Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/301/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243085 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113243085.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: VED, s. r. o., so sídlom Centrum 1749/45, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 45 231 958, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom, so sídlom B. XX/XX, XXX XX W. A., proti žalovanému: CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., so sídlom Štrková 17, 011 54 Žilina, IČO: 31 568 963, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, v konaní o zaplatenie 32.088,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/55/2014-224 zo dňa 28. mája 2015 a o jeho späťvzatí v podaní zo dňa 07.12.2015
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/55/2014-224 zo dňa 28. mája 2015 z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 593,68 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Súkeníka, advokáta, so sídlom v D..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 32.088,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.890,10 Eur od 04.01.2013 do 01.10.2013, zo sumy 1.000 Eur od 02.10.2013 do 25.11.2013, zo sumy 200 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.765,07 Eur od 07.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 654,66 Eur od 11.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.065,37 Eur od 15.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 377,15 Eur od 22.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 198,70 Eur od 25.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 387,58 Eur od 25.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 356,26 Eur od 27.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.132,54 Eur od 01.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 242,81 Eur od 02.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 496,88 Eur od 03.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 287,72 Eur od 29.03.2013 do 10.10.2013, zo sumy 90,62 Eur od 11.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 12.948,06 Eur od 30.04,2013 do zaplatenia, zo sumy 491,27 Eur od 23.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 231,66 Eur od 23.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.342,87 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.374,74 Eur od 30.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 3.279,76 Eur od 30.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.172,09 Eur od 07.05.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.569,44 Eur od 10.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 350,57 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 150,31 Eur od 31.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 209,98 Eur od 02.07.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 1.925 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.629,48 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie Servisnej zmluvy dňa 18.11.2011, predmetom ktorej bolo poskytovanie servisu strojov a zariadení zo strany žalobcu žalovanému ako odberateľovi na základe jeho požiadaviek, pričom realizácia práv a povinností prebiehala podľa vyjadrenia konateľa žalobcu tak, že žalovaný telefonicky alebo elektronicky vzniesol dopyt na vykonanie konkrétnej servisnej práce, konateľ žalobcu vykonal ohliadku stroja alebo zariadenia, ktorý mal byť servisovaný, následne
vypracoval cenovú ponuku a túto poslal žalovanému. Na základe predloženej cenovej ponuky žalovaný vystavil objednávku s cenou, na ktorej sa účastníci dohodli a následne po vykonaní prác žalobca vystavil faktúru, ku ktorej bol priložený doklad o vykonaní a prevzatí prác potvrdený poverenými pracovníkmi žalovaného. Takáto realizácia práv a povinností zo zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania vyplývala aj z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov. Za realizáciu servisných prác na základe uzatvorenej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu, ktorá bola dojednaná v článku 5 servisnej zmluvy v sume 0,48 Eur za km za dopravu k zákazníkovi, v sume 16,63 Eur za hodinu vykonanej práce na mieste a materiál mal byť účtovaný podľa aktuálne platného cenníka žalobcu. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu žalobca aktuálny cenník nepredložil a tento nepredložil ani ako prílohu žaloby, tak predmetnú námietku okresný súd nepovažoval za relevantnú. Žalobca predložil ponuky na vykonanie servisných prác na č.l. 164 - 193 spisu, ktoré predkladal i žalovanému. Na základe cenových ponúk boli vystavené jednotlivé objednávky žalovaného, ceny boli do týchto objednávok žalovaným prevzaté a následne objednávky žalovaného boli zo strany žalobcu na základe dojednaných podmienok akceptované. Zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania okresný súd posúdil ako nepomenovanú, uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorej zmluvné strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Predloženou servisnou zmluvou, cenovými ponukami a objednávkami žalovaného, žalobca preukázal právny základ žalovanej pohľadávky, a preto námietku žalovaného jej spornosti vyhodnotil ako nedôvodnú.
Žalobca predloženou servisnou zmluvou, cenovými ponukami súvisiacimi s jednotlivými objednávkami a faktúrami, objednávkami žalovaného, materiálovými listami k jednotlivým zákazkám preukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Obrana žalovaného obsiahnutá v odpore proti platobnému rozkazu bola koncipovaná v mnohých smeroch všeobecným spôsobom bez bližšej konkretizácie, a tým nebola spôsobilá relevantne spochybniť obsah žalobcom predložených listinných dôkazov. Okresný súd poukázal na to, že nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať, kto konkrétne za žalovaného podpísal listinné dôkazy, za situácie kedy žalovaný nevzniesol konkrétnu námietku, že by tieto listiny resp. niektoré z nich neboli podpísané osobami oprávnenými konať za žalovaného a to aj s prihliadnutím na ust. čl. 6 servisnej zmluvy.
