Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/170/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114238701 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114238701.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: HERIX, s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 691 379, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Petrom Volochom, advokátom, so sídlom H. XXX, XXX XX Senica, proti žalovanému v 1/ rade: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, žalovanému v 2/ rade: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Aksamitom, nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX, XXX XX M., žalovanému v 3/ rade: V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K. XXXX/XX, XXX XX C. nad M., štátny občan SR, žalovanej v 4/ rade: S. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. K. XXXX/XX, XXX XX Teplička nad Váhom, štátna občianka SR, žalovaní v 3/ a v 4/ rade zastúpení právnym zástupcom JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 282/2014-736 zo dňa 10.11.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 282/2014-736 zo dňa 10.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaní v 1/, v 2/, v 3/, v 4/ rade m a j ú n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatnými výrokmi rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1/ rade na účet zástupcu žalovaného v 1/ rade trovy konania v sume 2.234,42 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému v 2/ rade trovy konania v sume 6.055,15 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaným v 3/ a v 4/ rade trovy konania v sume 3.563,08 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že dobrovoľná dražba, ktorá sa uskutočnila dňa 22.12.2008 o 11. hod. v salóniku VIP Penzión Anton, Sv. Cyrila a Metoda 830, 013 01 Teplička nad Váhom, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 559/2008, Nz 63292/2008, NCRIs 62744/2008 spísanou dňa 22.12.2008 notárkou JUDr. Katarínou Valovou, so sídlom v Bratislave I, ktorej predmet dražby nadobudli V. W., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka S. W., nar. XX.X.XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C. N. M., Obec C., okres Žilina, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Žilina, pozemok p.č. 2921/13, zastavané plochy a nádvoria o výmere 840 m2 a stavba s.č. 1032, obchodná jednotka - motorest na parcele č. 2921/13 v podiele 1/1, je neplatná. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1/ až v 4/ rade nahradiť žalobcovi trovy konania. 2. Okresný súd poukázal na priebeh doterajšieho súdneho konania s tým, že podľa výpisu z obchodného registra, ako z verejne dostupného registra vyplynula skutočnosť právneho nástupníctva na strane žalovaného v 1/ rade, keď žalovaný v 1/ rade: Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. bol dňa 1.11.2014 z obchodného registra vymazaný na základe dobrovoľného výmazu s tým, že jeho právnym nástupcom - univerzálnym právnym nástupcom sa stal subjekt Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, na základe ktorej skutočnosti okresný súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ďalej ako so žalovaným v 1/ rade konal s označeným právnym nástupcom. V ďalšom okresný súd poukázal na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo pred ním dňa 30.6.2015, na ktorom bol daný priestor na vyjadrenie sa k veci právnemu zástupcovi žalobcu a štatutárnemu zástupcovi žalobcu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca predovšetkým namieta, že cena určená znaleckým posudkom, na základe ktorého bola vykonaná dražba, bola určená neadekvátne. Žalovaný v 2/ rade ako dražobník nesplnil svoje povinnosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách, pričom právny zástupca žalobcu spochybnil, že by včas zaslal žalobcovi oznámenie o dražbe 30 dní pred konaním dražby, že by včas zaslal žalobcovi 30 dní pred konaním dražby znalecký posudok, ako to ukladá úprava § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej podľa žalobcu žalovaný v 2/ rade nedodržal lehotu podľa § 11 ods. 2, § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách (č.l. 660). Oznámenie o ohliadke nehnuteľností je datované dňom 30.10.2008 a ohliadka sa uskutočnila 12.11.2008. Bez dodržania primeranej lehoty boli preto vytvorené podmienky na to, aby znalecký posudok, na základe ktorého bola dražba uskutočnená, bol neadekvátny. Oba posudky produkované v konaní boli vypracované tou istou metódou polohovej diferenciácie. Nebolo dostatočne publikované konanie dražby. Žalobca bol zbavený svojho majetku za cenu podstatne nižšiu, približne o 1.000.000,- Sk. Žalobca navrhol vzhľadom na rozpory v znaleckých posudkoch predvolať znalca Ing. Mušku, aby vysvetlil uvedené rozdiely. Na rovnakú okolnosť navrhol vypočuť znalca Ing. Stanislava Šubu, vo vzťahu ku ktorému žiadal, aby bol tento vypočutý a vysvetlil, ako dospel pri metóde polohovej diferenciácie k odlišnému záveru, ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Zdenka Mušku. Okresný súd v ďalšej časti svojho odôvodnenia a rozhodnutia poukázal na vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu p. Henricha Minárika na pojednávaní konanom dňa 30.6.2015, a to vo vzťahu k samotnej trhovej hodnote draženej nehnuteľnosti a následne potom získanej v rámci výkonu dobrovoľnej dražby. 3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, za aplikácie ust. § 11 ods. 1, 4, 5, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 5, 7, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení platnom a účinnom v čase realizácie dobrovoľnej dražby, teda k 22.12.2008 (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z."), za použitia ust. § 120 ods. 1, 3, 4, § 132 O.s.p. dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť a túto v celom rozsahu zamietol. Okresný súd s poukazom k ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. k momentu realizácie dobrovoľnej dražby, a to k 22.12.2008 sa zaoberal zachovaním prekluzívnej lehoty pre včasné podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v rozsahu troch mesiacov s počiatkom plynutia odo dňa príklepu, ktorý bol v danom prípade udelený žalovanému v 3/ rade dňa 22.12.2008. Pri konštatovaní udelenia príklepu dňa 22.12.2008 a podaní žaloby v tejto veci o určenie neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby dňa 23.3.2009, z prezentačnej pečiatky okresného súdu v zmysle č.l. 1 spisu bolo nevyhnutné skonštatovať, že žaloba bola podaná včas (pozn. krajského súdu: 22.03.2009 bola nedeľa, preto došlo k posunu na najbližší nasledujúci pracovný deň ako posledný deň trojmesačnej lehoty na podanie žaloby, a to na deň 23.03.2009, čo bol pondelok). 4. V súvislosti s určovacím výrokom okresný súd s poukazom na ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. skonštatoval, že existoval naliehavý právny záujem na navrhovanom určení neplatnosti dražby, pretože tento naliehavý právny záujem na strane žalobcu bol daný priamo označenou hmotno- právnou úpravou. Pri posudzovaní dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného určenia práve vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré upravuje trojmesačnú prekluzívnu hmotno-právnu lehotu na včasné podanie žaloby, okresný súd v otázke zákonom stanovenej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, zo záverov vyplývajúcich z analogicky aplikovateľného rozhodnutia NS SR v rozsudku sp. zn. 4Obo 21/2000 (publikované i v Zo súdnej praxe ako 7/2001) dospel k záveru, že mohol vecne preskúmavať dôvodnosť alebo nedôvodnosť tvrdení žalobcu, ktorými sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej dražby len vo vzťahu k tým tvrdeniam, ktoré žalobca uviedol vo včas podanej žalobe a ktoré spadali do vymedzenej lehoty troch mesiacov od udelenia príklepu. Akékoľvek ďalšie skutkovo nové a odlišné argumenty uvádzané žalobcom v priebehu konania preto neboli spôsobilým predmetom vecného preskúmania a okresný súd z dôvodu ich prezentácie po uplynutí uvedenej prekluzívnej lehoty na tieto neprihliadal. Toto konštatovanie okresného súdu sa vzťahovalo napríklad ku tvrdeniu žalobcu, ktoré uviedol až na pojednávaní konanom dňa 30.6.2015, podľa ktorého tvrdenia predmet dražby nebol viditeľne označený podľa § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., teda tvrdenie v skutkovej rovine nebolo obsiahnuté v dôvodoch včas podanej žaloby a vo vzťahu ku ktorému tvrdeniu, ak toto vo včas podanej žalobe absentovalo, nestačil len samotný poukaz na úpravu § 11 zákona č. 527/2002 Z.z.. Naviac, konkrétne k označeniu nehnuteľnosti ako predmetu dražby okresný súd uviedol, že postupom žalovaného v 2/ rade táto jeho zákonná povinnosť porušená nebola, pretože samotní žalovaní v 3/ a vo 4/ rade v konaní potvrdili, že informácia o konaní dražby bola i na samotnej predmetnej nehnuteľnosti. 5. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že primárnou námietkou žalobcu, na základe ktorej sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej dražby, bola skutočnosť určenia ceny dražených nehnuteľností na základe znaleckého posudku Ing. Stanislava Šubu č. 118/2008 vo výške 2.100.000,- Sk, v ktorej časti poukazoval žalobca na úpravu podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. a tvrdil, že tento znalecký posudok neurčuje cenu obvyklú v mieste konania dražby. