KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Žilina14. 6. 2016plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/20/2016 z 14. 6. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Žilina z 14. júna 2016, sp. zn. 13CoKR/20/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5115210919.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115210919
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115210919.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: OVP ORAVA, so sídlom Oravická
617/20, 028 01 Trstená, IČO: 31 608 957, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom,
advokátom, so sídlom P. XXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXXX/XX, XXX XX T. O., štátny občan SR, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/18/2015-35 zo dňa 02.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/18/2015-35 zo dňa 02.02.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že zrušuje uznesenie Okresného súdu Žilina č.k.
5Cbi/18/2015-29 zo dňa 18.06.2015. Samostatným výrokom rozhodol o trovách tak, že žalobca nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom zo dňa
07.04.2015 sa žalobca domáhal určenia, že v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 4K/21/2014 je veriteľom pohľadávky voči úpadcovi U. Q., vyplývajúcej zo zmluvy o postúpení
pohľadávok v celkovej výške 67.563,50 Eur. V súlade s § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len ,,ZKR“) okresný súd vyzval žalobcu, ako aj žalovaného uznesením č.k. 5Cbi
18/2015-15 zo dňa 07.05.2015 na zloženie preddavku na trovy konania. Súčasne vyzval žalovaného
na vyjadrenie sa k návrhu na určenie pohľadávky, pričom mu doručil návrh vrátane príloh. Žalovaný
v stanovenej lehote nezložil preddavok na trovy konania. Uznesením č.k. 5Cbi/18/2015-29 zo dňa
18.06.2015 okresný súd rozhodol, že popretie pohľadávky v celkovej výške 67.563,50 Eur vykonané
žalovaným je právne neúčinné. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol,
že preddavok na trovy konania vo výške 322,65 Eur uhradil v prospech účtu okresného súdu. Žiadal,
aby okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že zaplatil preddavok v lehote na podania odvolania proti
uzneseniu o zastavení konania, napadnuté uznesenie zrušil.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 32 ods. 11 ZKR a ust. § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Konštatoval, že veriteľ popretej pohľadávky, ktorý sa domáha určenia svojej pohľadávky a popierajúci
veriteľ, ktorý je v procesnom postavení žalovaného, sú povinní zaplatiť preddavok na trovy konania. V
prípade, že veriteľ (v procesnom postavení žalobcu) preddavok na trovy konania nezloží, súd konanie
zastaví. V prípade, že popierajúci veriteľ (v procesnom postavení žalovaného) preddavok na trovy
nezloží, súd rozhodne, že jeho popretie je neúčinné. V prejednávanej veci okresný súd žalobcu a
žalovaného vyzval na zloženie preddavku na trovy konania. Žalobca zložil preddavok na trovy konania vo
výške 322,65 Eur dňa 27.05.2015. Žalovaný preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil,
preto okresný súd rozhodol o tom, že jeho popretie je neúčinné. Žalovaný podal proti uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté o neúčinnosti popretia, ktoré mu bolo doručené dňa 17.08.2015, včasné odvolanie (viď
poštová pečiatka - obálka č.l. 34). Dňa 11.09.2015, žalovaný zložil na účet súdu preddavok na trovy