Pokiaľ žalovaný v odpore namietal, že v žalovaných faktúrach žalobca účtoval žalovanému servis aj v prevádzke Beluša, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 1 servisnej zmluvy, okresný súd poukázal na prednes právneho zástupcu žalobcu, z obsahu ktorého vyplynulo, že zákazky Beluša sa týkajú faktúry č. 20130052 na č.l. 11 spisu, ku ktorej patrí objednávka na č.l. 12 spisu a preberací protokol na č.l. 13 spisu. Napriek tomu, že stroje a zariadenia žalovaného nachádzajúce sa v prevádzke Beluša, neboli uvedené v prílohe č. 1 servisnej zmluvy, na základe objednávky žalovaného a jej akceptácie zo strany žalobcu, došlo k založeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným aj vo vzťahu k servisovaniu stroja v prevádzke Beluša. Podľa okresného súdu, účelovosti obrany žalovaného nasvedčovalo aj písomné prehlásenie zo dňa 26.08.2013 žalovaného, ktoré síce nespĺňa náležitosti § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak z jeho obsahu vyplýva prehlásenie žalovaného o tom, že voči žalobcovi eviduje záväzky z faktúr, na základe ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, ako aj vôľa žalovaného svoj záväzok v čase prehlásenia vo výške 37.140,71 Eur uhradiť v štyroch splátkach s vymedzenými termínmi, na ktoré nadväzuje elektronická správa Mgr. Ladislava Švejdu adresovaná žalobcovi zo dňa 06.11.2013, v ktorej sa vyjadruje k dôvodom neuhradenia splátky navrhovanej do 31.10.2013. Podľa nerozporovaného tvrdenia žalobcu žalovaným, navrhnutý splátkový kalendár v prehlásení zo dňa 26.08.2013 bol aj čiastočne plnený, a to úhradou sumy 4.055,22 Eur dňa 01.10.2013 a sumy 800 Eur dňa 25.11.2013. K uznaniu záväzku v celosti zo strany žalovaného nedošlo ani čiastočnými úhradami niektorých faktúr v zmysle výpisu z účtu žalobcu, nakoľko čiastočné splnenie jednej faktúry nemá účinky uznania zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal doručenie žalovaných faktúr vrátane ich príloh, a teda nepreukázal začatie plynutia lehoty splatnosti žalovanej pohľadávky, teda omeškanie žalovaného s plnením záväzku, tak okresný súd poukázal na to, že žalovaný priamo nenamietal, že mu faktúry označené v článku II žaloby neboli doručené a skutočnosť, že týmito faktúrami disponoval, vyplývala zo samotného písomného prehlásenia žalovaného zo dňa 26.08.2013 a jeho prílohy, v ktorej sú všetky sporné faktúry uvedené. Otázka splatnosti faktúr bola upravená v článku 5 písm. e) servisnej zmluvy. Z obsahu dojednania zmluvných strán však nevyplývalo, či 45-denná doba splatnosti má byť počítaná odo dňa vystavenia faktúry alebo odo dňa jej doručenia žalovaného, preto vzhľadom na neurčitosť dojednania, bol žalovaný povinný v súlade s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka splniť svoj záväzok voči žalobcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Žalovaný nenamietal,
že by mu sporné faktúry boli doručené až po lehote splatnosti, ktorá je v nich uvedená, a preto bol povinný splniť svoj záväzok v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, tak ako táto vyplýva z ich obsahu. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti sa dostal do omeškania s plnením záväzku, a preto je povinný platiť žalobcovi z nezaplatenej sumy úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd konštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku v sume 1.925 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 2.629,48 Eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že pokiaľ zo strany žalobcu je tvrdené, že sa jedná o servis, ktorý má byť vykonaný na základe servisnej zmluvy, tak v prílohe č. 1 servisnej zmluvy, servis na prevádzke Beluša nie je uvedený. Čo sa týka osoby, ktorá mala prevziať práce poskytnuté zo strany žalobcu, tak táto nebola zo strany žalobcu dostatočným spôsobom identifikovaná, takže nie je zrejmé, či došlo k prevzatiu vykonaných prác zo strany žalobcu oprávnenou osobu, na ktorú skutočnosť navrhol výsluch svedka Ing. Q., p. E., pričom okresný súd výsluch týchto svedkov nevykonal. Žalovaný mal za to, že existencia pohľadávky žalobcu nebola spoľahlivo a hodnoverne preukázaná, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Nesúhlasil so skutočnosťami uvádzanými žalovaným v odvolaní, tieto považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa povinnosti uhradiť záväzok. Podľa