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že znalecký posudok Ing. Stanislava Šubu bol vypracovaný na základe požiadavky dražobníka, ktorý má zákonnú povinnosť zabezpečiť ocenenie nehnuteľností podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Za týmto účelom sa dražobník, a to žalovaný v 2/ rade obrátil na znalca Ing. Stanislava Šubu, ktorý v relevantnej dobe bol zapísaným znalcom pre príslušný odbor oceňovania nehnuteľností v zozname znalcov a ktorý vypracoval písomný znalecký posudok, s ktorým sa okresný súd oboznámil. Týmto postupom si žalovaný v 2/ rade ako dražobník splnil svoju zákonnú povinnosť. Po oboznámení sa s obsahom samotného Znaleckého posudku č. 118/2008 zo dňa 20.11.2008 okresný súd konštatuje, že označený znalec v jeho obsahu podrobne popísal, akým spôsobom dospel k záverom, do ktorých vyústilo vypracovanie znaleckého posudku a z akých informácií a východísk vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalec nepoprel, že sa dovnútra samotného objektu nedostal, ale vykonal ohliadku predmetného objektu jednak zvonku a zároveň aj nazretím cez okno, na základe čoho získal podľa názoru okresného súdu dostatočne objektívnu informáciu o stave oceňovaného objektu. Súčasne postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu dražby s odbornou starostlivosťou a okrem informácií zistených vlastnou ohliadkou predmetu ocenenia použil aj informácie z poskytnutého pôvodného znaleckého posudku, ktorý čiastočne akceptoval a zároveň využil aj prevažne vlastné poznanie lokality, v ktorej sa predmet ocenenia nachádzal a vedomosť o miestnych cenách. Okresný súd dospel k záveru, že znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Stanislavom Šubom nebolo preukázané, že by označený znalec pri vypracovaní tohto znaleckého posudku porušil právne predpisy upravujúce oceňovanie nehnuteľností. Na tomto závere nemenila nič ani skutočnosť, že existuje iný znalecký posudok produkovaný žalobcom, ktorý bol vypracovaný Ing. Zdenkom Muškom č. 94/2008, ktorý oceňoval dražené nehnuteľnosti sumou 3.100.000,- Sk. Okresný súd vo vzťahu k tejto námietke opätovne poukázal na úpravu vyplývajúcu z ust. § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorej je zákonnou povinnosťou dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Vo vzťahu ku znaleckému posudku, ktorý sa týka nehnuteľnosti, podniku, jeho časti alebo kultúrnej pamiatky alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, kladie predmetná úprava požiadavku, aby cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Pokiaľ išlo o požiadavku vyplývajúcu z ust. § 12 ods. 1 veta druhá zákona č. 527/2002 Z.z., táto bola pri zohľadnení dátumu vypracovania predmetného znaleckého posudku Ing. Stanislava Šubu dňom 20.11.2008, ako vyplynulo z jeho písomného vyhotovenia (č.l. 54) a pri zohľadnení dňa konania dražby dňa 22.12.2008 naplnená. Rovnako okresný súd skonštatoval splnenie zákonných podmienok vo vzťahu ku postupu dražobníka podľa § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 527/2002 Z.z., ktorú zákonnú povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby si dražobník, a to žalovaný v 2/ rade splnil tým, že zabezpečil označený znalecký posudok Ing. Stanislava Šubu. Ak žalobca disponoval znaleckým posudkom Ing. Zdenka Mušku, ktorý určoval cenu predmetu dražby o 1.000.000,- Sk vyššiu, nebolo to dôvodom pre určenie neplatnosti označenej dobrovoľnej dražby. Preto okresný súd nevidel priestor pre doplnenie dokazovania v súlade s návrhom žalobcu na nariadenie či už ďalšieho znaleckého dokazovania ocenením predmetu dražby alebo výsluchom znalcov Ing. Stanislava Šubu a Ing. Zdenka Mušku vo vzťahu k otázke rozdielneho určenia ceny predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, v nadväznosti na čo okresný súd tieto dôkazy zamietol. 6. Okresný súd mal za to, že pokiaľ v rámci tejto primárnej námietky, ktorou odôvodňoval žalobca určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, zároveň žalobca tvrdil, že určenie ceny dražených nehnuteľností na základe znaleckého posudku Ing. Stanislava Šubu je zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi a dôsledkom takéhoto určenia ceny predmetných nehnuteľností, ktorá je neprimerane nízka, vznikla žalobcovi škoda, tak predmetom tohto konania, v ktorom sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, bolo posúdenie skutočností, či predmetná dobrovoľná dražba prebehla v súlade s úpravou, ktorá vyplýva zo zákona č. 524/2002 Z.z. v znení v čase konania predmetnej dobrovoľnej dražby. Keďže zabezpečením znaleckého posudku Ing. Stanislava Šubu si dražobník splnil zákonnú povinnosť podľa § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 527/2002 Z.z., nebolo možné len vzhľadom na výšku ceny oceňovaných nehnuteľností podľa tohto znaleckého posudku, a to ani pri preukázanej existencii iného znaleckého posudku na ocenenie tých istých nehnuteľností (znaleckého posudku Ing. Mušku alebo znaleckého posudku Ing. Rastislava Doboša) konštatovať zistenie rozporu takéhoto postupu žalovaného v 2/ rade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda rozpor s dobrými mravmi. Okresný súd poukázal na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania v tejto veci, v rámci ktorých bolo preukázané, že sám žalobca napriek tomu, že mu taká povinnosť vyplývala z hmotno-právnej úpravy (§ 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva), ako aj z úpravy § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. nekonal v súvislosti s predmetnou dobrovoľnou dražbou takým spôsobom, ktorý by vyústil do predaja dražených nehnuteľností za vyššiu cenu, než za akú boli v rámci dobrovoľnej dražby vydražené. Konkrétne nesprístupnil objekt, ktorý bol predmetom dražby napriek tomu, že bol vyzvaný výzvou dražobníka so všetkými náležitosťami podľa zákona č. 527/2002 Z.z., v dôsledku čoho dražobník postupoval v súlade s právnou úpravou a podľa § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby z dostupných údajov, čo potvrdzoval aj obsah vypracovaného znaleckého posudku Ing. Stanislava Šubu. Okresný súd zdôraznil, že žalobca práve za účelom účasti na obhliadke pre potreby vykonania ocenenia predmetu dražby splnomocnil právneho zástupcu JUDr. Repáka, ako to vyplynulo z predloženého listinného dôkazu, ktorý sa nachádza na č.l. 221 spisu. Napriek tejto skutočnosti však sprístupnenie objektu nezabezpečil. 7. Tvrdenia žalobcu o existencii prípadných ďalších záujemcov o vydražené nehnuteľnosti preukázané neboli. Vyplynulo riadne splnenie informačných povinností žalovaného v 2/ rade ako dražobníka v súvislosti s realizovanou dražbou, napriek čomu sa predmetnej dražby zúčastnil len jeden záujemca, a to žalovaný v 3/ rade, podľa čoho okresný súd skonštatoval, že žiadny ďalší záujemcovia o dražené nehnuteľnosti ani neexistovali. Z titulu splnenia si informačných povinností podľa príslušnej právnej úpravy nebol nikto obmedzovaný v možnosti účasti na predmetnej dobrovoľnej dražbe, čo okresný súd uviedol aj vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o realizácii separátnych rokovaní s ďalšími záujemcami o kúpu nehnuteľností. Výsledky dokazovania nepotvrdili ani námietku žalobcu, že došlo k porušeniu ust. § 11 zákona č. 527/2002 Z.z., a to k tvrdeniu žalobcu, že nebola zabezpečená dostatočná informovanosť o dražbe, ako aj, že oznámenie o dražbe nebolo riadne zverejnené na úradnej tabuli obce, čo sa malo prejaviť v okruhu záujemcov o dražbu, ak sa dostavil len jeden záujemca, následkom čoho absentovala možnosť vydražiť predmet dražby za vyššiu cenu, t.j. za cenu trhovú. Žalobca pri tejto námietke tvrdil, že mu nebolo známe, že by žalovaný v 2/ rade zabezpečil zverejnenie dražby v periodickej tlači, resp. v ostatných hromadných informačných prostriedkoch. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť tejto námietky žalobcu. Z predloženého dokladu označeného ako zaslanie listiny zo dňa 21.11.2008 (č.l. 80 spisu) jednoznačne vyplynulo, že žalovaný v 2/ rade zaslal žalobcovi uvedenú listinu spolu s prílohami, ktoré tvorilo oznámenie o dobrovoľnej dražbe a Znalecký posudok č. 118/2008 zo dňa 20.11.2008. Dražobník znalecký posudok spolu s oznámením o konaní dražby zaslal listom zo dňa 21.11.2008 žalobcovi a konal tak v rámci zákonnej lehoty, teda najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 22.12.2008, čím bola naplnená požiadavka vyplývajúca z úpravy ust. § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z.. 8. Okresný súd potvrdením o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb na č.l. 181 spisu mal za to, že vyplýval údaj o uverejnení oznámenia o predmetnej dobrovoľnej dražbe v označenom registri dňa 21.11.2008 o 15.04 hod., teda najmenej 30 dní pred konaním predmetnej dobrovoľnej dražby, čím bolo preukázané splnenie zákonnej požiadavky realizácie dobrovoľnej dražby podľa § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z.. 9. Zákonné lehoty vyplývajúce z úpravy § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorej úpravy bolo potrebné oznámenie o dražbe zaslať okrem iného navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, osobám, ktoré mali k predmetu dražby záložné alebo iné právo, osobám, ktoré majú k predmetu dražby predkupné právo zapísané v katastri nehnuteľností, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu vlastníka nehnuteľností a notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať, preukázal žalovaný v 2/ rade predložením súboru listinných dôkazov, ktoré boli prílohou jeho vyjadrenia sa k žalobe, v nadväznosti na čo okresný súd skonštatoval preukázanie splnenia i vo vzťahu k požiadavke, ktorá vyplynula z ust. § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.. Žalovaný v 2/ rade si splnil svoje zákonné povinnosti odoslaním predmetných oznámení o dobrovoľnej dražbe, ktoré sú zo dňa 21.11.2008 a v tomto konaní nebolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti preukázať, že adresátom boli tieto oznámenia aj skutočne doručené, pretože takáto požiadavka z označenej právnej úpravy nevyplývala. Všetky tieto oznámenia boli zaslané v zákonnej lehote, teda aspoň 30 dní pred konaním predmetnej dražby, čo žalovaný v 2/ rade spoľahlivo preukázal. Ak žalobca tieto skutočnosti spochybňoval, bolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti tieto tvrdenia aj preukázať, ktorými spochybňoval splnenie týchto zákonných povinností dražobníka, k čomu však nedošlo. 