konania. Okresný súd aplikoval ust. § 374 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania
sudcu o odvolaní proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o neúčinnosti popretia bola povinnosť
zloženia preddavku na trovy konania zo strany žalovaného splnená, čím došlo k odpadnutiu dôvodu na
rozhodnutie o neúčinnosti, sudca okresného súdu pri aplikácii ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. odvolaniu
žalovaného v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie č.k. 5Cbi/18/2015-29 zo dňa 18.06.2015
zrušil. O trovách odvolacieho konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v
spojení s § 147 ods. 1 O.s.p.. Podľa okresného súdu zavinenie na odvolacom konaní má žalovaný, ktorý
nezaplatil preddavok v súdom stanovenej lehote, a teda vyvolal odvolacie konanie. Nakoľko nevyplýval
vznik žiadnych trov na strane žalobcu v súvislosti s odvolaním žalovaného, rozhodol okresný súd tak,
že ich náhradu žalobcovi nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu,
vedenej v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/21/2014 v zozname pohľadávok pod
poradovým číslom 16, v celkovej výške 67.563,50 Eur, vykonané žalovaným, je v celom rozsahu
neúčinné a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania,
alternatívne uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že
napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nezákonné a účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalobca poukázal na znenie ust. §
32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurzne a reštrukturalizácii s tým, že z uznesenia Okresného
súdu Žilina č.k. 5Cbi/18/2015-35 zo dňa 18.06.2015 (správne malo byť uvedené zo dňa 02.02.2016)
vyplýva, že okresný súd vyzval žalobcu, ako aj žalovaného uznesením č.k. 5Cbi/18/2015-15 zo dňa
07.05.2015 na zloženie preddavku na trovy konania. Žalovaný ako popierajúci veriteľ preddavok na trovy
konania v stanovenej lehote ani dodatočne nezložil a k návrhu sa nevyjadril. Okresný súd v napadnutom
uznesení uviedol, že žalovaný podal odvolanie, v ktorom uviedol, že preddavok na trovy konania vo
výške 322,65 Eur uhradil v prospech účtu okresného súdu, s poukazom na ust. § 10 ods. 3 zákona
č. 71/1992 Zb.. Žalobca mal za to, že sa mu postupom prvostupňového súdu odňala možnosť konať
pred súdom, pretože prvostupňový súd nedoručil žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi odvolanie
žalovaného voči uzneseniu okresného súdu č.k. 5Cbi/18/2015-29 zo dňa 18.06.2015, a teda žalobca
má pochybnosti, či bolo odvolanie žalovaného podané včas. K aplikácii ust. § 32 ods. 11 ZKR poukázal
i na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, uznesenie č.k. 16CoKR/28/2015 zo dňa 28.07.2015 a
č.k. 16CoKR/19/2015 zo dňa 28.07.2015. Žalobca uviedol, že zloženie preddavku je podmienkou, aby
súd rozhodoval o podanej žalobe a preddavok nie je možné zaplatiť v odvolacej lehote tak, ako to má
na mysli zákon č. 71/1992 Zb., pretože ZKR je špeciálny predpis. Pokiaľ účastník konania nezaplatí
preddavok napriek tomu, že súd si podľa ust. § 32 ods. 11 ZKR splnil povinnosť a vyzval účastníka k
jeho úhrade, nie je možné dodatočne zaplatiť tento preddavok v odvolacom konaní. V danom prípade
sa zákonodarca chce vyhnúť zbytočným prieťahom v konkurznom konaní, ktoré by mohli spôsobovať
veritelia, ktorí si môžu vzájomne popierať pohľadávky a následne obštrukciami, ako je aj nezaplatenie
preddavku, riadne a včas odďaľovať konečné rozhodnutie, a tak ukončenie samotného konkurzného
konania. Samotné konkurzné konanie sa riadi zásadou rýchlosti, čo vyplýva aj z ust. § 16 ods. 1 vyhlášky
MS SR č. 655/2005 Z.z.. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu ako vo výroku
vecne správne rozhodnutie potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3 : 0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Vzhľadom k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu bolo napadnuté uznesenie okresného súdu
preskúmavané len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní
zo dňa 03.03.2016 (č.l. 39 - 40 spisu). Podstatou odvolania žalobcu bola námietka nesprávneho
právneho posúdenia veci, ak okresný súd nepostupoval v súlade so znením zákonného ust. § 32 ods.
11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 7/2005 Z.z“). Podľa žalobcu zloženie preddavku je podmienkou, aby súd rozhodoval o
podanej žalobe a preddavok nie je možné zaplatiť v odvolacej lehote tak, ako to má na mysli zákon
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, pretože zákon o konkurze



a reštrukturalizácii je špeciálny predpis. Zároveň vyjadril pochybnosť o doručení odvolania žalovaného
proti uzneseniu okresného súdu č.k. 5Cbi/18/2015-29 zo dňa 18.06.2015 včas.

