Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Co/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217640 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113217640.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 1.496,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7C/192/2013-106 zo dňa 02. februára 2016 v napadnutých výrokoch, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 7C/192/2013-106 zo dňa 02. februára 2016 v napadnutých výrokoch I., II., IV., ktorými bola žaloba zamietnutá, určená zmluvná podmienka v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 5850946 zo dňa 5.12.2008 uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníkom O. Z. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu, žalovanému náhrada trov konania nepriznaná, z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Ďalším výrokom II. určil zmluvnú podmienku v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. 5850946 zo dňa 5.12.2008 uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a dlžníkom O. Z. o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. Výrokom III. bolo konanie zastavené v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.496,24 Eur od 19.5.2009 do zaplatenia. Výrokom IV. žalovanému náhrada trov konania nebola priznaná. Okresný súd v odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal zaplatenia zmenkovej pohľadávky (ďalej len „Nariadenie"). Okresný súd poukázal na to, že návrh bol návrhom zo zmenky zo dňa 05.12.2008 (č.l. 4 spisu). Neúplná (blanko) zmenka na rad bola vystavená v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Vystaviteľom zmenky bol žalovaný O. Z.. Zmenka bola vystavená k spotrebiteľskej zmluve č. 5850946. Číslo úverovej zmluvy bolo uvedené priamo v obsahových náležitostiach zmenky na č.l. 4 spisu. Žalobca úverovú zmluvu k návrhu nepripojil. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 807 598 indosovala spornú zmenku na nadobúdateľa - žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, Praha 3, Česká republika. Dôkazným bremenom žalobcu bolo preukázať formálnu platnosť zmenky, podľa ktorej právo na zaplatenie uplatnil. Žalobca žiadal zaplatiť zmenkovú sumu 1.496,24 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne, 6 % úrok ročne zo zmenkovej sumy, zmenkovú odmenu 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda 4,99 Eur a náhradu trov konania. Návrh bol zo strany okresného súdu doručený žalovanému s procesnými poučeniami a s tlačivom „C" podľa článku 5 ods. 2, 3 Nariadenia, pričom žalovaný sa k návrhu nevyjadril. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mal vystupovať na strane žalovaného ako spotrebiteľa, okresný súd uviedol, že keďže tento nepredložil súhlas žalovaného s jeho vstupom do konania na jeho strane podľa § 93 ods. 3 novely OSP, tak na vedľajšie účastníctvo okresný súd neprihliadal. 2. V ďalšom postupe okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie podľa článku 7 ods. 1 písm. b), článku 9 ods. 1 - 3 Nariadenia, a to oboznámením sa s návrhom, porovnaním zmenky v tomto konaní so zmenkou v exekučnom konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka vystavená, oboznámením sa s pripojenou fotokópiou exekučného spisu sp. zn. 16Er/382/2010. Z takto vykonaného dokazovania, hlavne z exekučného spisu sp. zn. 16Er/382/2010 zistil, že úverová spotrebiteľská zmluva na č.l. 4 spisu sp. zn. 7C/192/2013 pod č. 5850946 bola uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a žalovaným dňa 05.12.2008 na poskytnutý úver 663,88 Eur, navýšený o poplatok 634,67 Eur, spolu 1298,55 Eur. Žalovaný mal dlh zaplatiť v 12 splátkach po 108,21 Eur. V úverovej zmluve neboli uvedené úroky z úveru, ani RPMN, ani rozpis splátok. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy boli všeobecné podmienky. Ďalej poukázal okresný súd na článok 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, kde bola Dohoda o vyplnení zmenky. Podľa obsahového znenia článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy okresný súd mal preukázané, že ku dňu uzavretia úverovej spotrebiteľskej zmluvy, teda ku dňu 05.12.2008 a ku dňu vystavenia zmenky v totožný deň 05.12.2008 v zmenke nebola uvedená zmenková suma 1.496,73 Eur, ani splatnosť zmenkového úroku 0,25 % denne. Tieto údaje mal vyplniť jednostranne remitent, najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý dlh, t.j., keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky, resp. zaplatí ich len z časti. Zmenková suma mala pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti ku dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom, kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený v budúcnosti remitentom. Tým mal okresný súd preukázané, že sporná zmenka bola neúplnou zmenkou - blankozmenka, ktorú jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorý ju následne previedol (indosoval) na žalobcu. Okresný súd mal preukázanú vedomosť žalobcu o kauze zmenky ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej zmluve. Táto informácia mu bola známa priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde bolo číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy uvedené. 