10. Vo vzťahu k povinnosti dražobníka podľa § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., teda oznámenie o dražbe zaslať dražobníkom bez zbytočného odkladu aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku, okresný súd poukázal na listinný dôkaz predložený opäť ako príloha vyjadrenia sa žalovaného v 2/ rade k žalobe, a to oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku OV 228B/2008, ako vyplynulo z č.l. 166 spisu dňa 26.11.2008, čo bola informácia zistiteľná z verejne dostupného registra - Obchodného vestníka, a preto nebola predmetom osobitného dokazovania v zmysle úpravy ust. § 121 O.s.p.. Vo vzťahu k lehote na uverejnenie oznámenia o dražbe v Obchodnom vestníku okresný súd zdôraznil, že z úpravy § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. nevyplýva žiadna konkrétna lehota na realizáciu tohto uverejnenia, ale požiadavka uskutočniť toto publikovanie bez zbytočného odkladu, čo v nadväznosti na zistené podľa názoru okresného súdu bolo aj naplnené. 11. Povinnosť dražobníka vyplývajúca z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby nachádza a v rovnakej lehote aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, pričom obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie uverejniť, okresný súd poukázal opätovne na listinné dôkazy, ktoré boli prílohou vyjadrenia sa žalovaného v 2/ rade k žalobe a na základe oboznámenia sa s ktorými okresný súd skonštatoval splnenie aj týchto zákonných povinností dražobníka. Žalovaný v 2/ rade ako dražobník zaslal žiadosť o zverejnenie oznámenia Obci Teplička nad Váhom dňa 21.11.2008 a následne už bolo mimo jeho dispozície, ako bude obec ďalej postupovať a v akých časových reláciách si splní svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 4 veta tretia zákona č. 527/2002 Z.z. bezodkladne a bezodplatne uvedené oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby zverejniť. Vo vzťahu k tejto povinnosti dražobníka a konštatovaniu o jej splnení poukázal okresný súd na prednes právneho zástupcu žalovaného v 3/ a v 4/ rade, ktorí uviedli, že práve z úradnej tabule Obce Teplička nad Váhom sa o tom, že sa bude konať dražba, dozvedeli. Rovnako potvrdili, že informácia o konaní dražby bola i na samotnom objekte, ktorý bol predmetom dražby. Ostatná časť zákonných povinností, ktoré vyplývajú z citovanej zákonnej úpravy, a teda povinnosť zverejniť aspoň 15 dní pred konaním dražby jej termín v periodickej tlači, žalovaný v 2/ rade preukázal predložením listinných dôkazov, ktoré tvorili prílohou podania vyjadrenia k žalobe, a to konkrétne výňatkom z periodickej tlače s celoštátnou pôsobnosťou - z denníka Pravda zo dňa 6.12.2008 a ďalšieho periodika s názvom IMMO-REAL.SK zo dňa 15.12.2008, vo vzťahu ku ktorému druhému zverejneniu okresný súd skonštatoval nedodržanie zákonnej aspoň 15- dňovej lehoty zverejnenia pred termínom konania dražby. Napriek tomu však okresný súd poukázal na znenie úpravy podľa § 11 ods. 4 veta druhá zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré nestanovuje požiadavku uverejnenia oznámenia o dražbe vo viacerých periodikách, ale v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, ktorá požiadavka vyžadovaná zákonom uverejnením v denníku Pravda, tak ako bolo uvedené okresným súdom, naplnená bola, a to s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, podľa ktorého periodická tlač sú noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku. 12. Ak žalobca svoj návrh na určenie neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby odôvodňoval tvrdením krátkej lehoty, kedy mu dražobník, teda žalovaný v 2/ rade oznámil listom doručeným dňa 3.11.2008, že vykoná ohodnotenie predmetu dražby znalcom a vyzval ho na sprístupnenie nehnuteľnosti znalcovi dňa 12.11.2008 o 11.30 hod., a tým nebola dodržaná lehota vyplývajúca zo zákona č. 527/2002 Z.z., v ktorej má byť vlastník informovaný o ohliadke znalcom zo strany dražobníka a ktorá lehota bola vymedzená zákonnou úpravou ako lehota „spravidla tri týždne vopred", nevyhodnotil okresný súd túto námietku žalobcu ako dôvodnú a zakladajúcu záver o dôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti predmetnej dražby. Žalobca v obsahu tejto námietky tvrdil, že mu nebola na zabezpečenie sprístupnenia predmetu dražby poskytnutá primeraná lehota. Dokonca v tej dobe mal byť odcestovaný v zahraničí, čím si svoju povinnosť splniť nemohol a o tom aj dražobníka informoval. Okresný súd poukázal na úprava podľa § 12 ods. 2 veta druhá zákona č. 527/2002 Z.z., ktorá vymedzovala čas medzi odoslaním výzvy dražobníka adresovanej vlastníkovi predmetu dražby - nehnuteľnosti a vo výzve určenou dobou ohliadky tak, že má ísť spravidla o tri týždne. V danom prípade sa nejedná o striktne zákonom stanovenú lehotu, nedodržaním ktorej by sa naplnil zákonom predpokladaný dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ide o poriadkovú lehotu, čo je jednoznačne vyjadrené formuláciou „spravidla tri týždne". Vykonaným dokazovaním bolo pred okresným súdom preukázané, že oznámenie o vykonaní ohliadky bolo žalobcovi doručené dňa 3.11.2008, ktorý dátum doručenia oznámenia žalobca priamo v bode 5 článku II. písomného vyhotovenia žaloby nespochybnil. Medzi týmto dátumom a termínom vykonania ohliadky, ako bolo uvedené v oznámení o vykonaní ohliadky, teda dňom 12.11.2008, bolo deväť dní. Dobu deviatich dní hodnotil okresný súd za spĺňajúcu požiadavku úpravy podľa § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. a zároveň primeranú vo vzťahu k žalobcovi na to, aby si svoje osobné alebo pracovné záležitosti zariadil tak, aby mohol naplniť svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. zabezpečiť riadnu ohliadku nehnuteľností za účelom vypracovania znaleckého posudku, a teda umožniť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby na základe ohliadky predmetu dražby. Úprava ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. zároveň nestanovuje žiadnu sankciu za porušenie tejto povinnosti vlastníka nehnuteľnosti (povinnosti umožniť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby), ale zároveň v § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. upravuje mechanizmus určenia hodnoty predmetu dražby na základe údajov, ktoré má dražobník k dispozícii, ako tomu bolo i v tejto veci. Úprava § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., ktorá ukladá vlastníkovi nehnuteľností povinnosť umožniť ohliadku predmetu dražby v čase, ktorý je určený dražobníkom vo výzve na umožnenie ohliadky, je v rámci špeciálnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 527/2002 Z.z. konkretizáciou zákonnej povinnosti záložcu podľa úpravy § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je záložca povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Argumentácia žalobcu preto v tejto časti nebola hodnotená zo strany okresného súdu ako dôvodná a súčasne okresný súd zdôraznil, že k tomuto záveru prispieva aj obsah listinného dôkazu - plnej moci žalobcu pre JUDr. Repáka, tak ako je v spise na č.l. 221 spisu, podľa ktorého žalobca označeného právneho zástupcu splnomocnil práve na konanie za žalobcu, a to na účasť na ohliadke za účelom vykonania ocenenia predmetu dražby, čo jednoznačne vyplynulo z obsahu tohto písomného plnomocenstva. Úprava zákona č. 527/2002 Z.z. nevyžaduje osobnú účasť vlastníka nehnuteľnosti pri realizácii ohliadky predmetu dražby za účelom jej ocenenia a vytvára len priestor pre účasť vlastníka nehnuteľnosti na jej ohliadke za účelom ocenenia, v rámci čoho vlastník nehnuteľností môže toto právo využiť alebo nie. V danom prípade ani žalobca a ani ním splnomocnený zástupca nevyužili právo zúčastniť sa predmetnej ohliadky. Vzhľadom na obsah tohto plnomocenstva žalobcu pre JUDr. Repáka, ktorá je zo dňa 10.11.2008 a súčasne pri zohľadnení dátumu, kedy bola žalobcovi doručená výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania jej ohodnotenia (3.11.2008), okresný súd hodnotil postup dražobníka podľa jeho listu zo dňa 12.11.2008 (č.l. 187 spisu) ako postup, v rámci ktorého nevyhovením žiadosti žalobcu o dodatočné predĺženie lehoty určenej vo výzve na sprístupnenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom oceňovania, nebol žalobca ukrátený alebo obmedzený na svojich právach. 13. Poslednou námietkou, ktorou žalobca odôvodňoval návrh na určenie neplatnosti predmetnej dražby, bolo tvrdenie, podľa ktorého oznámenie o dražbe nebolo urobené osobami, ktoré v čase realizácie tohto úkonu boli oprávnené za žalovaného v 1/ rade v jeho mene konať. Poukázal pri tom na osobu Ing. V. D., ktorý podľa tvrdení žalobcu už nebol v čase, keď podpisoval oznámenie o dražbe, členom predstavenstva žalovaného v 1/ rade, a pokiaľ je to tak aj v prípade zmluvy o vykonaní dražby, tak potom je zmluva absolútne neplatná. Ani táto námietka žalobcu nebola dôvodná a nemohla založiť záver o neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože z verejne dostupného obchodného registra jednoznačne vo vzťahu k zápisu žalovaného v 1/ rade vyplynulo, že Ing. V. D. bol členom predstavenstva žalovaného v 1/ rade v období od 10.11.2007 až do 28.1.2009, a teda bol členom predstavenstva žalovaného v 1/ rade i v čase podpisu oznámenia o dražbe, ako aj v čase uzatvorenia zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby na nehnuteľné veci na návrh záložného veriteľa zo dňa 30.10.2008 (č.l. 188). 