K namietanej vade, ktorá spočívala v nesprávnom právnom posúdení veci, krajský súd konštatuje, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pri preskúmavaní uznesenia okresného súdu o zrušení uznesenia Okresného súdu Žilina č.k.
5Cbi/18/2015-29 zo dňa 18.06.2015, sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu. Z
obsahu spisu vyplývalo, že žalobca podal dňa 14.04.2015 žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je
veriteľom pohľadávky, ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 16 vo výške 67.563,50 Eur a
určenia, že pohľadávka žalobcu vo výške 67.563,50 Eur prihlásená do konkurzného konania vedeného
na úpadcu na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 4K/21/2014 pod poradovým č. 16 je nesporná a zistená
čo do poradia, výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 5Cbi
18/2015-15 zo dňa 07.05.2015 uložil žalobcovi a žalovanému povinnosť zložiť na účet Okresného súdu
Žilina preddavok na trovy konania, každému vo výške 322,65 Eur do 10 dní od doručenia uznesenia
podľa ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z.. Zo Záznamu o zložení (č.l. 28 spisu) vyplynulo, že
žalobca zaplatil preddavok na účet Okresného súdu Žilina vo výške 322,65 Eur vedený pod položkou
registra 101 dňa 28.5.2015. Uznesením č.k. 5Cbi/18/2015-29 zo dňa 18.06.2015 okresný súd rozhodol
tak, že popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu, vedenej v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina
sp. zn. 4K/21/2014 v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 16 v celkovej výške 67.563,50 Eur,
vykonané žalovaným, je v celom rozsahu neúčinné, vzhľadom k tomu, že žalovaný nezložil na účet
okresného súdu preddavok na trovy konania v súlade s ustanovením § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z..
Žalovaný podaním zo dňa 31.08.2015, doručeným okresnému súdu dňa 10.09.2015, podal odvolanie
voči uvedenému uzneseniu, ktoré dôvodil tým, že v lehote na podanie odvolania preddavok na trovy
konania vo výške 309,35 Eur uhradil v prospech účtu okresného súdu. Žiadal, aby okresný súd vzhľadom
na skutočnosť, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo napadnuté uznesenie vydané, toto zrušil.

Vo vzťahu k žalobcom vyjadrenej pochybnosti, či odvolanie žalovaného proti uzneseniu okresného súdu
č.k. 5Cbi/18/2015-29 zo dňa 18.06.2015 bolo podané včas, odvolací súd z obsahu spisového materiálu
zistil, že uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/18/2015-29 zo dňa 18.06.2015 bolo žalovanému
doručené podľa doručenky na č.l. 32 spisu dňa 17.8.2015. Dňom 18.8.2015 začala plynúť žalovanému
lehota 15 dní na podanie odvolania v zmysle vykonaného poučenia okresným súdom v predmetnom
uznesení, ktorej koniec pripadol na 3.9.2015. Žalovaný odvolanie zo dňa 31.08.2015 (č.l. 33 spisu)
podľa pečiatky na obálke (č.l. 34 spisu), odovzdal pošte ako doručovaciemu orgánu na prepravu dňa
2.9.2015, t.j. v zákonom stanovenej lehote 15 dní na podanie odvolania. Bola tak splnená podmienka
včasnosti podaného odvolania pre rozhodnutie sudcu okresného súdu o podanom odvolaní žalovaného
voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom.

Okresný súd Žilina uznesením č.k. 5Cbi/18/2015-35 zo dňa 02.02.2016 zrušil uznesenie vyššieho
súdneho úradníka č.k. 5Cbi/18/2015-29 zo dňa 18.06.2015 v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. z
dôvodu, že žalovaný zložil preddavok na trovy konania v lehote na podanie odvolania dňa 11.09.2015
(č.l. 53 spisu).

