Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/551/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224114 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113224114.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa CD Constulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, proti odporkyni D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX, právne zastúpená advokátom JUDr. Antonom Kupšom, so sídlom A., J. XX, o zaplatenie zo zmenky 353,53 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/308/2013-45 zo dňa 23. októbra 2014 takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatie konania v časti zmenkového úroku v rozsahu 0,19% denne 1. zo sumy 715,53 eur od 12.6.2010 do 17.10.2010 2. zo sumy 665,53 eur od 18.10.2010 do 22.12.2010 3. zo sumy 655,53 eur od 23.12.2010 do 22.2.2011 4. zo sumy 645,53 eur od 23.2.2011 do 20.3.2011 5. zo sumy 625,53 eur od 21.3.2011 do 20.4.2011 6. zo sumy 575,53 eur od 21.4.2011 do 19.6.2011 7. zo sumy 545,53 eur od 20.6.2011 do 18.8.2011 8. zo sumy 505,53 eur od 19.8.2011 do 23.10.2011 9. zo sumy 465,53 eur od 24.10.2011 do 22.12.2011 10. zo sumy 455,53 eur od 23.12.2011 do 22.2.2012 11. zo sumy 445,53 eur od 23.2.2012 do 17.4.2012 12. zo sumy 410,53 eur od 18.4.2012 do 20.6.2012 13. zo sumy 395,53 eur od 21.6.2012 do 19.8.2012 14. zo sumy 385,53 eur od 20.8.2012 do 15.10.2012 15. zo sumy 355,53 eur od 16.10.2012 do 19.12.2012 16. zo sumy 345,53 eur od 20.12.2012 do 23.1.2013 17. zo sumy 335,53 eur od 24.1.2013 do zaplatenia rozsudok okresného súdu v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 335,53 eur spoločne so zmenkovým úrokom 0,25% denne a ročným úrokom 6% (v rozsahoch presne špecifikovaných vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa). Vychádzal z toho, že ide nárok uplatňovaný v zmysle ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou (ďalej len nariadenie č. 861/2007) a zároveň ustanovení zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. Neskúmal základný právny vzťah, na základe ktorého zmenka vznikla, lebo odporkyňa nevzniesla voči majiteľovi zmenky (navrhovateľovi) námietky týkajúce sa zmenky, resp. nenamietala, že k indosácii došlo na jej škodu. Nakoľko okresný súd nezistil ani nedostatok zákonných náležitostí zmenky, návrhu navrhovateľa (v celom rozsahu, vrátane príslušenstva) vyhovel. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému navrhovateľovi priznal právo na ich náhradu v úhrnnej sume 86,74 eur . Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazovala na to, že o predmetnom nároku už bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom a ide teda o prekážku veci rozhodnutej. Zároveň poukázala na neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, keďže odplata podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery. Taktiež mala odporkyňa za to, že „zmenka sa odchýlila od Občianskeho zákonníka v jej neprospech“, o čom už bolo tiež rozhodnuté v exekučnom konaní okresného súdu Čadca sp. zn. 6Er/94/2011. Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že v súdenej veci nie je daná prekážka veci rozhodnutej, lebo rozhodcovský súd v dôsledku neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nemal právomoc o dotknutom nároku konať. Navrhovateľ opakovane zdôrazňoval abstraktný charakter zmenky, pričom odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky; „o to menej tak môže činiť súd“. Na podporu svojich stanovísk citoval (i neprimerane rozsiahlo) z viacerých súdnych rozhodnutí. V štádiu po podaní odvolania navrhovateľ vykonal čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu 0,19% denne z uplatňovaného zmenkového úroku. Odporkyňa s dotknutým dispozitívnym úkonom navrhovateľa prejavila (výslovný) súhlas. Nadväzne krajský súd postupom podľa § 208 O.s.p. pripustil (čiastočné) späťvzatie návrhu na začatie konania, zrušil (aj) predmetnú časť rozsudku okresného súdu a v tejto časti (konkrétne vymedzenej vo výroku tohto uznesenia) konanie zastavil. Krajský súd, ako súd odvolací, vo zvyšnej časti vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, ods. 2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok v preskúmavanej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p., pričom prihliadol i na vady konania podľa § 212 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ aj v minulosti boli v rámci činnosti súdov Slovenskej republiky určité nezrovnalosti v prístupe k nárokom uplatňovaným z titulu zmenky, tieto sú v súčasnosti už prekonané. Dňa 20.10.2015 bolo prijaté v danej otázke spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015). V jeho zmysle i v tzv. zmenkových veciach pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je pritom zrejmé, že okresný súd v súdenej veci si bol minimálne vedomý, že základným vzťahom, ktorý zmenka zabezpečovala, bol (spotrebiteľský) úver. Následne s odkazom na výnimočnosť a osobitosť ochrany spotrebiteľa bolo namieste zaoberať sa tiež súvislosťami (a možnými dôsledkami) tejto eventuality, ktorá z neskorších úkonov účastníkov je viac ako zrejmá. Podľa reakcie navrhovateľa - odpoveď na žiadosť (č.l. 38) - sa dá predpokladať, že okresný súd aj reálne vykonal výzvu smerujúcu voči navrhovateľovi ohľadne základného kauzálneho vzťahu, ale uspokojil sa s jeho zdôraznením, že uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Konkrétnosti predmetnej výzvy okresného súdu a (ne)primeranosť reakcie navrhovateľa nie je možné posúdiť, keďže súčasťou spisu dotknutá výzva nie je; spis obsahuje iba úpravu sudcu o doručení procesnej strane navrhovateľa (aj) „prípisu“ a následnú reakciu tohto účastníka. Uvedené sa týka aj formálnej stránky postupu, t.j. či navrhovateľovi okresný súd zaslal tlačivo B v rámci postupu podľa nariadenie č. 861/2007 alebo inú „len“ štandardnú výzvu. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ by konajúci súd (napríklad aj) z hľadiska úradnej povinnosti rešpektovať princípy ochrany spotrebiteľa a s tým súvisiaceho nedostatku tvrdení/informácií navrhovateľa, tohto vyzval prostredníctvom tlačiva B na doplnenie prvotných tvrdení, neakceptácia danej výzvy by znamenala fakticky obligatórne zamietnutie návrhu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú ani náležite vysvetľujúce úvahy a závery okresného súdu týkajúce sa (práve) jeho pôvodného zámeru skúmať aj okolnosti kauzálneho vzťahu a neskoršej rezignácie na dané spojitosti. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je pritom celkom dobre možné. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je totiž limitované a len na základe konkrétnych skutkových tvrdení/okolností sa dá bezprostredne posúdiť (ne)prijateľnosť zmenky v určitom spotrebiteľskom právnom vzťahu. Zároveň zo všeobecného hľadiska platí, že nariadenie č. 861/2007 (ako primárny prameň komunitárneho práva) nemožno zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych a vnútroštátnych noriem na ochranu spotrebiteľa. To znamená, že prípadná snaha navrhovateľa o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania môže byť (v konečnom dôsledku) v rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva. Z doteraz konštatovaného je zrejmé, že odvolacia námietka odporkyne o nezohľadnení spotrebiteľského rozmeru súdeného prípadu je dôvodná. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe vo veci bude dôsledne posúdiť vyššie rozoberané súvislosti. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v prípade vychádzania z iných písomností, ako písomností predložených sporovými stranami, nie je prípustné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, hoci ide o drobný spor (§ 200ea O.s.p.). Bez ohľadu na čiastočnú účelovosť argumentácie navrhovateľa o nulitnosti rozhodcovského rozsudku týkajúceho sa nároku z totožnej zmenky, ktorá je základom nároku v súdenej veci (práve v konaniach, v ktorých sa má realizovať, resp. realizuje nútený výkon rozhodcovského rozsudku právny zástupca navrhovateľa tvrdí úplný opak) možno s ním vo všeobecnosti súhlasiť. Avšak z kópie uznesenia exekučného súdu (č.l. 71) nevyplýva, že by v dotknutej exekučnej veci došlo k nevydaniu poverenia, resp. k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu plnení priznaných rozhodcovským rozsudkom. V ďalšom postupe vo veci okresný súd bližšie došetrí i tieto súvislosti. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.