14. V závere okresný súd uviedol, že po realizácii konania v štádiu po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline jeho uznesením č.k. 13Cob/45/2014-574 zo dňa 26.11.2014, pri dôslednom rešpektovaní záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR i Krajského súdu v Žiline, vysloveného v tejto veci v smere odstránenia nedostatku konania, odňatia možnosti konať pred súdom vo vzťahu k žalobcovi a pri zachovaní práv žalobcu ako sporovej strany vo vzťahu k jeho možnosti zúčastniť sa pojednávania, neboli v štádiu konania po uvedenom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline produkované sporovými stranami, a to najmä žalobcom žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by boli efektívne spochybnené a vyvrátené závery okresného súdu uvedené vyššie, v zmysle ktorých pri realizácii predmetnej dobrovoľnej dražby zo strany dražobníka boli splnené všetky povinnosti vyplývajúce mu vo vzťahu k informovaniu o termíne a predmete dobrovoľnej dražby v rozsahu, v akom boli namietané žalobcom v rámci dôvodov žaloby v tejto veci. Dražobník zároveň riadne a včas vyzval žalobcu ako vlastníka predmetu dražby na umožnenie ohliadky tohto predmetu a žalobca ako vlastník predmetu dražby, či už sám osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu nevyužil svoje právo osobne sa zúčastniť tejto ohliadky, v nadväznosti na čo dražobník odôvodnene postupoval pri ohodnotení predmetu dražby vychádzajúc z údajov, ktoré mal v tom čase k dispozícii dražobník a znalec, ktorý na základe žiadosti dražobníka ohliadku predmetu dražby vykonal. Nebol teda v konaní zistený žiaden dôvod neplatnosti dražby, tak ako bol žalobcom, pokiaľ išlo o včas uplatnené dôvody neplatnosti dražby v žalobe, tvrdený. Rovnako tieto konštatovania vylúčili záver, že by v postupe dražobníka, navrhovateľa dražby alebo vydražiteľa došlo v priebehu predmetnej dražby ku skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali záver o rozpore tohto postupu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyjadrenia sa žalobcu na pojednávaní dňa 30.6.2015 vrátane vyjadrenia sa právneho zástupcu žalobcu a ani z listinných dôkazov predložených žalobcom tak, ako tvorili prílohu jeho podania zo dňa 5.11.2015 (prílohová obálka č.l. 703 spisu) nevyplynuli žiadne skutočnosti a k nim produkované dôkazy, ktoré by mali relevanciu k predmetu konania s výsledkom iného záveru, než bolo rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Pri konštatovanom preukázaní zákonom č. 527/2002 Z.z. vyžadovaného zaslania oznámenia o dobrovoľnej dražbe žalobcovi spolu s prílohou tvorenou znaleckým posudkom znalca Ing. Šubu ako to vyplynulo z č.l. 162, 163 spisu, v spojení s dokladom - poštovým podacím hárkom s dennou pečiatkou pošty zo dňa 21.11.2008, ako je v prílohovej obálke na č.l. 704 spisu, nevzhliadol okresný súd dôvod na vykonávanie dokazovania v smere dôkazných návrhov žalobcu: oboznamovať originál návratky doručenky od žalobcu z doručovania oznámenia o dobrovoľnej dražbe, dopytom na Notársky úrad JUDr. Ruženy Bajerovej na zisťovanie času (dňa a hodiny) overenia podpisov predsedu predstavenstva a člena predstavenstva Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. na oznámení o dobrovoľnej dražbe a ani výsluchom znalca Ing. Šubu na otázku odovzdania - presunu ním vypracovaného znaleckého posudku dňa 20.11.2008 v Žiline do Bratislavy, v nadväznosti na čo okresný súd tieto dôkazné návrhy zamietol. 15. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným v 1/ až 4/ rade ako úspešným sporovým stranám priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania, čo sa premietlo do samostatných výrokových častí o priznaných jednotlivo vzniknutých, účelne uplatnených trov súdneho konania žalovaným v 1/ rade až v 4/ rade vo výške, ktorú zdôvodnil a vyšpecifikoval okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. 16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Ako dôvody odvolania uviedol poukaz na ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p., keďže mal za to, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na ust. § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Predmetný zákon ukladal dražobníkovi, a to žalovanému v 2/ rade povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. V čase konania dražby dňa 22.12.2008 mal však dražobník k dispozícii dva znalecké posudky, každý s diametrálne odlišnou cenou pri použití rovnakého spôsobu oceňovania metódou polohovej diferenciácie. Dražobník mal k dispozícii Znalecký posudok č. 118/2008 zo dňa 20.11.2008 znalca Ing. Stanislava Šubu, ktorým boli predávané nehnuteľnosti ocenené na sumu 2.100.000,- Sk, ako aj Znalecký posudok č. 94/2008 zo dňa 20.12.2008 znalca Ing. Zdenka Mušku, ktorým boli tie isté nehnuteľnosti ocenené na sumu 3.100.000,- Sk. Ak mal dražobník k dispozícii dva diametrálne odlišné znalecké posudky a napriek tomu, že zákonná povinnosť dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby trvala až do vykonania dražby, pričom druhý znalecký posudok Ing. Zdenka Mušku zo dňa 20.12.2008 bol časovo bližší k termínu konania dražby dňa 22.12.2008, dražobník z nevysvetliteľných dôvodov svojvoľne rozhodol v dražbe pokračovať podľa pôvodného znaleckého posudku Ing. Stanislava Šubu zo dňa 20.11.2008 a predmet dražby vydražil v prospech žalovaného v 3/ rade, ktorý bol jediným účastníkom dražby. V čase konania dražby dňa 22.12.2008 tak mohol mať dražobník oprávnené pochybnosti o tom, aká je skutočná obvyklá cena predmetu dražby v čase a mieste konania tejto dražby. Za týchto okolností mal žalobca za to, že dražobník svojvoľne rozhodol z dvoch znaleckých posudkov, ktoré mal k dispozícii, použiť nižšiu cenu, čo spôsobuje to, že dražobník nesplnil svoju povinnosť zaistiť obvyklú cenu v čase a mieste konania dražby, čo je dostatočný dôvod na určenie neplatnosti dražby. Preto nie je možné sa stotožniť so záverom okresného súdu, podľa ktorého zákonná povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby bola žalovaným v 2/ rade ako dražobníkom splnená tým, že zabezpečil označený znalecký posudok Ing. Stanislava Šubu. Tento záver okresného súdu by bol namieste len v tom prípade, ak by mal dražobník k dispozícii len jeden znalecký posudok, a to Ing. Stanislava Šubu. Dražobník, a to žalovaný v 2/ rade v čase konania dražby vedel, že znalecký posudok Ing. Stanislava Šubu bol vypracovaný bez skutočného vstupu znalca do oceňovaného objektu, a teda bez skutočného posúdenia aktuálneho stavu a hodnoty nehnuteľností, a preto sa nemohlo jednať o cenu obvyklú, ale o cenu fiktívnu. Zatiaľ druhý znalecký posudok Ing. Zdenka Mušku bol vypracovaný v čase bližšie k termínu konania dražby, so skutočným vstupom do objektu a reálnym posúdením skutočného technického stavu a hodnoty predmetu dražby, a preto objektívne na základe týchto skutočností mohol a mal dražobník - žalovaný v 2/ rade predpokladať, že takto určená cena nepochybne viac zodpovedá zákonom požadovanej cene obvyklej v čase a mieste konania dražby. Znalecké posudky sa odlišovali nielen v cene stavby, ale aj v určení ceny pozemkov. Pokiaľ žalobca ešte pred vykonaním dražby odovzdal dražobníkovi druhý znalecký posudok Ing. Zdenka Mušku, tak vlastne napravil údajné pochybenie, keď dňa 13.11.2008 z objektívnych dôvodov nemohol umožniť znalcovi vstup do objektu tak, že žalobca zo všetkých síl napomohol dražobníkovi splniť si jeho zákonnú povinnosť a určiť cenu obvyklú v čase a mieste konania dražby a rovnako tak žalobca splnil svoju povinnosť poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva podľa § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolaní poukázal na porovnanie cien, keď vydraženú nehnuteľnosť nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2006 za cenu 3.570.000,- Sk, pričom podľa znaleckého posudku znalca Ing. Rastislava Doboša bola cena predmetu dražby určená na sumu 4.831.041,- Sk, a podľa ďalšieho Znaleckého posudku č. 3/2007 zo dňa 11.01.2007 znalca Ing. Rastislava Doboša bola po uskutočnenej rekonštrukcii cena predmetu dražby určená na sumu 7.179.130,- Sk. Žalobca uzavrel aj Zmluvu o dielo č. 2006001 zo dňa 06.04.2006 so stavebnou firmou Pavol S. v hodnote diela v sume 1.435.029,38 Sk a podľa Dodatku k zmluve o dielo č. 2006001 zo dňa 15.06.2006 bola hodnota diela v sume 3.700.655,50 Sk a bolo pristúpené k postupnej rekonštrukcii nehnuteľnosti, na základe ktorej sa nehnuteľnosť postupne zhodnocovala. Druhý znalecký posudok Ing. Zdenka Mušku určoval cenu 3.100.000,- Sk, ktorá je citeľne nižšia ako cena 7.179.130,- Sk určená predchádzajúcim znaleckým posudkom Ing. Rastislava Doboša, takže aj s prihliadnutím na túto skutočnosť nebol dôvod pochybovať o objektívnosti určenia ceny znaleckým posudkom Ing. Zdenka Mušku. 17. Podľa názoru žalobcu dražobník - žalovaný v 2/ rade určil neprimerane krátku lehotu žalobcovi na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ocenenia znalcom. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., keď dražobník listom zo dňa 30.10.2008, doručeným žalobcovi dňa 03.11.2008, určil termín obhliadky na deň 12.11.2008, tj. že žalobca mal sprístupniť nehnuteľnosť na obhliadku lehotou určenou 9 dní. Túto lehotu považoval okresný súd za primeranú vzhľadom na použitý termín „spravidla". Zákon však ukladá primeranú lehotu tri týždne, čo je 21 dní, a pokiaľ tak dražobník určil žalobcovi iba lehotu 9 dní, čo nepredstavuje ani polovicu zákonom určenej primeranej lehoty 21 dní, tak nemôže ísť o dodržanie zákonnej úpravy v tomto smere. Navyše dátum 30.10.2008 určený na výzve na sprístupnenie nehnuteľnosti bol štvrtok, výzva bola žalobcovi doručená v pondelok 03.11.2008 a termín obhliadky bol určený na stredu 12.11.2008, čiže žalobcovi zostávalo iba 6 pracovných dní na zariadenie si svojich osobných a pracovných záležitostí. Určenie neprimerane krátkej lehoty na zabezpečenie obhliadky predmetu dražby bolo pritom príčinou v priamej kauzálnej súvislosti s tým, že znalecký posudok Ing. Stanislava Šubu určil neprimerane nízku cenu predmetu dražby, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu nielen žalobcu, ale aj žalovaného v 1/ rade - vtedajšieho záložného veriteľa Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., keď tento získal z predmetnej dražby na úhradu svojej pohľadávky voči žalobcovi menej, ako mohol získať pri primerane určenej obvyklej cene predmetu dražby. Pri závere o primeranosti lehoty 9 dní, ktorý záver vyslovil okresný súd, tak argumentum ad absurdum by bola primeraná doba aj jedného dňa, a dokonca aj doba 5 minút či 5 sekúnd, čo nie je možné akceptovať, preto musí existovať nejaká minimálna doba, ktorá musí byť bezpodmienečne poskytnutá vlastníkovi predmetu na dražby na zabezpečenie obhliadky nehnuteľnosti, inak by v tomto prípade dochádzalo výlučne k ohodnoteniu predmetu dražby bez vstupu do objektu iba fiktívnymi cenami, nie cenami obvyklými v čase a mieste vykonania dražby. Zákon č. 527/2002 Z.z. výslovne nespája žiadnu sankciu, ani napríklad pri porušení povinnosti dražobníka podľa § 17 ods. 5 citovaného zákona zaslať navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, oznámenie o dražbe v lehote 30 dní pred začatím dražby, avšak súdy pokladajú porušenie tejto povinnosti dražobníkom za tak zásadné a s tak významnými dopadmi, že takéto porušenie sankcionujú vo svojich rozhodnutiach určením neplatnosti takejto dražby. Aj v tomto prípade je tak z dôvodu porušenia ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. na mieste určenie neplatnosti predmetnej dražby v súlade so žalobou, pretože v dôsledku porušenia práve tohto ustanovenia sa umožnilo dražobníkovi zistiť neprimerane nízku cenu predmetu dražby, ktorá nebola obvyklá v čase a mieste konania dražby, čím došlo navyše aj k porušeniu ust. § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., ktorým konaním dražobníka ako žalovaného v 2/ rade došlo k vzniku významnej škody nielen žalobcovi, ale aj záložnému veriteľovi ako žalovanému v 1/ rade s tým, že bol umožnený neodôvodnený významný majetkový prospech vydražiteľov predmetu dražby, a to žalovaných v 3/ a 4/ rade. 18. Pokiaľ išlo o udelenie Plnomocenstva žalobcom zástupcovi - advokátovi JUDr. Dušanovi Repákovi zo dňa 10.11.2008, tak k vyhodnoteniu tohto plnomocenstva nesprávne pristúpil okresný súd, keďže v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, nikde v citovanom ustanovení, a ani v celom zákone o advokácii, nie je ani zmienka o tom, že by právne služby poskytované advokátom mali zahŕňať aj úlohu akéhosi správcu a údržbára budovy, či nositeľa kľúčov alebo vrátnika a strážcu objektu, na základe ktorej by mal advokát osobne odomykať budovu a vpúšťať dnu návštevy na obhliadku. Z kontextu poskytnutého plnomocenstva bolo zrejmé, že účasť na obhliadke, na ktorú splnomocňuje, znamená splnomocnenie na poskytovanie právnych služieb a právneho poradenstva pri účasti na obhliadke predmetu dražby tak, aby dohliadol, že táto obhliadka bude vykonaná v súlade so zákonom. 19. V ďalšej časti odvolacích dôvodov žalobca poukázal aj na to, akým spôsobom sa žalovaný v 3/ rade dozvedel o predaji nehnuteľnosti, keď túto vedomosť už mal niekoľko mesiacov pred konaním dražby (možno už od mesiaca júl 2008) z inzercie prostredníctvom realitnej kancelárie Max Profi, pričom trhová hodnota nehnuteľností bola inzerovaná v sume 7.140.000,- Sk, keď žalovaný v 3/ rade bol v podstate záujemcom o kúpu týchto nehnuteľností sprostredkovaným touto realitnou kanceláriou, dokonca záujemca - žalovaný v 3/ rade sa zúčastnil viacerých obhliadok nehnuteľností a bol dôkladne oboznámený s jej technickým stavom, dokonca rokoval aj so žalobcom o kúpe týchto nehnuteľností a bola už vyhotovená zmluva o budúcej zmluve o kúpe nehnuteľností, ktorú žalobca zaslal žalovanému v 3/ rade na pripomienkovanie, pričom kúpna cena nehnuteľností bola po dohode určená na sumu 5.500.000,- Sk. O skutočnej hodnote založenej nehnuteľnosti bol dobre informovaný aj vtedajší záložný veriteľ - Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorý dňa 04.04.2006 uzavrel so žalobcom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom hodnota nehnuteľností bola v tejto záložnej zmluve určená na sumu 6.250.000,- Sk, a teda dostatočná na zabezpečenie celej dlžnej pohľadávky, keď záložný veriteľ akceptoval na zabezpečenie poskytnutej pôžičky iba nehnuteľnosť, pri ktorej výška poskytnutej pôžičky nepresahuje 80% hodnoty založenej nehnuteľnosti. Žalobcovi preto nie je zrejmé, na základe akých kalkulácií vtedajší záložný veriteľ - Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. ako právny predchodca žalovaného v 1/ rade, za tejto situácie, keď žalobca reálne rokoval so záujemcom, a to žalovaným v 3/ rade o predaji založených nehnuteľností za kúpnu cenu 5.500.000,- Sk, podal návrh na vykonanie dražby a uzavrel so žalovaným v 2/ rade ako dražobníkom Zmluvu o vykonaní dražby zo dňa 30.10.2008. Rovnako žalobcovi nie je zrejmé, ako konal žalovaný v 2/ rade ako dražobník, keď nastolil také „zbesilé" tempo pri realizácii dražby, že už v deň podpisu Zmluvy o vykonaní dražby dňa 30.10.2008 zaslal žalobcovi list, doručený žalobcovi dňa 03.11.2008, ktorým určil žalobcovi neprimerane krátky termín obhliadky na deň 12.11.2008, čím sa dostal žalobca pod časový tlak a boli položené tak základy na možnosť vyhotovenia znaleckého posudku bez vstupu do objektu, a teda určenie neprimerane nízkej ceny predmetu dražby 2.100.000,- Sk, a to všetko bez toho, že by mal od navrhovateľa predmetu dražby alebo kohokoľvek iného informáciu o existencii vážneho záujemcu o kúpu predmetu dražby V. W. (keďže tento sa mal údajne o dražbe nehnuteľností dozvedieť až z informačnej tabule Obce Teplička nad Váhom, ako aj z informácie o konaní dražby umiestnenej na samotnom objekte dražby, čo okresný súd vyhodnotil ako presvedčivú výpoveď žalovaného v 3/ rade). Výsledkom celého postupu vtedajšieho záložného veriteľa, a to právneho predchodcu žalovaného v 1/ rade Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj dražobníka - žalovaného v 2/ rade bolo nakoniec to, že predmet dražby nadobudol žalovaný v 3/ rade na dražbe dňa 22.12.2008 do svojho bezpodielového vlastníctva so svojou manželkou - žalovanou vo 4/ rade za kúpnu cenu 2.100.000,- Sk, hoci predtým bolo rokované so žalobcom o kúpe týchto nehnuteľností za sumu 5.500.000,- Sk. 20. Žalobca mal za to, že bol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože okresný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, a to oboznámenie originálu návratky doručenky od žalobcu z doručovania oznámenia o dobrovoľnej dražbe, dopyt na Notársky úrad JUDr. Boženy Bajerovej na zistenie času (dňa a hodiny) overenia podpisov predsedu a člena predstavenstva Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. na oznámení o dobrovoľnej dražbe, výsluch znalca Ing. Stanislava Šubu k otázke, ako sa v deň vyhotovenia jeho Znaleckého posudku v Žiline dňa 20.11.2008 tento znalecký posudok dostal do Bratislavy k záložnému veriteľovi Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s.. Tieto dôkazy podľa názoru žalobcu sú nevyhnutné pre úplné zistenie skutkového stavu veci. 21. Žalobca v odvolaní namietol aj výšku priznaných trov konania jednotlivým žalovaným, keď žalovanému v 1/ rade okresný súd priznal vyššiu náhradu trov právneho zastúpenia, teda sumu 2.234,42 Eur, ako si sám uplatnil, a to sumu 2.233,18 Eur. Správne uplatnenie si trov právneho zastúpenia bolo pritom povinnosťou žalovaného v 1/ rade, resp. jeho právneho zástupcu, a úlohou okresného súdu malo byť len vyhodnotiť toto uplatnenie trov a nepomáhať sporovej strane pri uplatnených trovách. Ešte veľkorysejší bol okresný súd pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v 2/ rade v sume 6.055,15 Eur, keď mu priznal okrem iného za 7 úkonov právnej služby v hodnote každého úkonu sumu 565,97 Eur, aj náhradu cestovných výdavkov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to napriek tomu, že splnomocnený zástupca žalovaného v 2/ rade JUDr. Martin Aksamit, nar. XX.XX.XXXX, nie je zapísaný v zozname advokátov, ktorý je vedený Slovenskou advokátskou komorou, a preto nie je advokátom, ktorému by prislúcha náhrada trov právneho zastúpenia ako advokátovi podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozhodnutie okresného súdu zmeniť a vydať rozhodnutie, ktorým sa určí neplatnosť dobrovoľnej dražby v súlade s podanou žalobou. 22. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v 3/ a v 4/ rade prostredníctvom právneho zástupcu, v podaní zo dňa 24.03.2016 (č.l. 800 - 801 spisu). Právny zástupca žalovaných v 3/ a v 4/ rade uviedol, že dôvodmi, na ktorých žalobca zakladá svoje odvolanie, má byť skutočnosť, že Znalecký posudok č. 118/2008 zo dňa 20.11.2008 vyhotovený Ing. Stanislavom Šubom, na základe ktorého mal byť predmet dražby ocenený, nezohľadňuje skutočnú obvyklú cenu predmetu dražby a zároveň žalobca namieta porušenie ust. §12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. I keď žalobca v priebehu konania namietal nesprávnosť znaleckého posudku znalca Ing. Stanislava Šubu, nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval porušenie povinnosti znalca pri vyhotovení znaleckého posudku. Určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti však nemá za následok neplatnosť dražby podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010. Pokiaľ by i znalec pri vyhotovení znaleckého posudku porušil svoje povinnosti, resp. použil nesprávnu metodiku ocenenia nehnuteľnosti, táto skutočnosť nevyvoláva neplatnosť dražby, avšak zakladá nárok na náhradu škody voči znalcovi. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla 3 týždne po odoslaní výzvy. Zákon v citovanom ustanovení stanovuje poriadkovú lehotu, ktorej nedodržanie nespĺňa zákonom predpokladaný dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby. Naviac žalobca udelil k svojmu zastupovaniu JUDr. Repáka na základe písomného plnomocenstva, takže neobstojí ani námietka štatutárneho zástupcu žalobcu, že obhliadky draženej nehnuteľnosti sa nemohol zúčastniť, keďže bol pracovne v zahraničí. Žalovaný v 3/ rade nepopiera rokovanie zo štatutárnym zástupcom žalobcu o možnosti kúpy predmetnej nehnuteľnosti, avšak medzi žalobcom a žalovaným v 3/ rade nedošlo ku žiadnej konkrétnej dohode. Žalovaní v 3/ a v 4/ rade sa následne z dražobnej vyhlášky umiestnenej na draženom objekte, ako aj z oznámenia umiestneného na informačnej tabuli Obce Teplička nad Váhom dozvedeli o konaní dobrovoľnej dražby, ktorej sa následne zúčastnili a nehnuteľnosť vydražili. Na základe týchto skutočností žalovaní v 3/ a v 4/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcu nahradiť žalovanému v 3/ a v 4/ rade trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 681,48 Eur za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu 559,32 EUR + režijný paušál vo výške 8,58 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., celkovo 567,90 Eur + 20% DPH (113,58 Eur). 23. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2/ rade v podaní zo dňa 08.04.2016. Žalovaný v 2/ rade vo svojom písomnom vyjadrení hlavne zdôraznil to, že zo strany žalobcu ako odvolateľa nie sú v odvolaní uvádzané žiadne nové právne, ani skutkové tvrdenia, ktoré by neboli uvádzané v predchádzajúcich konaniach v predmetnej veci. Podané odvolanie predstavuje len opakovanie a preformulovanie tých istých tvrdení, s ktorými sa okresný súd, ako aj odvolací súd zaoberal, vysporiadal a odmietol ich ako nedôvodné. Žalovaný v 2/ rade poukázal na to, že pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby nie je cena dosiahnutá dražbou priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby, určenej znaleckým posudkom. Pokiaľ je dobrovoľná dražba pripravená dražobníkom v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a informácie o dražbe sú zverejnené zákonom vyžadovaným spôsobom, určuje reálnu trhovú cenu predmetu dražby bez ohľadu na hodnotu určenú znalcom, skutočne prejavený záujem a dopyt po predmete dražby v čase jej konania. Tento záver je už toho času podporený viacerými rozhodnutiami súdov. Dražobník, a to žalovaný v 2/ rade si splnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o dobrovoľných dražbách, ak k ohodnoteniu predmetu dražby bol vypracovaný znalecký posudok znalca zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR a nebolo úlohou ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Dražobník - žalovaný v 2/ rade nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal odhad ceny nehnuteľností alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho organizačnú zložku alebo o vec vyhlásenú za kultúrnu pamiatku, je povolaný zistiť cenu predmetu dražby znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník pri dražbe vychádza. Ak dražobník zabezpečí riadne odhad nehnuteľnosti posudkom znalca a posudok nie je v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov, splnil tým dražobník všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s odhadom ceny predmetu dražby ukladá ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti žalovaný v 2/ rade poukázal aj na citáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.01.2009, sp. zn. 21Cdo 1263/2008. Pre určenie neplatnosti dražby nie je podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok príslušným znalcom a či nebol inak porušený zákon č. 527/2002 Z.z.. Uvedené vyplýva z ďalších rozhodnutí súdov, na ktoré žalovaný v 2/ rade poukázal. Ak nemá cena určená znaleckým posudkom vplyv na platnosť dražby, nemôže byť tento argument dôvodom na určenie dražby za neplatnú, ak navyše ani zákon č. 527/2002 Z.z. neupravuje v § 19 ako dôvod pre povinnosť dražobníka upustiť od dražby porušenie § 12 tohto zákona. To platí aj v prípade, ak boli na hodnotu predmetu dražby vypracované viaceré znalecké posudky. 24. Žalovaný v 2/ rade ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obo 95/2009, z ktorého odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ...„účtovná, resp. znalecká hodnota majetku úpadcu nie je podstatným kritériom pre speňaženie v konkurznom konaní, ale výšku kúpnej ceny stanovuje trh a ponuka kupujúcich". Podľa názoru dovolacieho súdu, a to Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 87/2007 je ...„správnejšie vychádzať pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť užívaním pozemku bez právneho dôvodu, z reálnej ceny pozemku, teda z ceny, za ktorú bol realizovaný jeho predaj na dražbe v čase bezprostredne predchádzajúcom dobe vzniku bezdôvodného obohatenia. Na rozdiel od paušálnej či priemernej ceny pozemkov sa skutočne realizovaná cena najviac približuje k tzv. všeobecnej cene v spornom období, pretože zohľadňuje jednotlivé osobitosti konkrétneho pozemku, napríklad jeho lokalizáciu, prípadnú zastavanosť stavbou vo vlastníctve iného subjektu, negatívne vplyvy okolia, určenie jeho využitia podlá územného plánu, okolnosť či pozemok je právne alebo fakticky voľný a pod.". Z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 49/2012 vyplýva, že ...„cena sa generuje na dražbe a cena zistená znalcom je len procesným podkladom pre dražobníka" Žalovaný v 2/ rade poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 1863/2013, sp. zn. 20Cdo 275/2013. 25. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že ak by dražobník použil pre ohodnotenie predmetu dražby znalecký posudok Ing. Zdenka Mušku, ktorý ohodnotil predmet dražby na 3.100.000,- Sk, mohlo by na dražbe dôjsť k zníženiu najnižšieho podania až na hodnotu 1.550.000,- Sk, avšak predmet dražby bol vydražený za 2.100.000,- Sk, preto tvrdenia odvolateľa o tom, že jeho práva boli dotknuté vykonaním predmetnej dražby sú iba hypotetické a dokonca aj za použitia znaleckého posudku podľa určenia žalobcu ako odvolateľa mohlo dôjsť k vydraženiu predmetu dražby za nižšiu cenu ako bola dosiahnutá na predmetnej dražbe. Prípadný nesprávny znalecký posudok preto nepredstavuje porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale porušenie iného zákona a nemôže tak konštituovať dôvod pre určenie dražby za neplatnú podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Cena, za ktorú žalobca ako odvolateľ nadobudol predmet dražby na základe kúpnej zmluvy, sa nemôže porovnávať s cenou, za ktorú bolo možné speňažiť vec v rámci výkonu záložného práva. Pri hodnotení primeranosti dosiahnutej ceny predmetu dražby bolo potrebné prihliadať napr. aj na skutočnosť, že predaj nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva predstavuje pre potencionálnych záujemcov negatívum v dôsledku neistoty, ktorá vyplýva z toho, či predchádzajúci vlastník uvoľní nehnuteľnosť v primeranej lehote alebo bude vydražiteľ nútený žalovať pôvodného vlastníka o vypratanie predmetu dražby s tým, že dražobník nemá podľa zákona žiadne možnosti zabezpečiť vypratanie predmetu dražby, ak tak neurobí pôvodný vlastník dobrovoľne. Ďalej existuje pre vydražiteľa riziko, či nedôjde k napadnutiu platnosti dražby, ako sa stalo aj v tomto prípade. To všetko je potrebné zohľadňovať pri prípadnom porovnávaní ceny, ktorú je možné dosiahnuť pri predaji v rámci výkonu záložného práva s cenou, na ktorej sa predávajúci dohodne s kupujúcim pri bežnej kúpnej zmluve. Podľa názoru žalovaného v 2/ rade žalobca si protirečí vo svojich tvrdeniach, keď uvádza, že predmet dražby má mať hodnotu vyše 7 mil. Sk, ale zároveň tvrdí, že všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom Ing. Zdenkom Muškom 3.1 mil. Sk je správna, ale hodnota 2.1 mil. Sk určená znaleckým posudkom Ing. Stanislava Šubu už správna nie je. 26. Žalobca ako odvolateľ si protirečí aj vo vzťahu k termínu obhliadky predmetu dražby, keď na jednej strane tvrdí, že JUDr. Repáka nesplnomocnil na účasť na obhliadke, čo je v rozpore s obsahom splnomocnenia na č.l. 221 súdneho spisu a sám bol v zahraničí, a teda sa žiadna osoba nemohla zúčastniť obhliadky a na druhej strane tvrdí, že postupom žalovaného v 2/ rade mohli byť dotknuté práva odvolateľa, avšak určením akejkoľvek lehoty žalovaným v 2/ rade pre sprístupnenie predmetu dražby nemohli byť dotknuté práva žalobcu ako odvolateľa, pretože ako sám tvrdí, nebol pripravený sa obhliadky zúčastniť z dôvodu odcestovania do zahraničia, keďže podľa svojho tvrdenia ani nesplnomocnil JUDr. Repáka, nebol by si splnil svoju povinnosť sprístupniť predmet dražby v žiadnej lehote od doručenia výzvy na sprístupnenie predmetu dražby. V podstate žalobca bol vyzvaný na sprístupnenie predmetu dražby v súlade so zákonom, pričom túto svoju povinnosť nesplnil sám ani prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a preto zákon o dobrovoľných dražbách nebol porušený žiadnym spôsobom v tomto smere. 27. Okresný súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, ktoré boli určujúce pre rozhodnutie o podanej žalobe. Dôkazy, ktoré uvádzal žalobca v odvolaní, nemôžu preukázať žiadnu skutočnosť podstatnú pre určenie neplatnosti dražby, preto okresný súd správne postupoval, ak k týmto dôkazom neprihliadol. Rovnako je vecne správne aj rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade si uplatnil trovy právneho zastúpenia spočívajúce v úkonoch právnej pomoci, ktoré boli vykonané právnym zástupcom žalovaného v 2/ rade - advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o. a ktoré boli už priznané predchádzajúcimi rozhodnutiami okresného a odvolacieho súdu. Za zastupovanie žalovaného v 2/ rade JUDr. Martinom Aksamitom ako splnomocnenou osobou si žalovaný v 2/ rade žiadnu náhradu trov neuplatnil. Táto skutočnosť je zrejmá zo samotného súdneho spisu, v ktorom sa nachádzajú podania advokátskej kancelárie, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na str. 21, kde okresný súd vysvetľuje, že došlo k ukončeniu právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou. Žalovaný v 2/ rade navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, s priznaním trov tohto odvolacieho konania. 