Podľa ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii súd uloží navrhovateľovi
a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa osobitného predpisu 8b). Ak navrhovateľ preddavok
nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej
pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné.

Preddavok na trovy konania zabezpečuje vymožiteľnosť prípadnej náhrady trov konania. Povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania v zmysle ustanovenia § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. má
veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka a ktorý je v právnej pozícii žalobcu, a aj veriteľ, ktorý poprel
pohľadávku a je v pozícii žalovaného. Zloženie preddavku žalobcom je podmienkou, aby súd rozhodoval
o podanej žalobe. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako špeciálny právny predpis nerozlišuje



subjekty na strane žalobcu tak, ako to rozlišuje na strane žalovaného, kedy odlišuje žalovaného, ktorým
je správca a žalovaného, ktorým je popierajúci veriteľ. Na to, aby bolo popretie pohľadávky žalovaným
ako popierajúcim veriteľom účinné, musí zložiť preddavok, v opačnom prípade súd v konaní o určení
popretej pohľadávky rozhodne, že popretie je neúčinné. Zložený preddavok sa použije na náhradu
trov konania, ak bude zaviazaný na náhradu ten účastník, ktorý preddavok zložil. Pokiaľ zaviazaný
na náhradu trov konania nebude, súd rozhodne o vrátení preddavku alebo jeho časti. Pokiaľ zákon o
konkurze a reštrukturalizácii nemá úpravu určitých procesných inštitútov vôbec alebo ich upravuje len
čiastočne a tieto sú upravené v Občianskom súdnom poriadku, aplikujú sa tieto na konkurzné konanie
alebo na reštrukturalizačné konanie a na konanie o oddlžení primerane (§ 196 zákona č. 7/2005 Z.z.).

Vychádzajúc z uvedeného okresný súd správne aplikoval ustanovenia O.s.p., keď zrušil uznesenie
vyššieho súdneho úradníka, ktorým bolo rozhodnuté, že popretie pohľadávky v celkovej výške 67.563,50
Eur vykonané žalovaným je právne neúčinné. V tejto súvislosti krajský súd primerane poukazuje aj
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 179/2001, podľa ktorého, primeranosť použitia
O.s.p. neznamená oprávnenie súdu rozhodovať, či bude, alebo nebude, napr. s ohľadom na niektorý z
cieľov konkurzného konania, príslušné ustanovenia O.s.p. aplikovať. Listina zakotvuje povinnosť súdu
postupovať zákonnom stanoveným spôsobom (článok II, ods. 2, resp. 36 Listiny). V rámci aplikácie
príslušných ustanovení O.s.p. môže všeobecný súd prihliadať na ciele konkurzu. V súdnom konaní je
zaiste potrebné prihliadnuť na to, aby nedochádzalo k predlžovaniu konania, a je potrebné dbať na jeho
hospodárnosť. Uvedené námietky samotné ovšem nemôžu odôvodniť vylúčenie zákonného postupu
(primeraného použitia O.s.p.), garantovaného ústavou. Ústavný súd je vo vzťahu k všeobecným súdom
svojou činnosťou povolaný na to, aby dbal na procesnú čistotu súdneho konania. Procesná čistota
v konaní pred orgánmi verejnej moci, a to najmä pred súdmi, je nielen zákonným, ale súčasne tiež
ústavným princípom, ktorého postuláty nie je možné prehliadať alebo obchádzať. Ústavný súd, vedomý
si svojho postavenia strážcu ústavnosti, vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne (a nie
formálne) poňatie právneho štátu. Takto, nie formálne, nahliada aj na nevyhnutnosť dodržania princípu
procesnej čistoty. Nejde teda o nutnosť dodržania princípu právnej čistoty chápaného ako hodnota sama
osebe, ale o dosiahnutie „právne čistého“ procesu, v ktorom nedochádza k zásahom do práv účastníkov.

