením uspokojiť, je veriteľ povinný postupovať podľa ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka a započítať plnenie na záväzok najskôr splatný, a to najprv na jeho príslušenstvo. Započítanie plnenia v prípade, ak pred jeho uskutočnením alebo najneskôr pri jeho uskutočnení dlžník veriteľovi neoznámi, ktorý záväzok plní, nastáva priamo zo zákona a ani veriteľ nemôže ovplyvniť, na ktorý z viacerých záväzkov sa poskytnuté plnenie použije. Preto ani prípadné neskoršie vyhlásenie dlžníka, ktorý záväzok hodlal svojim plnením uspokojiť, už na skutočnosti, ktorý záväzok takýmto splnením zanikol, nemôže nič zmeniť. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 511/2004, podľa ktorého ...„ak má dlžník v obchodnom vzťahu plniť veriteľovi viac svojich peňažných záväzkov, je na vôli dlžníka, na ktorý zo záväzkov plnenie poskytne, ak toto plnenie nepokrýva všetky záväzky; ak nie je dlžníkom najneskôr pri plnení určené, na ktorý záväzok plnenie poskytuje, je dlžník tohto oprávnenia pozbavený a v zmysle ust. § 330 Obchodného zákonníka platí, že úhrada sa týka záväzku, ktorého plnenie nie je zabezpečené“. V zmysle uvedených zhodnotení potom s prihliadnutím na list žalobcu, adresovaný žalovanému zo dňa 22.03.2012, ktorým žalobca žalovanému oznámil, ktoré záväzky voči nemu bude plniť, a s prihliadnutím na následne žalobcom vykonané úhrady formou poukázania peňažných prostriedkov prostredníctvom poštového podniku žalovanému, krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že týmito úhradami došlo k uspokojeniu zostatku záložným právom zabezpečenej pohľadávky. Krajský súd v podrobnostiach ohľadom započítania jednotlivých čiastkových úhrad vykonaných žalobcom v prospech žalovaného v celom rozsahu odkazuje na precízne odôvodnenie rozsudku okresného súdu v tejto časti, s ktorým sa stotožňuje. Krajský súd preto obdobne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že pohľadávka zabezpečená záložným právom zanikla v priebehu výkonu záložného práva jej splnením, čím v zmysle ust. § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka zároveň zaniklo aj záložné právo. Z týchto len doplnených záverov bol preto krajským súdom napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý však nepodal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.