28. Žalovaný v 1/ rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 29. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 24.06.2016 právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo podané zo strany žalovaných v 3/ a v 4/ rade a zo strany žalovaného v 2/ rade. 30. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 31. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/170/2016-830 zo dňa 08.11.2016, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 29.11.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 32. Krajský súd uvádza, že za akceptovania ust. § 380 ods. 1 CSP posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podaní zo dňa 18.02.2016 a z nich len tých, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností, resp. novo označených dôkazov, čo nebolo odprezentované zo strany žalobcu v konaní pred okresným súdom a rovnako len z tých odvolacích dôvodov a navrhnutých odvolacích dôkazov, u ktorých bolo nevyhnutné prihliadať k zákonnej prekluzívnej lehote, vyplývajúcej z ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení platnom a účinnom v čase realizácie dobrovoľnej dražby, teda k 22.12.2008 (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.") tak, ako vecne správne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, keď žalobca v tejto trojmesačnej prekluzívnej lehote bol povinný podať žalobu a v rámci tejto trojmesačnej prekluzívnej hmotno-právnej lehote aj uvádzať okolnosti, pre ktoré sa domáhal určenia neplatnosti dražby. Pokiaľ nebol preukázaný ani jeden z dôvodov v zmysle ust. § 379 písm. a) až c) CSP, tak odvolací súd bol viazaný rozsahom odvolania žalobcu, ako aj jeho dôvodmi, ktoré boli obsiahnuté v podaní zo dňa 18.02.2016 za rešpektovania tak, ako už bolo uvedené vyššie, námietok, tvrdení žalobcu, ktoré nemohli mať charakter novo uplatňovanej argumentácie až v podanom odvolaní a rovnako nemohlo ísť v rovine odvolacích dôvodov o tvrdenia, námietky, ktoré neodprezentoval žalobca v hmotno-právnej trojmesačnej prekluzívnej lehote, vyplývajúcej z ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. v súvislosti s podanou žalobou, keďže pre žalobu o určenie neplatnosti dražby sa vyžaduje, aby táto bola podaná v trojmesačnej prekluzívnej hmotno-právnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa príklepu. V podstate odvolacie dôvody žalobcu sa museli prekrývať s tvrdeniami domáhajúcej sa neplatnosti dražby, ktoré žalobca vyjadril vo včas podanej žalobe o určenie neplatnosti dražby z titulu rešpektovania trojmesačnej hmotno-právnej prekluzívnej lehoty, vyplývajúcej z ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., vyžadovanej pre včasné podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby. 33. V ďalšom krajský súd poukazuje na to, že z titulu účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP") od 01. júla 2016, na základe podaného odvolania žalobcu konal a rozhodoval už v zmysle tejto novej zákonnej úpravy, keďže v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 34. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce, aby v dôvodoch svojho rozhodnutia Krajský súd v Žiline ako súd odvolací opätovne zopakoval tie skutkové a právne zhodnotenia, ktoré už uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje, preto je postačujúce na ne len odkázať. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajský súd uvádza, že pre vyhodnotenie podanej žaloby žalobcu bol riadne a úplne zistený skutkový stav veci, a preto nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach. Pri podanej žalobe žalobcu a aplikácii rozhodných ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. okresný súd vykonal všetky tie označené dôkazy, ktoré boli určujúce pre posúdenie podanej žaloby žalobcom. Ak okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy označené žalobcom, a to oboznámením sa s originálom návratky doručenky od žalobcu z doručovania oznámenia o dobrovoľnej dražbe, dopytom na Notársky úrad JUDr. Boženy Bajerovej na zistenie času (dňa a hodiny) overenia podpisov predsedu a člena predstavenstva Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., na oznámení o dobrovoľnej dražbe a výsluch znalca Ing. Stanislava Šubu k otázke, ako sa v deň vyhotovenia jeho znaleckého posudku v Žiline dňa 20.11.2008 tento znalecký posudok dostal do Bratislavy k pôvodnému záložnému veriteľovi Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., tak k týmto označeným dôkazom žalobcom okresný súd riadnym spôsobom zdôvodnil ich nevykonanie, keďže neboli potrebné k posúdeniu podanej žaloby žalobcom. K vyhodnoteniu žaloby žalobcu bolo určujúce, či dražba prebehla v zmysle zákonných požiadaviek vyplývajúcich z úpravy zákona č. 527/2002 Z.z.. 35. K úplnosti dokazovania, ktoré prebehlo pred okresným súdom, krajský súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, z ktorého vyplýva, že ak okresný a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania, tak táto skutočnosť sama o sebe nemôže viesť k záveru o porušení práv sporovej strany, naviac, ak nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalobcom predchádzala racionálna úvaha konajúceho okresného súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, za situácie riadneho zdôvodnenia súdom prvej inštancie, prečo tieto dôkazy neboli vykonané. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 11. januára 2011 sp. zn. 5Cdo 247/2010 vyplýva, že súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie sporových strán. Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy, nezakladá to vadu konania, pretože nemožno uvedené považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré sporová strana mohla uplatniť a bola v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčená. Rovnako z obsahu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť vykonávať dôkazy, ktoré označí sporová strana. V čase konania okresným súdom platný procesno-právny predpis, a to Občiansky súdny poriadok priznával žalobcovi ako sporovej strane právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť, ktoré procesné oprávnenie žalobca ako odvolateľ v danej veci aj využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy však nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, pretože rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané patrí výlučne súdu a nie sporovým stranám. Ak súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcu na vykonanie navrhnutých dôkazov, naviac, nevykonanie týchto dôkazov okresný súd aj riadnym spôsobom odôvodnil, týmto postupom nevylúčil žalobcu ako odvolateľa z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu v tom čase platný Občiansky súdny poriadok priznával. 36. V zhrňujúcom stanovisku krajský súd uvádza, že pre komplexné posúdenie žaloby žalobcu nebolo potrebné doplniť dokazovanie, resp. vykonať žalobcom označené dôkazy, keďže na základe výsledkov dokazovania bol riadnym a úplným spôsobom zistený skutkový stav veci, ktorý sa stal základom pre posúdenie podanej žaloby žalobcu. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalobcu, ktorým namietal nesprávnosť skutkových zistení z dôvodu práve nevykonaných dôkazov označených žalobcom. 37. Súčasne pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu bolo rozhodné a podstatné to, že v konaní súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval práva žalobcu ako sporovej strany, ktoré boli garantované procesným postupom okresného súdu, keď tak žalobca, ako aj jeho právny zástupca boli prítomní na pojednávaní, čím boli zachované práva žalobcu na prístup k súdu v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 34/2012 zo dňa 17. decembra 2013 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 3Obdo/43/2012 zo dňa 07. októbra 2014 a s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/45/2014 zo dňa 26.11.2014. 38. Ak odvolací dôvod žalobcu o neúplnom zistení skutkového stavu v zmysle vyššie uvedených zhodnotení a záverov krajského súdu, ktoré boli v zhode so závermi okresného súdu, nebol vyhodnotený ako relevantný, tak následne k odvolacím dôvodom žalobcu pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu bol krajský súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže išlo o úplné skutkové zistenia vykonané súdom prvej inštancie pre vyhodnotenie žaloby žalobcu. 