Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/347/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217635 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113217635.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu : CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. Q. XXXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 1.901,98 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/306/2013-156 zo dňa 09. augusta 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa (po čiastočnom späťvzatí žaloby pripustenej uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho zo dňa 28.04.2016, č.k. 8Co/77/2015-131) domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 1.901,98 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,06% denne a úrokom z omeškania 6% ročne, v celom rozsahu zamietol (výrok I). Zároveň určil, neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 14 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 508500226 zo dňa 14.12.2009 uzavretej medzi Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, IČO : 35 807 598 a žalovaným o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky (výrok II). Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok III). Podstata rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádza zo záveru, že zmenka zo dňa 14.12.2009, ktorej vystaviteľom bol žalovaný v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., IČO : 35 817 598 a následne indosovaná na žalobcu, má síce všetky formálne náležitosti, ale z viacerých dôvodov je neprijateľným a neplatným zabezpečovacím prostriedkom. V podrobnostiach súd prvej inštancie v tomto smere v odôvodnení rozsudku uviedol, že dohoda o vypĺňacom práve podľa čl. 14 Všeobecných podmienok (v ďalšom texte už len VP) k úverovej zmluve č. 508500226, uzavretej medzi Pohotovosť, s.r.o. a žalovaným (v ďalšom texte už len Úverová zmluva) je neplatná, nakoľko v prípade úverovej zmluvy išlo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej uzavretie bolo podmienené podpisom zmenky zo strany žalovaného (spotrebiteľa). Dohoda o vypĺňacom práve podľa čl. 14 VP nebola individuálne dojednaná, tvorila súčasť formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Dojednanie v čl. 14 VP je neprijateľnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len OZ), pretože spotrebiteľ sa nemal možnosť s týmto článkom oboznámiť. Čl. 14 VP je neprijateľnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) OZ, pretože vystavená zmenka umožnila bez súhlasu spotrebiteľa previesť práva zo zmenky zo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa a nadmerne mu to sťažilo realizovať jeho práva. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky uvedená v čl. 14 VP je neprijateľnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j), k) OZ, pretože výška úveru a úroku mala byť takto určená až v čase splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a zároveň dojednanie v čl. 14 VP umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, t.j. zmenkové úroky 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmluvné dojednanie v čl. 14 VP je zároveň neplatným dojednaním pre jej neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ) a tiež pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). S poukazom na uvedené závery a v zmysle ust. § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len CSP) určil za neprijateľnú a zároveň neplatnú zmluvnú podmienku uvedenú v čl. 14 VP. Nakoľko v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ a § 494 OZ z neplatnej dohody o vyplnení zmenky, z neplatnej zmenky, nemohol žalobcovi priznať zmenkové plnenie, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V závere odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že mohol z úradnej povinnosti zabezpečovať dôkazy, a to v zmysle ust. § 295 CSP a s poukazom na § 17 ods. 2 novely Zmenkového a šekového zákona mohol ex offo prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré mohol žalovaný použiť ako námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania i keď bol úspešnou stranou sporu v celom rozsahu, nakoľko zo spisového materiálu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli ani si ich neuplatnil. 2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho žiadal zmeniť tak, že jeho žalobe sa v celom rozsahu vyhovie. Odvolaním napádal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku, má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a tiež z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa úverovou zmluvou, exekučným titulom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom on a podľa dostupných informácií ani žalovaný, žiadne takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa ust. § 120 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte už len O.s.p.) súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonávať len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Zároveň poukázal na toho času platný a účinný CSP, ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou žalobca ani nedisponuje. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky, žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (v ďalšom texte už len Nariadenie) vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Žalobca v odvolaní nesúhlasil ani s tým, že súd je v konaní o plnenie zo zmenky z úradnej povinnosti povinný skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobca je totiž majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akékoľvek spotrebiteľského vzťahu. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový (v ďalšom texte už len ZŠZ) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd prvej inštancie predovšetkým ignoroval ust. § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Žalobca v súvislosti s právnym posudzovaním zmenky a nárokov z tohto cenného papiera. V ďalšej časti odvolania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, závery uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.09.2013 sp. zn. 10Co/79/2013, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013 sp. zn. 43CoZm/10/2013, viaceré rozhodnutia súdov Rakúskej republiky a rakúsku právnu úpravu ochrany spotrebiteľa pred zmenkou. V závere odvolania namietal, že dohoda o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky uvedená v čl. 14 VP, môže byť síce skúmaná z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, avšak na platnosť zmenky to nemá žiadny vplyv, ak by táto dohoda bola aj neplatná, nakoľko od 01.07.1942 už neplatí § 6 ods. 2 Zákona zmenečného č. 1/1928, ktorý v prípade bez právneho doplnenia, resp. doplnenia v rozpore s dohodou umožňoval namietať dlžníkovi túto skutočnosť voči zmenkovému veriteľovi, ale aj to iba v prípade, ak zmenkový veriteľ sa zúčastnil takéhoto doplnenia, alebo ak nadobúdajúc zmenku o ňom vedel alebo vedieť musel. Je však potrebné uviesť, že ak sa zistí, že znenie dohody o vypĺňacom práve vo VP nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, potom táto dohoda nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal blanko zmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vypĺňacom práve nespomínal. Keďže išlo o prejav dlžníka a nie pôvodného veriteľa, to znamená, že dohoda o vypĺňacom práve nemôže byť neplatná a nemohla byť ani porušená. Pokiaľ ide o to, či súd môže ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadne výšky uplatneného nároku, je potrebné uviesť, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade výšky 0,25% denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. Stanovisko Najvyššieho súdu SR však jednoznačne v takomto prípade požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti nad rámec primeranosti. Žalobca v odvolaní tiež uviedol svoje právne úvahy k Stanovisku č. 93 občiansko-právneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (v ďalšom texte už len Stanovisko č. 93). 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP) vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 381 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie (v podstatných bodoch) vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd sa v podstatných bodoch odvoláva na správnosť týchto dôvodov a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku s prihliadnutím na odvolaciu námietku žalobcu ďalej uvádza : Z obsahu spisového materiálu bez dôvodných pochybností vyplýva, že zmenka, na podklade ktorej si žalobca uplatňoval peňažný nárok proti žalovanému, bola vystavená dňa 14.12.2009 (č.l. 4 spisu, t.j. toho istého dňa ako bol žalovanému na základe úverovej zmluvy uzavretej s veriteľom Pohotovosť, s.r.o.) poskytnutý úver vo výške 1.000 eur. Právna úprava v zák. č. 258/2001 Z.z. platná v čase vystavenia zmenky, konkrétne ustanovenie § 4 ods. 6 (v znení podľa novely č. 568/2007 Z.z. účinnej od 01.01.2008 - pozn. odvolacieho súdu) zakazovala v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom (veta prvá), veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len v prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, max. však vo výške 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru (veta druhá). Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať (veta tretia). Ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (veta štvrtá). Zmenkou vystavenou dňa 14.12.2009 bol zabezpečovaný spotrebiteľský úver v rozsahu 100%, nakoľko bol poskytnutý v ten istý deň, ako bola zmenka vystavená. Takéto zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo i podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. platným v čase vystavenia zmenky. 5. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako nedôvodné. Odvolací súd poukazuje vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu predovšetkým na Stanovisko č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015. Z bodu II tohto stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom blanko zmenky spotrebiteľ, je možné túto zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. V odôvodnení k uvedenému spoločnému stanovisku sa uvádza, že vo vzťahu k aplikácii Nariadenia možno konštatovať, že toto nekladie súdu žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny a je možné aplikovať všetky procesno-právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní či ochrany dobrých mravov. Z procesného hľadiska teda súd môže k žalobe pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako ku akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka sporu, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Keďže žalobca v posudzovanom prípade nežiadal vydanie zmenkového platobného rozkazu, tak Nariadenie je len procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera, nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie svojou úradnou činnosťou (pripojením exekučného spisu sp. zn. 6Er/203/2011), že zmenka (ktorú žalobca pripojil k žalobe) bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru (ktorú skutočnosť žalobca v odvolaní ani nespochybňoval), bol súd prvej inštancie nielen oprávnený, ale i povinný preskúmať nárok žalobcu podľa noriem spotrebiteľského práva, a to i bez osobitnej procesnej aktivity žalovaného ako spotrebiteľa. Právo súdu vykonať dôkazy i bez návrhu spotrebiteľa ( obdobné ako podľa ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. účinného do 30.06.2016) sa nakoniec premietlo i do novej procesno-právnej úpravy (§ 295 CSP účinný od 01.07.2016). Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery a právne úvahy vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu, ktorých spoločným menovateľom bolo namietanie správnosti postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania a pri skúmaní spotrebiteľského vzťahu z úradnej povinnosti, ako nedôvodné. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil ako vecne správny i výrok II napadnutého rozsudku stotožňujúc sa i s podstatným obsahom dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku a vzťahujúcich sa k predmetnému výroku, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 6. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. 7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)