3. Okresný súd mal jednoznačne preukázané, že v tomto prípade bola zmenka vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve. Tento záver bol preukázaný tým, že samotná zmenka (č.l. 4) obsahovala číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy - 5850946, ktoré bolo zhodné s číslom úverovej spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom konaní pod sp. zn. 16Er/382/2010 (č.l. 6). Zmenka (č.l. 4), ktorá tvorila predmet sporu sp. zn. 7C/192/2013 bola totožná so zmenkou v konaní sp. zn. 16Er/382/2010 (č.l. 4), ktorá bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok k spotrebiteľskej úverovej zmluve, čo vyplýva z článku 17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy - dohody o vyplnení zmenky, aj zo záverov rozhodcovského súdu (č.l. 7). Taký záver bol podložený aj tým, že zmenka a spotrebiteľská úverová zmluva boli vystavené v totožný deň 05.12.2008. Pokiaľ zmenka mala všetky formálne náležitosti, bolo zrejmé, že išlo o zabezpečovací právny úkon akcesorickej povahy, a preto bolo nevyhnutné pre jej platnosť posudzovať platnosť primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečovala, teda úverovú spotrebiteľskú zmluvu a platnosť článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorého blankozmenka bola veriteľom jednostranne vypísaná. 4. Okresný súd v ďalšom poukázal na § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 265 Obchodného zákonníka, § 153 ods. 3, 4 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku za použitia § 4 ods. 6, 8 zákona č. 258/2001 Z.z., Smernice 93/13/EHS a dospel k záveru, že článok 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neplatným spôsobom podľa záveru okresného súdu bolo dojednané vyplnenie zmenky. Uzavretie spotrebiteľskej zmluvy podľa výsledkov vykonaného dokazovania bolo podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplynulo z rovnakého dátumu zmenky a úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Podmienka o vyplnení zmenky bola neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola individuálne so spotrebiteľom dojednaná, tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a článku 17 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno na preukázanie opaku bolo na veriteľovi, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol. 5. Dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa záveru okresného súdu aj preto, že spôsobovala značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršovala postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Okresný súd preto nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané, že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany spotrebiteľa obchádzaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo bol zároveň aj rozpor so zákonom, a teda neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. Značnú nerovnováhu v právach spôsobilo dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplní zmenku v deň splatnosti celého dlhu. Žalovaný ako spotrebiteľ nijako nemohol ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy bolo neplatné aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Spotrebiteľ nevedel, aká suma do zmenky bude dopísaná. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým, preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel. 6. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke bol veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne krát 365 dní = vo výške 91,25 % ročne. 7. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 17 všeobecných podmienok bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa záveru okresného súdu aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 17 všeobecných podmienok. 8. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona uvedené dojednanie umožnilo veriteľovi obísť zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahovala zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Neobsahovala údaj o RPMN a neobsahovala rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Skutočný úver bez poplatkov bol poskytnutý žalovanému vo výške 663,88 Eur. Veriteľovi nevzniklo právo na vrátenie poplatku vo výške 634,67 Eur, o ktorý úver navýšil, ani na úrok. Napriek uvedenému do zmenky dopísal zmenkovú sumu 1.496,24 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. 