39. Podstata odvolacích dôvodov žalobcu, ktoré mali mať za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, spočívala v namietaní ohodnotenia predmetu dražby, s poukazom na ust. § 12 ods. 1, 2 zákona č. 527/2002 Z.z., za stavu Znaleckého posudku č. 118/2008 zo dňa 20.11.2008 znalca Ing. Stanislava Šubu, ktorým boli predávané nehnuteľnosti ocenené, ako aj Znaleckého posudku č. 94/2008 zo dňa 20.12.2008 znalca Ing. Zdenka Mušku, pri ktorých znaleckých posudkoch bola rozdielnosť ceny oceňovaných predávaných nehnuteľností s námietkou, že dražobník, a to žalovaný v 2/ rade určil neprimeranú krátku lehotu žalobcovi na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ocenenia znalcom. V podstate tieto odvolacie námietky boli prezentované žalobcom aj v konaní pred okresným súdom a vo vzťahu k nim vecne správne postupoval okresný súd, ak poukázal na citáciu ust. § 12 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 527/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase realizácie dobrovoľnej dražby, teda k 22.12.2008. Na citáciu týchto zákonných ustanovení, obsiahnutých v napadnutom rozsudku okresného súdu krajský súd odkazuje a súčasne konštatuje, že žalobca bol vyzvaný výzvou s náležitosťami tak, ako sú vyžadované v zmysle ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. k umožneniu vykonania ohodnotenia, ako aj obhliadky predmetu dražby, pričom žalobca nepostupoval v zmysle zákonnej úpravy, keď zákonnú povinnosť nesplnil, ak neumožnil sprístupnenie predmetu dražby za účelom vykonania jeho obhliadky a vypracovania znaleckého posudku, na základe čoho nastal zákonný dôsledok vyplývajúci z ust. § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., a to že ohodnotenie predmetu dražby sa vykoná z dostupných údajov, ktoré má dražobník, v danom prípade žalovaný v 2/ rade k dispozícii. Okresný súd mal vecne správne preukázané, že žalobca nesplnil zákonnú povinnosť podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., ak nesprístupnil objekt dražby za účelom jeho obhliadky a znaleckého posúdenia aj napriek tomu, že žalobca JUDr. Repákovi udelil splnomocnenie na účasť na obhliadke za účelom vykonania ocenenia predmetu dražby. Krajský súd zvýrazňuje, že ak za tohto skutkového a právneho stavu nastal zákonný dôsledok v rámci ohodnotenia predmetu dražby v zmysle ust. § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., ktorému zákonnému dôsledku zodpovedá vypracovaný znalecký posudok č. 118/2008 Ing. Stanislavom Šubom, tak zákonite pri vypracovaní tohto znaleckého posudku nedošlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z., ani iných záväzno-právnych predpisov pri oceňovaní predmetu dražby, preto bolo namieste, pokiaľ sa pri dražbe vychádzalo z vypracovaného znaleckého posudku č. 118/2008 znalcom Ing. Stanislavom Šubom. Samotná skutočnosť, vzhľadom k charakteru, účelu a zmyslu dobrovoľnej dražby, keď žalobca disponoval aj znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Zdenkom Muškom č. 94/2008, v ktorom je ocenený predmet dražby s vyššou cenou, než ktorá vyplývala zo znaleckého posudku č. 118/2008, vypracovaného Ing. Stanislavom Šubom, tak nie je dôvodom pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, za konštatácie vypracovaného znaleckého posudku Ing. Stanislavom Šubom č. 118/2008 v zhode so zákonnými požiadavkami vyžadovanými zákonnou úpravou, a to zákonom č. 527/2002 Z.z. v spojení aj so všeobecne záväznými právnymi predpismi, upravujúcimi oceňovanie nehnuteľností. O zákonnosti vypracovaného znaleckého posudku Ing. Stanislavom Šubom č. 118/2008 svedčí aj celý obsah tohto znaleckého posudku, ako aj samotný prístup znalca Ing. Stanislava Šubu, ktorý v rámci daných možností pristupoval k ohodnoteniu predmetu dražby s odbornou starostlivosťou po vykonanej vlastnej obhliadke, ako aj poskytnutého pôvodného znaleckého posudku, keď do jeho vypracovania zakomponoval aj vlastné poznatky, preto krajský súd upriamuje pozornosť aj na samotný obsah tohto znaleckého posudku č. 118/2008. 40. K úplnosti krajský súd dodáva k odvolacej argumentácii žalobcu o tvrdenej neplatnosti dražby, za stavu existencie dvoch znaleckých posudkov, že podľa záveru krajského súdu ktorý je súladný so záverom súdu prvej inštancie, táto skutočnosť nie je dôvodom neplatnosti dražby, pričom sa súčasne odkazuje na dôvodnosť argumentácie žalovaných v 3/ a v 4/ rade v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 24.03.2016, podľa ktorej v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010, vyplýva, že ...„pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby...". 41. Z obsahu udeleného plnomocenstva žalobcom advokátovi JUDr. Dušanovi Repákovi zo dňa 10.11.2008, ktoré tvorí súčasť spisu na č.l. 221, nie je možné uskutočniť výklad tak, ako sa toho domáhal žalobca v podanom odvolaní, s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Z textu listiny, a to udeleného plnomocenstva jednoznačne vyplýva splnomocnenie udelené JUDr. Dušanovi Repákovi za žalobcu na zastupovanie vo veci vykonania dobrovoľnej dražby, pôvodne záložného veriteľa Factoring Slovenská sporiteľňa, a.s. a sprístupnenia nehnuteľností za účelom ohodnotenia nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu ako splnomocniteľa, nachádzajúcich sa v okrese Žilina, Obec C. N. M., kat. úz. C. N. M., zapísaných Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Žilina, na LV č. XXXX ako parc. č. 2921/13, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 840 m2 a stavba so súp. č. XXXX, postavená na parc. č. 2921/13 a na všetky úkony s tým spojené. S poukazom aj k obsahu tohto plnomocenstva preto bolo povinnosťou žalobcu umožniť sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania obhliadky predmetu dražby, jeho ohodnotenia a ak si žalobca túto zákonnú povinnosť nesplnil, tak pri ďalšom postupe bolo dodržané zákonné ust. § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z.. 42. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. vyplýva, v ktorých prípadoch je možné sa domáhať určenia neplatnosti dražby a v akej hmotno-právnej lehote. Dôvodom určenia neplatnosti dražby sú porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., v dôsledku čoho bola osoba dotknutá na svojich právach. Žalobca v danej veci nepreukázal, že došlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z., v dôsledku ktorého porušenia by mal byť dotknutý na svojich právach, keďže námietka žalobcu v ohodnotení predmetu dražby na základe vyššie uvedených záverov nie je a ani nebola porušením zákonných ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z.. Nedošlo k porušeniu ani ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. pri stanovení lehoty vo výzve dražobníka, a to žalovaného v 2/ rade na obhliadku draženej nehnuteľnosti, keďže lehota 9 dní bola lehotou primeranou, naviac, ak zo zákonného ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. vyplýva, že doba obhliadky musí byť vo výzve stanovená s prihliadnutím na charakter draženej nehnuteľnosti, pri nehnuteľnosti spravidla 3 týždne po odoslaní výzvy. Krajský súd poukazuje na to, že hypotetické úvahy žalobcu ako odvolateľa v ním podanom odvolaní vo vzťahu k lehote vyplývajúcej z ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. nemohli predstavovať relevantný odvolací dôvod. Ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. pri vyjadrení spravidla tri týždne po odoslaní výzvy predstavuje maximálnu lehotu tri týždne, v rámci ktorej, ak na základe výsledkov dokazovania bola stanovená žalobcovi vo výzve lehota pri doručení oznámenia o vykonaní obhliadky predmetu dražby žalobcovi dňa 03.11.2008 a termínu obhliadky 12.11.2008 celkovo 9 dní, tak táto doba 9 dní bola dobou primerane stanovenou vo vzťahu k žalobcovi k tomu, aby si mohol splniť zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Ak v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. nebolo žalobcom preukázané porušenie ustanovení tohto zákona, ktorým porušením by bol dotknutý na svojich právach, tak vecne správne postupoval okresný súd, pokiaľ žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti dražby, zamietol. Pre vecnú správnosť postupu okresného súdu bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ak okresný súd na úplne zistený skutkový stav veci aplikoval rozhodné zákonné ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré aj správnym spôsobom na zistený skutkový stav interpretoval. 43. Žalobca odvolacie dôvody vymedzil aj vo vzťahu k výrokovým častiam o trovách súdneho konania takým spôsobom, keď mal za to, že žalovanému v 1/ rade bola priznaná vyššia náhrada trov právneho zastúpenia, ako si žalovaný v 1/ rade uplatnil a vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade boli priznané trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. i napriek tomu, že žalovaného v 2/ rade nezastupuje advokát, ale splnomocnený zástupca, ktorý nie je zapísaný v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Ani v tomto smere odvolacie dôvody žalobcu neboli právne relevantné. Vo vzťahu k trovám žalovaného v 1/ rade okresný súd uviedol, že pri vyčíslení týchto trov súdneho konania sa žalovaný v 1/ rade dopustil chyby v počítaní pri zvýšení sumy režijného paušálu a sumy náhrady za stratu času o DPH 20%, z ktorého dôvodu túto chybu okresný súd odstránil tak, že žalovanému v 1/ rade priznal náhradu trov konania, ktorá zodpovedala správnemu matematickému vyčísleniu uplatnených úkonov právnej služby, ktorým postupom nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu ako odvolateľa, že by okresný súd žalovanému v 1/ rade priznal trovy nad rozsah trov uplatnených žalovaným v 1/ rade. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné ani vo vzťahu k priznaným trovám súdneho konania uplatnených a vzniknutých na strane žalovaného v 2/ rade, keďže žalovaný v 2/ rade bol predtým zastúpený právnym zástupcom, z ktorého titulu tu je nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., preto pri rozhodovaní o trovách konania vzniknutých na strane žalovaného v 2/ rade bolo nevyhnutné zobrať do úvahy celý priebeh konania od jeho začatia doručením žaloby na okresný súd až do momentu skončenia, kedy v priebehu tohto súdneho konania žalovaný v 2/ rade bol zastúpený právnym zástupcom pôvodne HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 (toho času HMG LEGAL, s.r.o.). 44. Vzhľadom k uvedenému, ak neboli zistené dôvody pre zrušenie rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený v celom rozsahu ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 45. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V danom odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ rade až v 4/ rade, keďže na odvolanie žalobcu bol potvrdený rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, preto žalovaným v 1/ až v 4/ rade bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.