žalobcu rozsudok okresného súdu je vecne správny a prvostupňový súd sa v jeho odôvodnení náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného. Okresný súd správne konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným došlo ku konsenzu o cene, keď žalobca akceptoval ceny, ktoré v objednávkach uviedol žalovaný. Vykonane servisných prác prebehlo v súlade so zmluvou, čo žalobca náležite preukázal listinnými dôkazmi, a to materiálovými listami a najmä montážnymi listami. Neobstojí ani tvrdenie, že žalobca nepreukázal odsúhlasenie počtu odpracovaných hodín, v ktorej súvislosti poukázal na čl. 6 zmluvy, z ktorého vyplýva, že po vykonaní opravy vedúci prevádzky, resp. ním poverená osoba potvrdí rozsah vykonaných opráv na montážnom liste, k čomu aj došlo. V objednávkach sám žalovaný uviedol mená vedúcich prevádzok, teda je zrejmé, že títo boli oprávnení konať v mene žalovaného a potvrdiť prevzatie vykonaných servisných prác. Pokiaľ žalovaný namietal, že by nemala nastať splatnosť faktúr, tak toto tvrdenie žalobca považoval za neopodstatnené, s ohľadom na čl. 5 písm. e) zmluvy. Skutočnosť, že žalovanému boli faktúry zo strany žalobcu doručené a vedel o ich splatnosti, preukázalo i prehlásenie žalovaného zo dňa 26.08.2013, ktorého prílohou bol zoznam záväzkov, pričom dátum splatnosti faktúr uvedených žalovaným v tomto zozname korešponduje s dátumom uvedeným na jednotlivých faktúrach. Podľa názoru žalobcu, z prehlásenia žalovaného zo dňa 26.08.2013 vyplýva vôľa žalovaného uznať záväzok voči žalobcovi. Podľa názoru žalobcu, tento jednoznačným spôsobom preukázal dôvodnosť nároku vo vzťahu k servisným prácam vykonaným v prevádzke žalovaného v Beluši, keďže vo vzťahu k tomuto nároku predložil dostatok listinných dôkazov. Napokon i faktúra č. 2013052, ktorú na základe vykonaných servisných prác v Beluši vystavil, je súčasťou zoznamu záväzkov, ktorý žalovaný priložil k svojmu prehláseniu zo dňa 26.08.2013. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.
Následne žalovaný v podaní zo dňa 07.12.2015 uskutočnil úkon označený „Späťvzatie odvolania zo dňa 16.07.2015 v celom rozsahu“. V tomto podaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uhradil celý dlh vo výške 32.088,39 Eur s príslušenstvom žalobcovi, berie odvolanie podané dňa 20.07.2015 späť v celom rozsahu. Súčasne pripojil doklady o úhrade, a to úhrada dňa 10.11.2015 vo výške 3.000 Eur, dňa 13.11.2015 vo výške 3.590,03 Eur, dňa 24.11.2015 v sume 6.590,03 Eur, dňa 5.12.2015 v sume 13.180,07 Eur.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. za aplikácie ust. § 207 ods. 2, 3 O.s.p. a dispozitívneho úkonu späťvzatia odvolania žalovaným odvolacie konanie zastavil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 207 ods. 2, 3 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa obsahu spisového materiálu bolo preukázané, že proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/55/2014-224 zo dňa 28. mája 2015 v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý v podaní zo dňa 07.12.2015 predmetné odvolanie zobral v celom rozsahu späť, preto za aplikácie ust. § 207 ods. 2, 3 O.s.p. krajský súd odvolacie konanie zastavil.
O trovách spojených s týmto konaním pred krajským súdom bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. ktoré bolo analogicky aplikované. Je zrejmé, že žalovaný späťvzatím odvolania z procesného hľadiska zavinil, že odvolacie konanie muselo byť zastavené, preto bol povinný žalobcovi nahradiť trovy odvolacieho konania. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12.8.2015 uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania. Priznaná náhrada odvolacích trov pozostávala z trov právneho zastúpenia žalobcu, t.j. odmeny za 1 úkon právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.8.2015 - 1 x 486,34 Eur, režijný paušál 1 x 8,39 Eur + 20 % DPH = 98,95 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 593,68 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods.1O.s.p.).
V súvislosti so súdnym poplatkom z podaného odvolania, keďže o ňom rozhodoval okresný súd podľa uznesenia č.k. 38Cb/55/2014-238 zo dňa 7.8.2015 v spojení aj s ust. § 12 ods. 1 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, bude o ňom konať okresný súd v nadväznosti na späťvzatie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.