9. Okresný súd poukázal na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008, § 153 ods. 3, 4 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že bol viazaný návrhom žalobcu, ktorý sa domáhal nároku na základe zmenky ako právneho titulu, ktorý nebol uplatnený na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Okrem viazanosti okresného súdu predmetom sporu rozhodnutiu okresného súdu priznať žalobcovi úver (zostatok úveru) bez úrokov, bez poplatkov, bránila aj tá skutočnosť, že žalobca nepreukázal, koľko skutočne žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru 663,88 Eur ku dňu rozhodovania súdu. 10. Porovnávaním zmenkového nároku podľa zmenky vo výške 1.496,24 Eur s výškou nároku uplatneného v tomto konaní 1.496,24 Eur, okresný súd bez účtovných dokladov o zaplatení mohol len uvažovať, že nevznikol žiaden rozdiel a žalovaný nezaplatil ani časť poskytnutej sumy. Z úverovej spotrebiteľskej zmluvy vyplynulo, že spotrebiteľský úver bez úrokov, bez poplatkov bol poskytnutý vo výške 663,88 Eur. Pri aplikácii logického výkladu by potom nezaplatený úver bez úroku, bez poplatkov predstavoval maximálne sumu 663,88 Eur a nie sumu 1.496,24 Eur tvoriacu predmet sporu. Za skutkovej a dôkaznej situácie okresný súd preto z úradnej povinnosti nemohol zaviazať k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške preplatku zákonného plnenia. 11. Okresný súd poukázal na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.") s tým, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe ktorých bola zmenka vystavená (kauzálny nexus) a to ex offo v záujme ochrany práv spotrebiteľa. Okresný súd mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa. V príčinnej súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa a vystavením a indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Takému nekalému konaniu okresný súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. Preto okresný súd dospel k záveru, že aj keď žalovaný v tomto konaní neprodukoval námietky, okresný súd musel z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľa, dané kogentnými ustanoveniami zákona. Z týchto dôvodov preto žalobu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol v celom rozsahu. Okresný súd poukázal aj na zjednocujúce Stanovisko NS SR č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom k uvedenému stanovisku preto mal okresný súd oprávnenie ex offo skúmať absolútnu neplatnosť právnych úkonov, a to primárneho právneho úkonu - spotrebiteľskej zmluvy a akcesorického právneho úkonu - zmenky až po úroveň neplatnosti dohody o vypĺňacom práve zmenky. Z okolnosti prejednávanej veci okresnému súdu vyplynula súvislosť s nekalou povahou a neprípustnosťou uplatneného nároku, a to priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde bolo uvedené číslo a dátum uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, na zabezpečenie ktorej zmenka bola vystavená. O čiastočnom späťvzatí žaloby okresný súd rozhodol podľa § 96 ods. 1, 2 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku za súhlasu žalovaného v spojení s § 101 ods. 3 O.s.p., keď vychádzal zo zákonnej domnienky súhlasu žalovaného s čiastočným zastavením konania. Úspešnou sporovou stranou bol žalovaný - spotrebiteľ. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania. Tieto trovy konania na strane žalovaného nevznikli, neboli uplatnené návrhom, preto okresný súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v napadnutých výrokoch. Žalobca mal za to, že rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu článku 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „Nariadenie"), pretože žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa článku 5 ods. 3, 6 Nariadenia, a tým okresný súd bol povinný postupovať podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia a vo veci mal byť vydaný rozsudok o pohľadávke žalobcu. Ak takto okresný súd nepostupoval, tak jeho rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s exekučným spisom, úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca ani žalovaný dokazovanie exekučným spisom, úverovou zmluvou či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca poukázal na ust. § 120 O.s.p.. Tým, že na uplatnené práva predložil platnú zmenku, pretože táto spĺňa aj všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom č. 191/1950 Zb., tak za tohto stavu preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd preto mohol rozhodovať len o právach zo zmenky. Podľa článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa však takejto ochrany nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby. Takýto postup zasahuje do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ani jeden z účastníkov nepredkladal tvrdenia, ktoré iniciatívne posudzoval a vyjadroval okresný súd v napadnutom rozsudku. Nie je zrejmé, ako mohol okresný súd dospieť k nesporným skutočnostiam, keď žalobca ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili. Okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca poukázal na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Pokiaľ tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 3/2008. Podľa žalobcu ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a zároveň musí vzniesť námietky, ktoré by mohol dlžník vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky. Okresný súd v rámci dokazovania prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000. Žalobca zdôraznil úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, a preto v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť použitá. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vypĺňacom práve. Žalobca poukázal na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. so záverom, že dohoda o vypĺňacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 13. K postupu okresného súdu podľa § 153 ods. 2 O.s.p. žalobca uviedol, že v tejto veci nešlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Prejednával sa spor zo zmenky ako cenného papiera a ak okresný súd sám vykonal dôkaz spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti žalobcu sa k uvedenému vyjadriť, nebolo možné uzavrieť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade okresný súd nerešpektoval znenie § 153 ods. 2 O.s.p. a aj napriek odlišnému predmetu sporu vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Ak by výrok o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú nadobudol právoplatnosť, stane sa záväzným tak pre účastníkov konania ako aj pre všetky orgány a teda najmä súdy. Žalobca zdôraznil, že okresný súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania. Naopak, výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý zmluvnú podmienku vôbec nepoužíva. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. februára 2015 sp. zn. 41Cob 42/2015, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. februára 2015, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/18/2013 zo dňa 28. novembra 2013. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. V danom prípade sa neuplatňoval § 17 zákona č. 191/1950 Zb., preto nebolo možné v tomto prípade poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 161/2007. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, z ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v svojom konaní aj preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné doklady alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Ak samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená súdu v lehote 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok. Žalobca poukázal na ust. článku 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa článku 7 ods. 1, 3 Nariadenia žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013. Ak nárok žalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný. 14. Okresným súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil právo zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom. Žalovaný ako dlžník v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, teda voči remitentovi ako skoršiemu majiteľovi zmenky, nebolo možné postup okresného súdu a výklad jednotlivých zákonných ustanovení, ako uskutočnil okresný súd, akceptovať. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, ak by žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musel aj preukázať. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Podľa zákona zmenkového a šekového preto okresný súd bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky vystavenia, ani jej neprípustnosť. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené, spolu s priznaním trov súdneho konania. 15. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 17. Primárne krajský súd v čase svojho konania a rozhodovania poukazuje na zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), keďže v zmysle ust. § 474 CSP, ak nadobudol účinnosť od 1. júla 2016, tak v zmysle aj ust. § 470 ods. 1 CSP bolo nevyhnutné postupovať podľa tohto zákona ...„ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti". Vzhľadom k tejto zákonnej úprave okresný súd po zrušení veci v napadnutých výrokových častiach a vrátení na nové konanie, bude postupovať takisto už v zmysle tejto právnej úpravy. Pre rozsah a dôvody podaného odvolania žalobcu v podaní zo dňa 4.4.2016 mal krajský súd za preukázané, že odvolaním žalobcu boli napadnuté len výrokové časti rozsudku okresného súdu I., ktorým bola žaloba zamietnutá, II., ktorým bola určená zmluvná podmienka v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy za neprijateľnú a za neplatnú v celom rozsahu a vo výroku IV., ktorým žalovanému náhrada trov konania nebola priznaná. Vo výrokovej časti III., ktorým okresný súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.496,24 Eur od 19.5.2009 do zaplatenia zastavil, žalobca odvolanie nepodal, pretože túto výrokovú časť nenamietal žiadnym z odvolacích dôvodov, naviac, ak táto výroková časť zodpovedala čiastočnému dispozitívnemu úkonu žalobcu, a to čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom. 18. Podstatou odvolania žalobcu bola jeho námietka viažuca sa na postup konania pred okresným súdom, pokiaľ tento ex offo a bez tvrdení, resp. námietok žalovaného prihliadol na skutočnosti a dôkazy z iných konaní, ktoré sa nestali predmetom dokazovania pred okresným súdom, ako aj, že ak neboli niektorou zo sporových strán poskytnuté tvrdenia, označené iné dôkazy než tie, ktoré vyjadril žalobca v podanom návrhu, a to doložením zmenky, tak potom v zmysle názoru žalobcu mohlo byť konané len na základe Nariadenia a podľa zákona č. 191/1950 Zb., t.j. návrhu žalobcu malo byť rozsudkom vyhovené. 