Dôvod obsiahnutý v podanom odvolaní žalobcu, a to rozpor postupu prvostupňového súdu so zákonom,
konkrétne s ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z., nemožno považovať podľa názoru krajského súdu
za relevantný. Odvolací súd uvádza, že je tiež potrebné poukázať na ust. § 196 zákona č. 7/2005, podľa
ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na
začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane
použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Na dotvrdenie správnosti postupu okresného
súdu, primerane poukazuje krajský súd na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/2004, podľa
ktorého, výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného
práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa
garantovaného v Ústave SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo
nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.

Krajský súd v tejto súvislosti analogicky poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 148/2006, ktorým bol zaujatý názor, že zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež
požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy
rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,
resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo
právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať
právne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami)
garantovaných základných práv a slobôd. V kontexte uvedeného, pri vzatí do úvahy obsahu základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy SR, bol postup prvostupňového súdu, ktorým
zrušil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, že popretie pohľadávky v celkovej výške 67.563,50
Eur vykonané žalovaným je právne neúčinné, vzhľadom k tomu, že povinnosť zloženia preddavku na
trovy konania zo strany žalovaného bola splnená, čím došlo k odpadnutiu dôvodu pre rozhodnutie o
neúčinnosti popretia pohľadávky, vecne správny.

K úplnosti krajský súd považuje za potrebné dodať, že okresný súd v napadnutom uznesení neaplikoval
ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„zákon č. 71/1992 Zb.“), ale len Občiansky súdny poriadok. Vzhľadom k takémuto postupu okresného



súdu potom nebolo namieste, aby žalobca v odvolaní poukazoval na ust. § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb., ktoré zákonné ustanovenie nepoužil okresný súd pri svojom rozhodovaní. Ako bolo krajským súdom
uvádzané v predmetnom odôvodnení vyššie, v spojení s ust. § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z., zloženie
preddavku žalovaným je podmienkou, aby súd mohol konštatovať účinnosť popretia pohľadávky, pretože
ak žalovaný takýto preddavok nezloží, súd rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné. Nepochybne
táto podmienka konania má charakter odstrániteľnej podmienky konania. Ak zloženie preddavku zo
strany žalovaného bolo uskutočnené v štádiu, keď o odvolaní žalovaného proti uzneseniu vyššieho
súdneho úradníka, ktorým bolo rozhodnuté, že popretie pohľadávky vykonané žalovaným je právne
neúčinné, mal rozhodovať sudca, tak potom za aplikácie ust. § 374 ods. 4 O.s.p. bol vecne správny
postup sudcu okresného súdu, ak na túto podmienku konania, a to zloženia preddavku na trovy konania
zo strany žalovaného prihliadol a napadnutým uznesením zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k.
5Cbi/18/2015-29 zo dňa 18.06.2015, ktorým vyšší súdny úradník rozhodol, že popretie pohľadávky v
celkovej výške 67.563,50 Eur vykonané žalovaným je právne neúčinné, čím tak sudca okresného súdu
rešpektoval aj stav, ktorý v čase svojho konania a rozhodovania tu mal, t.j. stav zloženého preddavku
na trovy konania zo strany žalobcu (§ 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.).
Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, naviac postup okresného súdu rešpektoval
aj právo žalovaného na prístup k súdu, preto neboli dané dôvody na zmenu a ani na zrušenie uznesenia
okresného súdu.

Z vyššie uvedených záverov bolo preto napadnuté uznesenie okresného súdu č.k. 5Cbi/18/2015-35 zo
dňa 02.02.2016 potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh
na priznanie odvolacích trov, preto z titulu absencie takéhoto návrhu bolo krajským súdom rozhodnuté
tak, že žalovanému sa náhrada trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 5Cbi/18/2015

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5115210919)

  1. 14. 6. 2016Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/20/2016 z 14. 6. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 14. 6. 2016Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/20/2016 z 14. 6. 2016
  3. 21. 9. 2018Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 5Cbi/18/2015 z 21. 9. 2018potvrdené
  4. 27. 11. 2019Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoKR/44/2018 z 27. 11. 2019