19. Z dôvodu, že žalobca v odvolaní namietal postup okresného súdu, t.j. že odvolacie dôvody boli tak procesnoprávneho charakteru ako aj hmotnoprávneho charakteru, keď neboli aplikované ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., sa krajský súd oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom od momentu doručenia návrhu žalobcu na Okresný súd Čadca, ktorý návrh bol doručený 28.3.2013. Podľa úpravy na č.l. 60 spisu, žalovanému bolo doručené tlačivo C + návrh + procesné poučenia, pričom žalovaný sa k doručenému návrhu písomne nevyjadril. Ďalej na úprave č.l. 87 rub spisu nasledoval pokyn ohľadne lustra sporov na žalovaného, ako aj úprava prefotenia a zalepenia spisu spisová značka Er, po dopísaní spisová značka 16Er/382/2010. V zmysle tohto pokynu sa tak súčasťou spisového materiálu stali fotokópie na č.l. 90 - 99 spisu, v rámci ktorých bola Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 7351/10 k sp. zn. okresného súdu 16Er/382/2010, ktoré sa týkalo povinného - žalovaného, Zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Zmluva o úvere č. 5850946 zo dňa 5.12.2008, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, Rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19572/09, Uznesenie Okresného súdu Čadca v exekučnej veci povinného - žalovaného O. Z., nar. X.X.XXXX., č.k. 16Er/382/2010-10 zo dňa 5.12.2010, ktorým uznesením bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, Uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 16Er/382/2010-14 zo dňa 11. mája 2011, ktorým bolo exekučné konanie, ktoré sa začalo na návrh oprávneného podaný dňa 8.6.2010 u Exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého, R. XX, XXX XX N. v konaní EX 7351/10 a na súde v konaní vedenom pod sp. zn. 16Er/382/2010 zastavené s tým, že žiadna zo sporových strán nemala právo na náhradu trov konania. Po zabezpečení fotokópií týchto listín nasledovala ďalšia úprava, ktorou bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku č.l. 100 spisu, vyhláška č.l. 101 spisu, podľa ktorej sa oznamovalo, že v tejto veci bez nariadenia pojednávania bude verejne vyhlásený rozsudok 2. februára 2016 o 8.45 hod, číslo dverí 54 - I. poschodie Okresného súdu Čadca a za tým nasledoval úkon čiastočného späťvzatia a Zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku sp. zn. 7C/192/2013. 20. Účelom práva sporovej strany je vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita sporovej strany pri využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena danej sporovej strany. Okresný súd bez nariadenia pojednávania sa oboznámil výlučne sám s dôkazmi, ktoré vyplývali z exekučného spisu sp. zn. 16Er/382/2010 bez toho, aby tieto dôkazy boli vykonané na nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, preto takýmto spôsobom bolo upreté právo žalobcu splniť si svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadol na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa ex offo. V rámci nového konania pred okresným súdom ako súdom prvej inštancie bude preto potrebné zachovať práva žalobcu v rovine vykonávaného dokazovania a rovnako aj práva žalovaného ako druhej sporovej strany. 21. Krajský súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaný v tejto sporovej právnej veci neuskutočnil námietky proti žalobcovým nárokom a okresný súd ex offo sa zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke žalovaným, tak tento postup, ktorý zvolil okresný súd, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93. V zmysle tohto spoločného stanoviska vyplýva ...„Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje." 22. Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. 23. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný." „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR". 24. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov, bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušený a v zrušenej časti vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd v novom konaní bude postupovať v zmysle uvedeného právneho názoru krajského súdu a vo vecno- právnej rovine bude dokazovanie vykonávané na nariadenom pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93. 25. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 26. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.